Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-77-2016.pdf
PDF · 109.79 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/77/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova č. 11, IČO 31 575 951, proti žalovanej: H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., V. č. XXXX/XX, resp. Z., Q. č. XXXX/XX, evidovaný pobyt Mesto Handlová, o zaplatenie 886,94 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
a účet sumu nom prečerpaní 1/ Žalobca žalobou podanou 7.11.2016 uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie 886,94 eur s úrokom 28% ročne od 26.8.2015 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Dňa 8.11.2011 uzavreli účastníci zmluvu, na základe ktorej žalobca zriadil pre žalovaného účet č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Banka bola oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Žalovaná bola povinná mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov voči banke. Žalovaná porušila túto zmluvnú povinnosť, dostala sa na účte do nepovoleného prečerpania, svoj dlh nevyrovnala, preto žalobca uzatvoril účet dňom 25.8.2015 a debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, ktorá transakcia je evidovaná s popisom bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv.účtu alebo Prevedenie dlhu klienta. Z nepovoleného prečerpania je žalovaná povinná v súlade s bodom 3.12 VOP úrok pri nepovolenom prečerpaní 28% p.a.
2/ Súd napriek rozsiahlemu šetreniu nezistil miesto zdržiavania sa žalovanej, žalobu doručoval žalovanej postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila, preto súd prejednal a rozhodol vec v jej neprítomnosti.
3/ Súd najskôr rozhodol rozsudkom z 20.3.2017 tak, že žalobu zamietol z viacerých dôvodov. Súd poukázal na to, že žalobca nepreukázal dojednanie povoleného a nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte, a to ani napriek výzve súdu, nepreukázal z čoho konkrétne pozostáva žalovaná pohľadávka a zároveň prihliadol aj na premlčanie nároku žalobcu pri aplikácii § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v platnom znení.
4/ V dôsledku podaného odvolania odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že nepovolené prečerpanie nie je zmluvné dojednanie, ktoré by bolo dojednané obojstranne, ide o jednostranné nadstavenie zo strany banky. Ďalej poukázal na to, že žalobca nepredložil Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov, na ktoré poukazuje, avšak v
konaní ich nepredložil. Z obsahu listín nie je možné vyvodiť, na akom základe sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu, nepreukázal platné dojednanie povoleného prečerpania na osobnom účte a keďže žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, správne bola žaloba zamietnutá. Pokiaľ súd aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s poukazom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 7.2.2018 sp. zn. PL. ÚS 11/2016 odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
5/ Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to výpismi z účtu žalovanej, zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb z 8.11.2011, Sadzobníkom poplatkov, VOP Prima banka Slovensko, a.s., písomným vyjadrením žalobcu z 1.12.2016 spolu s prílohami - výpisy z účtu č.l. 57 -142, písomným odvolaním z 27.4.2017, špecifikáciou žalovanej sumy z 17.10.2018 spolu s prílohami, a to zmluvou o povolenom prečerpaní na účte, výpismi z účtu za celé zmluvné obdobie, Sadzobníkom poplatkov a VOP účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní žalovaného, na základe čoho zistil tento skutkový stav: 6/Dňa 8.11.2011 uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca ako banka zriadil v prospech žalovanej osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s frekvenciou výpisov mesačne. Ďalej došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty Maestro - Medzinárodnej s dohodnutými parametrami. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a obsahovala ďalšie zmluvné dojednania. Žalobca priložil k žalobe a k zmluve Sadzobník poplatkov - pre fyzické osoby účinný od 1.7.2016 a Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko a.s. účinné od 1.10.2016.
7/ Z písomnej špecifikácie žalovanej sumy z 1.12.2016 vyplýva, že žalovaná mala poskytnutú službu povoleného prečerpania na účte, ktorá sa riadi platnými VOP ods. 8.9. Splácanie povoleného prečerpania, ktoré sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečrpanie na hodnotu 0,- eur a ak k tomu dôjde, je klient povinný splatiť tú časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie nadobudne účinnosť. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške žalovanej sumy. Dlh z nepovoleného prečerpania je splatný bez zbytočného dokladu po tom, čo vznikne, keďže sa nejedná o dohodnutý produkt, ale ide o porušenie zmluvy. Poslednú úhradu vykonala žalovaná 4.7.2014. Suma 886,94 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi na účte žalovanej. Počiatočný stav účtu k 30.6.2014 bol vo výške - 827,90 eur, limit povoleného prečerpania bol 1230,- eur. Ku dňu vyrovnania zostatku účtu 25.8.2015 bol stav na účte - 886,94 eur. Debetné obraty predstavujú úroky; po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ povinný platiť z prekročenej čiastky úrok 28%, spolu ide o úroky 236,04 eur. Ďalej ide o poplatky za vedenie účtu, vklad v hotovosti, výber v hotovosti, zistenie zostatku, výzvu a upomienky. Kreditné obraty sú vo výške 700,- eur - vklady na účet.
8/ Z výpisov z účtu žalovanej č. účtu XXXXXXXXXX za obdobie od 8.11.2011 do 31.7.2015 vyplývajú jednotlivé kreditné a debetné položky za každý jednotlivý mesiac osobitne. Posledná kreditná položka bola dňa 4.7.2014, kedy žalovaná vložila na účet sumu 700,- eur a následne boli na účte účtované len debetné položky, a to úroky, rôzne poplatky, pričom ku dňu 1.7.2014 bolo povolené prečerpanie znížené na 0,- eur. V každom jednotlivom mesiaci následne účtovala banka len poplatky a úroky, pričom stav na účte ku dňu 31.7.2015 bol 870,69 eur a ku dňu 25.8.2015 v sume 556,94 eur.
9/ Z písomnej špecifikácie žalovanej sumy z 17.10.2018 vyplýva, že účastníci uzavreli dňa 15.3.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ktorou žalobca poskytol žalovanej limit povoleného prečerpania vo výške 810,- eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,90% ročne. Výška úverového limitu sa mohla meniť, pričom je vždy uvedená vo výpise z účtu. Zmluva pritom obsahuje všetky náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní v zmysle § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Banka rozlišuje povolený a nepovolený debet, povolené prečerpanie sa riadilo zmluvou a VOP čl.T účinné pri podpise zmluvy o povolenom prečerpaní a VOP čl. 8 účinné ku dňu zníženia limitu na 0,- eur. Povolené prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá naraz alebo po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu. Splácanie sa uskutočňuje automaticky znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu
na hodnotu 0,- eur. Žalovaná opakovane porušovala zmluvu a prekračovala povolený limit povoleného prečerpania, na základe čoho pristúpil veriteľ k zníženiu limitu povoleného prečerpania na 0,- eur dňa 1.7.2014. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššieuvedenej lehote sa dostala žalovaná do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0,- eur sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a VOP čl. 3.12. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného, a súčet položiek je uvedený v každom jednotlivom výpise. V ďalšom žalobca uviedol prehľad všetkých transakcií na účte žalovanej za celé zmluvné obdobie, a to počet debetných transakcií, výšku debetných transakcií 19180,91 eur, poplatky za transakcie, poplatky za balík služieb, poplatky za upozornenie - debet, zist.zost.na ATM inej banky SR, transakcie úrokov, poplatkov za výzvu, výbery v hotovosti, odchádzajúce platby, prevody na sporenie a platby cez portál POS, ďalej uvádza prehľad kreditných položiek, kreditné úroky, prichádzajúce platby, vklad hotovosti na pobočke, návraty platby vykonanej platobnou kartou, prevody zo sporenia. Celá žalovaná suma bola nepovoleným debetom predstavujúcim záporný rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami na účte, ktorý vznikol na základe omeškania žalovanej s úhradou peňažnej sumy poskytnutej v rámci služby povoleného prečerpania. Ďalej poukázal na úpravu poplatkov, úrokov, omeškanie žalovanej.
9/ Z priloženej zmluvy o povolenom prečerpaní na účte z 15.3.2013 vyplýva, že banka zriadila klientovi, teda žalovanej povolené prečerpanie do výšky limitu 810,- eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90%. Ďalej žalobca predložil výpis z účtov žalovanej po celú dobu od založenia účtu, prvý výpis za obdobie od 8.11.2011 do 30.11.2011 s konečným zostatkom ku dňu 30.11.2011 58,79 eur. Z výpisov z nasledujúcich mesiacov vyplýva, že žalovaná mala na účte prevažne vždy mínusový stav, keď súčet kreditných položiek a ich finančné vyjadrenie prevyšoval súčet debetných položiek. Prvýkrát sa tento mínusový stav vytvoril na jej účte v období od 1.2.2012 do 29.2.2012, keď mala zostatok na účte - 305,35 eur a vo výpise sa konštatuje výška debetného limitu platná od 21.2.2012 je 430,- eur a úroková sadzba je 16.90% p.a., následne výška limitu povoleného prečerpania bola platná od 11.7.2012, od 1.10.2012 vo výške 430,- eur a banka zvyšovala aj výšku úrokovej sadzby na 19,90%. Z výpisu z účtu za obdobie od 1.3.2013 do 28.3.2013 vyplýva stav na účte - 721,26 eur s tým, že výška povoleného prečerpania platná od 15.3.2013 je 810,- eur. V nasledujúcich mesiacoch žalovaná na účte prekračovala mínusový stav, keď napríklad k 31.5.2013 bol stav na účte - 1253,95 eur a vo výpise za mesiac máj 2013 banka konštatuje výšku limitu povoleného prečerpania od 6.5.2013 na 1230,- eur. Stav na účte ku dňu 30.6.2014 bol - 827,90 eur, vo výpise za júl 2014 banka konštatuje limit povoleného prečerpania od 1.7.2014 vo výške 0,- eur. Následne banka účtovala na účte len poplatky za výzvy, úroky a mesačné poplatky za vedenie účtu až ku dňu 25.8.2015, kedy bol stav na účte - 886,94 eur.
10/ Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
11/Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
12/ Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy z 15.3.2013 prekročením sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
Podľa § 10 ods. 1,2,3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
Počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o a) období, ktorého sa výpis z účtu týka, b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania, c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume, d) novom zostatku, e) dátume a výške splátok spotrebiteľa, f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom období, h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
Veriteľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi aj písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, zvýšenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo iných splatných poplatkov, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento zákon v § 12 ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1,2 citovaného zákona ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
Ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.
13/Podľa § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14/ Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona súd žalobu žalobcu opätovne zamietol. Žalobca v žalobe pôvodne odvíjal žalovaný nárok od uzavretej zmluvy o bežnom účte a porušenia zmluvných povinností žalovanou mať na účte dostatok finančných prostriedkov. Je nepochybné, že svojou povahou išlo o zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 Obchodného zákonníka, žalobca je bankou a žalovaná konala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba. Ide teda zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl., ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná nekonala v rámci plnenia pracovných alebo podnikateľských povinností. Okrem ustanovení Obchodného zákonníka a zmluvných dojednaní teda dopadá na daný vzťah aj právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, resp. právna úprava spotrebiteľských úverov. Podľa žalobcu v dôsledku porušenia povinností žalovanou mať dostatok finančných prostriedkov na účte sa dostala do nepovoleného prečerpania a zostala dlhovať žalovanú sumu. Z predloženej zmluvy o bežnom účte nevyplývalo dojednanie povoleného a ani nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte, čo konštatoval súd vo skoršom rozhodnutí. Súd vyzýval žalobcu výzvou z 21.11.2016, aby špecifikoval žalovanú pohľadávku, z čoho konkrétne pozostáva žalovaná suma, kedy sa dostala žalovaná do omeškania, ako bola dohodnutá splatnosť dlhu. Na uvedenú výzvu odpovedal žalobca oznámením, v ktorom iba uvádza, že úverový limit bol od 1.7.2014
znížení na 0,- eur a poukázal na výpisy z účtu. Dohodu o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na účte nepreukázal. Poukázal na priložené výpisy z účtu žalovanej, ktoré uvádzajú kreditné a debetné operácie a posledný výpis s nulovým zostatkom predstavuje vnútornú internú účtovnú transakciu banky s názvom bezhotovostný prevod. Následne v ďalšej špecifikácii zo dňa 17.10.2018 žalobca predkladá zmluvu o povolenom prečerpaní na účte z 15.3.2013 a tvrdí, že žalovanej bol poskytnutý limit povoleného prečerpania vo výške 810,- eur, pričom poukazuje aj na VOP čl.T a VOP čl. 8 účinné ku dňu zníženia limitu na 0,- eur. S poukazom na uvedené súd zastáva názor, že žalobca naďalej nepreukázal opodstatnenosť žalovanej pohľadávky, a to z čoho konkrétne pozostáva, či ide o skutočne vyčerpané finančné prostriedky a ak áno na základe akého platne dohodnutého zmluvného vzťahu, resp. či ide len o príslušenstvo k pohľadávke, t.j. úroky, poplatky a podobne. Žalobca nemôže požadovať, aby bol súd povinný uvedené vyvodzovať z priložených výpisov z bankového účtu, čomu zodpovedá aj § 132 ods. 2 CSP. I keď žalobca uvádza, že žalovanej bolo poskytnuté povolené prečerpanie, a to na základe zmluvy o povolenom prečerpaní z 15.3.2013, súd má za to, že takýto zmluvný vzťah nemohol vzniknúť platne. V čase 15.3.2013 mala žalovaná na účte bez akéhokoľvek preukázania predtým povoleného prečerpania finančných prostriedkov, alebo povoleného prekročenia mínusový stav, pretože z výpisu z mesiaca marec 2013 vyplýva, že stav na účte ku koncu mesiaca mala - 721,26 eur, teda v čase „dojednaného“ povolenia prečerpania finančných prostriedkov toto prečerpanie bolo už fakticky vykonané a je zjavné, že banka si len takýmto spôsobom zlegalizovala prekročenie čerpania finančných prostriedkov žalovanou bez akéhokoľvek zmluvného základu. Banka síce v predchádzajúcich výpisoch uvádza limit povoleného prečerpania od 1.10.2012, takúto dohodu však žalobca ani netvrdí a ani nepreukazuje. Je potom otázne, či mohlo vôbec dôjsť k platnej dohode o povolenom prečerpaní, ktoré v skutočnosti už nastalo. I keď je jednoznačné, že povolené prečerpanie s odkazom na VOP bod T, je jednostranne nadstavené bankou a nemohlo ísť o žiadne individuálne dojednanie so žalovanou a súd preto nemôže považovať dohodu o povolenom prečerpaní za platnú, samotná konštrukcia povoleného prečerpania upravená v tomto článku hovorí o práve banky zriadiť /v budúcnosti/ povolené prečerpanie za splnenia určitých podmienok. Banka evidentne najskôr fakticky pripustila povolené prečerpanie a až následne uzatvárala dohodu o povolenom prečerpaní. Okrem toho dohoda o povolenom prečerpaní z 15.3.2013 nemôže byť platná už i preto, že neobsahuje všetky zákonné obsahové náležitosti upravené v § 10 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve sa nenachádza údaj o povinnosti spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, údaj o výške poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť, údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaj o práve na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu. Súd preto dospel k záveru, že zmluva o povolenom prečerpaní nebola uzavretá platne už i s odkazom na VOP a Sadzobník poplatkov, na ktoré len zmluva odkazuje a ktoré dojednania nemohli byť individuálne dojednané. Ani pri úvahe o tom, že úver by bolo možné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nie je možné žalovanú pohľadávku priznať, pretože žalobca nepreukázal z čoho pozostáva žalovaná suma. Súd opätovne zdôrazňuje, že ani v špecifikácii z 17.10.2018 žalobca nepreukázal, čo tvorí žalovanú sumu, pretože len matematický rozdiel medzi výškou debetných a kreditných operácii nemôže preukazovať konkrétne to, čo zo žalovanej sumy je tvorené skutočne vyčerpanými finančnými prostriedkami, čo predstavujú úroky a z akej sumy sú uplatňované, čo konkrétne predstavujú poplatky. Súd nie je povinný uvedené vyčítavať z početných výpisov z bankového účtu žalovanej, keď napríklad súd by nevedel presne určiť úroky a poplatky zo žalovanej sumy, ak by uvažoval o tom, že zmluva o povolenom prečerpaní je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.
15/ Žalovaná pohľadávka nemôže predstavovať ani tzv. plnenie z nepovoleného prečerpania z uvedených dôvodov: Podľa čl. 3.8 Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko a.s. bolo povinnosťou žalovanej ako klienta mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Z písomného vyjadrenia žalobcu a predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalovaná bola od roku 2012 na svojom účte v mínusovom stave, posledná kreditná operácia bola zaznamenaná dňa 4.7.2014, čo vyplýva z výpisu z účtu č.l. 70 spisu, následne neboli pripísané žiadne kreditné položky, od tohto obdobia účtoval žalobca na účte len úroky, mesačné poplatky za vedenie účtu a ďalšie poplatky. V zmysle čl. 3.12 VOP môže dôjsť k nepovolenému
prečerpaniu bežného účtu, pričom ide o automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane, pričom výšku sadzby môže banka znížiť alebo zvýšiť. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nepovolené prečerpanie je zmluvné dojednanie, ktoré je jednostranne určené a nadstavené bankou. Nemohlo ísť o žiadne obojstranne dohodnuté plnenie už i s ohľadom na to, že je obsiahnuté vo VOP, kde si banka jednostranne stanovuje možnosť prekračovať bežný účet klienta bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Nejde o individuálne dojednanie, pretože žalovaná s určitosťou nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah. Súd považuje uvedené zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z viacerých dôvodov. Banke uvedený režim dovoľuje bez vôle majiteľa účtu poskytovať mu aj nedojednané prekročenie finančného stavu na účte, aj to aj po dlhší čas. Banka aj v takomto stave, keď na účte nie sú žiadne finančné prostriedky si zabezpečuje právo na úroky a rôzne poplatky, ktoré následne ďalej úročí úrokom 28% tak, ako je to pri povolenom prečerpaní, teda zmluvne dojednanom prečerpaní finančných prostriedkov. Banka má podľa tohto ustanovenia dokonca možnosť úrok aj zvýšiť. Uvedená praktika banky nemôže požívať právnu ochranu, pretože je výrazne v neprospech spotrebiteľa a zabezpečuje len záujmy banky. Pokiaľ má banka aj pri nepovolenom prečerpaní finančných prostriedkov zachované rovnaké právo na úroky /dokonca i vyššie/, právo na poplatky a iné plnenia podľa vnútorných predpisov banky, bolo by potom bez významu, či sa povolené prečerpanie zmluvné dojedná alebo nie. Pri zmluvnom dojednaní však spotrebiteľ osobitne s bankou dojednáva podmienky prečerpania finančných prostriedkov na účte, úročenie a predovšetkým je informovaný a má vedomosť o tom, že banka mu poskytuje v podstate úver, tak ako to predpokladá § 710 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené preto súd nepriznal žalobcovi plnenie z titulu nepovoleného prečerpania, pretože evidentne celý nárok žalobcu vyplýva z takéhoto prečerpania, ktoré uplatnil žalobca v žalovanej úverovej istine a následne aj ako príslušenstvo 28% od celej žalovanej sumy až do zaplatenia. Nie je možné prehliadať i to, že banka si uzavretím a ukončením vedenia účtu uplatňuje ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka požaduje úrok z úrokov, čo je neprijateľné, pretože ide o duplicitnú sankciu dlžníka. Súd však konštatuje, že žalobca v konaní ani nepreukázal platné dojednanie povoleného prečerpania a úverového limitu.
16/ Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu opätovne zamietol, pretože žalobca nepreukázal z čoho konkrétne pozostáva žalovaná pohľadávku, čo z nej je tvorené prípadnou istinou a skutočne vyčerpanými finančnými prostriedkami, čo tvoria úroky a z akého základu sú uplatňované a čo tvoria poplatky. Uvedené nie je zrejmé súdu ani z prehľadu všetkých transakcií č.l. 212 p.v. spisu. Keď súd spočítal len výbery žalovanej počas celého zmluvného vzťahu v hotovosti z bankomatu 11.640,- eur, odchádzajúce platby 2022,63 eur, prevod na sporenie 50,- eur a platby cez portál POS 4560,94 eur, ide o sumu 18.272,94 eur, pričom žalovaná mala súčet kreditných operácii vyšší, a to 18.293,97 eur. Znamená to teda, že evidentne splatila žalobcovi viac ako skutočne vyčerpala, teda nemohlo vzniknúť na jej strane ani žiadne bezdôvodné obohatenie a ani povinnosť zaplatiť plnenie prevyšujúce skutočne vyčerpanú úverovú istinu, keďže súd nepovažuje dohodu o povolenom a nepovolenom prečerpaní za platnú.
17/O nároku žalovanej na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola úspešná žalovaná, trovy konania jej však preukázateľne nevznikli, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.