Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/264/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému M. U., G.. XX.X.XXXX, bytom obec A. I., v konaní o zaplatenie 1.093,31 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 17.5.2018 č.k. 15Csp/223/2017-102

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a súvisiacom výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 726,18 € s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 31.1.2018 až do zaplatenia, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti nároku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,04 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3305126813, uzavretej dňa 19.2.2013 medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou a.s., ktorá pohľadávku voči žalovanému postúpila na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.200 €, s ročnou úrokovou sadzbou 25,5 % ročne, ktorý mal vrátiť v 72. mesačných splátkach v hodnote 33 € mesačne splatných vždy do 19.dňa v mesiaci. Celkové náklady náklady žalovaného ako spotrebiteľa predstavovali sumu 1.121,17 €, konečná splatnosť úveru bola vymedzená dňom 19.2.2019, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) predstavovala 26,96 % a hodnota RPMN spotrebiteľského úveru 28,70%. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil porušením povinnosti žalovaného na včasnú úhradu splátok, z ktorých dôvodov došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti záväzku žalovaného ku dňu 2.9.2014 (č.l. 90 súdneho spisu). Na splnenie dlhu zo zmluvy žalovaný poukázal sumu 473,82 €. Žalobca žiadal priznať úhradu zosplatnených neuhradených splátok úveru na istine vo výške 1.093,31 €, kapitalizovaných zmluvných úrokov z úveru a úrokov z omeškania do času zosplatnenia vo výške 128,31 €, kapitalizovaných úrokov z úveru spolu s úrokmi z omeškania od vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu do 31.5.2017 v sume 922,92 € a od 1.6.2017 až do zaplatenia žiadal žalobca priznať tiež úroky z úveru vo výške 25,5 % ročne a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.093,31 €. Žalovaný sa k meritu veci nevyjadril, uviedol len, že je zadlžený vo viacerých spoločnostiach a súhlasil s konaní v jeho neprítomnosti.

3. Súd prvej inštancie posudzujúc zmluvu o úvere č. 3305126813 ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka (OZ), tiež ako zmluvu o úvere podľa§ 497 Obchodného zákonníka, prihliadajúc na úpravu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

(ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“), vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch uvádzajúc, že v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, o termíne splatnosti splátok, a rozčlenení splátky na istinu, úroky a iné poplatky. Súd prvej inštancie konštatoval, že informácia o termíne splatnosti „splatné do 19. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci“ uvedená malým písmom v rozsiahlom texte všeobecných podmienok nie je súladná s úpravou vyžadovanou § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch a nedostatok rozdelenia splátky na zložky, z ktorých pozostáva, nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Majúc za zistené, že žalovanému bola poskytnutá suma 1.200 €, ktorú vrátil v rozsahu 473,82 € priznal žalobcovi zostatok neuhradeného dlhu v rozsahu 726,18 €. Žalovaného zaviazal tiež na zaplatenie úrokov z omeškania v zhode s § 517 ods. 1,2 vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. v sadzbe účinnej od 16.3.2016, keď vychádzal z názoru, že žalovaný sa dostal do omeškania od 31.1.2018, čo bol deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s použitím § 255 Civilného sporového poriadku. Prihliadajúc na pomer procesného úspechu a neúspechu žalobcu v konaní (60,52 % - 39,48 %) priznal mu nárok na náhradu trov v rozsahu 21,04 %.

4. Proti zamietavému výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/,b/,f/,h/ Civilného sporového poriadku (CSP) dôvodiac, že neboli splnené procesné podmienky (a), že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Žalobca namietal, že nemal možnosť sa procesne brániť, lebo nevedel o právnom názore súdu, že zmluva je považovaná za bezúročnú a bez poplatkov a nebol vyzvaný na vyjadrenie k tejto otázke a súd prvej inštancie nevytýčil termín predbežného prejednania sporu. K absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré mali spočívať v neuvedení termínu splatnosti splátok a nerozčlenení splátky na zložky, ktoré splátka zahrňuje, odkázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015 z 9.11.2016 Home Credit Slovakia a.s. c/a C. K. (ďalej SDEÚ C-42/15), v ktorom Súdny dvor v súvislosti s výkladom Článku 1,3, Článku 10 ods. 1 a 2, Článku 22 ods. 1 Európskeho parlamentu a Rady 2002/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej „Smernica“), prijal záver, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok, a rovnako sa nevyžaduje, aby zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, spresňovala, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. V tomto žalobca odkázal aj na aktuálnu rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018 o eurokonformnom výklade sporného ustanovenia.

6. Žalobca zdôraznil, že priamo v texte spornej zmluvy sa nachádza informácia o termíne splatnosti splátok, s vymedzením splatnosti prvej a poslednej splátky, s tým, že každá splátka je splatná vždy do 19. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Tvrdenie súdu, že informácia o splatnosti splátok je nedostatočná a uvedená malým písmom v rozsiahlom texte všeobecných podmienok nezodpovedá obsahu zmluvy a je nepravdivé. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval preto za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, predstavujúce zásah do práva na súdnu ochranu i právo na spravodlivý proces, bez náležitého a presvedčivého odôvodnenia tak, ako to vyžadujú rozhodnutia ústavného súdu v záujme predchádzania arbitrárnych rozsudkov (III.ÚS 311/01, IV.ÚS 14/07, I.ÚS 33/2012).

7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387 , ani na zmenu (§ 388 rozsudku, preto rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b/ a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Výrok rozsudku, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na finančné plnenie, nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože nebol odvolaním napadnutý, v ktorej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2,3 . Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania je vzhľadom na nedostatky v skutkových zisteniach predčasné, založené tiež na nesprávnom právnom posúdení veci a v časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Týmto postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Svojím postupom súd prvej inštancie zadal dôvody pre zrušenie rozsudku v jeho napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/,c/ CSP.

10. Skúmanie splnenia procesných podmienok v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Ide o podmienky definované v § 161 ods. 1 CSP, za ktorých súd môže vo veci konať a rozhodnúť. Ak ide o odstrániteľnú podmienku, súd sa ju pokúsi odstrániť a v prípade neodstrániteľnej podmienky konanie zastaví. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie práva procesné, ktoré jej zákon priznáva. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2 a 3 CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne prihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

11. Odvolací súd nezistil nedostatok procesných podmienok konania, ktoré sú podstatou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Žalobcom tvrdené nedostatky konania spočívajúce v tom, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, nebol vytýčený termín predbežného prejednania sporu a nebola mu doručená výzva podľa § 157 CSP, by v prípade ich preukázania zakladali odvolací dôvod založený na porušení práva na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1 písm. a/ , či inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ . Odvolací súd však konštatuje, že nedošlo k žiadnemu porušeniu žalobcom uvádzaných procesných pravidiel. Civilný sporový poriadok neukladá súdu obligatórnu povinnosť predbežného prejednania nároku, ale podľa povahy veci môže súd pristúpiť priamo k prejednaniu sporu na pojednávaní (§168 . Preto nariadením pojednávania vo veci v súlade s procesným poriadkom upravujúcim konanie pred súdmi, nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnej ujme na právach žalobcu. Predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi cestou jeho zástupcu doručené riadne a včas, žalobca sa vo veci pred pojednávaním písomne vyjadril a súhlasil s konaním vo svojej neprítomnosti. Nevyužil tak možnosť vyjadriť sa na pojednávaní k prípadným námietkam žalovaného, či k právnemu názoru konajúceho súdu. Výzva súdu adresovaná stranám sporu podľa § 157 prichádza do úvahy v otázke procesného postupu a vedenia súdneho konania, nie je predpokladom, či podmienkou právneho posúdenia veci súdom, ktoré je obsahom súdneho rozhodnutia, a ktoré súd oboznamuje prítomným stranám sporu na nariadenom pojednávaní. Súd prvej inštancie aplikoval zákonom predpokladaným postup, a pokiaľ žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa na pojednávaní, na ktorom mohol uplatňovať prostriedky procesného útoku a obrany, nesie za to procesnú zodpovednosť.

12. Právny záver súdu, že z posudzovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepatrí veriteľovi nárok na poplatky a úroky z dôvodov absencie termínov splatnosti splátok a rozčlenenia splátok na istinu, úroky a poplatky podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, je založený na nesprávnych skutkových zisteniach i nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré je v rozpore s eurokonformným výkladom vnútroštátneho práva.

13. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak : a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa

14. Podľa § 9 ods. 1 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitosti musí tiež obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, Podľa § 9 ods. 1 písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho platenia.

15. V úvodnej všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že návrh zákona je obsahom úplnou transpozíciou Smernice. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu spoločenstva. Záver dôvodovej správy všeobecnej časti konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

16. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

17. Rozsudok SDEÚ C-42/15 konštatuje, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a istotou identifikovať dátumy splátok. Zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Z čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa veriteľ je povinný jej bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky, nestanovuje sa však povinnosť zahrnúť do zmlúv o úvere takýto výpis. Rozsudok SDEÚ C -42/15 v bode 55, uzatvára, že pokiaľ zmluvy spadajú do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré Smernica neupravuje, a ak táto Smernica obsahuje harmonizované ustanovenia oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti.

18. K výkladu sporného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017, ako aj sp.zn. 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17. 4. 2018, v ktorých prijal záver, že vnútroštátna úprava nie je v rozpore s úpravou Smernice a je prípustný aj možný eurokonformný výklad vnútroštátnej úpravy priamo zodpovedajúci aj výslovnému zneniu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Najvyšší súd konštatoval, že Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu Smernice uskutočniť spôsobom zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná, a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok Smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona. V opačnom prípade by išlo o výklad contra lege. V tom však nič nemení na tom, že zásada eurokonformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovanou Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. Úmyslom zákonodarcu vyjadrenú aj v dôvodovej správe bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu do zákona o spotrebiteľských úveroch,

teda zámer nesmeroval k tomu, aby bol dosiahnutý rozpor s čl. 10 ods. 2 Smernice. Eurokonformný výklad dotknutého ustanovenia je v danom prípade možný aj potrebný, keď niet dôvodu od dodávateľa žiadať, aby bol uvádzaný presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach na istinu, úrok a poplatky, osobitne, ak k amortizácii dlhu nedochádza. V prípade, ak takýto spôsob zániku dlhu - amortizáciu zmluva predpokladá, je na tento účel spotrebiteľovi umožnené požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky.

19. Najvyšší súd vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, Smernice, rozsudku SD EÚ C-42/15 ustálil, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje v sebe požiadavku „členenia“ splátky, ale jej špecifikáciu vzťahuje iba na počet splátok, termín splatnosti a sumu splátky. Predmetom splátky môže byť istina, úroky, poplatky uvádzané samostatne alebo súhrnne. Pokiaľ je predmetom spotrebiteľského úveru amortizácia istiny (postupné umorovanie-znižovanie istiny v splátkach), spotrebiteľ je informovaný o rozsahu istiny, úrokoch a ďalších zložkách splátky dlhu vo forme amortizačnej tabuľky, ak o ňu požiada. Uvedenie výšky, počtu a termínov splátok dlhu, tak umožňuje spotrebiteľovi určiť (poznať) výšku jeho záväzku pri jeho riadnom splácaní, a má tiež vždy právo aj na doplňujúce informácie (amortizačnú tabuľku), ak splácaním dochádza k amortizácii istiny.

20. Od uvedeného právneho názoru vyššej súdnej autority nemá dôvod sa odchýliť odvolací súd ani v tomto konaní. Z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch nemožno vyvodiť, aby zámerom zákonodarcu bolo sprísnenie § 9 ods. 2 písm. k/ na členenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky a ich jednotlivú splatnosť, a ani z výslovného znenia tohto ustanovenia nevyplýva žiadna odchýlka oproti úprave obsiahnutej v Smernici. Ak ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. používa pojmy výška, počet termíny splátok, istiny, úrokov a poplatkov, je možné eurokonformným výkladom v súlade so zákonom dospieť k záveru, že toto ustanovenie obsahuje spresnenie, čo splátka úveru zahrňuje, neukladá však povinnosť uviesť požadované informácie (výška, počet, splatnosť splátky) vo vzťahu ku každej položke (istina, úrok, poplatok). Pokiaľ súd prvej inštancie považoval pre perfektnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere za nevyhnutný údaj o členení splátky na jednotlivé zložky, jeho názor vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.

21. K podmienkam vymedzenia splatnosti splátok odvolací súd poukazuje na body 46. až 50. rozsudku SDEÚ C- 42/15, v ktorých Súdny dvor konštatuje, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok odkazom na konkrétny dátum, ak podmienky zmluvy umožňovali spotrebiteľovi s istotou identifikovať dátumy splátok bez akýchkoľvek ťažkostí, aby sa tak zaručilo, že spotrebiteľ poznal deň, v ktorom je splatná každá splátka úveru. Súdny dvor vo vzťahu k náležitostiam spotrebiteľských zmlúv uviedol, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 Smernice, bude sa považovať za zmluvu bez úrokov a poplatkov, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

22. Podľa obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3305126813 (čl. 7 spisu) je priamo v základných častiach zmluvy uvedené, že žalovanému sa poskytuje úver vo výške 1.200 € s mesačnou splátkou 33 € pri celkovej výške nákladov 1.121,17 € úrokovou sadzbou 25,5 % ročne, so splatnosťou prvej splátky dňa 19. 3. 2013, dátumom konečnej splatnosti 19.2.2019 a dátumom ďalších platieb „k 19.dňu v mesiaci“ pri počte mesačných splátok 72, priemernej RPMN 26,96 % a RPMN zmluvy 28,70 %. Ak súd prvej inštancie uviedol, že „ informácia o termíne splatnosti „splatné do 19. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci“ je uvedená malým písmom v rozsiahlom texte všeobecných podmienok, založil svoje rozhodnutie na nesprávnych skutkových zisteniach, keď skutočnosti, ktoré boli predmetom jeho právneho posúdenia z dôkazov nevyplývali.

23. Vedomosť o splatnosti jednotlivej splátky i konečnej splatnosti dlhu je dôležitou a podstatnou okolnosťou definujúcou záväzok spotrebiteľa, ktorý údaj má vplyv na posúdenie výhodnosti úveru, ale aj na vznik omeškania spotrebiteľa s plnením záväzku. V predmetnom prípade však nemožno konštatovať absenciu tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože posudzovaná zmluva celkom zrejmým a nepochybným spôsobom vymedzuje splatnosť každej splátky, počnúc prvou až poslednou, keď niet dôvodu pochybovať o tom, aký termín splatnosti vyjadruje slovné spojenie „k 19.dňu v mesiaci“ za situácie, že prvá splátka je splatná dňa 19.3.2013 a posledná splátka dňa 19. 2. 2019.

24. V dôsledku nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci sa súd prvej inštancie nezaoberal zákonnosťou a dôvodnosťou nároku žalobcu na zostatok istiny úveru a úroky z úveru vo výške 25,5 %, ktoré si žalobca uplatnil tak do času vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ako aj po tomto období.

25. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tiež nezrozumiteľné v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, čo zakladá nepreskúmateľnosť úvahy súdu o dôvodoch, pre ktoré zamietol nárok žalobcu na úroky z omeškania od 8. 6. 2017, a priznal ich až v nadväznosti na doručenie žaloby žalovanému. Zo žaloby a vyjadrenia žalobcu (čl.90 spisu) vyplýva, že splátky sa mali stať predčasne splatnými už ku dňu 2.9.2014, oproti pôvodne v zmluve dohodnutej konečnej splatnosti 19. 2. 2019. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie celého zostatku neuhradeného dlhu ako rozdielu medzi sumou finančných prostriedkov žalovanému poskytnutých a sumou, ktorú žalovaný už uhradil. Tento spôsob stanovenia zostatku dlhu vychádza z predpokladu, že dlh žalovaného bol ku dňu rozhodnutia v celosti splatný, tj existovala povinnosť žalovaného na zaplatenie celého dlhu pred časom pôvodnej splatnosti v roku 2019. Jediným úkonom v konaní z ktorého predčasná splatnosť záväzku žalovaného vyplýva, je listina žalobcu o zosplatnení záväzku z roku 2014, keď predpokladom zosplatnenia úveru, bolo riadne doručenie písomnosti dlžníkovi, či už formou faktického prevzatia písomnosti alebo jej vrátenia z adresy, ktorá má byť adresou dlžníka (§45 . Doklady o doručovaní písomností z roku 2014 sa nachádzajú na čl. 31 až 37 spisu. Súd prvej inštancie zjavne považoval dlh žalovaného za splatný v celom rozsahu, neuvádza však, z akých dôvodov usudzoval na splatnosť záväzku, a teda aj omeškanie žalovaného inak, ako ju tvrdil žalobca. Rovnako sa súd prvej inštancie nevysporiadal s podaním žalobcu zo dňa 10.5.2018 (č.l.90 spisu), ktorým tento uplatňoval právo na úroky z omeškania a úroky z úveru už od času 1.6.2017 oproti pôvodne žalobou uplatnenému nároku, ktorým príslušenstvo pohľadávky žiadal priznať až od 8.6.2017, o ktorých skutočnostiach sa súd v rozsudku nezmieňuje. 26. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne sa zaoberať nárokom žalobcu v zamietnutej časti vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, že zmluva obsahuje riadne vymedzenie splátok aj termínov ich splatnosti, preto ju nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov pre absenciu náležitosti vymedzených v § 9 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ by vzhľadom na zmenu právnej situácie vyplývajúcu z nových skutkových zistení, či procesnej obrany žalovaného súd prijal záver, že existujú dôvody pre vyslovenie, že úver je bez úrokov alebo bez poplatkov v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., tento svoj záver súd prvej inštancie náležite odôvodní s poukazom na konkrétne skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, ktoré sú obsahom súdneho spisu a vysporiada sa obranou žalobcu vyplývajúcu z jeho vyjadrení dbajúc o to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo úplné, presvedčivé a preskúmateľné aj v prípadnom ďalšom odvolacom konaní. Pre prípad, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že zmluva nie je bezúročná a bez poplatkov, rozhodne tiež o nároku žalobcu v zamietnutej časti, zahrňujúcej tej právo na úroky z úveru.

27. Vo vzťahu k nárokom na úroky z úveru po zosplatnení súd prvej inštancie zohľadní ustanovenia zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o prednostnom uplatnení ustanovení na spotrebiteľské zmluvy. Vezme na zreteľ zásady ochrany práv spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to vo väzbe na konkrétne práva a povinnosti strán sporu upravené v zmluve o úvere a všeobecných obchodných podmienkach. Vychádzajúc z ustanovení § 658 ods. 1 OZ, § 497 a § 502 a § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je možné prijať záver, že absentuje jednoznačná právna úprava, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu zosplatnenia spotrebiteľského úveru, alebo až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov. Nie je vylúčené, aby si strany dohodli platenie zmluvných úrokov až do doby skutočného vrátenia finančných prostriedkov. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že došlo k platnej dohode o povinnosti žalovaného na úhradu úrokov z úveru po zosplatnení do času vrátenia úveru bude vychádzať z názoru, že v zmysle takejto dohody je dlžník povinný platiť úroky z úveru až do času vrátenia peňažných prostriedkov.

28. Pokiaľ súd prvej inštancie stanoví počiatok omeškania žalovaného s úhradou záväzku inak, než ho tvrdí žalobca v nadväznosti na zosplatnenie dlhu, toto svoje rozhodnutie náležite zdôvodní tak, aby bolo zrejmé z akých skutkových zistení vychádzal, a podľa akých zákonných ustanovení prijal svoj právny záver o začiatku omeškania dlžníka s plnením dlhu.

29. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 .

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .