Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-144-2015.pdf
PDF · 76.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/144/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v sporovej veci žalobcu: R. L., U.. XX.XX.XXXX, R. N. XX/XX, L., zastúpený: advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s.r.o., Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 47 23 41 48, proti odporcovi: Grotto, a.s., so sídlom Dunajská 25, Bratislava, IČO: 35 719 184, zastúpený: Malich advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 47 256 991, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 8.298,48 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.5.2015 sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 8.298,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 8.298,48 eur odo dňa 20.3.2015 do zaplatenia. Žalobca tvrdí, že dňa 20.8.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na M.. XXXX (XXXX) pre L.. Ú.. L. , v okrese Žiar nad Hronom a to konkrétne pozemky evidované na parc. KN-C. č. XXXX/X o výmere 3646 m2, XXXX/X o výmere 999m2 a 2799/7 o výmere 131 m2 (ďalej len "pozemky"), ktorých výlučným vlastníkom bol žalovaný. Predmetné pozemky boli zaťažené záložným právom Slovenskej sporiteľne , a.s., so sídlom Suché mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653 na záložnej zmluvy zo dňa 10.9.2007 (ďalej len ako "záložné právo") ako aj vecným bremenom spočívajúcim v práve vstupovať na nehnuteľnosti za účelom opráv a údržby kanalizačného zberača a vodovodu v prospech mesta L..
2. Strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 8.298,48 eur, ktorá bola žalobcom vyplatená žalovanému v deň podpisu zmluvy. Žalovaný sa zmluvou zaviazal, že do 31.12.2009 bude vykonaný výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Napriek opakovaným telefonickým urgenciám o splnenie tejto povinnosti, žalovaný žalobcu opakovane ubezpečoval, že toto zariadi. Žalovaný však svoju povinnosť nesplnil a následne došlo k výkonu záložného práva a nehnuteľnosti boli vydražené na dobrovoľnej dražbe.
3. Žalobca dňa 10.3.2015 zaslal žalovanému odstúpenie od zmluvy, ktoré žalovaný prevzal dňa 16.3.2015, v ktorom okrem iného žiadal vrátenie kúpnej ceny vo výške 8.298,48 eur a to d o3 dní odo dňa doručenia odstúpenia do zmluvy k splatnosti došlo 19.3.2015, preto sa žalobca domáha žalovaného nároku.
4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca pripojil k žalobe kúpnu zmluvu zo dňa 20.8.2008 (č.l. 8), odstúpenie od zmluvy od zmluvy zo dňa 10.3.2015 (č. l. 14), potvrdenie o doručení zásielky (č. l. 16).
5. Žalovaný namietal, že žalobca sa domáha vrátenia kúpnej ceny, avšak nepreukázal, že ju vôbec uhradil. Poukázal tiež na to, že žalovaný prešiel procesom reštrukturalizácie pričom dňa 13.5.2013 bolo v Obchodnom vestníku č. 90/2013 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 3.5.2013, sp. zn. 6R/2/2012 o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka (žalovaného) a skončení reštrukturalizácie, účinky zverejnenia nastali dňa 14.5.2013, preto s poukazom na § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. právo žalobcu vymáhať žalovanú pohľadávku zaniklo. Záverom žalobca namietal, že právo žalobcu odstúpiť od zmluvy sa premlčalo v januári 2013, preto na odstúpenie od zmluvy nemožno prihliadať a teda ani priznať žalobcovi žalovaný nárok titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poukazuje na ustanovenia § 100 a § 101Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") z ktorých vyplýva, že žalované právo podlieha premlčaniu a to v trojročnej premlčacej dobe. Poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.6.1995, sp. zn. 1Cdo 42/94 ako aj ďalšie, z ktorých rovnako vyplýva, že právo odstúpiť do zmluvy je považované za právo majetkové a ako také podlieha premlčaniu. V danom prípade ak povinný namietne premlčanie práva odstúpiť do zmluvy, účinky odstúpenia nenastanú. Vzhľadom na to, že žalobca mal podľa zmluvy zabezpečiť zdanie sa záložného práva záložným veriteľom a následne výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností do 31.12.2009, mohol žalobca odstúpiť od zmluvy dňom 1.1.2010, kedy mu po prvý krát vznikla možnosť odstúpiť od zmluvy a rovnakým dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie listinami s poukazom na § 204 CSP bez toho, aby ich obsah oznamoval na pojednávaní.
7. Strany sporu na pojednávaní zotrvali na svojej argumentácii, žalobca uviedol, že námietku premlčania považuje za nedôvodnú, v čom poukázal na telefonickú komunikáciu, v ktorej mal opakovane žalovaný žalobcu ubezpečiť, že dôjde k výmazu záložného práva. Žalobca namietal, že si svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní nemohol uplatniť, nakoľko táto mu vznikla až odstúpením od zmluvy v roku 2015.
8. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
9. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
10. Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
11. Podľa článku II bod 3 kúpnej zmluvy, predávajúci (žalovaný) sa zaväzuje v lehote do 31.12.2009 zabezpečiť vzdanie sa záložného práva uvedeného v čl. I ods. 2 písm. a/ tejto zmluvy záložným veriteľom a výmaz uvedeného záložného práva z katastra nehnuteľnosti;...
12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa primárne zaoberal vzniesol námietku premlčania. Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby súd skúmal samotnú podstatu subjektívneho práva veriteľa. Prax súdov (R 29/1983) v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak preto súd zistí, že uplatnené právo je premlčané a žalovaný vzniesol námietku premlčania, bližšie už neskúma existenciu subjektívneho práva žalujúceho veriteľa. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3CDo/18/2016).
13. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým.. Avšak v prípade, že sa povinný subjekt úspešne dovolá premlčania práva, nie je možné súdnou cestou tento nárok priznať. Právo sa premlčí uplynutím zákonom stanovenej premlčacej doby. Právom
podliehajúcim premlčaniu je aj právo odstúpiť od zmluvy ako právo majetkové. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď súd splnené skutočnosti a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.
14. Podstata premlčania spočíva v tom, že určité právo - v danom prípade žalobcovo právo odstúpiť od zmluvy sa po zákonom stanovenú dobu neuplatnilo na súde a preto už nemôže byť veriteľovi po jej uplynutí priznané.
15. Obsah zmluvy, ani povinnosti zmluvných strán neboli medzi stranami sporné. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný svoju zmluvnú povinnosť zabezpečiť výmaz záložného práva do 31.12.2009 z katastra nehnuteľností nesplnil. Pokiaľ od tejto skutočnosti odvodzuje žalobca svoje právo odstúpiť od zmluvy premlčacia doba začala plynúť dňom 1.1.2010, kedy žalobca toto právo mohol uplatniť prvý krát a uplynula dňom 1.1.2013. Procesnou obranou žalobcu bolo tvrdenie, že aj po tom, čo sa žalovaný dostal do omeškania ho v telefonickej komunikácii ubezpečoval, že výmaz záložného práva zariadi. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, avšak v konaní nebolo preukázané, že v dôsledku tejto komunikácie došlo k zmene plynutia premlčacej doby. Skutočnosť, že bol žalovaný v omeškaní ho bez ďalšieho nezbavovala jeho zmluvnej povinnosti. Ani tvrdené ubezpečenie zo strany žalovaného, že svoj záväzok dodatočne splní nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Bolo a je na žalobcovi, akým spôsobom využije alebo nevyužije svoje práva na ochranu svojich záujmov. Pokiaľ sa žalobca rozhodol v roku 2015 od kúpnej zmluvy odstúpiť, je potrebné prihliadnuť na námietku žalovaného, že predmetné právo žalobcu je premlčané. Žalobca nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by tento záver vyvracali, preto súd žalobu zamietol bez ďalšieho skúmania subjektívneho práva žalobcu.
16. Záverom súd na rámec uvedeného súd poukazuje na aj to, že pokiaľ žalobca svoj nárok odvodzuje od odstúpenia od zmluvy, v dôsledku ktorého došlo k zrušeniu zmluvy ex tunc, povinnosť zmluvných strán vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostal zaťažuje nie len žalovaného ale aj žalobcu.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v prejedávanej veci plne úspešný, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania v pomere 100%. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.