Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoPr-8-2018.pdf
PDF · 68.46 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoPr/8/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Ing. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., M. XXXXX/XX, proti žalovanému Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpenému SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, v štádiu konania o nároku na náhradu jeho trov, na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č. k. 11Cpr/5/2018-103 zo dňa 26.07.2018, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu m e n í vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
Uznesenie okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t é vo výroku o zastavení konania.
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd na základe späťvzatia žaloby zastavil konanie v súdenej veci. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. Vychádzal z toho, že v posudzovanom prípade je daný dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Za takýto dôvod považoval skutočnosť, že predmet sporu tvorí určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (vrátane mzdového nároku žalobcu ako bývalého zamestnanca), pričom žalobca stratil záujem pokračovať v pracovnom pomere; čo bolo i dôvodom späťvzatia žaloby.
2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že mu bude priznaný nárok na náhradu trov konania. Poukazoval na to, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok, resp. za procesné zavinenie (§ 255 a § 256 ods. 1 CSP). Podľa žalovaného okresný súd dôsledne neskúmal existenciu osobitných okolností prípadu a len sa „nekriticky stotožnil“ s argumentáciou žalobcu. 3. V nadväznosti na protistranou tvrdený dôvod hodný osobitného zreteľa odvolateľ zdôraznil, že žalobca už priamo v žalobe uvádzal, že netrvá na ďalšom zamestnávaní. To znamená, že u žalobcu nejde o žiadny nový postoj, ku ktorému dospel s odstupom času. Žalovaný zároveň konštatoval, že aplikácia § 257 CSP iba s poukazom na predmet konania nie je správna (a už vôbec adekvátne odôvodnená) - R 23/89, I. ÚS 469/2013. Dodal, že postavenie žalovaného ako bankového subjektu neznamená, že by v dôsledku nepriznania náhrady trov konania nemohol utrpieť konkrétne vyjadrenú finančnú stratu.
4. Žalobca zostal v odvolacom konaní nečinný.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal z dôvodov a v rozsahu vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu uznesenie okresného súdu zostalo nedotknuté v nenapadnutom výroku o zastavení konania a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.
6. V zmysle rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 49/1993 ak navrhovateľ/žalobca vezme návrh/žalobu späť (a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.; ktorá situácia sa na súdenú vec nevzťahuje - pozn. odvolacieho súdu), z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi/žalovanému trovy konania.
7. Náležite argumentuje odvolateľ, že v právnych predpisoch nie sú zadefinované žiadne druhy konaní, ktoré by bezprostredne zo svojej povahy, resp. predmetu predstavovali dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého v ich rámci nemusí dôjsť, resp. nedôjde k priznaniu náhrady trov konania podľa štandardných princípov rozhodovania o tomto procesnom nároku. To znamená, že len tá skutočnosť, že predmetom súdenej veci bol (tvrdený) nárok z neplatného rozviazania pracovného pomeru, automaticky nezakladá záver o danosti dôvodu hodného osobitného zreteľa. Navyše, žalobca okrem nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru uplatňoval žalobou aj nárok na zaplatenie práce nadčas, ktorú mal bývalému zamestnávateľovi (žalovanému) odovzdať 25.8.2017.
8. Rovnako správne poukazuje odvolateľ na to, že žalobca už priamo v žalobe výslovne uviedol, že netrvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného. Bez ohľadu na to, či zmena postoja žalobcu nepodmieneného žiadnym správaním protistrany akceptujúcim žalobný návrh (eventuálne aspoň skutočnosti v ňom vymedzené) by bola relevantným dôvodom späťvzatia, v súdenej veci neobstojí, keďže rovnaký postoj - netrvanie na ďalšom zamestnávaní - mal žalobca už v čase podania žaloby, ako aj v čase vykonania úkonu jej späťvzatia. 9. S určitým zjednodušením, ale presne vystihujúcim podstatu prístupu žalobcu, je namieste dodať, že skutočnosť, že žalobca si s odstupom času rozmyslí svoje rozhodnutie podať žalobu voči inému subjektu, nemôže paušálne predstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa. Akceptácia takého prístupu by fakticky znamenala, že žalujúce subjekty by neboli žiadnym spôsobom (prostredníctvom povinnosti náhrady účelne vynaložených trov konania brániacej sa protistrane) postihované, pokiaľ by podávali aj vyložene nezmyselné, šikanózne a účelové žaloby. Krajský súd netvrdí, že takouto žalobou bola konkrétna žaloba žalobcu, ale predmetné všeobecné východisko a z neho vyplývajúce konzekvencie sú v plnej miere relevantné i pre súdenú vec.
10. Na základe konštatovaného krajský súd zmenil napadnuté rozhodnutie a priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu, keďže žalobcu zaťažuje zodpovednosť za procesné zavinenie v zmysle § 256 ods. 1 CSP a zároveň nebola preukázaná existencia žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov žalovanému.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný bol v tomto štádiu konania plne úspešný, preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (celom) rozsahu - 100%.
12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.