Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/378/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. R., C. R. XXX, v konaní zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom 040 01 Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 855,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 11. apríla 2017 č. k. 13C/19/2014-100, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 99/163 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len "OSP" a ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 11. apríla 2017 č. k. 13C/19/2014-100 (napadnutý rozsudok) zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len , § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č . 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zistenia, že žalobkyňa uzavrela dňa 14.02.2007 písomnú zmluvu o úvere so žalovaným, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni ako dlžníkovi úver vo výške 663,88 eura (20 000 Sk) a žalobkyňa sa ako dlžník zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 531,10 eura (16.000 Sk) s tým, že celkovo žalobkyňa zaplatí žalovanému 1 194,98 eura (36 000 Sk). Žalobkyňa mala úver splácať podľa zmluvy o úvere v 10 mesačných splátkach po 119,50 eura (3 600 Sk) počnúc dňom 01.03.2007. Zmluva o úvere je právnym vzťahom, ktorý treba považovať podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka za absolútny obchod. Právny režim sa ale spravuje zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. ako aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v prípade, keď je to pre občana - spotrebiteľa výhodnejšie. Zmluva o úvere pod č. XXXXXXX bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 91/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.

4. Žalovaný sa bránil tým, že zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená dňa 14.02.2007 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukazoval na § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, že na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného

zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Preto sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský úver a RPMN nemusela byť uvedená. Súčasne uviedol, že klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale len časť nákladov. Súčasne vzniesol žalovaný námietku premlčania, pričom nárok sa stal premlčaný v subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu, a to dňa 13.05.2011.

5. Podľa názoru súdu žalobkyňa vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a práve žalovaný vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu - poskytovanie úverov, pričom zmluva o úvere bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami, ktoré boli vopred pripravené vrátane úverových zmluvných podmienok bez možnosti žalobkyni meniť text a podmienky zmluvy. Nepochybne pre tieto okolnosti úverová zmluva podľa obsahu patrí medzi spotrebiteľské zmluvy. Ide o typovú zmluvu, v ktorej spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah a podmienky zmluvy. Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa mal za účel zosúladiť Slovenské zmluvné právo s Európskym spotrebiteľským právom, predovšetkým smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník, ktorý je účinný od 13.04.2006 upravil spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom v ustanovení § 879f ods. 4 uložil, že spotrebiteľské zmluvy uzavreté podľa § 52 pred dňom jeho účinnosti je potrebné zosúladiť s ustanoveniami § 53 a 54 do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti. Súd pripomína, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu je datovaná dňom 14.02.2007.

6. Na základe vyššie uvedeného je potrebné preto považovať úverovú zmluvu pod č. XXXXXXX za spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa spravuje ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Preto aj premlčanie sa posudzuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

7. Poukázal na § 107 ods. 1 s konštatovaním, že v uvedenom ustanovení je zakotvená kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná, kratšia a objektívna premlčacia doba je buď trojročná, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo z neúmyselného konania (z nedbanlivosti), alebo desaťročná, ak bezdôvodné obohatenie bolo spôsobené úmyselne. Subjektívna premlčacia doba v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby a súčasne určuje dĺžku tejto premlčacej doby v trvaní dvoch rokov. Pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o a) vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a b) subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení §107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a určuje objektívnu premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa právo na vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu vždy premlčí. Plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor.

8. Vo vyjadrení zo dňa 28.08.2014 žalobkyňa tvrdila, že sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení dňa 22.01.2014, kedy udelila svojmu právnemu zástupcovi plnú moc. Predmetné tvrdenie súd považuje za účelové, nakoľko uzatváranie spotrebiteľských úverov a tiež okolnosti o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách boli medializované v médiách, v tlači, a to po obdobie niekoľkých rokov, a preto žalobkyňa takéto poznatky mala možnosť nadobudnúť už v čase uzatvárania úverovej zmluvy. Ak by mal súd za to, že sa žalobkyňa dozvedela o nekalých praktikách žalovaného, o bezdôvodnom obohatení dňa 22.01.2014 a vtedy by jej začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba, je potrebné pripomenúť, že jej už uplynula objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva. K vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného došlo totiž okamihom zaplatenia poslednej splátky na úver pod č. XXXXXXX dňa 13.05.2008, kedy zaplatila sumu 119,50 eura, a preto žalobkyni na podanie žaloby uplynula objektívna trojročná premlčacia lehota dňom 13.05.2011. Žaloba došla na súd dňa 17.02.2014, teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby.

9. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo okamihom splatenia poslednej splátky, t. j. dňa 13.05.2008. Žalobkyňa zaplatila žalovanému namiesto sumy poskytnutej na úvere vo výške 663,88 eura celkovo sumu 1.553,49 eura. Konštatoval zároveň, že žalovanému prináleží zo zmluvy o úvere pod č. XXXXXXX iba suma vo výške 663,88 eura, v akej bol poskytnutý úver, pričom žalovaná suma žalovanému neprislúcha, nakoľko žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu v tejto výške z titulu úveru

pod č. XXXXXXX. . Uvedené konštatoval s poukazom na § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

10.1. Žalobkyňa neakceptovala vznesenú námietku premlčania žalovaným s tým, že tvrdila, že u žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nakoľko aj z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že žalovaný aktívne podniká v oblasti poskytovania úverov. Súd neakceptoval tvrdenia žalobkyne, že pri uzatváraní úverovej zmluvy išlo o úmyselné konanie žalovaného. Žalobkyňa síce tvrdila, že na strane žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Ale bolo jej povinnosťou preukázať tieto tvrdenia alebo doložiť relevantný dôkaz. Žalobkyňa úmyselné konanie žalovaného ničím nepreukázala, čím neuniesla bremeno svojho tvrdenia. Pravdivé je tvrdenie žalobkyne, že žalovaný poskytuje úvery už dlhšie obdobie, pričom ide o subjekt, ktorého jedným z predmetov činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

10.2. Skutočnosť, že žalovaný v úverovej zmluve neuviedol ročnú percentuálnu mieru nákladov nemožno považovať za úmyselné konanie v snahe získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne. Samotný žalovaný neuvádzaním náležitostí, ktoré vyžaduje zákon č. 258/2001 Z. z. by sa vystavil riziku vzniku bezúročnosti a bezpoplatkovosti takéhoto úveru. Úverová zmluva pod č. XXXXXXX bola uzatváraná dňa 14.02.2007, to znamená v období, keď už bola prijatá právna úprava v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za účelom ochrany spotrebiteľa, ktorý aj zakotvoval povinnosť uvádzať v úverových zmluvách ročnú percentuálnu mieru nákladov ako jednou zo všeobecných náležitostí v § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., pričom neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov bolo sankcionované v ustanovení § 4 ods. 5 tohto zákona tak, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný poskytoval úvery za účelom toho, aby vo svojom podnikaní bol ziskový, aby na poskytovaní úverov profitoval. Preto nemožno tvrdenie žalobkyne, že žalovaný úmysel percentuálnu mieru nákladov považovať za úmysel. Samotný žalovaný by takýmto spôsobom dobrovoľne prichádzal o zisk.

11. Z uvedeného dôvodu mal súd za preukázané, že žalobkyni uplynula trojročná objektívna premlčacia doba na podanie žaloby dňom 13.05.2011. Žalobkyňa totiž poslednú splátku zaplatila dňa 13.05.2008. žalovaný sa premlčania dovolal, a preto žalobkyni nemožno priznať v súdnom konaní premlčané právo na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania a s poukazom na túto okolnosť súd žalobu zamietol.

12. Vzhľadom na úspech žalovaného v konaní, o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13.1. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa žiadajúc zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia môže ísť o obohatenie nedbanlivostné alebo úmyselné. V prejednávanom prípade ide podľa názoru žalobkyne o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného čo odôvodňuje žalobca nasledovne. Z výpisu z obchodného registra (orsr.sk) vyplýva, od ktorého dátumu žalovaný aktívne podniká v oblasti poskytovania úverov: Zákon č. 258/2001 Z.z, o spotrebiteľských úveroch platný a účinný od 1.10.2001 už od jeho prvej účinnosti obsahoval povinnosť uvedenú § 4 písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13.2. Predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená v roku 2007, tzn. po 6 rokoch podnikania v oblastí poskytovania úverov, kedy po celý čas platila zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie RPMN. Žalovaný počas celej tejto doby uzatvárala so spotrebiteľmi zmluvy o úveroch, ktoré neobsahovali údaj o RPMN. Súdu musí byť z jeho činnosti známe, že tento stav pretrvával dlhodobo aj po dátume podpisu predmetnej zmluvy so žalobcom. Žalovaný sa takýmto konaním dostával úmyselne do výhodnejšej pozície pri podpisovaní zmlúv, keď v zmluvách úmyselne neuvádzal údaj o RPMN, ktorý spotrebiteľovi umožňuje jednoduchšie posúdenie výhodnosti/ nevýhodnosti jemu poskytovaného úveru. Spotrebiteľ si bez chýbajúceho údaju o RPMN často-krát nedokáže uvedomiť k akému navýšeniu úveru dôjde na základe jemu predloženej zmluvy, a tak uzavrie zmluvu o úvere, ktorú by pri plnej informovanosti pre jej nevýhodnosť neuzavrel.

13.3. Poukázala na viaceré rozhodnutia krajských súdov, ktoré považovali takýto prípad za bezdôvodné úmyselné obohatenie. Žalobkyňa ďalej uviedla, že aj v prípade, ak by sa neaplikoval zákon 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tak ako to uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení, ustanovenie § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, avšak aj v prípade, ak táto výška úrokov nie je priamo zákonom limitovaná, nemožno dohodnúť akúkoľvek výšku úrokov. Výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi (ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom podľa právnej teórie ako i praxe pôjde o takýto stav v prípade, ak dohodnuté úroky presiahnu úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody. Odmena na úrovni vyše 100% ročne je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Akýkoľvek výklad, podľa ktorého ak nebankový subjekt, ktorý dlhodobo extrémne nadsadzuje úroky ako odplatu vo formulárových zmluvách (ktoré sám pripravuje) nekoná úmyselne protizákonne by viedol k nelegitímnej ochrane silnejšej zmluvnej strany.

14.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje potvrdenie napadnutého rozsudku majúc za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehote. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch) bol vyhlásený v Zbierke zákonov a dňom jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy každému, koho sa týka. Na základe uvedeného vyplýva, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (pričom žalovaný popiera, že by predmetná zmluva o úvere bola bezúročná a bezpoplatková) v zmysle právnej domnienky vedel, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, že úroky a poplatky nemusel žalovanému uhradiť. Súd prvej inštancie správne poznamenal, že táto skutočnosť bola navyše medializovaná v médiách, tlači a to po obdobie niekoľkých rokov a z toho dôvodu žalovaný, ako aj súd prvej inštancie považuje tvrdenia žalobcu za účelové. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje a z toho dôvodu sa pri skúmaní úmyslu konania osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve. Zavinenie je budované na dvoch zložkách a to vedomostnej a vôľovej a podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy a nepriamy.

14.2. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by nutné, v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluva preukázať, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluva a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalovaný skutočne požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, keďže je to činnosť, ktorou sa žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere zaoberal a na ktorú mal oprávnenie, nakoľko žalovaný mal v predmete podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Táto skutočnosť však nedokazuje úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere nemohol mať vedomosť, ani predpokladať to, že o niekoľko rokov neskôr môže byť predmetná zmluva o úvere posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitostí podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho postupom podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

16.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16.2. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

16.3. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16.4. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej pričom na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné úvahy.

18.1. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

18.2. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Plnenie bez právneho dôvodu - Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím tohto plnenia; týmto okamihom začína plynúť objektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 (Ro NS CR z 30. 5. 2001, sp. zn. 33 Cdo 1864/2000, in Fekete, L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 516).

20. Odvolací súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o potrebe na daný prípad použiť ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu medzi jej účastníkmi. Rozhodujúcim posúdením vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ale v tomto konaní zostalo posúdenie charakteru bezdôvodného obohatenia a lehoty, ktorá žalobcovi (či už subjektívna alebo objektívna) uplynula.

21. V prvom rade je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že posledná splátka bola realizovaná žalobkyňou 13.05.2008. Na základe uvedeného potom je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že objektívna doba premlčania bezdôvodného obohatenia začala plynúť nasledujúci deň po poslednom plnení žalobkyne (t.j. 14.5.2008).

22.1. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že ak mal smerovať úmysel žalovaného k úmyselnému neuvedeniu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené nemožno stotožňovať automaticky s úmyslom žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Úmysel musí byť nad všetku pochybnosť preukázaný. Úmysel bezdôvodne sa obohatiť podľa tvrdení žalobkyne mal prameniť zo skutočnosti, že žalovaný bol podnikateľom a vedel o povinných náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy.

22.2. Odvolací súd konštatuje, že po uzavretí zmluvy v roku 2007, žalovaný nijak zvlášť žalobkyňu ako spotrebiteľku neubezpečoval, že žalovaná plní z právneho dôvodu všetky splácané splátky úveru (vrátane úrokov alebo poplatkov). Žalobcovo konanie (neuvedením všetkých náležitostí zmluvy) bolo sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverovej zmluvy. Navyše, v tom čase žalovaný právny vzťah založený zmluvou o úvere ani nepovažoval za spotrebiteľský a za spotrebiteľku ani žalobkyňu (nesprávne) nepovažoval.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu v tejto veci argumentácia žalovaného vo vzťahu k neexistencii úmyslu bezdôvodne sa obohatiť je opodstatnená aj z iného pohľadu. Ak malo byť pre žalovaného rozpoznateľné v čase uzatvárania zmluvy so žalobkyňou (v roku 2007), že plnenia žalobkyne budú bezdôvodným obohatením získaným úmyselne, teda že všeobecné súdy budú v neskoršom období posudzovať uvedené zmluvy za spotrebiteľské, a navyše bezúročné a bezpoplatkové, potom je otázka, prečo žalobkyňa existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného rozpoznala až v roku 2014, kedy objektívna 3 ročná doba uplynula. Žalobkyňa síce ako spotrebiteľka požíva zvýšenú spotrebiteľskú ochranu, ale táto ochrana v sebe nezahŕňa potrebu dotvárania úmyslu bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý nebol nijako preukázaný a tento úmysel nebol ani súdom rozpoznaný. Nemožno prehliadnuť, že aj spotrebiteľ má pre ochranu svojich subjektívnych práv povinnosť nezanedbateľného stupňa bdelosti, pričom v právnom štáte je právna úprava (nielen bezdôvodného obohatenia) známa každému. V prípade bezdôvodného obohatenia dodávateľa (podnikateľa) má spotrebiteľ po splnení podmienok nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pokiaľ ho uplatní v subjektívnej premlčacej dobe a neuplynutej objektívnej premlčacej dobe. V tomto prípade, žalobkyňa uplatnila svoje právo žalobou podanou dňa 17.2.2014 v čase uplynutej 3 ročnej objektívnej doby (uplynula 14.5.2011).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a procesne úspešnému žalovanému v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .