Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/403/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu Poľnohospodárske družstvo „VRŠATEC", IČO 00 200 166, so sídlom Pruské č.118 práv.zast. JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom Slnečná 592/2, Galanta proti žalovanému Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie „Vršatec", IČO 42 274 435, so sídlom Pruské č. 118, práv.zast. JUDr. Petrom Kovácsom, advokátom, so sídlom Rovinka č. 651 o zaplatenie 5.727,11 Eur takto

rozhodol:

I. Žalovaný ja p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.154,40 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.08.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V ostatnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania pri žalovanému v rozsahu 80%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 5.727,11 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 18.08.2015 do zaplatenia a trovy konania. Uviedol, že žalobca ako užívateľ poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru VRŠATEC Pruské uznaného rozhodnutím Lesného úradu v Považskej Bystrici č. LúPx: XXX/XX/ XX zo dňa XX.apríla XXXX (ďalej len „PR Vršatec“ alebo „poľovný revír“) uplatňuje voči žalovanému, ktorý je užívateľom PR Vršatec nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením poľnohospodárskych plodín (ozimnej pšenice) pestovaných na parcelách - ornej pôdy v k. ú. Pruské, okres Ilava, pôdny diel 2101/1 (lokalita Prostredná) o výmere 32,53 ha a pôdny diel 1206/1 (lokalita Špitálka) o výmere 40,57 ha poľovnou zverou. Uvedené pôdne diely poľnohospodársky obhospodaruje žalobca, výkon práva poľovníctva na týchto pozemkoch realizuje žalovaný ako užívateľ poľovného revíru. Nárok na náhradu škody na poľnohospodárskych plodinách vznikol v dôsledku nesprávneho užívania poľovného revíru žalovaným. Žalobca po prvý krát zistil, že došlo k poškodeniu poľnohospodárskych plodín (ozimnej pšenice) na ním obhospodarovaných pôdnych dieloch o celkovej užívanej výmere 73,10 ha dňa 24. 04. 2015, pričom ku vzniku škody došlo najskôr v období mesiaca apríl 2015. Listom zo dňa 05.05.2015 si preto u žalovaného ako užívateľa poľovného revíru, v rámci ktorého sa predmetné poľovné pozemky nachádzajú, uplatnil v zákonnej lehote nárok na náhradu škody. Zároveň oznámil dátum vzniku škody, aj kedy sa o škode dozvedel a požiadal z hľadiska prevencie pred vznikom ďalších škôd na poľnohospodárskych porastoch, aby ho bezodkladne kontaktoval za účelom dohodnutia si spoločného postupu pri eliminácii rizika vzniku týchto škôd a dal mu tiež do pozornosti ust. § 69 ods. 6 zákona o poľovníctve, z obsahu ktorého vyplýva, že ak ním vykonané opatrenia v tomto smere nepovažuje za

dostatočné, môže ako užívateľ poľovného revíru vykonať s jeho súhlasom ďalšie opatrenia. Vzhľadom na skutočnosť, že výšku škody na poľnohospodárskych plodinách nebolo možné v tom čase ustáliť, oznámil žalovanému, že ju vyčísli do 15 dní po vykonaní zberu úrody. Taktiež upozornil žalovaného, že podľa ust. § 26 ods. 1 písm. l) zákona o poľovníctve, je užívateľ poľovného revíru povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru, na ten účel najmä dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Zdôraznil, že zo strany žalovaného mu nebol doručený návrh zmluvy upravujúcej v predchádzajúcej vete špecifikovanú záležitosť, pričom je zaužívanou praxou, že návrh takejto zmluvy pripravuje a predkladá druhej zmluvnej strane užívateľ poľovného revíru. Žalobca v uplatnenom nároku na náhradu škody zo dňa 05.05.2015 uviedol aj opatrenia, ktoré sám vykonal na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou: poškodené porasty chránil pravidelnými návštevami (plašil zver spôsobom povoleným všeobecne záväznými právnymi predpismi bez jej zraňovania), pravidelne používal pachový odpudzovač zn. Antifer a zasial aj odpútavacie políčka (parcela č. 2002/1 - 07,74 ha lucerny, parcela č. 2005/1 - 1,16 ha lucerny a parcela č. 3304/1 - 0,40 ha ďatelinotrávy). Žalovaný na uplatnený nárok dňa 12.05.2015 reagoval zdôvodnením, že je lídrom v predchádzaní škôd spôsobených zverou, kŕmi zver, zabezpečuje pravidelnú strážnu službu ohrozených kultúr a že opatrenia vykonané žalobcom na zabránenie škôd spôsobených zverou sú málo profesionálne. Privítal návrh na stretnutie, ale na pozvánku na stretnutie sa nikto zo strany žalovaného nedostavil. Žalobca v odpovedi zo dňa 20.05.2015 upozornil, že dňa 08.05.2015 zistil opätovné poškodenie poľných plodín a poľnohospodárskych porastov pestovaných okrem iných aj na poľnohospodárskych dieloch 2101/1 a 1206/1, pričom k vzniku škody došlo v období mesiaca máj 2015. Opätovne požiadal žalovaného, aby ho bezodkladne kontaktoval za účelom dohodnutia si spoločného postupu pri eliminácii rizika vzniku týchto škôd. Súčasne v liste uviedol, že žalobca nezaznamenal v PR Vršatec prípady kŕmenia zveri s cieľom odlákať ju od parciel, kde reálne hrozí riziko vzniku škôd na poľnohospodárskych plodinách a taktiež ani vykonávanie pravidelnej strážnej služby, o ktorých sa vo svojom liste zo dňa 12.05.2015 žalovaný zmieňuje. Zároveň informoval žalovaného, že v dňoch 11. a 12.05.2015 opätovne s cieľom eliminácie rizika vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach aplikoval na ohrozené porasty pachový odpudzovač zn. Antifer a zopakoval ponuku žalobcu na možnosť bezodplatného dodania jadrového, objemového aj dužinatého krmiva pre zver v prospech žalovaného s cieľom zrealizovania účelového prikrmovania, resp. odlákavania zveri od ohrozených parciel. Žalovaný listom z 20.05.2015 reagoval na uplatnenie nároku na náhradu škody s tým, že revír užíva v zmysle zákona a požiadal o stanovenie termínu s cieľom vykonania obhliadky poškodených parciel. Prílohou jeho listu bol aj návrh zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri s tým, že požiadal i o identifikáciu poškodených resp. ohrozených parciel, nakoľko ich nevie presne identifikovať v teréne, ktorú mu žalobca 30.05.2015 zaslal. Listom zo dňa 29.05.2015 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil žalovanému, že sa nestotožňuje s jeho právnym názorom týkajúcim sa zodpovednosti za škody spôsobené zverou. Súčasne upozornil, že dňa 23.05.2015 zistil opätovné poškodenie poľných plodín a poľnohospodárskych porastov pestovaných okrem iných aj na poľnohospodárskych dieloch 2101/1 a 1206/1, pričom k vzniku škody došlo v období mesiaca máj 2015 a oznámil žalovanému, že ním predložený návrh zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri je z pohľadu žalobcu neakceptovateľný a zároveň mu zaslal vlastný návrh zmluvy. Predmetný návrh zakotvuje okrem iného (nad rámec zákona)povinnosť žalobcu ako užívateľa poľovných pozemkov poskytnúť jednorazovo žalovanému účelový finančný príspevok v sume 1.000 Eur na zakúpenie elektrického ohradníka s príslušenstvom a povinnosť žalobcu zabezpečiť v prospech žalovaného na odvádzacie prikrmovanie krmivo v rozsahu 30% ročnej potreby podľa plánu starostlivosti o zver v poľovnom revíri. Žalovaný ani napriek viacerým urgenciám zo strany žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu k podpisu zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri nepristúpil, ani neoznámil dôvod tohto svojho postoja. Žalobca vzhľadom na záujem žalovaného o stretnutie na 12.06.2015 opätovne zaslal pozvánku na stretnutie, ale ani tentoraz sa nik zo strany žalovaného nedostavil. Listom zo dňa 21.06.2015 žalobca upozornil, že dňa 08.06.2015 zistil opätovné poškodenie poľných plodín a poľnohospodárskych porastov. Dňa 29.06.2015 sa pri stretnutí vo veci miestnej obhliadky poľovnou zverou poškodených porastov a s cieľom eliminácie rizika vzniku ďalších škôd sa dohodol žalobca so zástupcom žalovaného, poľovného hospodára na vykonaní neodkladných preventívnych opatrení pričom žalobca si všetky povinnosti vyplývajúce zo záverov stretnutia splnil. Žalovaný naďalej ignoruje žalobcov návrh zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri. Listom zo dňa 16.07.2015 bol žalovaný upozornený, že dňa 05.07.2015 žalobca zistil opätovné poškodenie poľných plodín a poľnohospodárskych porastov, a taktiež, že mu nebola doručená žiadna odpoveď týkajúca sa jeho návrhu zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri. Žalobca dňa 20.07.2015 oznámil žalobcovi termín zberu úrody ozimnej

pšenice pestovanej na vyššie uvedených pôdnych dieloch, žalovaný sa zberu úrody nezúčastnil. Listom zo dňa 03.08.2015, následne dňa 23.08.2015, 25.09.2015 bol žalovaný žalobcom upozornený, že mu nebola doručená žiadna odpoveď týkajúca sa jeho návrhu zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri. Dňa 07.08.2015 žalobca oznámil žalovanému výšku škody spôsobenej zverou na porastoch ozimnej pšenice pričom nárok oprel o znalecký posudok č. 13/2015 vypracovaný dňa 04.08.2015 znalcom z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie rastlinná produkcia (všeobecná aj špeciálna), Ing. Jozefom Miklom (ďalej len „znalecký posudok“) v ktorom posúdil rozsah poškodenia porastu ozimnej pšenice poľovnou zverou na dotknutých pôdnych dieloch v k.ú. Pruské, LPIS: 2101/1 o výmere 32,53 ha a LPIS: 1206/1 o výmere 40,57 ha a vyčíslil vzniknutú škodu. Určil výpadok produkcie ozimnej na vyššie uvedených pôdnych dieloch v dôsledku škôd spôsobených zverou na 40,21 ton (13,25%-né poškodenie porastov), pričom priemerná cena ozimnej pšenice pre Trenčiansky kraj je podľa ŠÚ SR na rok 2015 vo výške 142,43 EUR/t. Vychádzajúc z vyššie uvedenej hodnoty ozimnej pšenice určil znalec finančnú stratu na poraste ozimnej pšenice po poškodení zverou vo výške 5.727,11 EUR (strata úrody zrna 40,21 t x 142,43 EUR/t = 5.727,11 EUR). Výška škody vysoko presahuje zákonom tolerovanú 3%-nú hranicu miery poškodenia očakávanej úrody. Zodpovednosť odporcu ako užívateľa poľovného revíru za škodu vzniknutú na poľovných pozemkoch alebo poľnohospodárskych plodinách vysadených na týchto pozemkoch spôsobenú užívaním poľovného revíru, je podľa ustanovení zákona o poľovníctve ustanovená ako objektívna. Ujma žalobcu predstavuje ušlý zisk vo výške 5.727,11 EUR, ktorý spočíva v zničenej úrode ozimnej pšenice. V tomto rozsahu sa žalobcovi nezvýšili majetkové hodnoty, ktoré by bol dosiahol, keby nedošlo ku škode spôsobenej poľovnou zverou. Žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 5.727,11 EUR vzniknutej na poľnohospodárskej plodine (ozimná pšenica) pestovanej na vyššie uvedených pôdnych dieloch v dôsledku nesprávneho užívania poľovného revíru. Žalobca za účelom úhrady vzniknutej škody na poľnohospodárskych plodinách zaslal žalovanému 07.08.2015 vyčíslenie výšky škody a vyzval ho na jej úhradu v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňa 18.08.2015 tým, že neuposlúchol výzvu uhradiť vzniknutú škodu v stanovenej lehote. Dňa 23.08.2015, následne 25.09.2015 právny zástupca žalobcu urgoval žalovaného vo veci uhradenia uplatnenej náhrady škody. Dňa 09.10.2015 bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený list žalovaného zo dňa 02.10.2015, ktorým mu oznamuje, že jeho nárok na náhradu škody považuje za nedôvodný a neopodstatnený, nemajúci oporu v zákone o poľovníctve a z toho dôvodu ho nemieni uspokojiť. Čo sa týka žalobcom predloženého návrhu zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri, k tomuto sa ani napriek skoršiemu prísľubu o jeho prerokovaní nevyjadril.

2. Tunajší súd žalobe vyhovel a vydal vo veci platobný rozkaz proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

3. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 02.05.2016 žalovaný uviedol, že nesúhlasí s obsahom platobného rozkazu, pričom žaloba z formálneho hľadiska trpí nedostatkom, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu. Z vecného hľadiska žalobca nepreukázal nielen zodpovednosť žalovaného za údajnú škodu, ale nepreukázal ani vznik samotnej škody. Žalobcom uplatňovaný nárok je bez opory v zákone. Ani na základe žalobcom predložených písomností nevyplýva, že by vôbec vznikla ním uplatňovaná škoda, ani povinnosť žalovaného uhradiť údajnú škodu a takéto svoje tvrdenie žalobca ani nepreukázal žiadnym spôsobom. Preto podľa názoru žalovaného žalobca nemôže mať žiadny titul na to, aby sa dožadoval toho čo neexistuje, aby mu žalovaný uhradil ním požadovanú sumu. Keďže absentuje preukázanie existencie škody, vznik žalobcom uvádzanej škody nebolo preukázané, istina neexistuje. Uvedené žalovaný žalobcovi oznámil listom zo dňa 02.10.2015. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný je povinný zaplatiť ním požadovanú istinu neobstojí ako po právnej tak ani po faktickej stránke. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť mu trovy konania.

4. Vo vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 20.06.2016 žalobca prvom rade poukázal na skutočnosť, že žalovaný si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, nakoľko na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, resp. vyvrátenie pravdivosti tvrdení žalobcu (podporených návrhom na vykonanie dokazovania) nenavrhol vykonať, resp. neoznačil žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o námietku o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie poukázal na tú skutočnosť, že o.i. zo vzájomnej komunikácie medzi účastníkmi konania v čase pred podaním žaloby nevyplýva, že by žalovaný spochybňoval skutočnosť, že žalobca je nositeľom hmotného práva, ktoré ho robí na tento spor aktívne vecne legitimovaným subjektom a táto skutočnosť bola doposiaľ medzi účastníkmi konania nesporná. (komunikácia medzi účastníkmi konania je obsahom súdneho spisu). Na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení žalobca navrhol

vypočuť účastníkov konania s tým, že predloží listiny preukazujúce skutočnosť, že je užívateľom poľovných pozemkov na ktorých došlo k vzniku škody ktorej náhrady sa domáha. Tvrdenie žalovaného o nepreukázaní vzniku škody a zodpovednosti za ňu je vzhľadom na jeho všeobecnosť taktiež nutné považovať za rýdzo účelové a tendenčné. Vznik škody aj to, čo bolo príčinou jej vzniku (kauzálny nexus) je jasne preukázaný, čo vyplýva aj z dôkazov navrhnutých žalobcom najmä z výsluchu účastníkov konania, resp. zo znaleckého posudku tvoriaceho taktiež súčasť spisového materiálu. Nárok žalobcu má oporu v zákone a naopak nepriznanie nároku na náhradu škody by bolo odporujúce zákonu.

5. V písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 25.04.2018 žalovaný zopakoval námietky v odpore s tým, keby žalobca aj bol aktívne legitimovanou a oprávnenou osobou, nepreukázal nie že relevantným, ale žiadnym spôsobom, že z jeho strany bola poľnohospodárska plocha riadne zabezpečená, nevykonal opatrenie na zabránenie vzniku škôd, ktoré bol povinný urobiť. Nepredložil žiadny dôkaz o tom, že údajnú uplatňovanú škodu spôsobila poľovná zver a keby škodu aj naozaj spôsobila poľovná zver - nepredložil riadne vyčíslenie škody. Poukázal v tejto súvislosti najmä na žalobcom predložený znalecký posudok z ktorého vyplýva váženie úrody z roku 2015 a za predchádzajúce roky, teda teoreticky vzaté aj keby z uvedeného vyplývalo nejaké zníženie úrody, to ešte neznamená, že toto spôsobila zver. Na fotografii priložených k znaleckému posudku (2 ks) je vidieť kúsok poľa s poľahnutím, ktoré ale nemusela spôsobiť zver, mohlo to spôsobiť počasie, ľudia, turisti, deti a navyše z uvedenej fotografie už vizuálne vyplýva, že toto nie je plocha ktorá by bola väčšia ako 3%. Znalec použil pri určovaní údajnej výšky škody zákon o kompenzáciach škody v dôsledku prírodnej katastrofy, pričom zver nie je prírodná katastrofa. Žalobca musí preukázať ako konkrétnu časť úrody zver skonzumovala, prípadne zničila a toto nepreukázal. Úroda v roku 2015 bola všeobecne nižšia, ako za predchádzajúce roky, a to už len vzhľadom na sucho, čo potvrdil aj sám žalobca. V posudku nie žiadny dôkaz o tom, že úrody by poškodila zver o tomto nie je ani tá najmenšia zmienka v posudku. Výška škody nebola určená, lebo v znaleckom posudku je možno určený iba teoreticky úbytok úrody, ktorú mohla spôsobiť aj neúroda, resp. ďalšie faktory a vplyvy nesúvisiace s poľovnou zverou. Čo sa týka skutočnosti, že žalovaný doteraz neuzatvoril priamu zmluvu so žalobcom o predchádzaní škôd, tomu dodal, že dňa 25.05.2015 žalovaný zaslal zmluvu žalobcovi v tom istom znení, akú uzatvoril ostatnými vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, avšak žalobca dňa 29.05.2015 oznámil žalovanému, že takúto zmluvu on nebude akceptovať - hoci takáto zmluva bola akceptovaná so všetkými ostatnými, a zaslal iný návrh v ktorom požaduje oproti iným nadštandard vo svoj prospech, je teda zrejmé že vinný za neuzatvorenie zmluvy je práve žalobca, a nie žalovaný, ako to nesprávne súdu podsúva a interpretuje žalobca. V tomto prípade sa nejedná ani o nesprávne užívanie poľovného revíru, nakoľko žalovaný robí celoročne maximum, čo mu dovoľuje a prikazuje zákon, a je len samozrejmé, že si plní aj plánovaný odstrel zveri - viď potvrdenie od štátnej správy. Zabezpečenie poľnohospodárskej plochy použitím chemických odpudzovačov rozhodne vzhľadom aj k hore uvedenej skutočnosti preto aj podľa jeho názoru nie je opatrením (a rozhodne nie je najúčinnejším opatrením) na zabránenie vzniku škôd, ktoré je vlastník alebo nájomca (teda aj užívateľ) poľovných pozemkov povinný urobiť v zmysle § 69 ods. 5 a § 25 zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, navyše keď takúto svoju údajnú ochrannú činnosť žalobca ničím nedokázal. Tí vlastníci a užívatelia, ktorí si svoje pozemky dočasne oplotili certifikovanými elektrickými ohradníkmi, dnes evidujú len minimálne alebo neevidujú žiadne škody. Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný, ktorý je nájomcom výkonu práva poľovného, neurobil dostatočné opatrenia zabraňujúce, resp. znižujúce nebezpečenstvo možného vzniku škody, hoci v zmysle prevenčného princípu tak bol povinný urobiť a je zodpovedný za škodu vzniknutú porušením tejto povinnosti. Tým je podľa žalobcu daná pasívna legitimácia žalovaného. Podľa ustálenej judikatúry, napríklad podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 618/2001 zo dňa 25.02.2003 pritom platí: „Prevenčná povinnosť podľa § 415 znamená, že každý je povinný zachovávať vždy taký stupeň opatrnosti (pozornosti), ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý - objektívne posúdené - je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac znížiť riziko vzniku škôd na živote, zdraví a majetku; uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý, v budúcnosti možný vznik škody.“ Súdna prax tak využíva ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka na objektivizovanie zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka v tých prípadoch, keď nemožno zistiť, akú konkrétnu povinnosť vlastne škodca porušil. Uvedený záver vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn.25Cdo 1427/2001 zo dňa 16.05.2002: „Aplikácia ustanovenia § 415 prichádza do úvahy, ak neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Konanie v rozpore s týmto ustanovením je tiež porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1OZ.“ Tým, že žalobca si uplatňuje svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému práve z právneho titulu údajného porušenia všeobecnej (generálnej) prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho

zákonníka, vlastne žalobca priznáva, že žalovaný neporušil žiadnu inú zákonnú povinnosť vzťahujúcu sa jeho konanie, v dôsledku porušenia ktorej by mohla vzniknúť jeho zodpovednosť za škodu. Rovnako tak aj pri porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka musí byť zo strany žalobcu preukázané protiprávne konanie, rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Žalobca pritom v priebehu doterajšieho konania vôbec nepreukázal naplnenie nasledovných predpokladov zodpovednosti za škodu, neuniesol tak v tomto ohľade svoje dôkazné bremeno, zo žaloby ani z doteraz vykonaného dokazovania vôbec nie je zrejmé, v čom má spočívať porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu uvádza, že žalovaný mal údajne porušiť všeobecnú (generálnu) prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, pričom toto porušenie zo strany žalovaného malo predstavovať to, že žalovaný údajne neurobil dostatočné opatrenia zabraňujúce, resp. znižujúce nebezpečenstvo možného vzniku údajnej škody. Žalobca však vôbec nešpecifikuje, aké konkrétne opatrenia, ktoré mal urobiť žalovaný považuje žalobca za dostatočné. Žalobca neuvádza, aké konkrétne ďalšie opatrenia bolo možné od bolo možné od žalovaného vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať. Rovnako žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi konaním žalovaného a vzniknutým následkom. Vôbec tak nie je preukázané, že nebyť žalobcom tvrdeného protiprávneho úkonu zo strany žalovaného (porušenie jeho zákonnej prevenčnej povinnosti), tak by škode nedošlo. Ku škode totiž mohlo dôjsť z celého radu ďalších príčin okrem teoretického údajného porušenia generálnej prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného, napríklad porušenie rovnakej prevenčnej povinnosti zo strany samotného žalobcu, alebo dokonca jeho priame zavinenie v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Generálna prevenčná povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka samotného žalobcu je pritom naliehavejšia a bezprostrednejšia ako rovnaká generálna prevenčná povinnosť žalovaného, pretože práve žalobca je osobou, ktorá si nesplnila spoju povinnosť následkom čoho mohlo dôjsť k strate na úrode, je preto na jeho zodpovednosti, aby splnil svoju zákonnú povinnosť tak, aby ku škode zo strany zveri nedošlo. Je preto spravodlivejšie a oveľa odôvodnenejšie rozumne očakávať splnenie povinnosti od žalobcu ako od žalovaného. Uvedenú škodu, samozrejme za predpokladu, že vôbec vznikla, mohol pritom spôsobiť doslova ktokoľvek, a čokoľvek. Údajné porušenie generálnej prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného tak zďaleka nemuselo byť jedinou príčinou vzniku škodlivého následku a už vôbec nemuselo ísť o príčinu podstatnú, keďže touto príčinou bola s oveľa vyššou pravdepodobnosťou iná udalosť, nenastala tak zodpovednosť žalovaného za škodu. Žalobca ani len nepreukázal, že by bol žalovaný škodu akýmkoľvek spôsobom zavinil a na druhej strane žiadnym spôsobom nepreukázal, že by boli vylúčené iné kauzálne nexusy vzniku škody (ktoré sú navyše oveľa pravdepodobnejšie), nie je tak možné odvodiť zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Vo vyjadrení žalobcu zo dňa 09.05.2018 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24.04.2018 poukázal na skutočnosť, zo vzájomnej komunikácie medzi sporovými stranami v čase pred podaním žaloby nevyplýva, že by žalovaný spochybňoval, že žalobca je nositeľom hmotného práva, ktoré ho robí na tento spor aktívne vecne legitimovaným a toto bolo do začiatku procesu nesporným. Vo vzťahu k judikatúre uvádzanej žalovaným zdôraznil, že ide o rozhodnutia viažúce sa k výkladu ust. § 415 Občianskeho zákonníka zakotvujúceho generálnu prevenčnú povinnosť, viac ako 15 rokov „staré“ a navyše justičného orgánu cudzieho štátu. Predložil v súvislosti s predmetnou vecou právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Revúca č.k. 8Cb/5/2015-154 zo dňa 23. 10. 2015 týkajúci sa skutkovo takmer identickej právnej veci. Doplnil, že je zrejmé, že odkaz žalovaného na ust. § 420 Občianskeho zákonníka je účelový a scestný nakoľko je nutné vychádzať z objektívneho zodpovednostného princípu, na ktorom je koncipované ust. § 69 zákona o poľovníctve (zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve s liberačnými dôvodmi podľa ust. § 69 ods. 7 tohto zákona (v danom prípade o nich nemožno hovoriť a nepoukazuje na ne ani samotný žalovaný) podporne (subsidiárne a analogicky (analógia legis)) v spojení s ust. § 420a Občianskeho zákonníka upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Z hľadiska vysvetlenia dôvodu nutnosti aplikácie ust. § 420a Občianskeho zákonníka poukázal na vyjadrenie na pojednávaní dňa 24.04.2018. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že „ ... žalobca nevykonal opatrenie na zabránenie vzniku škôd, ktoré bol povinný urobiť.“ poukázal na svoje doterajšie písomné a ústne prednesy. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 69 os. 5 veta druhá zákona o poľovníctve, podľa ktorého ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takého opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia. Systematickým výkladom predmetnej právnej vety je nutné dospieť k záveru, že ak užívateľ poľovného pozemku vykoná opatrenia v zmysle ust. § 69 ods. 5 veta prvá a druhá (primerané opatrenia s tým, že zver nesmie zraňovať, najmä výsev odpútavacích

plodín (pri poľnohospodárskych pozemkoch) a výsadba ohryzových plôch (pri lesných pozemkoch), neznáša škodu vôbec. Vyjadrenie žalovaného , že „ ... Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že údajnú uplatňovanú škodu spôsobila poľovná zver a keby škody aj naozaj spôsobila poľovná zver, nepredložil riadne vyčíslenie škody“ považuje za rovnako účelové a skutočnosť, že škodu, ktorej náhrady sa v rámci tohto konania žalobca domáha spôsobila poľovná zver preukazuje jednoznačne znaleckým posudkom z ktorého jednoznačne vyplýva aj výška spôsobenej škody a z hľadiska oznámenia požadovanej náhrady škody žalobca poukazuje v súlade s obsahom žaloby na ust. § 70 ods. 2 veta tretia zákona o poľovníctve, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu, čo sa ja udialo. Pokiaľ žalovaný spochybňuje znalecký posudok argumentom, že fotografie priložené k nemu nepreukazujú poškodenie v rozsahu viac ako 3% a taktiež z nich nevyplýva, že škodu spôsobila poľovná zver (tvrdí, že to mohli byť turisti, deti, počasie ...) žalovaný zdôraznil, že okrem všeobecného spochybnenia znaleckého posudku neuvádza, čo ho k tomuto tvrdeniu vedie a bližšie logicky nevysvetľuje popretie tvrdení znalca obsiahnutých v znaleckom posudku. Hovorí len o tom, že znalec pri určovaní výšky škody nevychádzal z relevantného právneho predpisu. Na margo tohto tvrdenia žalovaného žalobca uvádza, že v práve existuje aj inštitút analógie (legis alebo iuris) a znalec bol v danom prípade (nie z hľadiska dôvodu vzniku škody ani jej vyčíslenia) nútený siahnuť analogicky po právnom predpise umožňujúcom dosiahnutie zmyslu a účelu zákona. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva dôvod, resp. pôvod vzniku škody aj jej výška a v jeho prípade sa jedná o dokument, ktorý je mimoriadne presvedčivý a logicky zargumentovaný. Vo vzťahu k fotografiám, na ktoré žalovaný poukazuje, žalobca uvádza, že niet záväzného právneho predpisu, ktorý by znalcovi ukladal povinnosť vyhotoviť fotodokumentácia kompletného poškodeného porastu. Žalobca zdôrazňuje, že znalec posúdil rozsah poškodenia porastu ozimnej pšenice poľovnou zverou na dotknutých pôdnych dieloch v k.ú. Pruské, LPIS: 2101/1 o výmere 32,53 ha a LPIS: 1206/1 o výmere 40,57 ha a vyčíslil vzniknutú škodu. Znalec určil výpadok produkcie ozimnej na vyššie uvedených pôdnych dieloch v dôsledku škôd spôsobených zverou na 40,21 ton (13,25%-né poškodenie porastov), pričom priemerná cena ozimnej pšenice pre Trenčiansky kraj je podľa Štatistického úradu SR na rok 2015 vo výške 142,43 EUR/t. Vychádzajúc z vyššie uvedenej hodnoty ozimnej pšenice určil znalec finančnú stratu na poraste ozimnej pšenice po poškodení zverou vo výške 5.727,11 EUR (strata úrody zrna 40,21 t x 142,43 EUR/t = 5.727,11 EUR). Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri k zaslaniu návrhu zo strany žalovaného došlo až v čase po vzniku značnej časti touto žalobou uplatnenej škody a tvrdenie žalovaného v tom zmysle, že vinný za neuzatvorenie zmluvy je žalobca je absurdné a z pohľadu žalobcu absolútne neprijateľné. Je pritom irelevantné či predmetné znenie bolo prijateľné pre iné subjekty a žalovaný predložil len 3 zmluvy uzavreté s troma pozemkovými spoločenstvami(v ktorých vlastníctve alebo užívaní sú prevažne lesné pozemky). K vyjadreniu žalovaného, že : „ ... tí vlastníci a užívatelia, ktorí si svoje pozemky dočasne oplotili certifikovanými elektrickými ohradníkmi dnes evidujú len minimálne alebo neevidujú žiadne škody.“ pripomenul, že to bol práve žalobca, ktorý žalovanému ponúkol v rámci svojho návrhu zmluvy (viď čl. 4 ods. 3 písm. f)), o ktorom žalovaný tvrdí, že mal poskytovať nadštandard v prospech žalobcu, finančný príspevok vo výške 1.000 Eur na nákup elektrického ohradníka s príslušenstvom. Žalobca tiež žalovanému v rámci svojho návrhu zmluvy garantoval každoročne pre účely odvádzacieho prikrmovania v prospech žalovaného zdravotne nezávadné krmivo v objeme 30% ročnej potreby podľa plánu starostlivosti o zver. Je preto absurdné v porovnaní so zmluvami predloženými žalovaným tvrdiť, že ide o zmluvu poskytujúcu nadštandard v prospech žalobcu. Navyše je treba poukázať aj na obsah návrhu zmluvy žalovaného zo dňa 20. mája 2015 (čl. III ods. 2 písm. e), kde sa žalovaný zaväzuje, že bude spolupracovať„ ... s užívateľom poľovných pozemkov pri budovaní a údržbe elektrických oplotení ...“ v spojení s čl. IX ods. 2 návrhu zmluvy žalovaného, podľa ktorého „užívateľ poľovného revíru ... sa bude spolupodieľať na prefinancovaní v rámci svojich finančných možností niektorých z vyššie uvedených opatrení ...“. Už z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalovaného o nadštandarde v prospech žalobcu v prípade jeho návrhu zmluvy nemôže byť reči. Navyše je nutné vziať do úvahy aj čl. IX ods. 1 návrhu zmluvy žalovaného, ktorý by žalobcovi garantoval právo na 100 kg jelenieho mäsa a 200 hod. brigádnických prác odpracovaných v prospech neho na ťarchu žalovaného bezplatne. Žalobca po porovnaní obsahu návrhu zmluvy žalovaného a svojho návrhu zmluvy musí konštatovať, že vyjadrenie žalovaného o nevýhodnosti jeho návrhu je skutočne čisto účelové. S odkazom na ust. § 69 ods. 6 zákona o poľovníctve žalobca uvádza, že ak žalobca považoval žalovaným vykonané opatrenia smerujúce k minimalizácii rizika vzniku škôd spôsobených zverou za nedostatočné, nič mu nebránilo v tom, aby vykonal v súlade s predmetným ustanovením opatrenia, ktoré považoval za efektívne. Ak mal zato, že najúčinnejším spôsobom na zníženie rizika vzniku škôd poľovnou zverou je inštalácia

elektrického ohradníka, nič mu nebránilo iniciovať rokovania so žalobcom ako užívateľom dotknutých poľovných pozemkov, ktorý mu, ako je vyššie uvedené bol navyše ochotný na túto činnosť poskytnúť aj finančný príspevok. Pokiaľ ide o predložené tvrdenie Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor (ďalej v texte len „OU“) z obsahu ktorého vyplýva, že OU neeviduje voči žalovanému žiadne porušenie zákona o poľovníctve uviedol, že OU neskúma v rámci svojej činnosti kompletnú činnosť žalovaného a otázka posudzovania toho, či žalovaný ako užívateľ poľovného revíru svojou činnosťou/ opomenutím činnosti spôsobuje užívateľovi poľovného pozemku škodu ani nie je v právomoci OU. Pokiaľ žalovaný predložil o.i. rozpis služieb, žalobca uviedol, že ak by sa aj realizoval v rozpise uvedenom rozsahu, zrejme vzhľadom na výšku vzniknutej škody nešlo o efektívny prostriedok na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou alebo nebol realizovaný v takom rozsahu ako je to uvedené v týchto listinách. Navyše ostáva z časového hľadiska „nepokryté“ obdobie od 15. mája do 31. mája 2015, o ktorých zaslané dokumenty nepojednávajú a kedy bol poškodený porast pre zver z hľadiska úrovne zrelosti najatraktívnejší. Sporné je aj to, k akým lokalitám v rámci poľovného revíru sa rozpis služieb viaže, nakoľko dokumenty obsahujú názvy lokalít, ktoré sú z pohľadu žalobcu neidentifikovateľné. Nie nepodstatné je aj to, že „strážna služba“ sa mala realizovať len v čase od 22 hod. do 02 hod. v priebehu mesiacov apríl až jún, resp. v čase od 22 hod. do 03 hod. v mesiaci júl, pričom je notoricky známou skutočnosťou, že zver je aktívna aj mimo tohto časového úseku dňa. Žalobca navyše už v liste jeho právneho zástupcu zo dňa 20.05.2015 adresovanom žalovanému upozornil žalovaného o.i. na to, že z jeho strany nezaznamenal vykonávanie pravidelnej strážnej služby, o ktorej sa žalovaný zmienil v rámci svojho listu zo dňa 12.05.2015 adresovaného žalobcovi. Pokiaľ ide o list Pozemkového spoločenstva Urbár pozemkové spoločenstvo obce Vršatské Podhradie (ďalej v texte len „Pozemkové spoločenstvo“) predložený žalovaným, z obsahu ktorého vyplýva, že Pozemkové spoločenstvo malo žalovanému poskytnúť pre účely založenia políčok pre zver určité parcely žalobca zdôraznil, že z neho nevyplýva (ani z iných dôkazov), či sa políčka skutočne založili, aké plodiny sa na nich pestovali (či išlo v porovnaní s poškodeným porastom o dostatočne atraktívnu plodinu pre zver), resp. či boli v čase vzniku škody v stave spôsobilom odlákať zver z porastov, na ktorých došlo k vzniku touto žalobou uplatnenej škody, resp. kde sa tu špecifikované parcely v rámci poľovného revíru nachádzajú a teda či sú svojou polohou relevantné z hľadiska odpútania pozornosti zveri od žalobcom užívaných parciel. Pokiaľ žalovaný spochybňuje pravdivosť tvrdenia žalobcu o aplikácii chemických odpudzovačov a namieta ich dostatočnú efektivitu žalobca v súvislosti s efektivitou aplikácie chemických odpudzovačov poukazuje na normy stanovené príslušnými orgánmi verejnej správy, ktoré použitý pachový odpudzovač spĺňa. Pokiaľ ide o aplikáciu repelentných prostriedkov, predložil faktúru za dodanie pachového odpudzovača zn. Antifer vystavenú spoločnosťou ODOUR s.r.o. (ďalej v texte len „faktúra“). V súvislosti s aplikáciou chemických odpudzovačov poukázal na obsah návrhu zmluvy žalovaného zo dňa 20.05.2015 kde sa v rámci čl. III ods. 2 písm. d) zaväzuje vykonať: „ ... aplikáciu chemických odpudzovačov a repelentných prostriedkov ...“. Žalobca má za to, že vykonal všetky primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou podľa ust. § 69 ods. 5 zákona o poľovníctve. Naopak žalovaný považujúc za nedostatočné opatrenia vykonané žalobcom nevykonal v súlade s ust. § 69 ods. 6 zákona o poľovníctve efektívne opatrenia na zabránenie vzniku škôd. V ďalšej časti poukázal na genézu uplatnenia si náhrady škody s uvedením postupu v snahe o elimináciu rizika vzniku škôd totožne so žalobou. Záverom zdôraznil, že je nutné si uvedomiť, že poľovná zver nežije zo vzduchu a o.i. žalobcom pestované poľnohospodárske plodiny sú pre zver zdrojom obživy a lákadlom. Ak je škoda vyššieho rozsahu ako je stanovená v ustanovení § 69 ods. 7 pís. d, zákona o poľovníctve (presahuje 3% očakávanej úrody alebo prírastku na príslušnej parcele), užívateľ poľovného pozemky si splnil povinnosti stanovené preň zákonom o poľovníctve a zároveň užívateľ poľovného revíru napriek tomu, že považoval užívateľom poľovného pozemku vykonané opatrenia za nedostatočné, iné opatrenia na zabránenie vzniku škôd zverou nevykonal, je za dodržania zákonom o poľovníctve stanovených subjektívnych a objektívnych lehôt na uplatnenie náhrady škody nutné takto vzniknutú škodu priznať v plnom rozsahu. V opačnom prípade súd prizná „korunu“ parazitovaniu užívateľa poľovného revíru (v danom prípade žalovaného) na užívateľovi poľovného pozemku (v danom prípade žalobcovi) prejavujúcom sa v tom, že poľnohospodár alebo lesník zver nachová (urobí pritom primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd zverou) a poľovník si zver (zážitok z lovu, trofej a divinu) pri nesprávnom užívaní poľovného revíru privlastní. Dodal, že vychádzajúc o.i. zo žalovaným predloženého plánu chovu a lovu raticovej zveri v poľovníckej sezóne 2015/2016 (časť týkajúca sa spočítaného stavu k 31. marcu 2015, pričom k plánom poľovníckeho hospodárenia na sezóny 2014/2015 a 2016/2017 sa nevyjadruje, nakoľko sa netýkajú rozhodného obdobia) je nesporné, že žalovaný nesprávne užíva dotknutý poľovný revír (ust. § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve), nakoľko nehospodári tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri (povinnosť vyplývajúca z ust. § 26 ods. 1 písm. a) zákona o poľovníctve). Žalovanému po

zistení, že v ním užívanom poľovnom revíri sa nachádza viac zveri ako je normovaný kmeňový stav nič nebránilo najmä s odkazom na hrozbu vzniku škody na poľnohospodárskych kultúrach požiadať s odkazom na ust. § 56 zákona o poľovníctve OU o vydanie mimoriadneho povolenia lovu. Pritom z rozpisu služieb predloženého žalovaným vyplýva, že v relevantnom období bolo členom žalovaného, ktorí sa mali „služieb“ zúčastniť povolené loviť výlučne diviačiu zver, aj to len v kategórii lanštiak o hmotnosti 30-60 kg. Aj žalovaným navrhované znenie návrhu zmluvy (v čl. III. ods. 1) počíta s operatívnou žiadosťou o navýšenie plánu lovu, resp. s žiadosťou o mimoriadne povolenie lovu. 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, oboznámil: 8. Zmluva o užívaní poľovného revíru vrátane zaevidovania zmluvy - oznámenie Obvodného lesného úradu, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 05.05.2015 vrátane doručeniek, odpoveď žalovaného zo dňa 12.05.2015, návrh na stretnutie, stanovisko k uplatneniu nároku na náhradu škody zo dňa 20.05.2015, Zmluva o súčinnosti, pri prevencii a minimalizácii škôd spôsobených zverou a na zveri

- návrh zo dňa 20.05.2015, identifikácia parciel - špecifikácia, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 29.5.2015, návrh zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobenou zverou a na zveri zo dňa 29.5.2015, Pozvánka na stretnutie, opätovné uplatnenie nároku zo dňa 21.05.2015, mailová komunikácia, opätovné uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 21.06.2015, 16.07.2015 a 03.08.2015, oznámenie výšky náhrad škody zo dňa 07.08.2015, Znalecký posudok č. 13/2015, opätovné uplatnenie nároku zo dňa 23.08.2015 vrátane odpovede zo dňa 31.08.2015, výzva na úhradu škody zo dňa 25.09.2015 a odpoveď zo dňa 02.10.2015, výpis z obchodného registra žalobcu a žalovaného zo štatistického registra organizácií, odpor žalovaného, vyjadrenie žalobcu k odporu, vyjadrenie k vyjadreniu k odporu, vyjadrenie žalovaného, normované kmeňové stavy zvery od r. 2015, potvrdenie Okresného úradu Trenčín zo dňa 16.04.2018, rozpis služieb, list zo dňa 15.12.2014, plán starostlivosti o zver za r. 2014/2015, plán chovu a lovu raticovej zveri na poľovnícku sezónu 2014/2015 a 2016/2017, hlásenia o plnení schváleného plánu lovu, plán chovu a lovu raticovej zveri 2015/2016, prehľad stavu zveri k 31.03.2015, Zmena plánu poľovníckeho hospodárenia zo dňa 20.11.2015, Zmluvy o súčinnosti pri prevencii a minimalizácii škôd spôsobenej zveri a na zveri medzi žalovaným a urbár a pozemkové spoločenstvo obce Vršatecké podhradie, Ilava, Pruské, rozhodnutie PPA zo dňa 11.12.2015 vrátane špecifikácie platieb, vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.05.2018 vrátane rozsudku OS Revúca, faktúra za pachový odhradník antifér zo dňa 15.04.2015 a prehľad- porovnanie lovu, nájomné zmluvy a listy vlastníctva o užívaní pôdy na pozemkoch v poľovnom revíri, mapka a fotografie, štatistika chovu a lovu v roku 2015 - katalóg zistil tento skutkový stav veci:

9. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu, predsedu družstva Ing. Jána Kopša bolo zistené, že z materiálov v súvislosti s poskytovaním dotácií od Európskej únie v ktorých sú pozemky užívané žalobcom označované v produkčných blokoch, presne a jednotne evidované, je zrejmé, že žalobca užíva predmetné parcely, a to viac ako 50 rokov. Ani žalovaný pri prerokovaní škody nespochybnil užívanie pozemku žalobcom. Pokiaľ ide o prehľad - rozpis o nočných službách, nikdy na mieste nikoho nevidel, uvedené nebolo ani vopred oznámené. Keď vznikla škoda za účasti poľovného hospodára, predsedu PD Pruské bolo dohodnuté, že sa budú viac dávať feromóny, dávali ch oni i žalovaný, neskôr bola aj na okolitých pozemkoch uskutočnená „fyzická nátlačka“. Dodal, že cieľom nie je šikanovať žalovaného, ale dohodnúť sa na náhrade škody, ktorá bola spôsobená zamestnancom, resp. členom žalobcu.

10. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že má za to, že žalovaný nesprávne užíval poľovný revír, a to najmä tým, že reálne stavy poľovnej zveri, prekročili normované kmeňové stavy zveri pričom ide o porušenie ust. § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o poľovníctve. Zároveň porušil ustanovenie § 26 ods. 1/ písmeno l zákona o poľovníctve, ktoré mu ukladá dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobenej zverou a na zveri. Zákonodarca koncipoval rozdielne ustanovenie § 26 ods. 1 písm. l a ust. 25 písm. g, zákona o poľovníctve, kde prísnejšia forma uzavretia dohody je stanovená pre užívateľa poľovného revíru. Napriek zaužívanej praxi, podľa ktorej zmluvu o spôsobe a forme minimalizácie škôd predkladá užívateľ poľovného revíru, tak učinil žalobca, pričom žalovaný do dnešného dňa tento jeho návrh neprijal, nešpecifikoval v čom konkrétne s obsahom návrhu dohody nesúhlasí. V súvislosti s námietkou neúčinnosti prostriedku ochrany porastov aplikáciou repelentných prostriedkov žalobca poukázal na to, že obsahom návrhu dohody vo forme a spôsobe minimalizácie škôd, bolo aj poskytnutie finančného prostriedku na nákup elektrického ohradníka vo výške 1.000,-Eur, a zároveň poskytnutie 30 % objemu krmiva plánovaného na príslušný kalendárny rok a to bezplatne s cieľom realizácie odvádzacieho prikrmovania zo strany žalovaného, pričom odvádzacie prikrmovanie môže realizovať výlučne užívateľ poľovného revíru.

Žalovaný aj napriek tomu, že považoval žalobcom vykonané opatrenia za nedostačujúce nepostupoval v zmysle ustanovenia § 69 ods. 6 Zákona o poľovníctve. Poukázal na žalovaným predložený plán lovu zveri v poľovníckej sezóne 2015/2016, pričom sám žalovaný uvádza, že k 31.03.2015 bolo v revíri viac zveri, ako sú normované kmeňové stavy, k tejto skutočnosti neprispôsobil svoju činnosť a nevyužil zákonné prostriedky, ktoré mu zákon o poľovníctve poskytol, napríklad, nepožiadal s odkazom na ustanovenie § 56 Zákona o poľovníctve príslušný okresný úrad o vydanie mimoriadneho povolenia lovu. Vo vzťahu k vyjadreniam zástupcu žalovaného týkajúceho sa výskytu muflonej zveri v revíri poukázal nato, že žalovaný nepredložil súdu žiadne mimoriadne povolenie týkajúce sa lovu muflonej zveri a už vôbec nie rozhodnutie, ktorým by bola jeho žiadosť o povolení lovu muflonej zveri zamietnutá zo strany príslušného OU. Podľa katalógu ulovenej zveri vydaného Poľovníckou komorou žalovaný v roku 2015 ulovil 6 ks muflonej zveri. Žalobca má k dispozícii sériu fotografií a videí z parciel kde došlo ku vzniku škody. V dolnej časti poľovného revíru nebola zdokumentovaná muflonia zver len jelenia a srnčia, pričom nie je rozhodujúce aká zver škodu spôsobila. Žalobca v záujme ochrany každoročne doporučeným listom zasiela poľovníckym združeniam, teda aj žalovanému osevný plán pre daný hospodársky rok kde je uvedené, aká plodina sa kde zaseje a vypichne sa potencionálne riziko vzniku škody poľovnou zverou takže nie je potrebné chrániť celý poľovný revír, ale stačia 2,3 parcely kde je ich najvyššie. Okrem toho sa žalobca snaží aktívne komunikovať, oznamuje emailom alebo telefonicky aby boli informovaní o tom, kde sa zver sústredila a kde sa niečo deje s porastom. Žalovaný má 2 susedov Drieňová Bohunice a Chotúč Kuchyňa ktorí pri menšom poľovnom revíre mali viac ako 6 kusov na 100hektárov poľovnej plochy a žalovaný mal len 4 ks ulovenej zveri na hektár.

11. Z výsluchu predsedu žalovaného MUW. vyplynulo, že má za to, že Obec Pruské prekleňuje poľovný revír po celej šírke takže zver nemôže priamo prebiehať na pozemky kde došlo ku škode. Je tam štátna cesta z čoho vyplýva, že vysoká zver, okrem srnčej zvery tam trvale nežije, ale prechádza z Bielych Karpát. Robí škody najmä v jarných mesiacoch do ukončenia poľnohospodárskych aktivít, potom tam už nemá potravu. Ide teda o zver, ktorá nie je žalovaného, ale dostáva sa na plochu kde spôsobuje škodu z okolitých revírov aj z revírov, ktoré obhospodaruje žalobca. Podľa fotografií ide o zver ktorá je z obory, má „ceduľky“ a táto patrí inému, Ing. Hríbovi, je zrejmé, že ide o zver, ktorá unikla z obory. Žalovaný nemá na takúto zver právo. Má za to, že zver by mali zadržať tí, ktorí užívajú poľovné revíry na okolí vpravo a vľavo od Obce Pruské, aby sa zver nedostala k Váhu a na plochy, ktoré sú pri Váhu a sú označené ako škodové. Opakovane žiadal žalovaný OU o odstrel muflónov, ale dostali povolenie len na 1-2 kusy, zvýšenie odstrelu muflonej, im nebolo povolené. Ide o umelo dovezenú zver v oblasti Bielych Karpát a spôsobuje škody nielen v poľnohospodárskych oblastiach, ale aj chránených oblastiach. K škode dochádza a zver ju robí najmä v mesiacoch máj a jún, teda v mesiacoch kedy nie je možné realizovať odstrel tejto zveri, žalovaný ani nemôže zabraňovať prechodu zveri z iných oblastí, nakoľko tieto oblasti mu nepatria. Žalovaný nie je zodpovedný za vzniknutú škodu, nakoľko nejde o zver žalovaného, ale ide o zver, ktorá tam prechádza a okolité poľovné revíre obhospodarujú iní. Má za to, že žalovaný sa snažil zabrániť vzniku škody, ale snažiť sa musia aj poľnohospodári z ktorých strany nie je vyvinuté adekvátne úsilie. Žalovaný dodržuje zákon, spoločenskú etiketu pri plnení povinností, nie je však schopný dostatočne zabezpečiť ochranu pred unikaním zveri a poľnohospodári nevyvíjajú dostatočnú snahu a nevedia uviesť opatrenia, aby sa tomu predchádzalo. Žalovaný nemá možnosť takémuto prenikaniu zamedziť, územia sú mimo jeho pôsobenia. Žalovaný zabraňuje prenikajúcim tým, že je tam obec Pruské, pričom pozemky užívané žalovaným sú až úplne vzadu za obcou Pruské smerom do kopcov, a žalovaný nemá možnosť umiestňovať elektrické ohradníky a ani iné zariadenia na cudzie pozemky, nemá právo zasahovať na plochy ktoré mu nepatria, snaží sa zabrániť škodám viac ako susedia. Zver prechádza z ostatných dvoch poľovných revírov.

12. Z vyjadrenia žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu vyplynulo, že za škodu spôsobenú zverou vo všeobecnej rovine (nakoľko v tomto prípade takáto škoda nebola preukázaná ), zodpovedá poľovnícka organizácia iba vtedy, ak poruší svoju povinnosť, uloženú mu zákonom o poľovníctve. O tom, že žalovaný žiadnu takúto povinnosť neporušil, svedčí vyjadrenie príslušného štátneho orgánu, zo dňa 16.04.2018 pod č. OU-Tn-PLO-XXXX/XXXXXX a to Okresného úradu Trenčín, pozemkového a lesného odboru, kde je konštatované že žalovaný žiadne porušenie zákona o poľovníctve nespáchal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko je jeho povinnosťou preukázať skutočnosť, že žalovaný svojim konaním porušil svoju povinnosť, s tým, že zodpovedný za údajnú spôsobenú škodu, ktorú žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom. Aj keby súd mal za to, že škoda žalobcovi vôbec vznikla, žalobca nepreukázal, že škoda bola spôsobená zverou, ktorej lov bol v jej čase povolený. Znalec sa vyjadroval iba v čisto teoretickej rovine a navyše použil nesprávne právne ustanovenie a zákon.

Keďže zákon o poľovníctve nepozná užívateľa poľovného pozemku, pozná iba vlastníka alebo nájomcu poľovných pozemkov a má za to, že nepreukázal ani svoju aktívnu legitimáciu podať predmetnú žalobu. Jeho tvrdenia, že žalovaný porušil svoju povinnosť, je len jeho tvrdenie, bez opory v zákone. Žalobca je práve ten, ktorý nevykonal na zabránenie škôd, samozrejme za predpokladu, že by vôbec preukázal, že by nejaká vznikla, také účinné opatrenie, aby boli jeho poľnohospodárske kultúry účinne chránené, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 69 ods. 7 písm. b/ zákona o poľovníctve.

13. Z predložených nájomných zmlúv na parcely - orná pôda v k. ú. Pruské, okres Ilava, pôdny diel XXXX/X (lokalita Prostredná) o výmere 32,53 ha a pôdny diel XXXX/X (lokalita S.) o výmere 40,57 ha vyplynulo, že žalobca ako nájomca uzavrel s vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov za účelom jej využívania na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku v rozsahu bežného využitia na zabezpečovanie rastlinnej výroby, ako aj chovu hospodárskych zvierat.

14. Z rozhodnutia Poľnohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 11.12.2015 vyplynulo, že žalobcovi ako užívateľovi poľnohospodárskej pôdy a pestovateľovi poľných plodín a poľnohospodárskych porastov (okrem iných) na poľnohospodárskych dieloch 2101/1 a 1206/1, bolo na základe jeho žiadosti zo dňa 14.05.2015 schválené poskytnutie podpory formou (okrem iných) jednotnej platby na plochu v rozhodnutí uvedenej výške.

15. Zo Zmluvy o užívaní poľovného revíru, vrátane zaevidovania zmluvy - oznámenie Obvodného lesného úradu bolo zistené, že vlastníci spoločného poľovného revíru „Vršatec Pruské“ a užívateľ poľovného revíru, žalovaný, uzavreli na obdobie od 17.08.2012 do 16.08.2022 nájomnú zmluvu, ktorou mu dali doužívania poľovný revír s tým, že je oprávnený vykonávať právo poľovníctva v poľovnom revíri „Vršatec Pruské“ nachádzajúcom sa v katastrálnych územiach Mikušovce pri Pruskom, Tuchyňa, Červený Kameň, Vršatské Podhradie a Krivoklát o celkovej výmere 1891 ha. Zmluva bola zaevidovaná Obvodným lesným úradom v Považskej Bystrici a je vedená v registri zmlúv odo dňa 02.01.2013, kedy nadobudla účinnosť.

16. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 05.05.2015 bolo zistené, že žalobca ako užívateľ poľovných pozemkov si u žalovaného ako užívateľa poľovného revíru, v rámci ktorého sa predmetné poľovné pozemky nachádzajú, uplatnil nárok na náhradu škody. Zároveň mu oznámil, že o škode sa dozvedel dňa 24.04.2015 pričom k vzniku škody došlo najskôr v období mesiaca apríl 2015. Žalobca v uplatnenom nároku na náhradu škody zo dňa 05.05.2015 uviedol aj opatrenia, ktoré sám vykonal na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou: poškodené porasty chránil pravidelnými návštevami (plašil zver spôsobom povoleným všeobecne záväznými právnymi predpismi bez jej zraňovania), pravidelne používal pachový odpudzovač zn. Antifer a zasial aj odpútavacie políčka (parcela č. 2002/1 - 07,74 ha lucerny, parcela č. 2005/1 - 1,16 ha lucerny a parcela č. 3304/1 - 0,40 ha ďatelinotrávy).Súčasne oznámil žalovanému, že vzhľadom na skutočnosť, že výšku škody na poľnohospodárskych plodinách nebolo možné v tom čase ustáliť, , že ju vyčísli do 15 dní po vykonaní zberu úrody. Požiadal z hľadiska prevencie pred vznikom ďalších škôd na poľnohospodárskych porastoch, aby ho bezodkladne kontaktoval za účelom dohodnutia si spoločného postupu pri eliminácii rizika vzniku týchto škôd. Dal mu tiež do pozornosti ust. § 69 ods. 6 zákona o poľovníctve, z obsahu ktorého vyplýva, že ak ním vykonané opatrenia v tomto smere nepovažuje za dostatočné, môže ako užívateľ poľovného revíru vykonať s jeho súhlasom ďalšie opatrenia. Taktiež upozornil žalovaného, že podľa ust. § 26 ods. 1 písm. l) zákona o poľovníctve, je užívateľ poľovného revíru povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru, na ten účel najmä dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Zdôraznil, že zo strany žalovaného mu nebol doručený návrh zmluvy upravujúcej v predchádzajúcej vete špecifikovanú záležitosť, pričom je zaužívanou praxou, že návrh takejto zmluvy pripravuje a predkladá druhej zmluvnej strane užívateľ poľovného revíru.List bol doručený žalovanému dňa 07.05.2015.

17. Z odpovede žalovaného zo dňa 12.05.2015 bolo zistené, že oznámil žalobcovi, že je lídrom v predchádzaní škôd spôsobených zverou, kŕmi zver, zabezpečuje pravidelnú strážnu službu ohrozených kultúr, pričom opatrenia vykonané žalobcom na zabránenie škôd spôsobených zverou sú málo profesionálne. Privítal návrh na stretnutie.

18. Z mailu žalobcu žalovanému zo dňa 19.05.2015 vyplynulo, že navrhol stretnutie na 22.05.2015.

19. Pozvánka na stretnutie, opätovné uplatnenie nároku zo dńa 21.5.2015, mailová komunikácia, opätovné uplatnenie nároku na náhradu zo dňa 6.7.2015 a 3.8.2015, oznámenie výšky náhrad škody zo dňa 7.8.2015, Znalecký posudok č. 13/2015, opätovné uplatnenie nároku zo dňa 23.8.2015, vrátane odpovede zo dňa 31.08.2015, výzva na úhradu škody zo dňa 25.9.2015, a odpoveď zo dňa 2.10.2015,

20. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 20.05.2015 vyplynulo, že ho upozornil, že dňa 08.05.2015 zistil opätovné poškodenie poľných plodín a poľnohospodárskych porastov pestovaných okrem iných aj na poľnohospodárskych dieloch 2101/1 a 1206/1, pričom k vzniku škody došlo v období mesiaca máj 2015. Opätovne požiadal žalovaného, aby ho bezodkladne kontaktoval za účelom dohodnutia si spoločného postupu pri eliminácii rizika vzniku týchto škôd. Súčasne v liste uviedol, že žalobca nezaznamenal v PR Vršatec prípady kŕmenia zveri s cieľom odlákať ju od parciel, kde reálne hrozí riziko vzniku škôd na poľnohospodárskych plodinách a taktiež ani vykonávanie pravidelnej strážnej služby, o ktorých sa vo svojom liste zo dňa 12.05.2015 žalovaný zmieňuje. Zároveň informoval žalovaného, že v dňoch 11. a 12.05.2015 opätovne s cieľom eliminácie rizika vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach aplikoval na ohrozené porasty pachový odpudzovač zn. Antifer a zopakoval ponuku žalobcu na možnosť bezodplatného dodania jadrového, objemového aj dužinatého krmiva pre zver v prospech žalovaného s cieľom zrealizovania účelového prikrmovania, resp. odlákavania zveri od ohrozených parciel.

21. Z listu žalovaného žalobcovi zo dňa 20.05.2015 bolo zistené, že reagoval na uplatnenie nároku na náhradu škody s tým, že revír užíva v zmysle zákona a požiadal o stanovenie termínu s cieľom vykonania obhliadky poškodených parciel. Prílohou jeho listu bol aj návrh zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri s tým, že požiadal i o identifikáciu poškodených resp. ohrozených parciel, nakoľko ich nevie presne identifikovať v teréne, ktorú mu žalobca 30.05.2015 zaslal.

22. Z návrhu zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobenou zverou a na zveri zo dňa 20.5.2015 predloženého žalovaným vyplynulo, že v ňom je zakotvená okrem iného povinnosť žalobcu ako užívateľa poľovných pozemkov poskytnúť jednorazovo žalovanému účelový finančný príspevok v sume 1.000,- Eur na zakúpenie elektrického ohradníka s príslušenstvom a povinnosť žalobcu zabezpečiť v prospech žalovaného na odvádzacie prikrmovanie krmivo v rozsahu 30% ročnej potreby podľa plánu starostlivosti o zver v poľovnom revíri.

23. Listom zo dňa 29.05.2015 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil žalovanému, že sa nestotožňuje s jeho právnym názorom týkajúcim sa zodpovednosti za škody spôsobené zverou. Súčasne upozornil, že dňa 23.05.2015 zistil opätovné poškodenie poľných plodín a poľnohospodárskych porastov pestovaných okrem iných aj na poľnohospodárskych dieloch 2101/1 a 1206/1, pričom k vzniku škody došlo v období mesiaca máj 2015 a oznámil žalovanému, že ním predložený návrh zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri je z pohľadu žalobcu neakceptovateľný. Zároveň mu zaslal vlastný návrh zmluvy datovaný 29.05.2015. 24. Z návrhu zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri zo dňa 29.05.2015 vyplynulo, že zakotvuje okrem iného povinnosť žalobcu ako užívateľa poľovných pozemkov poskytnúť jednorazovo žalovanému účelový finančný príspevok v sume 1.000 Eur na zakúpenie elektrického ohradníka s príslušenstvom a povinnosť žalobcu zabezpečiť v prospech žalovaného na odvádzacie prikrmovanie krmivo v rozsahu 30% ročnej potreby podľa plánu starostlivosti o zver v poľovnom revíri.

25. Z mailu žalobcu žalovanému zo dňa 10.06.2015 vyplynulo, že navrhol stretnutie na 12.06.2015.

26. Listom zo dňa 21.06.2015 žalobca upozornil, že dňa 08.06.2015 zistil opätovné poškodenie poľných plodín a poľnohospodárskych porastov pričom výška škody bude vyčíslená do 15 po vykonaní zberu.

27. Z mailu žalobcu svojmu právnemu zástupcovi zo dňa 29.06.2015 bolo zistené, že mu oznámil, že sa pri stretnutí vo veci miestnej obhliadky poľovnou zverou poškodených porastov a s cieľom eliminácie rizika vzniku ďalších škôd dohodol so zástupcom žalovaného, poľovného hospodára na vykonaní neodkladných preventívnych opatrení pričom žalobca si všetky povinnosti vyplývajúce zo záverov stretnutia splnil. Žalovaný naďalej ignoruje žalobcov návrh zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri.

28. Listom zo dňa 16.07.2015 bol žalovaný upozornený, že dňa 05.07.2015 žalobca zistil opätovné poškodenie poľných plodín a poľnohospodárskych porastov, a taktiež, že mu nebola doručená žiadna odpoveď týkajúca sa jeho návrhu zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri.

29. Žalobca dňa 20.07.2015 oznámil žalobcovi termín zberu úrody ozimnej pšenice pestovanej na vyššie uvedených pôdnych dieloch, žalovaný sa zberu úrody nezúčastnil.

30. Listom zo dňa 03.08.2015, následne dňa 23.08.2015, 25.09.2015 bol žalovaný žalobcom upozornený, že mu nebola doručená žiadna odpoveď týkajúca sa jeho návrhu zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri.

31. Zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Miklu, znalca v odbore poľnohospodárstvo č.13/2015 zo dňa 04.08.2015 bolo zistené, že došlo k poškodeniu pšenice ozimnej počas vegetácie zošliapaním, polámaním, poľahnutím a požerom poľovnou zverou v hospodárskom roku 2014/2015(obhliadkou poškodených porastov dňa 15.07.2015). Znalec určil výpadok produkcie ozimnej na vyššie uvedených pôdnych dieloch v dôsledku škôd spôsobených zverou na 40,21 ton (13,25%-né poškodenie porastov)a stratu na úrode pšenice ozimnej vyčíslil sumou vo výške 5.727,11 Eur (vychádzal z priemernej ceny ozimnej pšenice pre Trenčiansky kraj je podľa Štatistického úradu SR na rok 2015 vo výške 142,43 Eur/ t (strata úrody zrna 40,21 t x 142,43 Eur/t = 5.727,11 EUR).

32. Z potvrdenia Okresného úradu Trenčín, Pozemkový a lesný odbor Trenčín zo dňa 16.04.2018 vyplynulo, že neeviduje žiadne porušenie zákona o poľovníctve spáchané žalovaným.

33. Z faktúry č. 44/201 zo dňa 15.04.2015 bolo zistené, že obchodná spoločnosť ODOUR, s.r.o. vyúčtovala žalobcovi za pachový ohradník Antifer sumu vo výške 2.928,- Kč.

34. Podľa § 2 písm x), y) zákona č. 274/2009 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='274/2009 Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o poľovníctve) na účely tohto zákona sa rozumie x) užívateľom poľovného revíru fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri, y) užívateľom poľovných pozemkov osoba, ktorá poľnohospodársky, lesnícky, vodohospodársky alebo rybársky obhospodaruje poľovné pozemky.

35. Podľa § 25 písm. g) <aspi://module='ASPI'&link='274/2009 Z.z.%252325'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona o poľovníctve) užívateľ poľovného pozemku je povinný dohodnúť s užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri.

36. Podľa § 26 ods. 1, písm. a), c), d), f), h), i), l) a m) zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä: 37. a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav, c) zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom, d) prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom takým spôsobom, aby sa krmivo neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy, 38. f) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo 39. vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia, h) každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri, i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak, 40. l) dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd 41. spôsobovaných zverou a na zveri, m) oznámiť okresnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 a 6.

42. Podľa § 69 ods. 1, 2, 5 - 7 zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f),

h), i), l) a m). (2)Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch. (5)Vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia. 43) (6) Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykoná opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného revíru, ak tým neobmedzuje užívanie poľovného pozemku na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a ak s tým užívateľ poľovného pozemku súhlasí. (7)Užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené zverou a) na nepoľovných plochách alebo na viniči neošetrenom proti škodám spôsobeným zverou, na neoplotených záhradách, ovocných, zeleninárskych alebo kvetinových škôlkach, stromoradiach alebo na osamelo rastúcich stromoch, b) na poľnohospodárskych kultúrach nezobratých v agrotechnických termínoch a škody spôsobené na plodinách voľne uskladnených na poľovných pozemkoch (hroble, siláže), ak vlastník neurobí opatrenia, aby tieto plodiny boli účinne chránené proti škodám, c) spôsobené na lesných porastoch nechránených oplôtkami, mechanickou ochranou alebo chemickou ochranou proti ohryzu, d) nepresahujúce 3% očakávanej úrody alebo prírastku na príslušnej parcele, e) spôsobené zverou, ktorej lov nemal povolený alebo schválený.

43. V poznámke č. 43) zákona o poľovníctve je odkaz na § 441 Občianskeho zákonníka. Podľa § 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

44. Podľa § 70 ods.1,2 zákona o poľovníctve nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla, b) lesných porastoch, ak škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia. (2)Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.

45. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu všeobecne je porušenie určitej právnej povinnosť protiprávnym konaním alebo protiprávnym úkonom a spôsobenie škody inej osobe. Ďalšou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou. V tomto prípade ide o vzťah príčiny a následku, a teda škoda musí vzniknúť ako bezprostredný následok protiprávneho konania škodcu. V prípade, keď zákon vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, ak sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. V prípade objektívnej zodpovednosti nemá zavinenie význam z hľadiska 46. vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody.

47. Nárok na náhradu škody si uplatnil žalobca v zmysle § 70 Poľovného zákona, systém občiansko- právnej zodpovednosti za škodu tvoria okrem všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenej v § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, aj prípady osobitnej zodpovednosti za škodu upravené jednak v Občianskom zákonníku <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a iných zákonoch. Nárok na náhradu škody v zmysle Zákona o poľovníctve predstavuje prípad tzv. osobitnej zodpovednosti za škodu, pričom Zákon o poľovníctve je v danej veci lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Zákon o poľovníctve ako lex specialis v ustanoveniach § 69 a 70 ustanovuje subjekt zodpovedný za náhradu škody, subjekt oprávnený domáhať sa náhrady škody, ako aj podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a osobitné predpoklady pre uplatnenie tohto nároku. V ostatných neupravených otázkach sa subsidiárne uplatnia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o zodpovednosti za škodu.

48. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523442'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523442'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu do predošlého stavu. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dali očakávať, pokiaľ by nebolo došlo k vzniku škody.

49. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

50. Podľa § 559 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. (2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

51. Podľa § 517 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523517'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

52. Podľa § 3 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='87/1995 Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='87/1995 Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

53. Zodpovednosť užívateľa poľovného revíru je upravená osobitným právnym predpisom, v § 69 a 70 zákona o poľovníctve. Žalovaný je užívateľom poľovného revíru, preto uplatnená náhrada škody na poľnohospodárskych plodinách vzniknutá na predmetných pozemkoch žalobcu sa spravuje podľa tejto právnej normy. Predpokladom vzniku zodpovednosti užívateľa poľovného revíru podľa § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve je nesprávne užívanie poľovného revíru, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Nesprávne užívanie poľovného revíru je v zákone definované ako poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m) zákona o poľovníctve. Ide o objektívnu zodpovednosť, zavinenie sa nevyžaduje. Užívateľ poľovného revíru sa zodpovednosti zbaví len za podmienok taxatívne vymedzených v § 70 zákona o poľovníctve.

54. Na základe vykonaného dokazovania mal súd predloženými nájomnými zmluvami na poľnohospodársku pôdu uzavretými medzi prenajímateľmi a žalobcom ako nájomcom, listami vlastníctva ako i rozhodnutím Poľnohospodárskej platobnej agentúry preukázané, že žalobca je užívateľom predmetných poľovných pozemkov a v rozhodnej dobe ich i užíval. Je teda aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku na náhradu škody. Na základe týchto skutočností súd považoval námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie za nedôvodnú. 55. Nárok na náhradu škody bol žalobcom uplatnený v zákonnej lehote, to je do 15 dní odo dňa, keď poškodený škodu zistil a do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla. Súd dospel k záveru, že škoda bola uplatnená v zákonnej lehote (v rámci subjektívnej i objektívnej lehoty). Žalobca zistil vznik škody 24.04.2015 (pričom k nej došlo najskôr v období mesiaca apríl 2015) a listom zo dňa 05.05.2015, doručeným dňa 07.05.2015, t. j. v zákonnej 15-dňovej lehote si uplatnil náhradu škody u žalovaného. Za účelom zistenia výšky škody si vyžiadal vypracovanie znaleckého posudku, a po jeho doručení bola žalovanému oznámená výška škody. Žalobca postupoval pri uplatnení nároku na náhradu škody v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 70. V zákonom stanovenej lehote nahlásil vzniknutú škodu a súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody uviedol opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd s tým, že výšku škody vyčísli do 15 dní po vykonaní zberu. Ako užívateľ poľovného pozemku urobil aj primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pravidelne používal pachový odpudzovač zn. Antifer a zasial aj odpútavacie políčka (parcela č. 2002/1 - 07,74 ha lucerny, parcela č. 2005/1 - 1,16 ha lucerny a parcela č. 3304/1 - 0,40 ha ďatelinotrávy). Realizovanie týchto opatrení

nebolo žalovaným relevantným spôsobom spochybnené. Zákon nepovažuje za primerané opatrenia len výsev odpútavacích plodín a výsadbu ohryzových plôch. Výpočet týchto opatrení je v § 69 ods. 5 len demonštratívny, zákon počíta aj s inými opatreniami, napr. takými ako urobil žalobca, a to kontroly pozemku, pachový odpudzovač zveri. Z toho dôvodu súd má za to, že žalobca nezanedbal svoje povinnosti v zmysle § 69 ods. 5 Poľovného zákona, vykonal primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou. Rovnako však takéto opatrenia môže urobiť užívateľ poľovného revíru, v danom prípade žalovaný, a to za podmienok stanovených v § 69 ods. 6 citovaného zákona, pričom aj z ustanovenia § 26 ods. 1 citovaného zákona vyplýva povinnosť užívateľovi poľovného revíru zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru a za tým účelom najmä zlepšovať po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi. 56. V zmysle citovaného zákona nesprávne užívanie revíru je definované priamo v zákone o poľovníctve, pričom sa ním rozumie porušenie niektorej alebo niektorých z povinností podľa § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f),h), i), l) a m). Súd mal za preukázané porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. l) zákona o poľovníctve, teda povinnosť žalovaného ako užívateľa poľovného revíru dohodnúť písomnou zmluvou so žalobcom ako užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, keďže k uzavretiu takejto dohody pred vznikom škody preukázateľne nedošlo. Pokiaľ žalovaný navrhol žalobcovi uzavretie takejto zmluvy v máji 2015, ide o skutočnosť, ktorá nastala až po vzniku škody a preto je v tejto súvislosti nemôže byť relevantná.

57. Vzhľadom na porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. l) zákona o poľovníctve žalovaným bolo preukázané nesprávne užívanie revíru žalovaným podľa § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve. Pokiaľ ide o potvrdenie Okresného úradu Trenčín v tom zmysle, že neeviduje voči žalovanému žiadne porušenie zákona o poľovníctve súd konštatuje, že negatívne potvrdenie o evidencii nevylučuje, že k takémuto porušeniu reálne došlo.

58. Žalovaný ako užívateľ poľovného revíru v súvislosti s povinnosťou zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru a zabraňovať tak vzniku škôd spôsobených zverou na poľovných pozemkoch a plodinách na nich vysadených predložil len rozpis- prehľad služieb realizovaných v záujme ochrany poľnohospodárskych plodín v období od 25.04.2015 do 10.09.2015. Súd sa musel stotožniť s námietkou žalobcu, že v tom zmysel , že je sporné k akým lokalitám v rámci poľovného revíru sa rozpis služieb viaže, nakoľko lokality týkajúce sa predmetnej veci „ Prostredná“ a „Špitálka“ nie sú v predloženom dokumente zaznamenané, obsahujú názvy lokalít, ktoré sú z pohľadu žalobcu neidentifikovateľné. Súd sa stotožnil aj s námietkou žalobcu v tom zmysle, že nie je nepodstatné aj to, že „strážna služba“ sa mala realizovať len v čase od 22 hod. do 02 hod. v priebehu mesiacov apríl až jún, resp. v čase od 22 hod. do 03 hod. v mesiaci júl, pričom je notoricky známou skutočnosťou, že zver je aktívna aj mimo tohto časového úseku dňa..

59. Ďalej súd mal za preukázané a medzi účastníkmi konania taktiež nebolo sporné, že zver schádza k predmetným pozemkom, ktoré sú užívané a obhospodarované za účelom dopestovania poľnohospodárskych plodín, zver schádza vo väčších množstvách a na pozemkoch spôsobuje škody. Povinnosťou žalobcu v predmetnom konaní bolo preukázanie vzniku škody. V danom prípade ujma žalobcu predstavuje ušlý zisk, ktorý spočíva v zničenej úrode ozimnej pšenice, strate na úrode, keďže sa nezvýšili majetkové hodnoty na strane žalobcu, ktoré by bol dosiahol, keby nedošlo ku škode. Z predloženého znaleckého posudku mal súd za preukázané, žalobcovi vznikla škoda na poľnohospodárskych porastoch pšenice ozimnej vysadených na poľovnom pozemku poškodením lesnou zverou, zistená znalcom obhliadkou poškodených porastov pšenice ozimnej a „denníkom váženia“ pri zbere v roku 2015. Celkový výpadok produkcie ozimnej pšenice na pôdnych dieloch v k.ú. Pruské , LPIS 2101/1 a LPIS 1206/1 predstavuje 40,21 ton (13,25%-né poškodenie porastov).

60. Finančnú stratu na poraste ozimnej pšenice po poškodení zverou určil znalec vo výške 5.727,11 EUR. pričom priemerná cena ozimnej pšenice pre Trenčiansky kraj je podľa Štatistického úradu SR na rok 2015 vo výške 142,43 EUR/t. (strata úrody zrna 40,21 t x 142,43 EUR/t = 5.727,11 EUR).Hodnotu poškodenia úrody súd ustálil vo výške 5.727,11 Eur pričom použil Metodiku výpočtu zníženia príjmu podľa čl.11 nariadenia komisie ES č. 1857/2006 s využitím porovnávacej metódy s údajmi ohľadne výnosov a agrotechnických operácií, ktoré sú súčasťou posudku. K spochybneniu metodiky a postupu znalca právne relevantným spôsobom zo strany žalovaného nedošlo.

61. Medzi nesprávnym užívaním poľovného revíru a vznikom škody je príčinná súvislosť, nakoľko škoda žalobcovi vznikla ako dôsledok porušenia povinnosti žalovaným. V prípade písomného dojednania o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a jej uplatňovania by k vzniku škody nedošlo. Potvrdená bola i znaleckým posudkom v ktorom znalec skonštatoval, že poškodenie porastu pšenice ozimnej je spôsobené zošliapaním, polámaním, poľahnutím a požerom poľovnou zverou.

62. Nebolo zistené, že ku škode došlo nesprávnym obhospodarovaním pozemkov žalobcom, znalec potvrdil, že ako vyplýva z evidencie honov, agrotechnických operácií a prehľadu priamych nákladov boli použité agrotechnické opatrenia pestovania včas a v požadovanej kvalite.

63. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že sú dané zákonné podmienky zodpovednosti žalovaného ako užívateľa poľovného revíru za škodu žalobcu ako užívateľa poľovných pozemkov na poľnohospodárskych porastoch spôsobenej zverou. V tejto súvislosti súd neposudzoval, či došlo i k zavineniu na strane žalovaného, nakoľko zodpovednosť za škodu podľa § 69 zákona o poľovníctve je objektívna, teda bez ohľadu na zavinenie. Zároveň má súd za to, že nie je daná žiadna zo zákonných podmienok podľa § 69 ods. 7 zákona o poľovníctve, v prípade ktorých by nebol žalovaný povinný škodu uhradiť.

64. Žalobca mal podľa § 69 ods. 5 zákona o poľovníctve povinnosť urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom v prípade porušenia tejto povinnosti znáša škodu podľa miery svojho zavinenia v súlade s § 441 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523441'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka. Zo strany žalobcu bolo realizované používanie pachových odpudzovačov, zasiatie odpútavacieho políčka a zároveň žalobca sa snažil spolupracovať so žalovaným pri eliminácii vzniku škôd informovaním ho o osevnom pláne pre hospodársky rok s uvedením zasiatych plodín a vyznačením potencionálneho rizika vzniku škody poľovnou zverou.

65. Súd zároveň zistil, že žalobca neuzavrel so žalovaným dohodu o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Možno konštatovať, že žalobca urobil niektoré opatrenia na predchádzanie škodám, nie ale všetky primerané opatrenia, ktoré je možné od nej požadovať, keď porušila svoju povinnosť podľa § 25 písm. g) zákona o poľovníctve a neuzavrel so žalovaným dohodu o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou. Takýmto spôsobom sa mohlo predísť vzniku škody, prípadne škoda mohla byť nižšia. V prípade urobenia tohto opatrenia a dodržania tejto povinnosti, by nebol žalobca spoluzodpovedným za vzniknutú škodu. Keďže žalobca neurobil primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, znáša škodu podľa miery svojho zavinenia. Pri určení miery zavinenia súd zohľadnil skutočnosť, že žalobca aktívne pristúpil pred vznikom škody ku eliminácii škôd, úkony ako používanie pachových odpudzovačov a zasiatie odpútavacieho políčka možno považovať za dostatočne preukazujúce snahu žalobcu predísť škode. S prihliadnutím i na to, že žalobca opakovane vyzýval žalovaného na uzavretie takejto dohody, inicioval jej uzavretie určil rozsah spoluzodpovednosti v rozsahu vo výške 10% z celkovej škody. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu v rozsahu 90%, teda vo výške 5.154,40 eur, po zaokrúhlení( 90% zo sumy 5.727,11 eur).

66. Keďže žalovaný náhradu škody nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka vo výške určenej vykonávacím predpisom, t.j. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu škody do 10 dní od doručenia výzvy listom zo dňa 07.08.2015. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu odo dňa nasledujúceho po uplynutí 10 dní od výzvy na plnenie, teda od 18.08.2015. Základná úroková sadzba ECB bola 0,05 % ročne, teda úroky z omeškania žalobcovi patria vo výške 5,05 % ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného na náhradu škody vo výške 5.154,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.154,40 Eur od 18.08.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

67. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa § 262 ods.1,2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. V konaní bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie 5.154,40 Eur z uplatnených 5.727,11 Eur, úspech mal v 90%. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 10%. Súd preto priznal v zmysle § 255 ods. 1 úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 80%(90%-10%)ťa preto má voči žalobcovi nárok na 100%-nú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.