Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/4/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.03.2022 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného R. T. proti uzneseniu Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 05.01.2022.

odôvodnenie:

Okresný súd Svidník uznesením sp. zn. zo dňa 05.01.2022 podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona vyslovil, že odsúdený R. T., ktorý bol trestným rozkazom Okresného súdu Svidník č. k. -86 z 11.01.2019, právoplatným dňa 01.10.2019, odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, pričom výkon uloženého trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky s povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zameškané výživné, sa v skúšobnej dobe neosvedčil a uložený trest vykoná.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho súd na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený ihneď po jeho vyhlásení, ktoré neodôvodnil.

Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným ako osobou na to oprávnenou krajský súd v zmysle preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

V prvom rade sťažnostný súd preskúmaval správnosť postupu konania, či toto netrpí takými podstatnými chybami, pre ktoré by bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie zrušiť. Dospel pritom k záveru, že konajúci súd vykonal na verejnom zasadnutí dokazovanie, v rámci ktorého odsúdený mal možnosť vyjadriť sa k predmetu konania a k vykonaným dôkazom a mal možnosť aj predniesť argumenty proti rozhodnutiu o vykonaní zvyšku trestu odňatia slobody. Tiež bolo zistené, že konajúci súd rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe určenej mu pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu do jedného roka od skončenia skúšobnej doby. Za daných zistení sťažnostný súd konštatuje, že postup konajúceho súdu bol v súlade so zákonom.

Následne sťažnostný súd preskúmaval vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktorého závery sa opierali o dôkazy vykonané v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom. Konajúci súd výsledky dokazovania, ktoré sú obsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia, vyhodnotil v súlade

so zásadou stanovenou v , keďže toto vyhodnotenie je založené na logickom úsudku, ktorý si osvojil aj sťažnostný súd, a preto naň v celom rozsahu odkazuje.

Vzhľadom však k prieskumnej povinnosti sťažnostný súd aspoň v stručnosti konštatuje, že ods. J. T. začala plynúť skúšobná doba pri podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody dňa 02.10.2019 na základe trestného rozkazu konajúceho súdu sp. zn. z 11.01.2019, ktorý sa stal právoplatným dňa 01.10.2019, a ktorým bol ods. J. T. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov. Okrem toho odsúdenému bola podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona uložená povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné. Skúšobná doba uplynula dňa 02.10.2021.

Konajúci súd správne uzavrel, že počas skúšobnej doby plynúcej od 02.10.20219 do 02.11.2021 ods. J. T. síce nespáchal žiadny trestný čin a ani priestupok, ale nesplnil si povinnosť uloženú mu v zmysle § 50 ods. 2 Tr. zákona zaplatiť zameškané výživné, čo aj sám vo svojej výpovedi pred konajúcim súdom priznal.

Pri posúdení, či odsúdený mohol zaplatiť zameškané výživné vzhľadom na svoje schopnosti, konajúci súd vychádzal z výpovede odsúdeného, ktorý uviedol, že je riadne zamestnaný, zo mzdy mu zrážajú zrážky pre exekúcie a z výplaty mu ostáva cca 300 - 400,- eur, ktoré má asi od marca roku 2021, dlžné výživné neplatil aj preto, lebo nevedel o tom, že je odsúdený a nemal vedomosť o uloženej povinnosti a tiež si nemyslel, že je to aktuálne, keďže ho matka dieťaťa nekontaktovala.

Uvedenú obhajobu odsúdeného správne posúdil konajúci súd ako nedôvodnú, pretože odsúdený si riadne prevzal trestný rozkaz dňa 20.09.2019, čo potvrdil svojím podpisom a tento podpis pred konajúcim súdom identifikoval ako svoj, v dôsledku čoho jeho vyjadrenie, že nemal vedomosť o svojom odsúdení je vyvrátené. Odsúdený bol v rozhodnej dobe riadne zamestnaný, čo preukazuje aj správa zo Sociálnej poisťovne, keď jeho vymeriavací základ sa od novembra 2020 do októbra 2021 pohyboval vo výške od 939,39 eur do 1.513,41 eur. Týmto je preukázané, že odsúdený mal dostatok finančných prostriedkov na splnenie si uloženej povinnosti uhradiť zameškané výživné.

Matka mal. dieťaťa Y.. Z. T., k rukám ktorej si mal splniť uloženú povinnosť, súdu oznámila, že odsúdený si svoju povinnosť nesplnil a nezaplatil jej nielen zameškané výživné ale ani bežné výživné.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Za vedenie riadneho života možno považovať iba také správanie sa, ktoré preukazuje dodržiavanie spoločenských a právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Medzi rodinné povinnosti nesporne patrí plnenie si svojich vyživovacích povinností voči svojím maloletým deťom a starostlivosť o nich.

Sťažnostný súd sa stotožnil so záverom konajúceho súdu, že ním zistené skutočnosti plynúce z procesu dokazovania reálne preukazujú absolútne nezodpovedný prístup odsúdeného k plneniu si svojich zákonných povinností ako aj nezáujem o finančnú situáciu a zabezpečenie svojho dieťaťa. Keďže odsúdený neuhradil zameškané výživné nestarajúc sa po celú dobu plynutia skúšobnej doby o svoje mal. dieťa, toto zistenie potom bolo zákonným podkladom pre vyslovenie, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rok, vykoná. Rozhodnutie konajúce súdu v jeho obsahu je potrebné považovať za vecne správne a zákonu zodpovedajúce.

Konajúci súd zaradil ods. J. T. pre výkon nariadeného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Spôsob určenia výkonu trestu zodpovedá zákonnému ustanoveniu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, keďže odsúdený pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

S poukázaním na vyššie uvedené sťažnostný súd uzavrel, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná, a preto ju postupom podľa zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.