Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Er-32-2010.pdf
PDF · 96.93 KB
Case nature
Subarea
6Er/32/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: FORWARD, s.r.o., so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 612 954, zast. LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti povinnému: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, XXX XX L., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Krasňanovou, so sídlom Exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, pod spis. zn. EX 3/2010, o vymoženie 23 861,78 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 10,80 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol spísaný súdnym exekútorom do zápisnice dňa 15.01.2010. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, podnikajúcemu do 29.10.2014 pod obchodným menom Marek Moravčík - AUTOBUSOVÁ DOPRAVA, s miestom podnikania THK 2, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 34 987 461, na vymoženie pohľadávky vo výške 23 861,78 eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. 367/12/09 zo dňa 11.11.2009.
2. Poverením č. 5601 053594* zo dňa 25.01.2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Máriu Krasňanovovú so sídlom Exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 3/2010.
3. Súdny exekútor doručil súdu dňa 27.10.2017 návrh na rozhodnutie o trovách exekúcie z dôvodu, že na povinného bol vyhlásený konkurz rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/19/2015.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
6. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 15.01.2010 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013.
7. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
8. Podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
9. Súd lustráciou Obchodného vestníka zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2K/19/2015 zo dňa 04.05.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 87/2015 dňa 11.05.2015 pod č. K010335, bol vyhlásený na majetok povinného (dlžníka) konkurz, súd zároveň otvoril malý konkurz a ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. Martina Vinarčíka, so sídlom kancelárie Námestie Matice Slovenskej 23/45, 965 01 Žiar nad Hronom. Následne uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2K/19/2015 zo dňa 23.11.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 228/2015 dňa 27.11.2015 pod č. K025803, bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku úpadcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2015.
10. Súd mal preukázané, že na majetok povinného bol po začatí exekúcie vyhlásený konkurz. Z citovaného § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že začatie konkurzu spôsobuje zastavenie exekučného konania na majetok podliehajúci exekúcii. Pojem „exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú“ upravuje zastavenie exekúcie ex lege, t. j. zastavenie exekučného konania nastáva vyhlásením konkurzu bez toho, aby exekučný súd vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie. Keďže nemožno platne a účinne zastaviť už raz zastavené konanie, súd nerozhodoval o zastavení exekúcie, nakoľko táto bola zastavená priamo zo zákona.
11. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
16. Súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, a na náhradu nevyhnutných trov exekúcie zaviazal oprávneného.
17. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
18. V zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
19. Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
20. Podľa § 6 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
21. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
22. Podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
23. Podľa § 26 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
24. Súdny exekútor v návrhu na rozhodnutie o trovách exekúcie, doručeným súdu dňa 27.10.2017, uviedol, že v konaní bola vymožená čiastka 1 200,- eur, pričom z vymoženej pohľadávky bola na účet oprávneného poukázaná čiastka vo výške 900,- eur. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie spolu v sume 458,90 eur, pozostávajúcej zo sumy 240,- eur, ktorá predstavuje 20% z vymoženej sumy, ďalej zo sumy 99,57 eur za zriadenie ex. záložného práva (3 x 33,19 eur), hotových výdavkov v sume 42,85 eur (poštovné - 27,35 eur, vytlačený papier /s použitím toneru 116 ks á 0,07 eur/ - 8,12 eur, obálky /45 ks á 0,05 eur) - 2,25 eur, súčinnosť IRIS - 0,20 eur, súčinnosť bankové účty - 0,70 eur, fotokópie - 0,32 eur, telefón - 3,70 eur, spisový obal 0,21 eur), a 20% DPH v sume 76,48 eur. Poštovné súdny exekútor špecifikoval ako DVR - žiadosť o poverenie - 1,30 eur, 2x DVR - upovedomenie o začatí exekúcie a 3x
- upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie - opr., pov., kataster - 3,90 eur, 10x DVR - príkaz na začatie exekúcie - banky - 13,- eur/4 = 3,25 eur (pomerne rozdelené), obyčajne - žiadosť o súčinnosť - 0,40 eur, 12x DVR exekučný príkaz na vykonanie exekúcie do bánk a 3x exekučný príkaz zriadením ex. záložného práva = (3 x 1,30 eur) + (7 x 1,30 eur/8) + (3 x 1,30 eur/9) = 5,47 eur, obyčajne - 2x žiadosť o súčinnosť = 2 x 0,40 eur, DVR - urgencia o súčinnosť - 1,30 eur, obyčajne - urgencia o súčinnosť - 0,40 eur, obyčajne - zrušenie blokácie MV - 0,40 eur, DVR - urgencia splátok - 1,30 eur, DVR - 2 x preposlanie urgencie splátok - 2 x 1,30 eur, obyčajne - výzva na súčinnosť - 0,40 eur, DVR - žiadosť o súčinnosť (1,30 eur/6)=0,22 eur (pomerne rozdelené), DVR - žiadosť o súčinnosť (1,30 eur/23)=0,06 eur (pomerne rozdelené), DVR - prihlásenie pohľadávky do dražby - 1,30 eur, obyčajne - urgencia - 0,40 eur, obyčajne
- žiadosť - 0,40 eur, obyčajne - odpoveď - 0,45 eur, DVR - návrh na rozhodnutie o TE + spis - 2,50 eur, obyčajne - vrátenie poverenia - 0,50 eur. Po odpočítaní sumy 300,- eur, ktorú si ponechal z vymoženej sumy na trovy exekúcie, si súdny exekútor uplatňuje rozdiel vo výške 158,90 eur.
25. Odmena súdneho exekútora je súčasťou trov exekúcie. Určenie odmeny súdneho exekútora pri zastavení exekúcie súdom upravuje § 14 až § 16 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa v takom prípade určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. To však ale neplatí v prípade, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, kedy sa pri určovaní jeho odmeny postupuje podľa § 5 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
26. Keďže akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekučného konania, a to bez ohľadu na to, či povinný plnil oprávnenému priamo alebo cestou súdneho exekútora, už nemá charakter „dobrovoľného plnenia“, patrí súdnemu exekútorovi z takéhoto plnenia odmena. Vzhľadom na uvedené postupoval súd pri určení odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 5
ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. S poukazom na uvedené je v danom prípade základom na určenie odmeny exekútora vymožená suma 1 200,- eur, z ktorej 20 % predstavuje sumu 240,- eur.
27. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za zriadenie exekučného záložného práva v sume 99,57 eur (3 x 33,19 eur). Súd v tejto súvislosti jednak konštatuje, že odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu druhého dielu Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. „Odmena pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie“, a to § 14, § 15 a §16 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., pričom z ich znenia nevyplýva oprávnenie pre exekučný súd, aby odmenu súdneho exekútora v prípade jej zastavenia určoval podľa § 6 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ktorý je systematicky začlenený do prvého oddielu druhého dielu Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., t.j. v odmene za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie. Vzhľadom na uvedené súd zastáva názor, že ak Vyhláška č. 288/1995 Z. z. osobitne upravuje odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri zastavení exekúcie, možno súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti priznať odmenu len podľa ustanovení § 14, § 15 a § 16 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Zároveň má súd za to, že pod pojem „zexekvovaná nehnuteľnosť“ nemožno zahŕňať iba doručenie exekučného príkazu či príkazu na začatie exekúcie dotknutým subjektom, ale predovšetkým ďalšie úkony súdneho exekútora smerujúce k vymoženiu pohľadávky predajom nehnuteľnosti. Súdny exekútor má nárok na paušálnu náhradu vo výške 33,19 eura len v prípade, ak dôjde k vymoženiu čo aj len časti vymáhanej pohľadávky predajom takejto nehnuteľnosti. Len zriadenie exekučného záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu nie je predpokladom uplatnenia tejto odmeny, ale musí dôjsť aj k reálnemu vykonaniu exekúcie spôsobom - predajom danej nehnuteľnosti. Súd však z exekučného spisu nezistil, že by súdny exekútor nehnuteľnosť, resp. nehnuteľnosti povinného aj reálne predal.
28. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti (v zmysle § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.) a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrady priznať (K uvedenému súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 CoE/166/2011 zo dňa 17.08.2011). Predpokladom na priznanie hotových výdavkov teda nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou súdneho exekútora nestotožnil a nepriznal mu hotové výdavky v ním špecifikovanej sume. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu poštovného iba za doručovanie tých listín, ktorých doručenie poštou mal súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v sume 18,10 eur, a to za doručovanie žiadosti o poverenie súdu DVR
- 1,30 eur, upovedomenia o začatí exekúcie DVR - povinnému - 1,30 eur, príkazu na začatie exekúcie DVR - banky spolu v sume 3,25 eur (10 x 1,30 eur/4; poštovné v sume 1,30 eur súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah predmetných doporučených zásielok, a to celkovo 4 exekučné konania), upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie DVR - kataster - 1,30 eur, exekučný príkaz DVR
- 7x banky spolu v sume 1,14 eur (7 x 1,30 eur/8; poštovné v sume 1,30 eur súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah predmetných doporučených zásielok, a to celkovo 8 exekučných konaní), 3x banky spolu v sume 0,43 eur (3 x 1,30 eur/9; poštovné v sume 1,30 eur súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah predmetných doporučených zásielok, a to celkovo 9 exekučných konaní), oprávnený a povinný - 2 x 1,30 eur, žiadosti o poskytnutie súčinnosti urgencia DVR
- kataster - 1,30 eur, urgencie splátok povinnému - 3 x 1,30 eur, žiadosti o súčinnosť - VÚB, a.s. - 0,22 eur (poštovné v sume 1,30 eur súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky, a to celkovo 6 exekučných konaní), žiadosti - VÚB, a.s. - 0,06 eur (poštovné v sume 1,30 eur súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky, a to celkovo 23 exekučných konaní), prihlásenie pohľadávky do dražby DVR - Dražobná spoločnosť, a.s. - 1,30 eur, nakoľko vynaloženie predmetného poštovného bolo preukázané doručenkami a vrátenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty. Súd poštovné súdnemu exekútorovi vo zvyšku nepriznal, nakoľko nebolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty, a preto súd vznik a výšku poštovného vo zvyšku považoval za nepreskúmateľnú a zo strany súdneho exekútora za nepreukázanú. Súdnym exekútorom bola uplatnená aj náhrada za hotové výdavky na poštovné, ktoré z časového hľadiska ešte ani nevznikli (vrátenie poverenia) a preto súd
súdnemu exekútorovi náhradu za budúce poštovné nepriznal. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už skutočne a zároveň aj účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné teda musí byť exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať jeho náhradu. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu poplatku za súčinnosť IRIS v sume 0,20 eur a za súčinnosť - banky v sume 0,70 eur.
29. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za vytlačený papier /s použitím toneru 116 ks á 0,07 eur/ - 8,12 eur, obálky /45 ks á 0,05 eur) - 2,25 eur, fotokópie - 0,32 eur, telefón
- 3,70 eur a spisový obal 0,21 eur z dôvodu, že súdny exekútor nepreukázal súdu výšku predmetnej sumy ani vynaloženie takýchto výdavkov. Súd navyše konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, „šanóny“, etikety atď). Súd je však toho názoru, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál je riešená aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, keď bol zo strany súdneho exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE 4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Ústavný súd tento právny názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru Ústavného súdu SR nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
30. Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, priznal súd súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad o 20 %, ktoré zo sumy 259,00 eur (240,00 eur + 18,10 eur + 0,20 + 0,70 eur) predstavuje 51,80 eur.
31. Súd tak na základe uvedeného vyhodnotil, že súdnemu exekútorovi vznikol nárok na trovy exekúcie v celkovej výške 310,80 eur (259,00 eur + 51,80 eur). Súd po odpočítaní sumy 300,00 eur, ktorú si súdny exekútor ponechal z vymoženej čiastky od povinného ako preddavok na úhradu trov exekúcie, priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 10,80 eur (310,80 eur - 300,00 eur).
32. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.