Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/360/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s. r. o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930 (pôvodne OTP Banka Slovensko, a.s. Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916), proti žalovanému: N. P., nar. X.X.XXXX, bytom R. ul. XXXX/X, J., o zaplatenie 8.457,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 7. júna 2017, č. k. 14C/756/2015-91, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec vracia prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 7.6.2017, č. k. 14C/756/2015-91, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi (OTP Banka Slovensko, a.s.) sumu vo výške 6.273,29 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 6.490,68 eura od 5.3.2013 do 16.4.2013, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 6.489,82 eura od 17.4.2013 do 16.8.2013, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 6.309,82 eura od 17.8.2013 do 11.9.2013, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 6.129,82 eura od 12.9.2013 do 13.9.2013, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 6.108,24 eura od 14.9.2013 do 1.10.2013, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 6.108,23 eura od 2.10.2013 do 11.10.2013, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.928,23 eura od 12.10.2013 do 15.10.2013, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.910,13 eura od 16.10.2013 do 5.11.2013, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.822,35 eura od 6.11.2013 do 15.11.2013, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.805,45 eura od 16.11.2013 do 13.12.2013, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.783,55 eura od 14.12.2013 do 1.1.2014, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.783,54 eura od 2.1.2014 do 15.1.2014, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.760,44 eura od 16.1.2014 do 13.2.2014, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.743,12 eura od 14.2.2014 do 13.3.2014, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.719,60 eura od 14.3.2014 do 1.4.2014, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.719,59 eura od 2.4.2014 do 15.4.2014, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.703,07 eura od 16.4.2014 do 14.5.2014, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.681,15 eura od 15.5.2014 do 12.6.2014, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.661,72 eura od 13.6.2014 do 15.7.2014, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.642,29 eura od 16.7.2014 do 14.8.2014, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.622,86 eura od 15.8.2014 do 12.9.2014, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.603,43 eura od 13.9.2014 do 15.10.2014, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.583,99 eura od 16.10.2014 do 13.11.2014, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.564,56 eura od 14.11.2014 do 11.12.2014, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.545,13 eura od 12.12.2014 do 14.1.2015, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.527,70 eura od 15.1.2015 do 13.2.2015, úrokom z omeškania vo výške 3

% ročne zo sumy 5.509,47 eura od 14.2.2015 do 13.3.2015, úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.490,04 eura od 14.3.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 48,36 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 497, § 499, § 502 Obchodného zákonníka § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1,2 § 517 ods. 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 5b, § 29b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 28.12.2015 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 8.457,20 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným uzatvoril dna 9.7.2010 zmluvu o EASYOTP úvere č. XXX/XXXX/lV. ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo účinné od 1.1.2009. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám vyjadril písomným podaním zo dňa 20.6.2016, v ktorom uviedol, že svoj záväzok rieši a žalobcu požiadal o splátkový kalendár.

4.1. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že strany uzatvorili zmluvu o úvere EASYOTP č. XXX/XXXX/Q. dňa 9.7.2010. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 7.500 eura. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami, a to 118 mesačnými splátkami, z toho 117 splátok vo výške 86,15 eura a posledná 118. splátka vo výške 86,03 eura počnúc od 15.10.2010. Dátum splatnosti poslednej splátky bol dojednaný na deň 15.7.2020. Hodnota RPMN bola v zmluve vyčíslená vo výške 8,13 % pri priemernej RPMN vo výške 10,24% a celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 10 719,41 eura. Žalovaný sa tiež v zmluve zaviazal uhrádzať mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 3,30 eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo účinné od 1.1.2009. Pre riadne neplnenie zmluvných podmienok žalovaným, žalobca žalovaného písomne dňa 18.7.2012 vyzval na zaplatenie záväzku, ktorý bol po lehote splatnosti najneskôr do 2.8.2012. Ako vyplynulo z priloženej kópie doručenky žalovaný predmetnú výzvu neprevzal, táto sa vrátila odosielateľovi dňa 24.7.2012. Keďže žalovaný na výzvu nereagoval úhradou splatného záväzku, žalobca listom zo dňa 11.2.2013 žalovanému oznámil, že v zmysle uzavretej zmluvy vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru. Dlžnú pohľadávku vyčíslil na sumu vo výške 6.794,28 eura a žalovaného vyzval na zaplatenie tejto sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Ako vyplynulo z priloženej kópie doručenky, žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 19.2.2013. Dlžnú sumu žalovaný v stanovenej lehote neuhradil. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nadobudlo účinnosť dňa 4.3.2013, keď pohľadávka žalobcu sa stala v celom rozsahu splatnou dňa 4.3.2013. Z predložených výpisov z účtu mal súd preukázanú splátkovú disciplínu žalovaného.

4.2. Z predloženého výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. J. zo dňa 15.12.2015 súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností tam uvedených. Na liste vlastníctva bola v čase jeho vygenerovania evidovaná poznámka ohľadne začatia výkonu záložného práva v prospech žalobcu.

4.3. Ako vyplynulo z faktúry č. XXXXXXX vystavenej obchodnou spoločnosťou Dražobná spoločnosť, a.s. žalobcovi dňa 16.4.2015, touto vystaviteľ vyúčtoval žalobcovi sumu nákladov neúspešnej dražby na základe zmluvy o vykonaní dražby vo výške 783,25 eura. Dátum splatnosti faktúry bol určený na deň 26.4.2015.

4.4. Konštatoval, že predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného

zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

4.5. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovaným mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 9.7.2010 úverovú zmluvu č. XXX/XXXX/lOSU. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 7.500 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať za podmienok uvedených v úverovej zmluve. Predmetnú zmluvu súd považoval za platný právny úkon, keď uzavretá zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Nakoľko žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy neplnil, úver riadne a včas nesplácal, žalobca s účinnosťou ku dňu 4.3.2013 v súlade s uzavretou zmluvou predčasne zosplatnil úver a žalovaného vyzval na úhradu sumy zosplatneného úveru. Súd poskytujúc ochranu žalovanému v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 z.z. o ochrane spotrebiteľa skúmal, či na strane žalobcu ako veriteľa neexistujú skutočnosti oslabujúce jeho nárok voči spotrebiteľovi. Takýmto skúmaním dospel k záveru, že zo strany žalobcu bola dôvodne podaná žaloba v časti o zaplatenie sumy vo výške 5.490,04 eura predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 7.500 eur po odpočítaní sumy, ktorá bola do vyhlásenia predčasnej splatnosti započítaná na úhradu istiny a po odpočítaní celej sumy uhradenej žalovaným po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (titulom úveru bola do vyhlásenia predčasnej splatnosti uhradená len suma 1.924,60 eura, z ktorej bola na istinu započítaná suma vo výške 1.009,32 eura a po vyhlásení predčasnej splatnosti bola uhradená suma 1.000,64 eura ((7.500 - 1.009,32) - 1.000,64 = 5.490,04). Preto súd považujúc uplatnený nárok v tejto časti za dôvodný a preukázaný žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Za dôvodnú považoval žalobu i v časti uplatnenej sumy nákladov na vykonanie neúspešnej dražby, keď žalobca vynaloženie týchto nákladov preukázal predložením faktúry vystavenej dražobnou spoločnosťou a žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu ohľadne dôvodnosti a výšky tohto nároku nepopieral. Súd považoval za dôvodnú i žalobu v časti uplatneného úroku z dlžnej sumy prihliadnuc na čiastočné úhrady žalovaného. Konštatoval, že úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený vo výške nepresahujúcej výšku zákonného úroku z omeškania vyplývajúceho z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., preto podanej žalobe i v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy prihliadnuc na čiastočné úhrady dlžnej sumy žalovaným po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vyhovel a v časti sumy nad rámec priznaného úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4.6. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 7,19% ročne z dlžnej sumy za obdobie do predčasného zosplatnenia úveru (t.j. do 4.3.2013), súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, keď podľa jeho názoru tento nárok žalobcu má oporu v zákone, lebo úrok z úveru treba považovať za cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Nad sumu priznaného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru súd však považoval žalobu za nedôvodnú, keď vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. Pre prípad predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav. v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu právnej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky

zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. V tejto súvislosti súd poukázal i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol.

4.7. O náhrade trov konania, rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 keď obe strany sporu boli ohľadne danej časti konania čiastočne úspešnou stranou sporu (žalobca mal úspech v časti konania o zaplatenie dlžnej istiny, časti zmluvného úroku a úroku z omeškania a poplatkov; žalovaný mal úspech v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá (o zaplatenie časti istiny, zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru do zaplatenia, časti úroku z omeškania). Súd vypočítajúc pomer úspechu a neúspechu strán sporu (keď žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 74,185 a neúspech v rozsahu 25,82 eura ) žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,36 5 trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 .

5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vo zvyšku v celom rozsahu vyhovie a rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd podľa odôvodnenia rozsudku žalobu v uvedenej časti zamietol z dôvodu, že žalobca podľa súdu nemá právo na zaplatenie zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (bod 13. odôvodnenia rozsudku), ako aj z dôvodu, že súd odlišne od žalobcu vypočítal dlžnú sumu istiny žalobou uplatnenej pohľadávky, keď po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru všetky plnenia prijaté od žalovaného započítal na uhradenie istiny úverovej pohľadávky a nezohľadnil ich použitie (započítanie) nielen na zmluvné úroky, ale ani na úroky z omeškania a zmluvné poplatky (bod 12. rozsudku). Citujúc ust. § 261, § 497 a § 502 Obchodného zákonníka uviedol, že povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru (na strane žalovaného ako dlžníka) okrem citovaných ustanovení vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Nakoľko zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a odstúpenie od zmluvy predstavujú rozličné inštitúty, ako sa aj uvádza v zmluve o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným), veriteľov nárok voči dlžníkovi na zaplatenie zmluvného úroku tiež nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky, resp. do zániku zmluvy o úvere. Dohodnutý úrok z ekonomického hľadiska predstavuje cenu finančných prostriedkov, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi, a ktoré dlžník veriteľovi nevrátil.

6. V súvislosti s úročením úverovej pohľadávky bežnými úrokmi po splatnosti istiny zo strany veriteľa uviedol, že úročenie spotrebiteľského úveru bežnými úrokmi až do doby vrátenia poskytnutých prostriedkov priamo upravoval aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a nepriamo ho predpokladá aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis pre oblasť spotrebiteľských úverov (vo vzťahu k ako lex generalis). Zákon č. 258/2001 Z.z. v § 6 ods. 2 uvádzal, že spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.“ Zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanoveniach týkajúcich sa odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy (§ 13 ods. 3) uvádza, že dlžník (spotrebiteľ) je „povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úroky tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny“.

7. Popri odvolacom dôvode v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) mal žalobca za to, že rozsudok je v rozsahu zamietacieho výroku II. nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súdom priznaná suma vo výške 6 273,29 eura pozostáva z nesplatenej istiny poskytnutého úveru vo výške 5 490,04 eura a žalobcom uplatnených trov dražby vo výške 783,25 eura. Súd pri kalkulácii súdom priznanej dlžnej sumy istiny vychádzal zo žalobcom zrealizovanej špecifikácie žalobou uplatnenej

pohľadávky (vyjadrenie žalobcu z 2.4.2016), pričom priznanú istinu stanovil ako rozdiel poskytnutého úveru (7500 eur) a súčtu žalovaným uhradenej sumy ktorá bola do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru započítaná na istinu pohľadávky (1009,32 eura) a sumy uhradenej žalovaným po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (1000,64 eura).

8. Pri tomto výpočte však súd podľa žalobcu nezohľadnil skutočnosť, že vyhlásením predčasnej splatnosti v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere nezanikol, nakoľko vyhlásenie predčasnej splatnosti a odstúpenie od zmluvy (k odstúpeniu od zmluvy pritom nedošlo) predstavujú rozličné právne inštitúty. Žalobca má preto za to, že aj po vyhlásení predčasnej splatnosti mal žalobca nárok na účtovanie poplatkov v zmysle zmluvy o úvere, úrokov (časť II. tohto odvolania) a navyše úrokov z omeškania, a nielen na istinu (ako uvádza súd v bode 12. odôvodnenia rozsudku). Rozsudok v zamietacej časti pokladá za nepreskúmateľný, pretože z neho nie je zrejmé (súd neodôvodnil), prečo mal žalobca plnenia od žalovaného použité na uhradenie poplatkov a úrokov z omeškania použiť na uhradenie istiny.

9. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd žalobe vo zvyšku vyhovel a priznal žalobcovi sumu 2183,91 eura, úroky vo výške 7,19% p.a. zo sumy 6 192,62 eura od 23.12.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 0,86 eura od 17.4.2013 do 16.8.2013, zo sumy 138,16 eura od 17.8.2013 do 11.9.2013, zo sumy 262,66 eura od 12.9.2013 do 13.9.2013, zo sumy 284,24 eura od 14.9.2013 do 1.10.2013, zo sumy 284,25 eura od 2.10.2013 do 11.10.2013, zo sumy 364,33 eura od 12.10.2013 do 15.10.2013, zo sumy 382,43 eura od 16.10.2013 do 5.11.2013, zo sumy 420,24 eura od 6.11.2013 do 15.11.2013, zo sumy 436,66 eura od 16.11.2013 do 13.12.2013, zo sumy 451,22 od 14.12.2013 do 1.1.2014, zo sumy 541,23 od 2.1.2014 do 15.1.2014, zo sumy 467,76 eura od 16.1.2014 do 13.2.2014, zo sumy 482,26 eura od 14.2.2014 do 13.3.2014, zo sumy 497,82 eura od 14.3.2014 do 1.4.2014, zo sumy 497,83 eura od 2.4.2014 do 15.4.2014, zo sumy 514,35 eura od 16.4.2014 do 14.5.2014, zo sumy 529,52 eura od 15.5.2014 do 12.6.2014, zo sumy 544,04 eura od 13.6.2014 do 15.7.2014, zo sumy 561,14 eura od 16.7.2014 do 14.8.2014, zo sumy 576,14 eura od 15.8.2014 do 12.9.2014, zo sumy 590,64 eura od 13.9.2014 do 15.10.2014, zo sumy 608,63 eura od 16.10.2014 do 13.11.2014, zo sumy 628,06 eura od 14.11.2014 do 11.12.2014, zo sumy 647,49 eura od 12.12.2014 do 14.1.2015, zo sumy 664,92 eura od 15.1.2015 do 13.2.2015, zo sumy 683,15 eura od 14.2.2015 do 13.3.2015, zo sumy 702,58 eura od 14.3.2015 do zaplatenia. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11.1. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. septembra 2018 č. k. 5Co/360/2017-137 pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916 a na jej miesto do konania vstúpila spoločnosť DPS financial consulting, a.s., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930.

11.2. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania postupujúc podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu je dôvodné, preto postupujúc podľa § 389 ods. 1 písm. b/ rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a výroku o náhrade trov konania časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

12.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

12.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12.3. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone. Výkladom tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné.

14. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí. Osobitne sa zameral na skúmanie, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

17. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vykazuje vady v zmysle § 389 písm. b/ CSP, a teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 8457,20 eura, úroku vo výške 7,19% p.a. zo sumy 6 192,62 EUR od 23.12.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 3,00% p.a. zo sumy 6 192,62 EUR od 23.12.2015 do zaplatenia. Suma 8457,20 eura podľa odôvodnenia žaloby predstavovala nesplatenú istinu 6 192,62 eura, nezaplatený úrok (7,19%) k 9.12.2015 vyčíslený sumou 1 336,83 eura, ktorý (podľa špecifikácie žalobcu zo dňa 2.4.2016 predstavujú úroky z nezaplatenej časti istiny vo výške 6 192,62 EUR za obdobie od 4.3.2013 (vyhlásenie predčasnej splatnosti) do 22.12.2015 (nakoľko k 25.12.2015 žalobca na účely súdneho konania vyčísľoval celkovú pohľadávku), úroky sú počítané úrokovou sadzbou vo výške 6,99% p.a. a od 15.6.2013 vo výške 7,19% p.a., úrok z omeškania (3%) k 9.12.2015 vyčíslený vo výške 144,50 eura,

ktorý predstavuje úroky z omeškania z nezaplatenej časti istiny vo výške 6 192,62 eura za obdobie od 4.3.2015 (vyhlásenie predčasnej splatnosti) do 22.12.2015 (nakoľko k 25.12.2015 žalobca na účely súdneho konania vyčísľoval celkovú pohľadávku), úroky z omeškania sú počítané úrokovou sadzbou 3%) p.a., a náklady neúspešnej dražby vo výške 783,25 eura. Zároveň v žalobe uplatnil aj bežný úrok 7,19% ročne zo sumy 6192,62 eura od 23.12.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 6192,62 eura od 23.12.2015 do zaplatenia.

19. Súd prvej inštancie, tak ako bolo uvedené v úvode tohto uznesenia priznal žalobcovi sumu 6 273,29 eura s úrokmi z omeškania vo výške 3% z jednotlivých súm a období (od 16.4.2013 a nasledujúcich až po obdobie od 14.3.2015 do zaplatenia).

20. Z uvedeného porovnania navrhovaného petitu a výrokovej časti napadnutého rozsudku, v ktorej súd prvej inštancie priznal časť nároku žalobcu na jednej strane a z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v časti bodu 13. na druhej strane vyplýva, že súd prvej inštancie zmätočne konštatoval, že zmluvný úrok vo výške 7,19% ročne z dlžnej sumy za obdobie do predčasného zosplatnenia úveru (t.j. do 4.3.2013) v tejto časti považoval za dôvodný, pričom ale uvedený záver nekorešpondoval s tým, že vo výrokovej časti priznal žalobcovi len úrok z omeškania vo výške 3% z jednotlivých súm čiastočného plnenia.

21. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že „nad sumu priznaného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru súd však považoval žalobu za nedôvodnú. Pre prípad predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru“. Odvolací súd z hľadiska hospodárnosti sa prikláňa (vo všeobecnosti) k správnemu záveru súdu prvej inštancie, že po predčasnom zosplatnení, ak k zosplatneniu prišlo, veriteľ po zosplatnení nemá nárok na zmluvný úrok z dlžnej sumy, ale z uvedeného konštatovania súdu prvej inštancie nemožno vôbec vo vzťahu k výrokovej časti napadnutého rozsudku zistiť, aká suma do priznaného zmluvného úroku bola súdom prevej inštancie priznaná.

22. Z obsahu výroku (právoplatne) priznaného nároku možno zistiť, že súd priznal žalobcovi 3% úrok z obdobia z jednotlivých súm od 16.4.2013 a nasledujúcich až po obdobie od 14.3.2015 do zaplatenia. Hoci nie je predmetom odvolacieho prieskumu táto časť rozsudku, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca pôvodne žaloval (k 9.12.2015) kapitalizovaný úrok vo výške 1 336,83 eura a kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 144,50 eura, pričom vo vzťahu k týmto uplatneným nárokom žalobcu (hoci časť úrokov z omeškania 3% úrokov z omeškania súd právoplatne priznal) súd prvej inštancie neuviedol, akú výšku (kapitalizovaných) úrokov z omeškania priznal a akú zamietol.

23. Poukazujúc na uvedené skutočnosti prvoinštančný súd opätovne vec právne posúdi z hľadiska zákonnosti a dôvodnosti uplatneného nároku, zistené skutočnosti a závery, ku ktorým dospeje, premietne do odôvodnenia rozhodnutia, ktoré následne odôvodní tak, aby toto nové rozhodnutie nemohlo byť považované za nepreskúmateľné z dôvodov, že právne závery ku ktorým súd prvej inštancie v ďalšom konaní dospeje, nemajú oporu v zistenom skutkovom stave veci. V konkrétnosti ide o potrebu jasného vymedzenia zostatku uplatneného nároku, ktorý zostal v konaní po právoplatnosti už priznaného nároku s tým, že priznanie alebo nepriznanie tohto zvyšku bude súdom náležite odôvodnené.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval odvolací súd odvolanie žalobcu za dôvodné, v dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 , pričom súdu prvej inštancie sa bude v ďalšom konaní pridŕžať právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v tomto zrušujúcom uznesení (§ 391 ods. 2 .

25. Podľa § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec sú prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .