Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-116-2017.pdf
PDF · 88.34 KB
No categories available
18C/116/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36361518 so sídlom Bratislava, Čulenova 6, právne zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., IČO: 36730564 so sídlom Košice, Kováčska 53proti žalovanému: Z. X., O.. XX.XX.XXXX, V. Š., Y. E. X, občan SR ,o zaplatenie 172,43 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 172,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 172,43 eur od 24.09.2016 do zaplatenia na účet žalobcu, vedený vo Všeobecnej úverovej banke a.s. číslo účtu: SK38 0200 0000 0025 3803 3751 , variabilný symbol: 991 608 17 13 do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou na súd dňa 07.08.2017 sa žalobca cestou svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 172,43 eur s príslušenstvom a trovy konania.
2.Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je na základe povolenia na distribúciu elektriny vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a podľa ustanovenia § 40 ods. 9 zákona č. 251/2012 1.1. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o energetike“) oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta, pričom žalovaný, ako odberateľ elektrickej energie, je za týmto účelom povinný žalobcovi umožniť prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu.
3.V súlade s uvedeným bola dňa 01.08.2016 vykonaná kontrola odberného miesta č. 4412072801 poverenými zamestnancami žalobcu, ktorou bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny. Uvedené vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 01.08.2016 (ďalej aj ako „protokol o zistení neoprávneného odberu“), v ktorom sa uvádza nasledovný skutkový stav: „ Odb. miesto v zapnutom stave bez zmluvy. Elektromer svojvoľne pripojený. Spotreba registr.Po kontrole OM odpojené-pod krytom svoriek elmera.“
4.Poukázal ďalej na to, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy na základe povolenia na distribúciu elektriny vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, pre účely správneho posúdenia postavenia žalobcu na trhu s elektrickou energiou považoval za vhodné uviesť, že na rozdiel od dodávateľa elektrickej energie, ktorý podľa ustanovení § 26 ods. 1 a ods, 9 zákona o energetike a ustanovenia § 8 ods. 1 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom poskytuje dodávku elektriny odberateľom na základe zmluvy o dodávke elektrickej energie,
žalobca nie je oprávnený uzatvárať s odoberateľmi tieto zmluvy o dodávke elektriny, preto nevystupuje a ani nemôže vystupovať vo vzťahu k odberateľom ako dodávateľ elektrickej energie.
5.Podľa žalobcu je v uvedenom prípade vylúčené aplikovanie zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Strany sporu nemali uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu, právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je založený vznikom škody na strane žalobcu v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, a je vzťahom zodpovednostným. Žalobcov nárok na náhradu škody nevyplýva zo spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu a taktiež ani povinnosť žalovaného nahradiť spôsobenú škodu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy ale ex lege z ustanovenia §46 ods. 2 zákona č. 251/2012 o energetike o neoprávnenom odbere elektriny.
6.Žalobca ďalej poukázal na trestnoprávnu rovinu neoprávneného odberu.
7.Podľa žalobcu bola výška škody spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie vyčíslená v súlade s ustanovením §1 Vyhlášky MHSR č. 292/2012 Z.z. Žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu, a teda protiprávne využíval distribučnú sústavu prevádzkovanú žalobcom, čím spôsobil straty v distribučnej sústave, pričom neuhrádzal jednotlivé zložky ceny za distribúciu elektrickej energie, platby za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov, ktoré by mu boli fakturované ako oprávnenému odberateľovi. Žalobca musel v dôsledku neoprávneného odberu vynaložiť náklady na zisťovanie neoprávneného odberu, ďalej ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v súlade s ustanovením § 31 ods. 1 písm. b) zákona o energetike nakupuje elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny, ktoré vznikajú aj v dôsledku neoprávnených odberov.
8.S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vznikla žalobcovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie v celkovej výške 172,43 eur.
9.Výzvou zo dňa 23.09.2016 vyzval žalobca žalovaného na úhradu škody s dátumom splatnosti úhrady škody . Žalovaný ku dňu podania žaloby škodu neuhradil.
10. Súd vo veci vydal dňa 22.01.2018 platobný rozkaz sp.zn.: 18C 116/2017-19, ktorým žalobcovi vyhovel v plnom rozsahu. Preto, že sa žalovanému nepodarilo platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením sp.zn.:18C 116/2018-28 zo dňa 06.09.2018 v plnom rozsahu zrušil.Súdu sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Podľa správy ORPZ Nové Zámky zo dňa 26.07.2018 sa žalovaný z adresy trvalého pobytu odsťahoval na neznáme miesto. Súd preto žalovanému žalobu doručoval v súlade s § 116 ods.2 C.s.p. zverejnením na úradnej tabuli súdu a na web stránke súdu dňa 07.09.2018. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
11.Súd vykonal dokazovanie vyúčtovaním náhrady škody, pokusom o zmier , protokolom o zistení neoprávneného odberu , priloženou fotodokumentáciou , ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
12.Z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 01.08.2016 mal súd preukázané, že u odoberateľa, ktorým je žalovaná bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie .
13.Z vyúčtovania náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny mal súd preukázané , že žalobca určil výšku škody sumou 172,43 eur.
14.Z pokusu o zmier mal súd preukázané , že žalobca vyzval žalovaného na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie dňa 23.09.2016.
15.Podľa § 40 ods.9 zákona číslo 251/2012 Z.z. ( účinného ku dňu vykonania kontroly u žalovaného teda ku dňu 22.07.2014 ) je výrobca elektriny alebo koncový odberateľ elektriny je povinný umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo poverenej osobe prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu na účel vykonania kontroly, výmeny, odobratia určeného meradla alebo zistenia odobratého množstva elektriny. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný oznámiť výrobcovi elektriny alebo koncovému odberateľovi elektriny s tým súvisiace prerušenie dodávky elektriny.
16.Podľa § 46 ods.1 písm.c/ zákona číslo 251/2012 Z.z. ( účinného ku dňu vykonania kontroly u žalovaného teda ku dňu 22.07.2014 ) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy.
17.Podľa § 46 ods.1 písm.c/ zákona číslo 251/2012 Z.z. ( účinného ku dňu vykonania kontroly u žalovaného teda ku dňu 22.07.2014 ) pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.
18.Podľa § 1 vyhlášky MH SR č.292/2012 Z.z. účinnej ku dňu vykonania kontroly u žalovaného teda ku dňu 22.07.2014 ) Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
19.Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 150 ods. 2 C.s.p., na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p., ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p., na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa § 154 C.s.p., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
20.Podľa § 177 ods.2 písm.a/ C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur.
21.Podľa § 219 ods.3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
22.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23.Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24.Súd mal preukázané , že kontrolou odberného miesta u žalovaného bolo zistené , že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu - táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z protokolu o kontrole a fotodokumentácie doloženej v spise.
25.Pokiaľ ide o vylúčenie aplikácie právnej úpravy ochrany spotrebiteľa , súd sa v plnom rade stotožňuje s argumentáciou žaloby. V uvedenom prípade sa nejedná o zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
ale o uplatnenie zodpovednosti za škodu vyplývajúcu zo zákona o energetike tak, ako to uviedol právny zástupca žalobcu.
26.Súd sa nezaoberal trestnoprávnou rovinou prípadu naznačenou právnym zástupcom žaloby - jedná sa o civilno právny spor , trestnoprávna rovina veci je teda v tomto prípade irelevantná.
27. Žalovaný strana sa k žalobe nevyjadril, súd preto vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu a listinných dôkazov doložených v spise a žalobe čo do istiny v plnom rozsahu vyhovel. Úroky z omeškania uplatnené žalobcom sú podľa názoru súdu uplatnené správne čo do výšky úroku z omeškania , sumy, z ktorej je úrok z omeškania uplatňovaný a času, kedy sa žalovaný do omeškania dostal, súd preto žalobe vyhovel aj v tejto časti.
28.O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na 262 ods. l CSP. Žalobca bola v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).