Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/42/2024

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. F. XXXX, doručovacia adresa: P. O. BOX 153, 903 01 Senec proti odporcovi: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. F. XXXX, doručovacia adresa: Ústav na výkon väzby, Chorvátska č. 5, 812 29 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Odporcovi sa ukladá, aby nevstupoval dočasne do záhradkárskej chaty súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcela číslo XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 70 m2 a na priľahlé pozemky parcela číslo XXXX, druh pozemku: záhrada, o výmere 256 m2 , všetko parcely registra „C“, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres: C., obec: C., katastrálne územie: C..

II. Odporcovi sa ukladá nepribližovať k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov.

III. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamieta.

IV. Navrhovateľke sa ukladá povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia proti odporcovi žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam – záhradkárska chata súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcela číslo XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 70 m2 a na priľahlé pozemky parcela číslo XXXX, druh pozemku: záhrada, o výmere 256 m2, všetko parcely registra „C“, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres: C., obec: C., katastrálne územie: C..

V. Navrhovateľke priznáva nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%, o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 28.05.2024 sa navrhovateľka domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd odporcovi uloží povinnosť, aby nevstupoval do záhradkárskej chaty súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcela číslo XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 70 m2 a na priľahlé pozemky parcela číslo XXXX, druh pozemku: záhrada, o výmere 256 m2, všetko parcely registra „C“, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX , vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres: C., obec: C., katastrálne územie: C., ktorého je navrhovateľka podielovým spoluvlastníkom, t.j. v podiele 1/2. Výrokom II. sa navrhovateľka domáha, aby súd uložil odporcovi, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov, výrokom III. sa navrhovateľka domáhala, aby ju odporca nekontaktoval písomne, telefonicky, cez sociálne siete alebo inými prostriedkami, s výnimkou mailovej komunikácie.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že odporca je jej manželom, zoznámili sa v roku 2015, partnermi sú od roku 2016. V roku 2018 sa zosobášili. Ich vzťah bol spočiatku harmonický, avšak už v roku 2017 bol odporca schopný 5 dní v kuse požívať alkoholické nápoje. Až donedávna bývali spolu v rodinnom dome na adrese C. XXXX, XXX XX C., ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve. Dňa 10.01.2020 sa im narodil spoločný syn C.. Fyzické útoky odporcu na jej osobu nastali v roku 2022, keď nastúpil na rodičovskú dovolenku. Napriek sľubom sa však odporca o syna nedokázal postarať, nakoľko požíval v nadmernej miere alkoholické nápoje a ona bola nútená zaobstarať pre syna opatrovateľku. Po zaobstaraní opatrovateľky mal odporca veľa voľného času, ktorý trávil tak, že začal postupne čoraz viac a viac užívať alkohol. Postupne začal byť voči nej čoraz agresívnejší. V júni 2023 začal odporca navrhovateľku počas výmeny názorov udierať päsťou do oblasti ľavého líca a ucha, načo sa mu vymanila a utekala k susedovi schovať sa a privolať políciu. Polícia po prvýkrát vykázala odporcu z obydlia. Po tomto incidente podala navrhovateľka na odporcu trestné oznámenie, avšak nechcela v trestnom konaní pokračovať, nakoľko jej povedal, že dobrovoľne nastúpi na protialkoholické liečenie a ona s týmto jeho návrhom súhlasila. Následne nastúpil na protialkoholické liečenie na dobu 3 mesiace a dva týždne, pričom dodržal lehotu liečenia. Po návrate z liečenia však začal okamžite opäť užívať alkoholické nápoje, a to ešte vo väčšom rozsahu. Dňa 16.12.2023 vo večerných hodinách začal odporca navrhovateľke vulgárne nadávať a urážať ju. Išla piecť so synom koláče, ale odporca za ňou stále chodil a vulgárne jej nadával. Povedala mu, aby ju nechal na pokoji, nakoľko jeho správanie vidí a vníma aj ich maloletý syn. Vtedy ju odporca fyzicky napadol a to tak, že ju udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre, facku mu navrhovateľka vrátila, čo ho ešte viac rozhnevalo, schytil ju pod krk a opakovane sa jej vyhrážal, že ju zabije, zlikviduje. Veľmi sa vtedy bála. Polícia odporcu opäť vykázala z obydlia. Agresívne správanie odporcu voči navrhovateľke pokračovalo a dňa 07.01.2024 cca o 20:30 hod. jej najprv opakovane vulgárne nadával slovami s prepáčením citujem „ty pojebaná, skurvená piča", načo mu povedala, aby prestal, na to odišiel, po chvíli sa vrátil, pričom mal na pravej ruke omotaný uterák a povedal jej, že ak mu ešte raz povie, aby odišiel preč, tak ju dobije a potom aj zabije. Následne sa po nej viackrát zahnal a jedenkrát ju udrel do ľavej strany tváre a pritom jej povedal, že keby nebola jeho manželka, tak ju rovno zabije a že si má k nemu ľahnúť do postele, lebo ju znova udrie. Nato navrhovateľka odporcovi povedala, že sa ho bojí a odišla na toaletu. Odporca opäť prišiel za ňou, opäť sa po nej zaháňal a povedal, že ju zabije a že či jej nie je ľúto, že ich syn ostane bez matky. Zo strachu zavolala políciu, ktorá odporcu opäť vykázala z obydlia, následne bol umiestnený do CPZ a vzatý do väzby. Počas väzby ju dňa 04.04.2024 telefonicky kontaktoval probačný a mediačný úradník A. G. C. z Okresného súdu v Komárne s tým, že odporca požiadal o prepustenie z väzby a v prípade, že by jeho žiadosti bolo vyhovené, by mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a zákaz priblíženia, ktorý by bol kontrolovaný technickými prostriedkami - zariadením varovania blízkosti. Poslal jej aj dokumenty na podpis - súhlas dotknutej osoby (chránenej osoby) a IPŠ - Poučenie dotknutej osoby (chránenej osoby). Oba dokumenty podpísala, obratom poslala naspäť a nazdávala sa, že bude v bezpečí, chránená pred násilným správaním odporcu. Dňa 16.4.2024 vydal Okresný súd Pezinok trestný rozkaz, na základe ktorého bol síce odporca uznaný zo skutkov, ktoré spáchal dňa 16.12.2023 a 07.01.2024 a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody a zákaz používania alkoholických nápojov, avšak mu nebol uložený zákaz priblíženia k nej kontrolovaný technickými prostriedkami. Voči trestnému rozkazu podala navrhovateľka dňa 26.4.2024 odpor, v ktorom namietala, že jej ako poškodenej a teda chránenej osobe nebola poskytnutá ochrana pred odporcom. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.04.2024. Odporca bol teda dňa 16.4.2024 prepustený z väzby. Zariadenie varovania blízkosti mu nebolo poskytnuté. Nakoľko je rodinný dom, v ktorom sa dialo násilie v ich podielovom spoluvlastníctve, mylne sa navrhovateľka domnievala, že je odporca oprávnený v ňom a s navrhovateľkou naďalej bývať. Po prepustení z väzby najprv do ich rodinného domu neprišiel, zdržiaval sa na adrese H. I. F. XX, J. K.. Avšak posielal jej veľké množstvo správ, neustále jej telefonoval, čo je veľmi obťažujúce. Dňa 22.4.2024 jej poslal spolu 51 sms správ a 50X jej volal. Uvedené navrhovateľka toho istého dňa nahlásila na polícii. Následne sa dohodla s jej mamou, že ona bude ďalej komunikovať s odporcom ohľadne ich maloletého syna a navrhovateľka si telefón zablokuje. Fungovalo to niekoľko dní, následne však začal byť odporca veľmi nepríjemný aj k jej mame. Z tohto dôvodu navrhovateľka navrhla komunikáciu s odporcom obmedziť na minimum a ponechať len možnosť mailovej komunikácie vzhľadom na prípadnú potrebu zdieľať informácie o ich maloletom synovi.

Odporca sa do domu vrátil dňa 13.05.2024. Keď jej oznámil, že sa vráti, poprosila ho, aby nepožíval alkoholické nápoje a aby sa striedali v návštevnosti obývačky. Chcela sa tak vyhnúť ďalším incidentom. V utorok 14.05.2024 začal odporca hovoriť, že je neschopná matka, že syn mal už dávno spať a bol k nej vulgárny, vykrikoval, že keď s ním nebude mať sex, tak na ňu neprepíše dom a podobne. Navrhovateľka mu odpovedala, že na ňu nič prepísať nemusí, bol to jeho nápad. Napokon zobral do ruky pilníkový nôž, priložil si čepeľ k ruke a povedal, že keď si ním nepôjde ľahnúť, tak ublíži jej a aj sebe. Prosila ho s plačom, že je unavená a spýtala sa ho, kde si má ísť ľahnúť. Nato sa prebral aj syn, ktorý už spal, prišiel k nim, pričom povedal vetu: „Tatinko, nechaj maminku" a potom jej odporca povedal, aby niečo povedala synovi, lebo ublíži aj jemu. Po tomto nabrala všetku odvahu a utekala ku susedovi volať na políciu, nakoľko jej odporca vzal telefón. Omylom zavolala na číslo 159, nie 158 a tak prišla mestská polícia. Policajti jej povedali iba toľko, že aby sa s odporcom dohodli, kto opustí nehnuteľnosť, alebo aby spali každý inde. Dňa 15.05.2024 sa odporca opäť opil a potom, čo syn zaspal, opäť po nej požadoval sex. Slušne ho odmietla, načo začal byť vulgárny, mali výmenu názorov, utekala z domu, on išiel za ňou a kričal, že keď sa teraz nevráti domov, tak podreže syna aj ju, išiel za ňou, utekala smerom k jazeru, potom opäť opakoval, že sa rozhodla, že nebude mať manžela ani syna. Volala na políciu, prišla policajná hliadka a odporca zobral do ruky pilníkový nôž s tým, že si ide ublížiť. Policajti na neho kričali s tým, že nech odloží nôž, lebo na neho vystrelia, ale to na neho nefungovalo, s úsmevom na tvári sa na nich pozeral, že tak neurobí. Potom sa im ho podarilo nejako sotiť, jeho nôž vypadol na zem a policajti ho na zemi spacifikovali. Potom mu na mieste povedala policajtka, že má dve možnosti, buď pôjde opäť do väzby alebo do Pinelovej nemocnice. Odporca si vybral psychiatriu. Počas čakania na záchrannú službu si chcel zapáliť, tak mu priniesla taštičku, začal v nej hľadať cigarety, pričom z nej vytiahol malý vyklápací nožík, našťastie si to policajt všimol a snažil sa mu ho vytrhnúť. Na to odporca hovoril, že sa ide podrezať, snažil sa ísť nožom ku krku a policajti sa mu snažili predmetný nôž vytrhnúť. Toto sa im nepodarilo, tak odporcovi dali elektro šoky paralyzérom a utlmili ho. Potom prišla záchranná služba a mala ho odviesť do Ružinova na centrálny príjem. Policajtka povedala, že keď toto všetko urobil, tak je by jednoznačne mal ísť do Pinelovej nemocnice v Pezinku. Dňa 16.05.2024 medzi 03:00 a 3:30 zrazu niekto strašne silno búchal na dvere a za nimi stál odporca. Navrhovateľka sa ho spýtala, že čo tu robí a on odpovedal, že policajti ho prepustili a že ide pešo z Bratislavy. Po príchode z práce sa išla navrhovateľka informovať na políciu, prečo sa odporca v noci / ráno vrátil domov, nakoľko mal byť vzatý buď do väzby alebo umiestnený do nemocnice. Policajt na polícii jej vysvetlil, že službu konajúci psychiater pravdepodobne usúdil, že u neho nie je dôvod na hospitalizáciu. V čase okolo 19:30 sa navrhovateľka vrátila domov a došlo k hádke ohľadom kľúčov od auta, nechcela som ich odporcovi dať, nakoľko bol stále pod vplyvom alkoholu. Odporca na ňu zaútočil päsťami do tváre do oblasti ľavého líca, pričom ju tri alebo štyrikrát zasiahol. Na to utekala z domu na dvor, nakoľko odporca mal výraz tváre, ktorý navrhovateľka poznala a mala obavu o život. Išiel za ňou na dvor, nevedela kam má utekať, bola v šoku, tak sa rýchlo vrátila do domu s tým, že zamkne vchodové dvere a zavolá políciu. Nestihla ich však zamknúť. Odporca sa dobíjal dnu. Na chvíľku odišiel, tušila , že išiel do domčeka po nejaké náradie. Zrazu cez dvere cítila veľmi silné údery, celé sa triasli. Strašne sa bála, že dvere už neudrží, tak volala na políciu s tým, nech sa ponáhľajú, že si myslí, že ju odporca zabije, že už nevydrží dvere dlho držať. Potom odporca pristúpil k sklenenému oknu na boku domu a aj to začal rozbíjať. Keď navrhovateľka videla, že črepiny idú smerom k nej, utekala do pivnice. Napokon prišla polícia, prišli ďalšie hliadky, psovod a vyjednávač. Odporcu po štvrtýkrát polícia vykázala zo spoločného obydlia. Odporca sa odo dňa 20.05.2024 nachádza opäť vo väzbe na Chorvátskej ulici 5 v Bratislave. Väzba má však v zmysle príslušných právnych predpisov len dočasný charakter. V zmysle , má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu, v minulosti už tak aj odporca žiadal. V prípade podania žiadosti o prepustenie z väzby zo strany obvineného musí súd (ak žiadosti v prípravnom konaní nevyhovie prokurátor) rozhodovať bez meškania. Obvinený si v prípade zamietnutia žiadosti o prepustenie z väzby môže túto podať opakovane. Jediným obmedzením podania žiadosti o prepustenie z väzby je lehota 30 dní, aj to len v prípade, že ide o totožné dôvody na prepustenie z väzby.

Navrhovateľka má dôvodnú obavu o jej zdravie a život, nakoľko bola opakovane vystavovaná zo strany odporcu slovným a fyzickým útokom, ktoré sa stupňujú. Jeho násilné správanie voči nej sa často deje pred očami ich štvorročného syna a má negatívny vplyv na jeho vývin a správanie v škôlke, chlapec sa správa v škôlke tiež pomerne agresívne. Aj znalecké dokazovanie v trestnom konaní preukázalo, že odporca je alkoholikom.

Celá situácia je pre navrhovateľku veľmi náročná a stresujúca, psychicky ju veľmi vyčerpáva, obáva sa o jej bezpečnosť. Navrhovateľka má strach zo správania odporcu, nevie, čo má po prípadnom prepustení odporcu z väzby očakávať. Neželá si preto, aby odporca vstupoval do predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľka si neželá tiež, aby sa k nej odporca približoval. Navrhovateľka má dôvodnú obavu, že by sa pod vplyvom alkoholu pokúšal vstúpiť do spoločnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o zákaz priblíženia, navrhovateľka navrhuje dodržať 10 metrovú vzdialenosť a nie 50 metrovú vzdialenosť pre prípad, ak by ich syna odovzdávala niekedy na stretávanie s otcom. Uvažuje však o tom, že podá na súd vzhľadom na uplynulé udalosti návrh na zákaz styku so synom.

3. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

12. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Podľa o Policajnom zbore, Policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu

vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

16. Podľa o Policajnom zbore, Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

17. Podľa a ods. 9 o Policajnom zbore, vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd11be) počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6; útvar Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia.

18. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Uvedené neodkladné opatrenie je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Účelom tohto ustanovenia je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

20. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

21. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu ,pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu

jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15.10.2012).

22. Z listinných dôkazov priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má súd preukázané, že navrhovateľka a odporca majú v podielovom spoluvlastníctve každý v podiele 1 nehnuteľnosť - záhradkárska chata súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcela číslo XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere:70 m2 a na priľahlé pozemky parcela číslo XXXX, druh pozemku: záhrada, o výmere: 256 m2 , všetko parcely registra „C", zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres: C., obec: C., katastrálne územie: C.. 23. Z rozhodnutia o vykázaní zo spoločného obydlia Obvodného oddelenia Policajného zboru Senec zo dňa 07.01.2024 súd zistil, že odporca bol dňa 07.01.2024 vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby B. C. podľa o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, na dobu 14 dní.

24. Z rozhodnutia o vykázaní zo spoločného obydlia Obvodného oddelenia Policajného zboru Senec zo dňa 16.05.2024 súd zistil, že odporca bol dňa 16.05.2024 vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby B. C. podľa o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, na dobu 14 dní.

25. Kde súd konštatuje, že už len samotné vydanie rozhodnutia o vykázaní osoby zo spoločného obydlia je možné považovať za osvedčenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaným spôsobom.

26. Okresný súd Pezinok trestným rozkazom sp. zn. - 143 zo dňa 16.04.2024 uznal odporcu vinným, nakoľko sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin spáchal závažnejším spôsobom na chránenej osobe, čím spáchal pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , kde mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil, určil skúšobnú dobu 24 mesiacov.

27. Súd z úradnej povinnosti zistil, že na tunajšom súde sa vedie pod sp. zn. medzi navrhovateľkou a odporcom konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností manželov k maloletému synovi, kde je vytýčený termín pojednávania dňa 01.07.2024. 28. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa násilia odporcom. Vo veciach násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľky. Navrhovateľka jednoznačne preukázala, že navrhovateľ bol opakovane vykázaný zo spoločného obydlia dňa 07.01.2024, dňa 16.05.2024, a to z dôvodu vulgárneho a násilného správania odporcu pod vplyvom alkoholu voči navrhovateľke. Navrhovateľka osvedčila aj tú skutočnosť, že pri všetkých útokoch odporcu voči navrhovateľke bol prítomný aj ich spoločný maloletý syn.

29. Z predložených listín má súd za to, že navrhovateľka dostatočným spôsobom osvedčila svoje tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z takto zisteného skutkového stavu má súd za osvedčený taký stupeň intenzity fyzického i psychického násilia zo strany odporcu voči navrhovateľke, že nemožno požadovať, aby navrhovateľka zotrvala s odporcom v spoločnej domácnosti, a tiež od nej nemožno požadovať, aby strpela hrozbu prípadných konfliktných stretov zo strany odporcu. Vzhľadom na dlhodobý zlý stav vzájomných vzťahov medzi stranami sporu považuje súd za potrebné tieto vzťahy upraviť neodkladným opatrením, keď základné podmienky vyžadované zákonom pre nariadenie takéhoto opatrenia má za splnené (navrhovateľka osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov), s tým, že trvanie neodkladného opatrenia je časovo obmedzené. Vzhľadom na uvedené,

súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložené opatrenie považuje dôvodné s ohľadom na možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky. (výrok I.)

30. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke súd vychádzal z , podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Súd mal za to, že navrhovateľka má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany odporcu, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z násilia. V uvedenej časti neodkladného opatrenia vyhovel súd navrhovateľke v celom rozsahu, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov dostatočne zaručí ochranu integrity.

31. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže odporcovi približovať sa k navrhovateľke, na to, aby zásah do práv odporcu, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného navrhovateľkou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom prihliadal na prípadné súdne, trestné konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity navrhovateľky zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru. (výrok II.)

32. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie podľa , t.j. aby odporca navrhovateľku nekontaktoval písomne, telefonicky, cez sociálne siete, alebo inými prostriedkami, súd neodkladnému opatrenie v tejto časti nevyhovel. Súd pripúšťa, že síce aj formou písomného, telefonického či podobného kontaktu (ak by bol využívaný na tieto účely) by mohol odporca zasahovať do psychickej integrity navrhovateľky a spôsobovať jej stres, ale v prípade komunikácie, ktorú predložila navrhovateľka, podľa názoru súdu nejde o taký spôsob obťažovania, ktorý by bol pravidelný a predovšetkým natoľko intenzívny a stresujúci, aby súd považoval za opodstatnené a primerané takémuto návrhu vyhovieť. Svoje skutkové tvrdenia navrhovateľka v tomto smere nijako nerozviedla, ani nedoložila také dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že ju odporca obťažuje komunikáciou, ktorá by mohla mať za následok ohrozenie jej duševnej alebo telesnej integrity. Navrhovateľka predložila výpis zameškaných hovorov, na ktoré nereagovala, a preto chce navodiť dojem, že odporca jej niekoľkokrát telefonuje. Dôsledok opakovaných telefonátov je spôsobený tým, že navrhovateľka na dané telefonáty nereaguje. Z predložených výpisov SMS-komunikácie vyplýva, že daná komunikácia sa týka prebiehajúceho rozvodového konania, a to najmä starostlivosť o syna, z danej komunikácie nemal súd za preukázané, že by zasahovala do psychickej integrity navrhovateľky, že by sa jej napríklad vyhrážal, ide o formu bežnej štandardnej komunikácie medzi partnermi. Z uvedeného dôvodu súd návrh v tejto časti zamietol ako nedôvodný. (výrok III.)

33. S poukazom na ust. súd uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej (výrok IV. uznesenia). V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd uložil navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia uznesenia žalobu proti odporcovi o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, konkrétne špecifikovaným vo výroku uznesenia. Uvedenú povinnosť uložil súd navrhovateľke vzhľadom na skutočnosť, že úprava pomerov strán sporu nariadeným neodkladným opatrením v časti uloženého zákazu vstupu do nehnuteľností je len dočasná, teda nepredstavuje úpravu pomerov trvalú. Nakoľko ustanovenia tak nedopadajú na prípady, keď sa fyzického alebo psychického násilia dopustí podielový spoluvlastník voči inému podielovému spoluvlastníkovi, ktorý s ním býva v spoločnom dome alebo byte, súd prvého stupňa zvážil aj možnosť aplikácie tzv. analógie legis, analogie zákona na ustanovenie , pričom uviedol, že analogiu legis upravuje ustanovenie a podstatou analógie zákona je, že sa vyskytne faktická situácia zákonom neriešená, tzv. medzera v zákone, kedy sa tento stav posúdi podľa ustanovení zákona, ktoré upravuje faktickú situáciu podobnú. V danom prípade by to znamenalo, že ak vylúčenie podielového spoluvlastníka z užívania spoločného bytu, domu z dôvodu psychického alebo fyzického násilia voči spolužijúcemu podielovému spoluvlastníkovi Občiansky zákon nerieši, posúdi sa takýto

skutkový stav v zmysle podľa ustanovenia , ktorý upravuje vylúčenie bezpodielového spoluvlastníka (manžela) z užívania spoločného bytu, domu z dôvodu psychického alebo fyzického násilia voči spolužijúcemu druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi (manželovi). Týmto spôsobom možno však postupovať len v prípade, že sa jedná o tzv. medzeru v zákone, teda, že otázka vylúčenia podielového spoluvlastníka z užívania spoločného bytu, domu, je zákonom neriešená, pretože takúto situáciu zákonodarca nepredpokladal, nepomyslel na ňu, a preto ju ani v zákone nemohol upraviť. Rozširovať možnosti aplikácie inštitútu vylúčenia z užívania cestou analógie zákona aj na prípady podielových spoluvlastníkov by tak prekračovalo zrejmú vôľu zákonodarcu a súdu prvého stupňa sa preto javilo ako neprípustné zasahujúce do garantovaného vlastníckeho práva, a preto uložil navrhovateľke podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

34. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , nakoľko navrhovateľka bola vo väčšine výrokov úspešná, preto súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [ a ]. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.