Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cbi/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: B.. M. Ň., R.G. XX, XXX XX K. - A. M., T.: XX XXX XXX, proti žalovanému: B.. N. O., O.., A. A. C. P. XXXX, XXX XX V. C., správca úpadcu: A.G.P., s.r.o., Sad SNP 14, 010 01 Žilina, IČO: 46 079 840, právne zastúpený advokátom: JUDr. Lena Mišalová, so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 577 433, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 07.03.2018 a doplnená dňa 14.05.2018, sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky v konkurznom konaní úpadcu A.G.P., s.r.o., Sad SNP 14, 010 01 Žilina, IČO: 46 079 840, ktoré je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XK/XX/XXXX. Žalobca v žalobe uviedol, že Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 31.10.2017, sp.zn.: XK/XX/XXXX, právoplatným dňa 08.11.2017 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu, pričom uvedeným uznesením zároveň ustanovil za správcu žalovaného. Na tomto základe si žalobca ako veriteľ úpadcu uplatnil podaním doručeným žalovanému dňa 22.12.2017 prihlášku nezabezpečenej pohľadávky vzniknutej titulom zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 08.12.2016 a faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 31.10.2017. Na tomto základe bola pohľadávka žalobcu zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 28/1 v celkovej výške 19.250,- eur. Následne podaním zo dňa 02.02.2018 bolo žalovaným žalobcovi oznámené popretie pohľadávky čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky, pričom uvedené oznámenie neobsahovalo žiadne odôvodnenie. Na tomto základe si žalobca od žalovaného dňa 05.02.2018 mailovou správou vyžiadal zoznam pohľadávok vyhotovený pre účely schôdze veriteľov, t.j. s vyznačenými popretými pohľadávkami, ktorý bol žalobcovi toho istého dňa doručený. Nakoľko žalovaný neuviedol v oznámení o popretí pohľadávky, ako ani v zozname pohľadávok dôvod popretia právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky prihlásenej pohľadávky, nie sú podľa jeho názoru splnené zákonné podmienky pre popretie pohľadávky vyžadované ust. § 32 ods. 5 ZKR, na základe čoho je nutné toto popretie považovať za neúčinné. Nakoľko žalovaný v popretí pohľadávky neuviedol žiadny dôvod, nemá žalobca ani priestor na ďalšiu argumentáciu, z dôvodu, že nemá vedomosť, čo konkrétne žalovaný na uplatnenej pohľadávke spochybňuje z hmotnoprávneho hľadiska, t.j. nie je podklad na ďalšiu argumentáciu.

2. Žalovaný v podaní zo dňa 12.08.2018, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.08.2018 preukázal, že oznámenie o popretí pohľadávky žalobcu bolo doručené žalobcovi dňa 02.02.2018, čo preukázal fotokópiou poštovej doručenky.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 05.10.2018, pričom uviedol, že v súlade s ustanovením § 32 ods. 6 žalovaný oznámil listom zo dňa 29.01.2018 žalobcovi, že jeho pohľadávka, uplatnená v konkurznom konaní prihláškou pohľadávky v celkovej sume 19.250,- Eur (v zozname vedená pod číslom 27/1), bola správcom popretá čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu prihlásenej sumy. Predmetné oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 02.02.2018, čo vyplýva z doručenky, ktorú žalovaný zaslal súdu na výzvu a tento dôkaz je už súčasťou spisového materiálu. Žalobca podal incidenčnú žalobu dňa 07.03.2018 (čo je zrejmé z prezenčnej pečiatky na doručených návrhoch ako aj z potvrdenia o prijatí návrhu). Tridsaťdňová lehota na podanie žaloby v posudzovanom prípade uplynula dňa 05.03.2018, a teda pokiaľ žalobca doručil žalobu až dňa 07.03.2018, bola žaloba podaná po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej prekluzívnej lehoty, čoho právnym dôsledkom je zánik práva žalobcu domáhať sa určenia pohľadávky. Lehota určená v § 32 ods. 9 na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky je zákonnou hmotnoprávnou lehotou, ktorá je prekluzívna a na jej zachovanie sa vyžaduje, aby bolo posledný deň lehoty právo uplatnené na súde. Nakoľko žalobca podal žalobu až dňa 07.03.2018, t.j. po uplynutí 30 dňovej lehoty, ktorá začala plynúť dňa 02.02.2018, právo žalobcu zaniklo. Na preklúziu práva je súd povinný prihliadať ex offo, a teda v posudzovanom prípade je nutné žalobu zamietnuť. K meritu podanej žaloby žalobca navyše uviedol, že žalobu považuje za neopodstatnenú, nakoľko dôvody popretia, uvedené v popretí pohľadávky správcom, trvajú. Žalobca ani v podanej žalobe nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil dôvodnosť uplatnenej výšky prihlásenej pohľadávky a fakticky v žalobe neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý považuje popretie pohľadávky za nesprávne, okrem argumentu, že žalovaný v oznámení o popretí zo dňa 29.01.2018 ani v zozname pohľadávok neuviedol dôvod popretia, a preto považuje žalobca popretie za neúčinné. Takéto tvrdenia žalobcu nevychádzajú zo skutkových okolností prípadu a argumentácia žalobcu odporuje zákonnej úprave inštitútu popretia pohľadávok. Predovšetkým žalovaný zdôrazňuje, že zoznam pohľadávok s náležitosťami v zmysle ako aj vykonávacích predpisov, teda zoznam pohľadávok vrátane dôvodov popretia, bol doručený súdu v zákonom stanovenej lehote a je súčasťou konkurzného spisu, pričom v tomto zozname sa nachádzajú pri jednotlivých popretých pohľadávkach aj presne špecifikované dôvody popretia. Správca nie je povinný zasielať zoznam pohľadávok jednotlivým veriteľom; keďže žalobca požiadal správcu emailom o zaslanie zoznamu pohľadávok pre účely schôdze veriteľov, žalovaný správca žalobcovi zaslal zoznam pohľadávok pre účely schôdze veriteľov a zároveň žalobcovi výslovne uviedol, že rovnopis zoznamu pohľadávok s dôvodmi popretia bol v zákonnej lehote predložený súdu (mailová komunikácia, ktorú do spisu založil žalobca). Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že žalovaný neuviedol dôvody popretia v zozname pohľadávok. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že dôvody popretia pohľadávky neboli uvedené v oznámení o popretí pohľadávky, táto skutočnosť nespôsobuje neúčinnosť popretia. Žalobca si zamieňa obsahové náležitosti oznámenia o popretí pohľadávky s popretím pohľadávky. Účinky popretia pohľadávky v zmysle účinnej právnej úpravy zákon spája so zapísaním popretia do zoznamu pohľadávok kvalifikovaným spôsobom. Oznámenie o popretí pohľadávky v zmysle § 32 ods. 6 je len informáciou správcu veriteľovi, že jeho pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok, bola popretá. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že obsahom oznámenia správcu o popretí pohľadávky má byť špecifikácia konkrétnych skutkových či právnych dôvodov popretia pohľadávky. vo vzťahu k oznámeniu o popretí pohľadávky adresovanému veriteľovi podľa § 32 ods. 6 ZOKR nevyžaduje zdôvodnenie popretia s dôsledkom neúčinností popretia. Samotné dôvody popretia pohľadávky musia byť zapísané v zozname pohľadávok, z obsahu ktorého ich veriteľ má možnosť práve na základe doručeného oznámenia o popretí pohľadávky zistiť. Nie je úlohou správcu duplikovať celé znenie popretia, ktoré je obsiahnuté v zozname pohľadávok a v jeho prílohách, aj do oznámenia o popretí. Na takýto postup neexistuje žiadne zákonné ustanovenie a ani by takýto postup nemal žiadne logické opodstatnenie. V posudzovanom prípade správca v súlade so (§ 32 ods. 5) uviedol dôvody určito a zrozumiteľne v zákonom predpísanej forme - v zozname pohľadávok, ktorý správca doručil na súd v zákonnej lehote spolu s prílohami a zároveň správca oznámil veriteľovi, že jeho pohľadávka bola popretá. Popretie pohľadávky správcom je teda účinné. Nakoľko žalobca v žalobe nerozporuje a vôbec sa nevyjadruje k jednotlivým dôvodom popretia, nepovažuje žalovaný (aj s ohľadom na vyššie uvedenú preklúziu práva) za potrebné vyjadrovať sa a duplikovať právne odôvodnenie popretia a v tomto smere sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov popretia tak, ako boli špecifikované a sú pripojené v zozname pohľadávok pri pohľadávke č. XX/X. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd vysporiadajúc sa prioritne s otázkou preklúzie práva žalobcu, žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

4. Na prejednanie veci súd nariadil na deň 25.10.2018 pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súd mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 31.10.2017, sp. zn. XK/XX/XXXX, bolo vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/ XXXX dňa 07.11.2017. Účinky zverejnenia nastali nasledujúci deň, teda dňa 08.11.2017.

7. Súd mal preukázané, že žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 11.12.2017 prihlásil do konkurzu úpadcu pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, a to pohľadávku v celkovej výške 19.250,- eur.

8. Žalovaný podaním zo dňa 29.01.2018, doručeným žalobcovi dňa 02.02.2018 oznámil, že jeho prihlásená pohľadávka bola popretá.

9. Žalobca podal dňa 07.03.2018 žalobu o určenie popretej pohľadávky.

10. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

11. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

12. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

13. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

14. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

15. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

16. Podľa § 32 ods. 10 ZKR, ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.

17. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

18. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.

19. Podľa § 203a ods.3 ZKR, lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.

20. Podľa § 57 ods. 3 zákona č. 90/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

21. Podľa § § 121 ods. 5 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

22. Súd konštatuje, že v prvom rade musí z úradnej povinnosti preskúmať včasnosť podania incidenčnej žaloby žalobcom. Notifikácia popretia pohľadávok, určenia ktorých sa žalobca touto žalobou domáha, bola žalobcovi doručená dňa 02.02.2018, čo preukázal žalovaný predložením fotokópie podpísanej poštovej doručenky. Posledným dňom na včasné podanie incidenčnej žaloby tak bol deň 05.03.2018. Žaloba bola doručená súdu dňa 07.03.2018 o 00:50 hod. (čl. 5).

23. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi sporovými stranami došlo k sporu o povahe lehoty na podanie incidenčnej žaloby, súd sa najskôr zaoberal povahou predmetnej lehoty. Súd k uvedenému konštatuje, že k povahe lehôt v a ZKV sa viackrát vyjadrila judikatúra Najvyššieho súdu SR i ČR, ako aj Ústavného súdu SR a to so zhodným záverom, že lehoty v (s výnimkou lehoty na podanie odvolania) a ZKV majú hmotnoprávny charakter. Povahou lehôt sa zaoberal Najvyšší súdu ČR v rozsudku z 26. septembra 2001, sp.zn. 29 Cdo 2226/99, publikovaný ako Rc 44/2002, kde súd uviedol: „Lehota na podanie žaloby o určení pravosti, výšky alebo poradia nevykonateľnej pohľadávky v konkurze nie je procesnou lehotou, na ktorej zachovanie by stačil postup podľa § 57 ods. 3 OSP, ale hmotnoprávnou lehotou, na ktorej zachovanie je nevyhnutné, aby žaloba najneskôr v posledný deň lehoty došla súdu. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.“ Zároveň Najvyšší súd SR v rozsudku z 30. januára 2014, sp.zn. 2 Obdo V 25/2012, ZSP č. 54/2014 skonštatoval, že lehota na podanie žaloby o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky v zmysle ustanovenia § 29 ods. 5 ZKV i § 23 ods. 5 ZKV nie je lehotou určenou k procesnému úkonu konkurzného veriteľa, ktorý popretú pohľadávku v konkurznom konaní prihlásil, ale lehotou pre uplatnenie práva na súde. Z uvedeného dôvodu lehota na podanie žaloby o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky v zmysle citovaného ustanovenia § 29 ods. 5, § 23 ods. 2 v spojení s § 23 ods. 5 ZKV nie je lehotou procesnou pre zachovanie ktorej stačí postup podľa § 57 ods. 3 OSP, ale lehotou hmotnoprávnou, obdobne ako lehota podľa § 23 ods. 5 ZKV, na zachovanie ktorej je nevyhnutné, aby žaloba bola najneskôr posledný deň lehoty doručená súdu, nie podaná na pošte, ktorá mala povinnosť žalobu súdu doručiť. Z citovaného rozhodnutia je zrejmé, že Najvyšší súd SR sa vysporiadal aj s aplikovateľnosťou § 57 ods. 3 OSP, ktorého znenie v prevzal § 121 ods. 5 CSP, pričom postup podľa § 121 ods. 5 tak pre zachovanie lehoty na podanie incidenčnej žaloby nepostačuje. Súd podporne pre stanovenie hmotnoprávneho charakteru lehôt stanovených poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 66/2017-22 z 8. februára 2017.

24. Aj s ohľadom na ustálenú judikatúru citovanú vyššie súd ustálil, že lehota na podanie incidenčnej žaloby v zmysle § 32 ods. 10 má hmotnoprávny charakter, nakoľko jej charakter definuje ustanovenie § 203a ods. 3 ZKR, z ktorého vyplýva, že lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania. Zároveň súd ustálil, že pre zachovanie lehoty nie je možné použitie § 121 ods. 5 CSP, keďže je lex specialis a v ustanovení § 203a ods. 3 samostatne upravuje charakter lehôt v konkurznom konaní. Lehota na podanie incidenčnej žaloby má zároveň prekluzívny charakter, pričom márnym uplynutím lehoty na podanie incidenčnej žaloby zaniklo žalobcovi postavenie účastníka konkurzného konania.

25. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia popretej pohľadávky, bola podaná oneskorene, keďže bola na súd doručená až dňa 07.03.2018, pričom posledným dňom na včasné podanie žaloby bol deň 05.03.2018. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako oneskorene podanú zamietol.

26. Žalovaný ako úspešná strana si v konaní uplatnil trovy konania.

27. Podľa § 255

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% , nakoľko bol úspešný v celom rozsahu, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, pričom o výške trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

30. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363

Podľa § 365

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).