Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/85/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnej: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Y. XXX, XXX XX Y. Y., o vymoženie pohľadávky v sume 902,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17Er/151/2016-36 zo dňa 14.12.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17Er/151/2016-50 zo dňa 16.07.2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, ktorým je BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením č. k. 17Er/151/2016-50 zo dňa 16.07.2018 zamietol žiadosť JUDr. Erika Tótha, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 1804/15. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisových značiek 3 Cdo 146/2011 a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2015 domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie 902,88 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na Rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU sp. zn. IA- C/0712/0090 zo dňa 30.11.2012 vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2012 a vykonateľnosť dňa 31.12.2012. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 902,88 eura s príslušenstvom do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o úvere uzatvorená dňa 29.03.2010 č. 4407490810, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“) pre úver, ktoré v článku 10 (bod 10.2.2.) obsahujú rozhodcovskú doložku.

2. Súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda či rozhodcovská doložka začlenená

v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Ustálil, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v obchodných podmienkach pre úver, tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľa vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda nulitným právnym aktom. Exekučný titul je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Ak by súd takýto titul akceptoval, exekúcia by bola vedená na podklade nevykonateľného rozhodnutia, v dôsledku čoho absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), pričom poukázal najmä na ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku ako aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., Smernice Rady 93/13/EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky. Uviedol, že jeho právny predchodca ako banka bol povinný podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, inak by došlo k porušeniu zákona. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte obsiahleho odvolania oprávnený nesúhlasil s právnou argumentáciou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne významnými okolnosťami.

4. Súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. 17Er/151/2016-50 zo dňa 16.07.2018 opravil uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17Er/151/2016-36 zo dňa 14.12.2016 v jeho záhlaví podľa § 224, § 234 ods. 2 tak, že označenie právneho zástupcu vtedajšieho oprávneného malo správne znieť Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vzhľadom na to uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením a na dôvažok dodáva nasledovné:

6. V tejto veci exekučné konanie začalo dňa 31.03.2015 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Odvolací súd o odvolaní oprávneného rozhodoval už za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Pôvodný oprávnený PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, v priebehu odvolacieho konania dňom 09.08.2017 zanikol výmazom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Jeho právnym nástupcom je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 64 v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 rozhodol, že v konaní bude pokračovať s týmto jeho právnym nástupcom.

9. Podľa obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver, ktoré neboli povinnou podpísané a ktoré uvádzajú v čl. 11.2: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.“ Vo VOP je rozhodcovská doložka detailnejšie uvedená v bode 10.2.2 tak, ako uviedol súd prvej inštancie. Podľa zmluvy o úvere veriteľ poskytol povinnej úver vo výške 1.000 eur, ktorý mala vrátiť v 40 mesačných splátkach, pričom bola dohodnutá celková výška nákladov 470,82 eura a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) banky 28,07 %. Povinná dlh podľa zmluvy riadne nesplácala, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

10. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade listín založených v spise. Podľa obsahu spisu si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá mala byť obsiahnutá vo VOP pôvodného veriteľa. S ohľadom na to, ako aj na spotrebiteľský charakter vzťahu účastníkov, bol exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie si na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania o riešení sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky vo VOP veriteľa, ktorá nijako nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinnej. Možným vylúčením všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka tak mohla byť posúdená ako neprijateľná podmienka zmluvy, ktorá je v zmysle § 53 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

11. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože nezodpovedala zákonným podmienkam. Odvolací súd rovnako ustálil, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, či veriteľ s povinnou o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom rokoval osobitne, t. j. nad rámec samotného poskytnutia úveru. Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky a či mala reálnu možnosť obsah tohto dojednania ovplyvniť. Rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, preto predložený exekučný titul nie je takým exekučným titulom, aby mohol byť podkladom pre vykonanie exekúcie.

12. Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup v návrhu ani netvrdil a ani nedoložil listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28.01.2015. V tomto prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením Obchodných podmienok pre úver nedal spotrebiteľovi možnosť prejaviť vôľu, či rozhodcovskú doložku prijme alebo neprijme, a z doložených listín už vôbec nevyplýva to, že osobitným rokovaním boli povinnej poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o riešení sporov v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za opodstatnené. Súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov. Súd preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .