Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1S-20-2018.pdf
PDF · 96.78 KB
Case nature
Subarea
1S/20/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: EV Rusovce, s.r.o., Račianska 30/ A, 831 02 Bratislava, IČO: 47 257 954, zastúpený: Advokátska kancelária Gabriela Hrbáňová, s.r.o., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti záväzného stanoviska žalovaného č. PUSR-2017/23353-3/97275/ORS zo dňa 08.12.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 08.02.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia záväzného stanoviska žalovaného č. PUSR-2017/23353-3/97275/ORS zo dňa 08.12.2017, ktorým žalovaný podľa § 140b ods. 5 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, zmenil záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava (ďalej len ,,KPÚ Bratislava“) č. KPUBA-2017/1055555-2/28543/DIM zo dňa 24.04.2017 tak, že žalovaný nesúhlasí s projektovou dokumentáciou v stupni projekt na stavebné povolenie: ,,U. X. zodp. projektantka U.. W.. A. M., XX/XXXX, ktorý má byť umiestnený na I. ul. XX v I., mestská časť X., pozemok parc. č. XXX/X, k.ú. I. - X. a nachádzajúcej sa v Pamiatkovej zóne I. - X., pričom uvedené záväzné stanovisko je podkladom pre konanie stavebného úradu podľa stavebného zákona.
2. Žalobca dňa 15.03.2017 doručil KPÚ Bratislava žiadosť o záväzné stanovisko k projektu ,,lY. E", zodp. projektantka U.. W. A. M., XX/XXXX, ktorý má byť umiestnený na I. ul. XX v I., mestská časť X., pozemok parc. č. XXX/X, k.ú. I.- X. a nachádzajúcej sa v Pamiatkovej zóne I.- X.. KPÚ Bratislava vydal vo veci záväzné stanovisko č. KPUBA-2017/10555-2/28543/DIM zo dňa 24.04.2017, ktorým považoval realizáciu predmetnej nehnuteľnosti za prípustnú pri dodržaní podmienok vymenovaných v šiestich bodoch bližšie špecifikovaných v záväznom stanovisku. V rámci stavebného konania však proti predmetnému záväznému stanovisku podali A.. G. K., I. XX, XXX XX I. a lng. C. K., P. X/a, XXX XX I. námietky. Namietali, že pozemok parc. č. XXX/X, na ktorom má byť umiestnená predmetná nehnuteľnosť, je situovaný v urbanistickom bloku I pričom v tomto bloku je možné umiestňovať novostavby len ako prístavby k existujúcim objektom v priestore vymedzenom stavebnými čiarami. Predmetná nehnuteľnosť je izolovaným rodinným domom a nie prístavbou. Podľa platných zásad ochrany, pamiatková zóna I. účinné od 03.07.2014 je pri novostavbách potrebné zachovať charakter radovej uličnej zástavby na parcelách situovaných pri I. ulici a severne od nej, vrátane historického členenia zástavby parcely - dom, dvor, záhrada. Zadné plochy parciel budú využívané len ako záhrady, ktoré budú vytvárať prirodzené prírodné pozadie zastavaných častí parciel urbanizovaných plôch sídla, v zmysle rešpektovania jeho vidieckeho charakteru. Pozemok parc. č. XXX/X vznikol rozparcelovaním pôvodného pozemku parc. č XXX, ktorý bol v katastri nehnuteľností evidovaný ako záhrada, pričom bol aj takto využívaný a teda predstavuje plochu, ktorá má byť naďalej zachovaná v urbanistickom poňatí ako nezastavaná časť t.j. záhrada. S ich námietkami žalovaný súhlasil a zastával názor, že realizácia predmetnej stavby by bola v rozpore aj so Zásadami ochrany a zároveň by narušila pamiatkové hodnoty pamiatkového územia. Napadnutým záväzným stanoviskom č. PUSR-2017/23353-3/97275/ ORS zo dňa 08.12.2017 zmenil záväzné stanovisko KPÚ Bratislava č. KPUBA-2017/1055555-2/28543/ DIM zo dňa 24.04.2017 tak, že v ňom nesúhlasil s projektovou dokumentáciou v stupni projekt na stavebné povolenie: ,,U. rodinný dom E“, zodp. Z. A. M., XX/XXXX, ktorý má byť umiestnený na I. ul. XX v I., mestská časť X., pozemok parc. č. XXX/X, k.ú. I. - X. a nachádzajúcej sa v Pamiatkovej zóne I.- X., pričom uvedené záväzné stanovisko je podkladom pre konanie stavebného úradu podľa stavebného zákona.
3. Žalobca sa v úvode žaloby vyjadril k prípustnosti podania všeobecnej správnej žaloby voči záväznému stanovisku Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PUSR- 2017/23353-3/97275/ORS zo dňa 08.12.2017. Argumentoval najmä tým, že v zmysle § 178 ods. 1 SSP sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy. Svoj právny názor oprel o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/5/2011 zo dňa 21.09.2011, podľa ktorého je úlohou súdu zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho prieskumu, je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv a slobôd. Ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu. Žalobca má za to, že nie je možné považovať žalovaným vydané záväzné stanovisko, ktoré je podkladom pre konanie stavebného úradu podľa stavebného zákona, a ktorým je stavebný úrad viazaný, za zákonné a to najmä z dôvodov, že záväzné stanovisko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; žalovaný koná a rozhoduje nad rámec zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu; žalovaný vykladá územný plán, aj keď nie je orgánom územného plánovania; žalovaný porušil zásadu rovnosti pred zákonom; žalovaný dáva na ujmu žalobcovi procesné pochybenie iného správneho orgánu; žalovaný rozhodol v skutkovo podobnom prípade tak, že vznikol nedôvodný rozdiel, keď proti rozhodnutiu stavebného úradu MU Bratislava Rusovce, č. UKSP-58-TXl/2017/R-Ba-9 zo dňa 13.06.2017, ktorým bola povolená stavba „Rodinného domu X.“ a „G. objektu“ na pozemkoch, parcelné čísla XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, novostavby ako prístavby nemal námietky. Na základe vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov žalobca súdu navrhol, aby napadnuté záväzné stanovisko žalovaného zrušil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške.
4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom tunajšiemu správnemu súdu dňa 19.09.2018 uviedol, že v žalobcom podanej všeobecnej správnej žalobe absentujú náležitosti podľa § 182 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z., Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP“), in concreto podľa § 182 ods. 1 písm. b) SSP, označenie ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 SSP a podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP, či žiada vo veci nariadiť pojednávanie. Má za to, že ani žalobné body ako povinná náležitosť správnej žaloby, nie sú v texte vyjadrené dostatočne zrozumiteľne, nakoľko podľa názoru žalovaného tvrdená nepreskúmateľnosť a nedostatočné zistenie skutkového stavu, nie sú v žalobe ničím podložené. Pokiaľ ide o bod VI. žaloby, v ktorej žalobca odôvodňuje, prečo považuje napadnuté záväzné stanovisko za nezákonné, pri väčšine týchto dôvodov absentuje subsumpcia pod niektorý z dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 SSP. Má za to, že citované uznesenie NS SR na prejednávanú vec nemožno aplikovať, nakoľko nejde o obdobnú vec. Žalovaným v právnej veci sp. zn. 2Sžp/5/2011 bol Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, ktorý vydal povolenie na uvádzanie na trh súbežného prípravku na ochranu rastlín s obchodným názvom C.C., na základe ktorého skutočne vznikli žalobcovi práva a povinnosti. Ďalej uviedol, že záväzné stanovisko bolo vydané na žiadosť žalobcu a je podkladom pre konanie stavebného úradu, ide teda o záväzné stanovisko dotknutého orgánu podľa § 140b ods. 5 zák. č. 50/1976 Zb. stavebného zákona a zároveň poukázal na rozhodnutie, ktoré je na danú vec potrebné aplikovať a to uznesenie NS SR sp. zn. 10Sžk/6/2016 zo dňa 08.11.2017, v ktorom takisto správny súd posudzoval prípustnosť súdneho prieskumu záväzného stanoviska vydaného podľa § 140b stavebného zákona a navrhol, aby súd konanie v zmysle ust. § 99 písm. b) SSP zastavil.
5. Žalovaný ďalej uviedol, že záväzná časť Územného plánu zóny v rozsahu pamiatkovej zóny Bratislava
- X., pre časť pamiatkovej zóny v k.ú. X., bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (VZN) Mestskej časti I. - X. č. 4/2016 zo dňa 07.04.2016. Z uvedeného mal žalovaný za zrejmé, že územný plán je všeobecne záväzný predpis, a preto sa ním musia riadiť nielen fyzické a právnické osoby, ale aj orgány verejnej správy s poukazom na § 3 ods. 1 správneho poriadku. Námietka žalobcu, že žalovaný nie je oprávnený vykladať ustanovenia záväzného plánu obce, preto nie je podľa žalovaného dôvodná. Avšak, ak by aj žalovaný nebol oprávnený územný plán interpretovať, riadiť sa ním musí a je povinný postupovať v súlade s ním. Dal do pozornosti, že aj žalobca vykladá územný plán. Ďalej uviedol, že do územného plánu boli premietnuté a zaradené zásady ochrany Pamiatkovej zóny I. vydané v roku 2014. Na strane 34 územného plánu, v časti 2.3 Zásady a regulatívy ochrany kultúrno-historických hodnôt, v bode 2.3.2 sa výslovne uvádza, že je potrebné rešpektovať požiadavky na ochranu pamiatkovej zóny v zmysle jej aktuálneho vymedzenia a požiadaviek vyplývajúcich z platných zásad pamiatkovej ochrany pamiatkovej zóny, pričom za predmet ochrany v pamiatkovej zone treba považovať nehnuteľné národné kultúrne pamiatky a ďalšie objekty, prvky a javy dotvárajúce charakter pamiatkovej zóny, napr. vidiecku zástavbu okolo I. ulice a na U. ulici, ktorá je pokladaná za pamiatkovo najhodnotnejšiu štruktúru okrem národných kultúrnych pamiatok a archeologických nálezov.
6. Poznamenal, že žalovaný ako orgán s celoslovenskou pôsobnosťou vo veciach zverených mu zák. č. 49/2002 Z.z. pamiatkovým zákonom je okrem iného podľa § 10 ods. 2 pamiatkového zákona oprávnený zisťovať stav pamiatkového fondu a podmienky jeho ochrany. Konštatoval, že skutočnosť, že Zásady boli zahrnuté do územného plánu zabezpečuje a potvrdzuje ich všeobecnú záväznosť. Aj samotný žalobca na strane 4 žaloby uvádza, že územný plán upravuje a povoľuje umiestňovanie stavieb na bloku B41 za súčasného rešpektovania zásad v ňom uvedených. Dal do pozornosti, že navrhovaná výstavba sa nachádza priamo oproti národnej kultúrnej pamiatke - kaštieľu, preto by mali byť kladené ešte prísnejšie podmienky na jej súlad so zásadami. K námietke žalobcu o porušení precedenčnej zásady v bode IV. žaloby žalovaný uviedol, že za účelom zabezpečenia, aby správny orgán rozhodoval v obdobných veciach bez neodôvodnených rozdielov, preskúma v mimo odvolacom konaní svoje predchádzajúce stanoviská v obdobných veciach, týkajúce sa Pamiatkovej zóny I. - X., pričom za týmto účelom si už vyžiadal spisy podriadeného orgánu. Zastával názor, že postupoval v súlade s pamiatkovým zákonom a je naopak jeho povinnosťou, aby odstránil pochybenia správneho orgánu nižšieho stupňa.
7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom súdu dňa 18.10.2018 uviedol, že v predmetnej právnej veci nie je možné aplikovať § 99 písm. b) SSP a to z dôvodov uvedených už v žalobnom návrhu, pričom ak žalovaný poukazuje na § 7 písm. e) SSP, v zmysle ktorého súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, tak podľa žalobcu uvedené platí len v prípade, ak nemohli mať tieto rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, čo v predmetnej právnej veci majú, pričom žalobca poukázal aj na možnosť spôsobenia škody takýmto nezákonným stanoviskom. Obsah tohto záväzného stanoviska podľa žalobcu znemožňuje využitie pozemku parcelné číslo XXX/X na stavebné účely vôbec, nakoľko z neho vyplýva, že stanovisko by bolo kladné v prípade, ak by „U. X. B. E“, nebol samostatne stojacou stavbou, ale prístavbou, čo nie je objektívne možné, keďže na pozemku parcelné číslo XXX/X nestojí žiadna dokončená stavba. Žalobca tak nemôže so svojím majetkom slobodne nakladať a žalovaný svojím postupom porušil základné právo žalobcu vlastniť majetok a s ním nakladať podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca uvedené považuje za neprípustné, protizákonné a protiústavné a v rozpore so zásadami právneho štátu.
8. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9.V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
10. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
12. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z.z. zákon o ochrane pamiatkového fondu, záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. Orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy, ktorý vedie konanie, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany pamiatkového fondu, môže vo veci samej rozhodnúť až po doručení právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.
13.Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemožno rozhodnúť vo veci.
14. Podľa § 140b ods. 3 Stavebného zákona, dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona.
15. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že dňa 08.12.2017 vydal žalovaný záväzné stanovisko, ktorým zmenil záväzné stanovisko KPÚ Bratislava č. KPUBA-2017/10555-2/28543/ DIM zo dňa 24.04.2017 tak, že s projektovou dokumentáciou v stupni projekt na stavebné povolenie ,,U. X. E“, zodp. proj. U.. arch. A. M., XX/XXXX, v Bratislave V, mestská časť X., I. ul. č. XX, na parc. č. XXX/ X v k.ú. I. - X., ktorá je situovaná v pamiatkovej zóne I. - X., nesúhlasí a zároveň uviedol, že toto záväzné stanovisko je podkladom pre konanie stavebného úradu podľa stavebného zákona.
16. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, primárne riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého záväzného stanoviska Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, predovšetkým, či tento dokument je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu pri správnej aplikácii právnej úpravy zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona sledujúc účel a cieľ stavebného zákona v územnom konaní.
17. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (Správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť.
18. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného konštatuje, že napadnuté záväzné stanovisko žalovaného nie je administratívnym rozhodnutím - individuálnym správnym aktom, nakoľko je iba podkladom pre konanie príslušného stavebného úradu v stavebnom konaní, a ako také nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby. Napadnuté stanovisko má len predbežný charakter a jeho zákonnosť sa preskúmava až v spojení so stavebným rozhodnutím, ktoré možno po nadobudnutí právoplatnosti (vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov) napadnúť správnou žalobou. Keďže ide o opatrenie, ktoré je len jedným z podkladov pre vydanie stavebného povolenia, jeho účinky sa prejavia až vydaním tohto rozhodnutia a samo o sebe nemôže nijako zasiahnuť do právnej sféry žalobcu. Správny orgán posúdi takéto záväzné stanovisko jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti ostatných podkladov rozhodnutia a po celkovom posúdení vo veci rozhodne.
19. Podľa názoru krajského súdu záväzné stanovisko nie je rozhodnutím, proti ktorému by bolo možné podať opravný prostriedok, pretože záväzné stanovisko nemá formu a právne účinky rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Zároveň ide o opatrenie, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide o „rozhodnutie“, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, t.j. že predmetné rozhodnutie je rozhodnutím dočasnej povahy a nie rozhodnutím konečným. Konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie vydané v stavebnom konaní, ktoré následne bude preskúmateľné súdom.
20. Súd v zmysle vyššie uvedeného tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/6/2016 zo dňa 08.11.2017, ktorý sa v obdobnom prípade stotožnil s názorom krajského súdu, že záväzné stanovisko žalovaného je možné preskúmať len v rámci súdneho prieskumu územného resp. stavebného povolenia, nakoľko záväzné stanovisko žalovaného nie je administratívnym rozhodnutím. Zároveň NS SR zdôraznil, že nejde o konečné rozhodnutie správneho orgánu a nakoľko nebolo meritórne rozhodnuté, nemohlo ešte dôjsť ani k založeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnení a povinností žalobcu v administratívnom konaní a v dôsledku toho žalobca nie je na týchto právach ani ukrátený.
21. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnutý správny akt žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. Zároveň súd uvádza, že žalovaný požadoval priznanie náhrady trov právneho zastúpenia, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp.zn. II.ÚS/78/03 zo dňa 09.09.2004, ktorý vychádza z predpokladu, že kvalifikovaní štátni zamestnanci, ktorých postavenie, práva a povinnosti rovnako ako aj zodpovednosť sú dostatočne podrobne upravené v zákone o štátnej službe, by nemali využívať právnu pomoc súkromnej sféry, ktorej by náhradu trov konania musel platiť v prípade neúspechu druhý účastník.
23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.