Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoE-52-2018.pdf
PDF · 75.48 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/52/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky, so sídlom Nám. Gy. Széchényiho 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: HELATEX, s.r.o., so sídlom Nábrežná 10, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 555 304, vymazanému z obchodného registra dňa 21.07.2016, o vymoženie sumy 1.302,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4Er/5/2006-19 zo dňa 14.03.2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uložil oprávnenému povinnosť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 41,47 eura s odkazom na ustanovenie § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení súd uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra; ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania. Nemajetnosť povinného vyplýva z uznesenia Okresného súdu v Nitre o zrušení spoločnosti bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, pretože k takémuto kroku pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, keď obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmien. Z toho teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3MCdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd postupoval podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, a preto zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov konania podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a priznal mu aj odmenu podľa § 14 ods. 1 písmeno b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške 6,64 eura (ďalej len „vyhláška), a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1,2 vyhlášky vo výške 1,36 eura (poštovné). Zároveň si uplatnil DPH 20 % zo sumy 34,56 eura. Celkovo si tak súdny exekútor uplatnil sumu predstavujúcu trovy exekúcie vo výške 41,47 eura. Súd vyhovel exekútorovi v plnom rozsahu a priznal mu teda náhradu trov exekúcie vo výške 41,47 eura.
2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie v napadnutej časti zrušiť. Vyjadril svoj nesúhlas s tvrdením, že exekučné konanie
malo byť zastavené podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 29.12.2005, kedy povinný ako právnická osoba a subjekt práv a povinností existoval. Zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, a preto mu nemožno uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Následne oprávnený poukázal na neprimerane vysokú sumu exekútorom uplatnených, ako aj súdom priznaných trov exekúcie, ktoré pozostávajú aj z duplicitne vykázaných činností a úkonov. Súdnemu exekútorovi bola v rámci odmeny a náhrady trov priznaná daň z pridanej hodnoty zo sumy, ktorá zahŕňa aj sumu hotových výdavkov, pričom zákon s účinnosťou od 01.01.2012 zakotvil jednotné pravidlo, podľa ktorého sa o DPH zvyšuje nielen odmena exekútora, ale aj náhrady určené podľa Exekučného poriadku. Mal za to, že v zmysle vyššie uvedeného mala byť daň z pridanej hodnoty vypočítaná len v sume 6,64 eura, t. j. 20 % zo sumy 33,20 eura.
3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vychádzajúc z toho, že I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť.
4. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Vo všeobecnosti trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Základom pre určenie odmeny súdneho exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky. K trovám oprávneného patria hotové výdavky oprávneného, jeho zástupcu, ušlý zárobok oprávneného a jeho zákonných zástupcov, odmena za zastupovanie, ak oprávneného zastupuje advokát, a preddavok na trovy exekúcie, ak sa nevymáha nárok na výživné. Tie isté druhy trov (okrem preddavku na odmenu exekútora a jeho hotové výdavky) platí aj povinný. Podľa zákona majú nárok na náhradu trov exekúcie oprávnený, exekútor a za splnenia hypotézy uvedenej v § 203 Exekučného poriadku aj povinný. Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Nárok exekútora nemožno považovať za nárok na náhradu trov, pretože nárok na náhradu predovšetkým predpokladá zaplatenie určitých trov a až potom môže, ale nemusí vzniknúť nárok na ich náhradu. Exekútor nikomu vopred neplatí svoju odmenu, naopak, má právo žiadať primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov. A teda u exekútora právne nemôže ísť o náhradu trov exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. O náhrade trov exekúcie, na ktorú oprávnenému vznikol nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ich niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Aj keď dôjde k zastaveniu exekúcie, súd zváži, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku do zastavenia exekúcie. Ak oprávnený sčasti zavinil zastavenie exekúcie, možno mu uložiť náhradu len tých trov, ktoré sú kryté čiastočným procesným zavinením. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie aj v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
10. Zákon formou taxatívneho výpočtu ustanovil okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Proti akémukoľvek inému uzneseniu odvolanie prípustné nie je. Len proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP). Keďže súd prvej inštancie v tomto prípade II. výrokom rozhodol sudcom priamo o povinnosti náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi (nie o nároku na náhradu trov), odvolací súd posúdil odvolanie oprávneného proti tomuto výroku prvoinštančného uznesenia v nadväznosti na vyššie uvedené ustanovenia ako neprípustné a ako také ho potom podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
11. Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).