Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-3469-2016.pdf
PDF · 91.41 KB
Case nature
Subarea
20Er/3469/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44483767, proti povinnému: D. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. T. X, XXX XX P., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom O.. D.. T. U., L. Ú. J. J. Ž. X, XXX XX P., H. J.. W.. L. XXX/XXXX, o námietkach povinného, takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a. II. Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi dňa 10.06.2016 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5802000262 vydaného Okresným súdom Košice I dňa 08.02.2017 upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania upovedomením o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 29.02.2020. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je rozsudok Okresného súdu Košice I č. 36C/118/2014-28 dňa 25.09.2014.
Dňa 10.03.2020 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 29.02.2020, čo má súd preukázané na základe poštovej doručenky, ktorú súdny exekútor predložil súdu spolu s upovedomením o začatí exekúcie. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že predmetné námietky boli podané v zákonnej lehote.
Povinný odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že sa nachádza vo výkone väzby a logicky sa nemôže danej veci exekúcie venovať. Povinný uvádza že odo dňa 20.08.2013 do 15.02.2017 prešla trojročná premlčacia doba, čím zanikol vymáhaný nárok. Taktiež vo svojich námietkach poukazuje na to, že elektrárne ho vôbec nevyrozumeli a nenašli žiadny spôsob na úhradu istiny, nedali mu možnosť ani návrh na splátkový kalendár alebo iný spôsob férovej úhrady istiny. Z uvedeného dôvodu nesúhlasí ani s úrokmi, taktiež s trovami konania, trovami právneho zastúpenia v súdnom konaní, exekučnom konaní ani za udelenie poverenia. Z titulu premlčacej doby žiada exekúciu zastaviť alebo po prepustení z väzby sa ozve elektrárňam a uzatvorí s nimi prípadný zmier a splátkový kalendár.
Podľa ust. § 38 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len EP), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa ust. § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa ust. § 36 ods. 1 EP, exekučné konanie začína na návrh.
Podľa ust. § 36 ods. 2 EP, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.
Podľa ust. § 38 ods. 2 EP, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa ust. § 41 ods. 1 EP, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa ust. § 57 ods. 1 EP, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
Podľa ust. § 110 ods. 1 zák.č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) v znení neskorších predpisov, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa ust. § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Inštitút námietok neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiam, na základe ktorých je vedené exekučné konanie. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý je predmetom základného konania. Skutočnosti uvádzané v námietkach môžu byť iba také, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu.
Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie a v námietkach proti exekúcii uviedol, že právo vymáhané v tomto exekučnom konaní je premlčané, nakoľko odo dňa 20.08.2013 do 15.02.2017 prešla trojročná premlčacia doba, čím zanikol vymáhaný nárok.
V zmysle ust. § 110 ods. 1 OZ, v znení neskorších predpisov, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 10.06.2016 V zmysle ust. § 36 ods. 2 EP, sa exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 10.06.2016. Týmto dňom oprávnený v zmysle ust. § 112 OZ uplatnil svoje právo priznané exekučným titulom, čo spôsobilo, že premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2015 (I. výrok), 12.03.2015 (II. výrok) a vykonateľnosť dňa 28.02.2015 (I. výrok), 17.03.2015 (II. výrok). Nakoľko oprávnený uplatnil svoje právo podaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 10.06.2016, je preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, keďže oprávnený uplatnil svoje právo ešte pred uplynutím premlčacej doby. Keďže dňom uplatnenia práva u súdneho exekútora premlčacia doba neplynie po dobu celého exekučného konania, súdnemu exekútorovi v pokračovaní v konaní nebráni žiadna zákonná prekážka, teda ani prekážka premlčania, ktorá v danej veci nebola preukázaná. Na základe uvedeného je námietka premlčania v celom rozsahu nedôvodná.
Čo sa týka námietkového konania, súd v danom štádiu, kedy prebieha samotný výkon exekúcie na základe určitého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré zaväzuje povinného k istému plneniu, môže v konaní o námietkach prihliadať iba na také okolnosti, ktoré sú taxatívne vymedzené v ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. preskúmavať či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo skutočnosti brániace jeho vymáhateľnosti, prípadne preskúmavať či sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd po preskúmaní predmetných námietok povinného proti exekúcii, ktoré spočívali iba v námietke premlčania, nemal za preukázané žiadne iné zákonné dôvody vyplývajúce z ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré by mali za následok vyhovenie námietkam proti exekúcii.
Čo sa týka návrhu na zastavenie exekúcie, súd sa aj napriek preukázanej nedôvodnej námietke premlčania zaoberal návrhom povinného z ostatných hľadísk, teda či v danej veci nie sú iné dôvody na zastavenie exekúcie vyplývajúce z ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, avšak ani v danom prípade súd nezistil žiadne zákonné dôvody, prečo by mala byť exekúcia zastavená. Na základe uvedeného súd nemohol návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť.
Súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 36C/118/2014-38, zo dňa 25.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.02.2015 (I. výrok), 12.03.2015 (II. výrok) a vykonateľnosť dňa 28.02.2015 (I. výrok), 17.03.2015 (II. výrok). Po preskúmaní predmetného rozsudku súd nezistil žiadnu skutočnosť preukazujúcu, že predmetné rozhodnutie nie je spôsobilé byť exekučným titulom, nakoľko povinný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal neplatnosť exekučného titulu. Predmetný rozsudok je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá osvedčuje, že dané rozhodnutie má splnené všetky podmienky nadobudnutia účinku právoplatnosti a vykonateľnosti, čiže predmetné rozhodnutie súdu je tak v zmysle ust. § 41 ods. 1 EP riadnym exekučným titulom.
Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v rozsahu určenom exekučným titulom. Keďže doposiaľ nebolo preukázané splnenie povinnosti na ktorú bol povinný zaviazaný exekučným titulom, na základe uvedeného má exekučný súd za preukázané, že predmetná exekúcia je vedená opodstatnene a výška pohľadávky uplatnená v exekučnom konaní je v súlade s predmetným exekučným titulom, čiže nárok oprávneného je dôvodný v celom svojom rozsahu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodné, pretože súd preskúmaním veci zistil, že exekúcia vedená proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu je vedená dôvodne, nakoľko v konaní neboli preukázané dôvody upravené ust. § 50 ods. 1 ani § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorých by bolo možné námietkam vyhovieť, resp. exekúciu zastaviť.
Na základe uvedeného súd po preskúmaní všetkých zistených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a teda námietky povinného proti exekúcii a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu ako nedôvodné.
V exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného, čo znamená, že povinný má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Nakoľko však v danom prípade zo strany povinného nedošlo k predloženiu súdu takých dôkazov, ktoré by jasne a relevantne potvrdili tvrdenie povinného, súd má za to, že povinný v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nespochybnil skutočnosti tak ako to požaduje ust. § 45 ods. 2 O.s.p.
Exekučný súd môže pri preskúmavaní veci v rámci rozhodovania o námietkach prihliadať iba na skutočnosti, ktoré vyplývajú z ust. § 50 Exekučného poriadku a teda skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a na základe ktorých by mohla byť exekúcia zastavená. Na základe uvedeného je preto preukázané, že skutočnosti, ktoré povinný uvádza vo svojich námietkach nie sú skutočnosťami, ktoré súd preskúmava v štádiu rozhodovania o námietkach, nakoľko tieto nevyplývajú z ust. § 50 Exekučného poriadku.
Vo svojich námietkach povinný poukazuje na skutočnosť že sa nachádza vo výkone väzby a preto nemôže riešiť exekúciu. Súd k danej veci konštatuje, že skutočnosť že sa povinný nachádza vo väzbe ho nezbavuje povinnosti na ktorú bol zaviazaný exekučným titulom, a preto táto skutočnosť nemá právny dosah na zastavenie exekúcie. Dôvodom zastavenia exekúcie by bolo preukázanie naplnenia ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v zmysle ktorého exekúciu súd zastaví ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade však súd rozhoduje o námietkach povinného proti exekúcii a teda súd v danom štádiu preskúmava taxatívne upravené dôvody prípadného vyhovenia vyplývajúce z ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
Samotný výkon exekúcie spadá výlučne do pôsobnosti súdneho exekútora, ktorý po preskúmaní majetkových, ako aj finančných možností povinného sám rozhodne o spôsobe vykonania exekúcie. Súdny exekútor v súčinnosti s povinným môže vykonať exekúciu niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie. Z daného vyplýva, že v priebehu výkonu exekúcie je možné, aby súdny exekútor vykonal exekúciu aj iným spôsobom než len napr. zrážkami zo mzdy, či prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a preto súdny exekútor po preskúmaní majetkovej podstaty povinného môže pristúpiť k exekvovaniu hnuteľných či nehnuteľných vecí povinného. Samotný priebeh výkonu exekúcie je ovplyvnený aj súčinnosťou povinného, a preto by malo byť v záujme povinného poskytnúť súdnemu exekútorovi pri výkone exekúcie dostatočnú súčinnosť, tak aby výkonom exekúcie došlo k čo najmenšiemu zásahu do životných potrieb povinného. Súčasná zákonná úprava nebráni povinnému so súdnym exekútorom spísať dohodu o splátkovom kalendári, avšak k tejto dohode musí udeliť súhlas oprávnený.
Nakoľko predmetný exekučný titul je právoplatný a vykonateľný a povinný nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz o tom, že si do podania návrhu na začatie exekúcie splnil povinnosť na ktorú ním bol zaviazaný, súd má za preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný oprávnene a v súlade s právnymi predpismi, a preto je predmetná exekúcia vedená voči povinnému v celom rozsahu dôvodná.
Súd posúdil námietky povinného proti exekúcii a dospel k záveru, že neboli podané dôvodne. Povinný neuviedol vo svojich námietkach ani jednu z okolností, ktorá by spôsobovala po vzniku exekučného titulu zánik vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti alebo pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a teda námietky povinného proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.
Podľa § 201 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP), predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 201 ods. 2 EP, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 36 ods. 2 EP, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky 288/1995 Z. z., ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
V zmysle novelizácie Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 299/2013 Z. z. sa v § 46 doterajší odsek 3 označuje ako odsek 8.
Podľa § 46 ods. 8 EP, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnej správe katastra, že upustil od vykonania exekúcie.
Podľa § 47 ods. 3 EP, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd po preskúmaní námietok povinného proti trovám exekúcie dospel k záveru, že predmetné námietky proti trovám exekúcie sú nedôvodné, nakoľko v konaní bolo preukázané, že exekučné konanie vedené voči povinnému je dôvodné a oprávnené v celom rozsahu, nakoľko si povinný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu tak ako bol na ňu predmetným exekučným titulom zaviazaný. Keďže predmetné exekučné konanie je vedené dôvodne, v danom prípade znáša trovy exekúcie v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinný.
Súd z predloženého upovedomenia o začatí exekúcie č. k. EX 875/2016-5 zo dňa 15.02.2017 zistil, že trovy exekúcie boli vyčíslené správne, pričom výška odmeny ako aj hotových výdavkov bola vyčíslená v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z..
Pokiaľ ide o trovy exekúcie vypočítané v prípade ak povinný uhradí dlh do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, výška odmeny sa určí ako 10% z výšky celkovej vymáhanej pohľadávky v exekučnom konaní, pričom celková výška pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu je 555,97 EUR, a teda nárok exekútora na odmenu v zmysle citovaného ustanovenia bude po zaokrúhlení 47,50 EUR + 23,18 EUR ako hotové výdavky v zmysle § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. ku dňu upovedomenia o začatí exekúcie, s tým, že v prípade ak je súdny exekútor platcom DPH, trovy exekúcie sa navýšia o príslušnú 20% DPH.
Nakoľko mal súd z upovedomenia o začatí exekúcie č. k. EX 875/2016-5 zo dňa 15.2.2017 preukázané, že súdny exekútor pri výpočte trov exekúcie postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, ako aj s vyhláškou č. 288/1995 Z. z., a tieto vypočítal správne, súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol ako nedôvodne.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V zmysle ust. § 243 Civilného sporového poriadku v sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. (§ 244 C.s.p.)