Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23S-10-2018.pdf
PDF · 188.67 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu PEROSA & KODEXI, s. r. o., Vajanského 93/5068, 984 01 Lučenec, IČO: 36 049 549, zastúpeného advokátskou kanceláriou Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s. r. o., Trhová 992/1, 960 01 Zvolen proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102301533/2017 zo dňa 6. novembra 2017 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia - jednotlivé mesiace roku 2011. O výsledku spísal dva protokoly. Protokol č. 9601403/5/4611378/2013/Kir zo dňa 11.10.2013 obsahuje výsledky daňovej kontroly za zdaňovacie marec, máj - jún, december 2011, podľa ktorých nebolo zistené porušenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Protokol č. 9601403/5/4611147/2013/Kir zo dňa 11.10.2013 bol spísaný o výsledkoch daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január - február, apríl, júl - november 2011, pričom podľa výsledkov boli v týchto zdaňovacích obdobiach zistené porušenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Zistené porušenia zákona o dani z pridanej hodnoty spočívali v tom, že žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty bez toho, aby vedel preukázať prijatie tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúre. V zdaňovacom období január 2011 išlo o dodávateľa PDR s.r.o., v zdaňovacom období február 2011 išlo o dodávateľa L. B. M., v zdaňovacom období apríl 2011 išlo o dodávateľa Econix s.r.o., v zdaňovacom júl 2011 išlo o dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy, v zdaňovacom období august 2011 išlo o dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy, v zdaňovacom období september 2011 išlo o dodávateľa DREVO DM s.r.o. Halič a dodávateľa L. B. M., v zdaňovacom období október 2011 išlo o dodávateľa DREVO DM s.r.o. Halič, v zdaňovacom období november 2011 išlo o dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy a L. B. M.. Správca dane považoval odpočítanie dane za neoprávnené z dôvodu, že faktúry boli vystavené len formálne a z daňovej kontroly neboli preukázané relevantné dôkazy o skutočnom dodaní tovarov a služieb pre žalobcu od tuzemských dodávateľov Econix s.r.o., DREVO DM s.r.o., PDR s.r.o., KEVOLA s.r.o. a L. B. a tieto skutočnosti nepreukázal ani žalobca. Ďalším dôvodom bolo, že správca dane zistil, že nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov od daňový subjektu Econix s.r.o. aj z dôvodu, že X. V. bol konateľom od 23.3.2010 do 8.8.2011 a od 9.8.2011 je konateľom rumunský štátny občan W. R. V., ktorý so správcom dane nekomunikuje. Bývalý konateľ nevedel, kto dodávky tovaru a stavebné práce realizoval a nebola na ne uzatvorená žiadna zmluva. Pri výsluchu dodávku potvrdil, ale žiadne dôkazy nepredložil. Ďalej nebolo potvrdené uskutočnenie dodávok od KEVOLA s.r.o. aj z dôvodu, že v čase výkonu daňových kontrol došlo k zmene konateľa, keď X. V. bol konateľom
do 31.7.2012 a od 1.8.2012 do 20.11.2012 bol splnomocneným zástupcom spoločnosti. Od 1.8.2012 je konateľom rumunský štátny príslušník občan R. Y., ktorý je na adrese neznámy podľa poštových doručeniek. X. V. nevedel, kto tovar dodal. Nebola uzatvorená žiadna zmluva a existovali len zmluvy na sprostredkovanie a dodávku tovaru uzatvorené medzi spoločnosťou KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o.. Táto osoba zdaniteľné obchody potvrdila, ale nemala žiadne relevantné dôkazy o ich uskutočnení z dôvodu, že mali byť odovzdané novému konateľovi, ktorý je podľa medzinárodného zistenia osobou neexistujúcou. Tovar uvedený vo faktúrach od spoločnosti KEVOLA s.r.o. mal byť dodaný prostredníctvo iného dodávateľa a to KALIPO s.r.o. a jej subdodávateľov. Táto spoločnosť nepodala za kontrolované zdaňovacie obdobia daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty. Zmenila konateľa ku dňu 7.5.2012. Stal sa ním F. M., ktorý do zápisnice uviedol, že nevedel o tom, že je štatutárnym zástupcom slovenského daňového subjektu a v roku 2012 ani nebol na Slovensku. Spoločnosť KALIPO s.r.o. na adrese svojho sídla fyzicky nesídli. Z týchto skutočností správca dane vyvodil, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré boli predmetom účtovníctva. Správca dane ďalej v protokole uviedol, že mu Finančné riaditeľstvo SR, Odbor boja proti podvodom, oddelenie koordinácie postúpilo pre účely daňovej kontroly daňového subjektu KEVOLA s.r.o. kópie dokumentov, ktoré boli poskytnuté z PPZ, NAKA, NJFP, expozitúra Stred Banská Bystrica a to výsluch svedka G. D. z 8.11.2011, výsluch svedka U. M. zo dňa 8.11.2011, X. V. zo dňa 29.9.2012 a 8.11.2012 a U. I. zo dňa 29.9.2012. Správca dane ďalej v protokole medzi ostatnými zisteniami uviedol, že nahliadol do spisovej zložky z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2011 vykonávanej u daňového subjektu KERAM s.r.o. v reštrukturalizácii Lučenec, z ktorej zistil, že tento dodával drevnú hmotu pre žalobcu a boli potvrdené vystavené faktúry od tohto dodávateľa. Keď jeho nadobudnutie tovaru bolo potvrdené miestnymi zisťovaniami v pozemkových spoločenstvách Farkaška Uhorské, Štajnerka Uhorské, Urbár- Révajka Uhorské a od subjektu PLENET s.r.o. Závada. Ďalej bolo nahliadnuté do spisovej zložky z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2011 vykonávanej u DREVO BB - Export s.r.o. Málinec, ktorý bol jedným z dodávateľov drevnej hmoty pre žalobcu v zdaňovacích obdobiach júl 2011 a august 2011. Bolo zistené, že tento dodávateľ nakúpil drevnú hmotu od U. M. U., ktorý ju nakúpil u Lesnej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Komorová Hora, Ipeľský Potok a od L. H. Urbárska Lesná, Málinec š. 307, čo bolo preverené pri miestnom zisťovaní. Správca dane pred vyhotovením protokolu oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami na ústnom pojednávaní dňa 11.10.2013, kde uviedol, že na základe týchto kontrolných zistení nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom PDR s.r.o., pričom žalobca uviedol, že s kontrolnými zisteniami nesúhlasí. Protokol bol doručený žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie dňa 11.10.2013. Žalobca zaslal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole faxom, podľa ktorého bol tento odoslaný 5.11.2013 o 00:59 hod a ktorý je v správnom spise opatrený prezenčnou pečiatkou správcu dane 5.11.2013. Následne bolo vyjadrenie doručené aj listom, i keď nie úplne zhodný text dňa 7.11.2013. Žalobca e-mailom zaslal správcovi dane potvrdenia o zaslaní faxov s tým, že čas na faxovom prístroji bol nastavený ako letný, a teda reálne boli faxy odoslané o 60 min. skôr. Pripojil k tomu správu o prenose z telefónneho čísla XXXXXXXXX, podľa ktorého bolo vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole za zdaňovacie obdobie január, február, apríl, júl-november 2011 odoslané v počte jedna strana 5.11.2013 v čase od 0:59 hod do 0:1 hod.. Správca dane spísal úradný záznam o tom, že mu 5.11.2013 bola faxom doručená jedna strana z celkového počtu 4 strany a dňa 7.11.2013 poštovým doručovateľom štvorstranné vyjadrenie zo dňa 4.11.2013 k zisteniam uvedeným v protokole. Keďže zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, správca dane predmetné vyjadrenie neakceptoval. Žalobcovi bolo zaslané oznámenie k jeho vyjadreniu k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 4.11.2013 na základe predmetného úradného záznamu, ktoré mu bolo doručené 19.11.2013.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Prvostupňový správny orgán Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 9601403/5/5093908/2013/Kir zo dňa 13.11.2013 žalobcovi určil rozdiel v sume 2 135,36 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Suma, na ktorú si žalobca uplatnil nárok mínus 4 119,99 Eur, suma zistená správcom dane mínus 1 984,63 Eur, rozdiel v sume 2 135,36 Eur. Zároveň bola určená splatnosť rozdielu dane do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že doručil žalobcovi protokol z daňovej kontroly s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, február, apríl, júl - november 2011 dňa 11.10.2013. Lehota na vyjadrenie sa k protokolu uplynula 4.11.2013 márne. Žalobca doručil vyjadrenie k zisteniam v protokole faxom 5.11.2013 a to jednu stranu z celkového počtu 4 strán a následne 7.11.2013 poštou. Oneskorene podané vyjadrenie nebolo akceptované, pretože
zmeškanie lehoty nemožno odpustiť podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. (ďalej len Daňový poriadok). Žalobcovi bolo doručené oznámenie o tom, že vyjadrenie bolo podané oneskorene. Rozhodnutie o určení rozdielu dane odôvodnil tým, že žalobca porušil § 49 ods. 2, písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 19 ods. 1, prvej a druhej vety zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty tým, že si v zdaňovacom období apríl 2011 uplatnil odpočítanie dane v sume 4 119,99 Eur z faktúry prijatej od spoločnosti Econix s.r.o. Bratislava za výmenu a osadenie čističky odpadových vôd ako aj likvidáciu starej ČOV, čím porušil uvedené ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty z dôvodu, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom Econix s.r.o.. Preverovaním u dodávateľa sa nepotvrdilo nadobudnutie fakturovaného tovaru a prác, pretože tento dodávateľ nepredložil žiadne doklady za zdaňovacie obdobie január - december 2011 preukazujúce nadobudnutie materiálu, ktorý bol spolu s prácami fakturovaný žalobcovi. Keď spoločnosť Econix nenakúpila materiál, nemohla ho žalobcovi dodať. Podľa vyjadrenia bývalého konateľa tohto subjektu X. V. sa doklady údajne nachádzajú v Rumunsku z dôvodu zmeny spoločníka a konateľa. X. V. bol vypočutý ako svedok, pričom vypovedal, že predmetnú dodávku zabezpečovala spoločnosti Econix s.r.o. prostredníctvom iného dodávateľa, konkrétne malo ísť o spoločnosť MB Trans s.r.o. bez bližšej identifikácie a konateľom mal byť maďarský občan T., asi V.. Podľa vyjadrenia svedka mala spoločnosť MB Trans s.r.o. vykonať práce prostredníctvom svojich subdodávateľov, ktorá má kontakty v Maďarsku. Cena bola vrátane prác. Svedok si nepamätal, ako dlho práce trvali, o preberaní a odovzdaní prác nebolo vydané žiadne písomné potvrdenie. Spoločnosť MB Trans s.r.o. mala zabezpečiť aj prepravu materiálu použitého pri prácach. Ďalej tento svedok uviedol, že predal podiel v spoločnosti Econix s.r.o., nakoľko mal záujemcu. Nepamätal si, odkiaľ poznal W. R. V.. Doklady odovzdal tomuto konateľovi, o čom spísal protokol, ale nevedel uviesť, kde došlo k ich odovzdaniu. Dodanie tovaru potvrdil konateľ žalobcu telefonicky. Konateľ žalobcu uviedol, že fakturovanú čističku spoločnosť používa, pričom obchod prebehol tak, že konateľ spoločnosti navštívil žalobcu a ponúkol mu na predaj čističku s realizáciou osadenia. K faktúre nebola uzatvorená zmluva, objednávka bola zadaná ústne a cena bola stanovená dohodou. Práce boli vykonávané dodávateľským spôsobom a konateľ žalobcu nemá vedomosť o menách a ani o počte pracovníkov vykonávajúcich práce. Žalobca nemá s dodávateľom žiadnu zmluvu a nevie zdokladovať, kto konkrétne predmetné práce a zabudovaný materiál dodal. Správca dane ďalej dôvodil tým, že faktúra vystavená formálne s náležitosťami podľa § 71 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty nezakladá právo na uplatnenie odpočítania dane z prijatej faktúry, keďže daňová kontrola nepreukázala skutočné dodanie prác a zabudovaného materiálu dodávateľom uvedeným na faktúre a žalobca žiadny dôkaz o tom nepredložil. Správca dane zistil, že potvrdenie vykonaného obchodu nebolo ani dodávateľskou spoločnosťou z dôvodu, že neboli predložené doklady touto spoločnosťou, keďže sa 9.8.2011 stal konateľom rumunský štátny občan W. R. V., ktorý so správcom dane nekomunikoval. X. V. bývalý konateľ dodávateľa nevedel, kto dodávku materiálu a práce realizoval. Zdaniteľné obchody síce ústne potvrdil, ale nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by ich mohli potvrdiť, ďalej že spoločnosť Econix s.r.o. na adrese uvedenej v Obchodnom registri SR fyzicky nesídli. Z týchto zistení správcovi dane vyplynulo, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľného obchodu, keďže faktúra sama o sebe nie je dôkazom o tom, že obchod bol uskutočnený v zmysle § 8 a § 9 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane z toho vyvodil, že k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a jeho dodávateľom Econix s.r.o. nedošlo. Správca dane poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-439/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu, C-440/04 Recolta Recycling SPRL, C-255/02 Halifax plc. a na rozsudky NS SR 5Sžf/97/2009, pričom z týchto rozhodnutí v odôvodnení aj odcitoval.
3. Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal. Správca dane mu listom z 21.1.2014 oznámil, že jeho odvolanie sa považuje za nepodané. Toto oznámenie bolo zrušené v konaní o proteste prokurátora, ktoré podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici a to rozhodnutím žalovaného č. 997339/2017 zo dňa 12.júna 2017.
4. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. 102301533/2017 zo dňa 6.11.2017 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil opisom priebehu daňovej kontroly a dôvodov prvostupňového rozhodnutia. Konštatoval, že správca dane pri vydaní rozhodnutia vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho stavu, pretože ho preveril u žalobcu a zároveň u dodávateľa, výsluchom svedka a umožnil žalobcovi, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetnej dodávateľskej faktúry. Správca dane viedol dokazovanie a preveroval nárok uplatnený žalobcom, ale dôkazy o dodaní tovaru a služieb
dodávateľom Econix s.r.o. nezískal. Toto potvrdzujú výsledky daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Dodanie tovaru alebo služby na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Platiteľ je zaťažený dôkazným bremenom o tom, že pri tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke vystavenými dokladmi ale aj po obsahovej stránke. Nestačila len faktúra, treba preukázať aj vecné naplnenie. Faktúra nie je sama o sebe dôkazom o tom, že žalobca nakúpil tovar alebo prijal službu, pri ktorej vznikla daňová povinnosť. Zákonné podmienky na odpočítane dane z pridanej hodnoty nespočívajú len vo formálnej deklarácii, ale musia mať aj povahu faktu, t. j. nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Faktúry sú dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie musí daňový subjekt vždy preukázať. Žalobca tieto podmienky nesplnil. Správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, vykonal dokazovanie výsluchom svedka a dal žalobcovi možnosť predkladať k nim tvrdeným skutočnostiam dôkazy. Tieto dôkazy sa nepodarilo získať ani preverovaním správcu dane. K odvolacím námietkam uviedol, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, čo preukazuje spisový materiál a to tak počas daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní. Dodržal zásadu zákonnosti podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Počas daňovej kontroly preveroval fakturované plnenie u žalobcu aj u dodávateľa fakturovaného tovaru a výsluchom svedka. Hľadal dôkazy na potvrdenie tvrdení žalobcu. Bol aktívne súčinný so žalobcom a použil len také prostriedky, ktoré ho najmenej zaťažili. Získané dôkazy vyhodnotil podľa § 3 ods. 3, každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Skutkový stav bol zistený dostatočne a náležite a daň bola určená správne. K námietkam žalobcu žalovaný v odôvodnení uviedol, že pre nepriznanie uplatneného odpočtu dane bolo podstatné, že sa nepreukázalo dodanie prác, vrátane materiálu spoločnosťou Econix s.r.o.. Dodanie nebolo preukázané ani výsluchom svedka a dodanie deklarovaným dodávateľom nepreukázal ani žalobca na základe výzvy správcu dane na predloženie dokladov. Dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť a existujú len formálne doklady, ktoré neboli potvrdené a nepreukazujú fakturované plnenie. Spoločnosť Econix s.r.o. nepredložila žiadne účtovné ani iné doklady, ktoré by preukazovali, že tovar nakúpila a následne dodala vrátane prác súvisiacich s jeho montážou. Svedok X. V. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že tovar vrátane prác mali byť dodané spoločnosťou MB Trans s.r.o. a tá ich mala zabezpečiť subdodávateľsky, ale bez bližšej špecifikácie. Ako vyplýva z jeho výpovede, k prácam neboli vyhotovené ani žiadne protokoly, nebola uzatvorená zmluva a objednávka mala byť len ústna. Svedok si nepamätal, ako dlho boli práce realizované. Zároveň svoje tvrdenie nevedel preukázať ani dokladmi, pretože tieto mali byť odovzdané konateľovi občanovi Rumunska, ale ani v tomto prípade nevedel uviesť, kde k odovzdaniu dokladov došlo. Samotný žalobca na základe výzvy správcu dane nevedel žiadnymi dôkazmi preukázať, že práce vrátane materiálu dodal práve dodávateľ Econix s.r.o.. Námietky, že žalobca preukázal dodanie tovaru a to, že bolo za tovar zaplatené, uviedol, že žalobca musí byť schopný preukázať, že dodávky boli uskutočnené. Nepostačuje iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že dodávka bola reálne uskutočnená osobou uvedenou na faktúre. Správca dane overoval žalobcom tvrdené skutočnosti, pretože o vierohodnosti a pravdivosti predložených dokladov mal pochybnosti. V konaní boli získané dôkazy, ktorým boli vyvrátené tvrdenia žalobcu. Boli zistené objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčovali zneužitiu práva v oblasti dane z pridanej hodnoty, pretože obchodné transakcie, ktoré boli predmetom preverovania v rámci daňovej kontroly, neboli bežnými obchodnými transakciami ale len deklarovanými s cieľom získať daňovú výhodu odpočítanie DPH z faktúr znejúcich na nekontaktného dodávateľa Econix s.r.o.. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane sú hmotnoprávnej povahy, splnenie ktorých musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Boli vystavené faktúry od dodávateľa Econix s.r.o. a na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, pretože nebolo preukázané, že práce tento dodávateľ dodal. Tým bola spochybnená pravosť predložených dokladov. Nebolo preukázané, že dodávateľovi Econix s.r.o. vznikla daňová povinnosť a existujú len formálne doklady, ktoré nepreukazujú fakturované plnenie. Žalovaný uzavrel, že vyhodnotením postupu správcu dane, vyhodnotením získaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a tiež vyhodnotením tvrdení uvedených v odvolaní sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo veci preukázania, že tovar fakturovaný dodávateľom Econix s.r.o. v zdaňovacom období apríl 2011 dodal tento dodávateľ, a teda neboli splnené podmienky zákona o dani z pridanej hodnoty na uplatnenie práva na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Odvolacie námietky preto vyhodnotil ako neopodstatnené.
Žalobné body
6. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z nasledovných dôvodov:
1/ Žalobcovi bol doručený protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam z daňovej kontroly v lehote 15 pracovných dní, ktorá uplynula 4.11.2013. Žalobca v tejto lehote podal vyjadrenie 4.11.2013 faxom v čase od 23:54 hod do 23:58 hod z telefónu +XXXXXXXXXXXX. Na faxe bol letný čas, preto sa prijímateľovi správy zobrazil čas prijatia 00:59 hod ako deň 5.11.2013. Žalobca prostredníctvom Y. P. e-mailom túto skutočnosť oznámil správcovi dane a priložil správu o prenose s údajom dátum, čas 5-11-0:59". O správnosti tvrdenia, že na telefaxovom zariadení bol nastavený letný čas potvrdzuje výpis odchádzajúcich volaní vyhotovený dodávateľom telefónnych služieb Slovak Telekom a.s. k predmetnému telefónnemu číslu, kde je uvedené odoslanie v čase od 00:00:22-00:01:09 dňa 5.11.2013. V ten deň na predmetné číslo správcu dane XXXXXXXXXXXXXX neboli zaznamenané ďalšie hovory, z čoho jednoznačne vyplýva, že telefax nemohol byť odoslaný v čase 59 minút po polnoci, ale jednu minútu pred polnocou. Žalobca namietal, že správca dane sa nezaoberal informáciou podanou zo strany žalobcu o tom, že podanie bolo urobené v zákonnej lehote a na telefaxe je uvedený nesprávny čas z dôvodu nastavenia faxového prístroja na letný čas. Fax bol reálne odoslaný o 60 min. skôr. Toto potvrdzuje výpis odchádzajúcich volaní vyhotovených dodávateľom telefónnych služieb Telekom, kde je uvedené odoslanie v čase od 00:00:22-00:01:09 dňa 5.11.2013, v ten deň na predmetné číslo správcu dane už neboli zaznamenané ďalšie hovory, z čoho vyplýva, že telefax nemohol byť odoslaný v čase 59 minút po polnoci, ale jednu minútu pred polnocou a správne mal byť na telefaxe zobrazený čas 23:59. Správca dane, ak mal pochybnosti o správnosti tvrdenia splnomocneného zástupcu o čase podania, mal túto skutočnosť overiť alebo vyzvať žalobcu na predloženie ďalších dôkazov. Správca dane sa tým nezaoberal vôbec, čím porušil § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, pretože je povinný zaoberať sa každou vecou a vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov, pričom musí byť dbať na zachovanie práva a právom chránených záujmov daňových subjektov. Ak nepreveril informáciu o včasnom podaní vyjadrenia k zisteniam uvedených v protokole o výsledku daňovej kontroly mal konať podľa zásady in dubio pro reo a v pochybnostiach rozhodnúť v prospech žalobcu. Týmto postupom správcu dane nebolo zachované právo žalobcu na spravodlivý proces garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobcovi bolo odňaté právo vo vyrubovacom konaní podať vyjadrenie a návrhy na ďalšie dokazovanie, ktoré sám nemohol zabezpečiť. Žalovaný nepostupoval podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, keď nezobral do úvahy skutkovú a právnu okolnosť, že žalobca nezmeškal lehotu na predloženie vyjadrenia k protokolu, a teda že správca dane porušil žalobcove práva. Odvolací orgán mal napadnuté rozhodnutie preskúmať aj v tomto rozsahu a napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
2/ Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri svojich záveroch a úvahách uvedených v odôvodneniach rozhodnutí nevzali do úvahy všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Namietal tiež, že v odôvodneniach rozhodnutí absentuje príčinná súvislosť medzi záverom o zamietnutí práva na odpočet a rozsudkami ESD, o ktoré boli rozhodnutia opreté. Správca dane neuznal odpočítanie dane z dodania výmeny a osadenia čističky odpadových vôd a likvidácie starej ČOV od dodávateľa Econix s.r.o.. Správca dane uviedol, že zaslal dožiadanie na preverenie spoločnosti Econix s.r.o., pričom z odpovede podľa správcu dane vyplynuli skutočnosti, ktoré nepreukázali, že predmetná dodávka bola realizovaná spoločnosťou Econix s.r.o.. Žalobca preto citoval z odpovede:" Všetky faktúry vystavené spoločnosťou Econix s.r.o. uvedené v zaslanej tabuľke, sú evidované v knihách faktúr za rok 2010, resp. 2011. Daňové priznanie vypočítané na základe kníh faktúr a záznamov pre daňové účely súhlasia s daňovými priznaniami podanými spoločnosťou Econix s.r.o., teda daň bola teoreticky priznaná, a to v príslušných zdaňovacích obdobiach. Problémom je, že v knihách faktúr ani záznamoch pre daňové účely sa nenachádza žiaden záznam o nákupe tovarov fakturovaných spoločnosti PEROSA s.r.o.. Keďže spoločnosť Econix s.r.o. nenakúpila niektoré tovary, nemohla ich predávať. Máme za to, že z predaja týchto tovarov nevznikla spoločnosti Econix s.r.o. daňová povinnosť dodaním tovaru, ale len v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH". Žalobca z toho vyvodil, že dodávateľ Econix s.r.o. daň z vystavenej faktúry zaevidoval a daň z DPH priznal. Z odpovede nie je zrejmé, akými informáciami o nákupe tovarov a služieb správca dane disponoval. Administratívny spis neobsahuje žiadne doklady, ktoré by preukazovali tvrdenie správcu dane uvedené v odpovedi zo dňa 8.2.2013. Žalobca preto nesúhlasil so záverom správcu dane a odvolacieho orgánu, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných tovarov- čističky odpadových vôd spoločnosťou Econix s.r.o., pretože žalobca nadobudol vlastníctvo k čističke odpadových vôd prevzatím a zaplatením kúpnej ceny a do dňa podania žaloby čističku používa.
3/ Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci, keď ich napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z domnienky dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena žalobcu. Žalobca vyčerpal dôkazné bremeno tým, že disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a opisom druhu a ceny u dodaných tovarov a služieb od spoločnosti Econix s.r.o., čím vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno. Poukázal na rozsudok NS SR 5Sžf/14/2015 a 8Sžf/9/2013. Správca dane poukázal na rozhodnutie 5Sžf/97/2009, pričom v predmetnom prípade nebolo zistené, že by sa jednalo o ekonomicky neopodstatnenú a neprimeranú cenu dodávky tovaru. V roku 2011 neboli žiadne dôvody na to, aby žalobca mohol mať pochybnosť o tom, že by sa zúčastňoval daňového podvodu s kúpou tovaru od dodávateľa, ktorý ešte v daňovej kontrole za máj 2012 spolupracoval so správcom dane. Potom pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov udávaných daňovým subjektom nie sú oprávnené.
4/ Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav a porušenie povinnosti správcu dane podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku z dôvodu, že rozhodoval len na základe informácií, ktoré sú založené na dohadoch, pretože sa mu nepodarilo skutočnosti zistiť, alebo ich preveriť. Tým správca dane porušil zásadu materiálnej pravdy, o čom svedčí administratívny spis, ktorý neobsahuje skutočnosti tak, ako ich popisuje správca dane, že preverovaním zistil, že nedošlo k dodaniu tovaru. Spis neobsahuje dôkaz o tom, že nedošlo k dodaniu tovaru. Spoločnosť Econix s.r.o. nespolupracuje, ale to nemôže byť dôkazom o nedodaní tovaru.
5/ Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, keď sa správca dane neriadil základnou zásadou správy daní uvedenou v § 3 ods. 3 Daňového poriadku hodnotiť dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a prihliadnuť na všetko, čo vyšlo pri správe daní najavo. Žalovaný nepostupoval podľa § 74 ods. 2 a 4 Daňového poriadku, pretože sa nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými žalobcom v odvolaní, keď sa nevyjadril k aplikácii rozsudku ESD C-255/02 a nevzal do úvahy návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnutými rozhodnutiami nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 2 135,36 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2011 z dodávateľských faktúr od dodávateľa Econix s.r.o. Bratislava z dôvodu, že žalobca nepreukázal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Econix s.r.o.. Dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal právo na odpočítanie dane od uvedeného dodávateľa, nakoľko nebolo preukázané dodanie prác týmto dodávateľom, dodanie nebolo preukázané výsluchom svedka a ani samotným žalobcom. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane stanovenej v zákone o dani z pridanej hodnoty stanovené v § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2, § 49 ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný k bodu 1 žaloby uviedol, že pred vyhotovením protokolu boli so žalobcom ústne prejednané všetky zistenia správcu dane a bola mu daná možnosť sa k nim vyjadriť, pričom žalobca uviedol len to, že s nimi nesúhlasí a žiadne vyjadrenia, ktoré by preukazovali skutkový stav inak, ako správca dane zistil v priebehu daňovej kontroly nepredložil. Žalobcovi bol protokol z daňovej kontroly s výzvou na vyjadrenie doručený 11.10.2013 a lehota na podanie vyjadrenia uplynula 4.11.2013. Žalobca 5.11.2013 v čase 00:59 hod zaslal telefaxom jednu stranu vyjadrenia, čo bolo už po lehote určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Správcovi dane bolo 7.11.2013 doručené vyjadrenie v písomnej podobe, ktoré už obsahovalo 4 strany textu a 11.11.2013 prijal od žalobcu e-mailovú správu, v ktorej tento uvádzal, že v prílohe zasiela potvrdenia o odosielaní faxom, pričom na faxovom prístroji má byť nastavený letný čas, a teda mali byť reálne odoslané o 60 min. skôr. Súčasťou tejto správy boli štyri správy o prenose. Správca dane sa týmito podaniami zaoberal a dospel k záveru, že žalobca podané vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole podal po stanovenej lehote, ktorú nemožno odpustiť, preto žalobcovi zaslal oznámenie zo dňa 12.11.2013. Z vyjadrenia žalobcu, ktoré malo byť podľa neho zaslané v zákonom stanovenej lehote, skutočnosť o letnom čase nevyplýva. Ani správy zaslané e- mailom nepreukazujú, že vyjadrenie bolo zaslané v stanovenej lehote a ani neobsahujú skutočnosť ohľadnom nesprávne nastaveného času. Podanie teda nebolo urobené v zákonom stanovenej lehote, na základe čoho správca dane v súlade s § 13 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) toto nepovažoval za podané v lehote, čo žalobcovi oznámil. Správca dane postupoval podľa Daňového poriadku a aj v súlade s Ústavou SR. Žalobca skutočnosť, že správca dane neakceptoval jeho vyjadrenie
k protokolu z dôvodu jeho neskorého doručenia, nenamietal v následnom vyrubovacom konaní a ani v odvolacom konaní.
8. K žalobným námietkam pod bodom 2 a 3 žalovaný uviedol, že správca dane preveroval, či došlo k dodaniu deklarovaného tovaru, pričom nevychádzal iba z predložených dokladov (faktúry a dodacie listy), ale zo zásady preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom. Spoločnosťou Econix s.r.o. neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že dodala práce a materiál žalobcovi. Nebolo to preukázané ani výsluchom svedka X. V., ktorý uviedol, že tovar vrátane prác mal byť dodaný spoločnosťou MB Trans s.r.o. a tá ich mala zabezpečiť subdodávateľsky ale bez bližšej špecifikácie. Podľa jeho výpovede neboli vyhotovené žiadne protokoly, nebola uzatvorená zmluva a objednávka mala byť len ústna, nepamätal si, ako dlho boli práce realizované. Svoje tvrdenia nevedel preukázať ani dokladmi, ktoré mal odovzdať novému konateľovi občanovi Rumunska, pričom nevedel ani uviesť, kde k odovzdaniu dokladov došlo. Z toho vyplýva, že k dodaniu prác vrátane materiálu spoločnosťou Econix s.r.o. nedošlo a došlo len k vystaveniu faktúr. Žalobca nemal žiadne iné dôkazy okrem faktúry a dodacieho listu. V súvislosti s rozsudkami ESD vo veciach C-439/04, C-440/04, C-255/02 ako aj rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/97/2009 správca dane poukázal na právo správcu dane zamietnuť odpočítanie dane v prípade, že sa preukáže podvodné, resp. zneužívajúce konanie, pričom v spojitosti s týmito skutočnosťami správca dane rozsudkom Najvyššieho súdu SR poukazoval aj na základné vedomosti a znalosti daňového subjektu o fungovaní obchodnej spoločnosti a jej obchodných partnerov, keď z dokazovania správcu dane vyplývalo, že žalobcovi ako daňovému subjektu takéto znalosti chýbali a na základe týchto znalostí teda mohol vedieť, že sa prijatím zdaniteľných plnení bude podieľať či už na daňovom podvode alebo zneužívajúcom konaní. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu o rozšírení dôkazného bremena na preukázanie takých skutočností, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov. Žalobcom predložené faktúry a dodacie listy na unesenie dôkazného bremena nepostačovali. Ak by mali postačovať, museli by spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na odpočítanie dane a jeho verifikovateľnosti. Žalobca nepredložil daňovej kontrole a ani v spornom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly dôkazy, a preto námietky vo vzťahu k dôkaznej povinnosti sú nedôvodné. Faktúra, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia.
9. K bodu 4 žaloby žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Správca dane preveroval rozhodné skutočnosti v súčinnosti so žalobcom (výsluch svedka za účasti žalobcu, zaslaná výzva na dôkazy, o nahliadnutí do zložky bol žalobca informovaný oznámením, bolo mu umožnené, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril), čím boli dodržané základné zásady správy daní.
10. Žalovaný k bodu 5 žaloby uviedol, že zo spisu daňovej kontroly a celého konania vyplýva, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a zaobstaral si dôkazy, na základe ktorých rozhodol. Žalobca sa v konaní obmedzil len na tvrdenia, ktoré nepreukázal. Napadnuté rozhodnutie nie je nepreskúmateľné, pretože obsahuje dostatok relevantných dôvodov. Postupom správcu dane nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred správcom dane. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, v ktorom správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie, žalovaný konštatoval, že záver ktorý urobil správca dane a ktorý žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotným právom.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal v súlade s ust. § 107 ods.2 bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná.
12. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
13. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
14. Podľa § 49 ods. 2, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
15.Podľa § 3 ods. 1,2,3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) v znení účinnom pre preskúmavané daňové konanie (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
16.Podľa § 27 ods. 5, 6 Daňového poriadku (5) Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods. 5 na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Ak nemožno doručiť podanie do elektronickej podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok na strane správcu dane. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods. 6. (6) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.
17.Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)
18.Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
19. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.
20. Podľa § 68 ods. 2, písm. c) Daňového poriadku (2) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.
21. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
22.Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
23. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd rozhoduje na základe včas podanej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu. Správny súd je zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak. Správny súd na základe uvedeného preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutiu predchádzalo z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe.
24. Správny súd k žalobným námietkam uvedenými v bode 1 žaloby, ktoré sú zhodné s námietkami uplatnenými vo veci 23S/7/2018, zhodne ako vo veci 23S/7/2018 uvádza nasledovné: Žalobné námietky nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy vo vzťahu k preskúmaniu dodržania procesných lehôt neboli dôvodné, pretože nemajú oporu v administratívnom spise. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011. Odvolacie konanie sa v preskúmavanom daňovom konaní riadilo § 72 až § 74 Daňového poriadku. Podľa § 74 Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne. Z takéhoto znenia Daňového poriadku vyplýva, že rozsah prieskumu prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní predovšetkým závisí od odvolateľa. Ako vyplýva z druhej vety § 74 ods. 1 Daňového poriadku rozsah prieskumu je daný skutočnosťami a právnymi námietkami uplatnenými vo včas podanom odvolaní. Ide o jednu z odlišností daňového konania od administratívneho konania, ktoré sa riadi zákonom č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), v ktorom má odvolací orgán povinnosť a oprávnenie preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, pričom odvolacími dôvodmi nie je viazaný. Žalovaný v daňovom konaní takúto kompetenciu nemá. Môže sa zaoberať správnosťou napadnutého rozhodnutia ale len v rozsahu, v akom bola napadnutá odvolacími námietkami. Prekročiť rámec odvolacích námietok môže len v prípade, že v rámci skúmania správnosti napadnutého rozhodnutia z odvolacích námietok zistí aj iné v odvolaní neuplatnené podstatné pochybenie, či už v postupe alebo v prvostupňovom rozhodnutí. V takom prípade musí na ne prihliadnuť. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane nenamietal, že správca dane porušil procesný
predpis. Predmetom prieskumu v rámci odvolacieho konania preto nebolo, či správca dane správne alebo nesprávne posúdil včasnosť podaného vyjadrenia, resp. či správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom pri posúdení podaného vyjadrenia k protokolu ako oneskoreného. Žalovaný vychádzal z administratívneho spisu, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca doručil správcovi dane jednu stranu vyjadrenia k protokolu dňa 5.11.2013 faxom a poštou celé vyjadrenie 7.11.2013, ďalej že lehota na vyjadrenie uplynula márne 4.11.2013 a že správca dane túto skutočnosť žalobcovi oznámil písomným oznámením z 12.11.2013. Nemožno preto vyčítať žalovanému, ako to robí žalobca, že nezrušil napadnuté rozhodnutie pre nedodržanie procesného postupu správcom dane. Žalobca v žalobe ani neuvádza, v súvislosti so skúmaním ktorej odvolacej námietky mal žalovaný namietanú skutočnosť zistiť ako podstatné porušenie procesného postupu. Žalobca v žalobe tvrdil, že vo výpise odchádzajúcich volaní, ktorý vyhotovil dodávateľ telefónnych služieb Slovak Telecom a. s. je uvedené, že na telefónne číslo správcu dane bolo zaznamenané odoslanie predmetného vyjadrenia faxom v čase od 00:00:22 hod do 00:01:09 hod dňa 5.11.2013. Podľa žalobcu z toho vyplýva, že telefax nemohol byť odoslaný 59 minút po polnoci, ale že bol odoslaný jednu minútu pred polnocou. Takéto tvrdenie je nelogické. Ak Slovak Telecom a. s. vo výpise hovorov potvrdil, že fax bol odoslaný v čase od 00:00:22 hod do 00:01:09 hod dňa 5.11.2013, ako to žalobca v žalobe uvádza, nevyplýva z toho nič iné len to, že fax bol správcom dane prijatý 5.11.2013 v čase o 00:01:09 hod. Okrem toho žalobca na toto svoje tvrdenie nezákonného postupu v žalobe nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, teda ani dôkaz predmetným výpisom odchádzajúcich hovorov. Tento ani nie je súčasťou správneho spisu, nakoľko ho žalobca v administratívnom konaní správcovi dane a ani žalovanému nepredložil. Treba doplniť, že podľa § 27 Daňového poriadku upravujúceho počítanie lehôt, je lehota zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods. 5 na adresu elektronickej podateľne. Z toho vyplýva, že podanie urobené faxom je urobené včas, pokiaľ bolo prijaté správcom dane najneskôr v posledný deň lehoty. Podľa tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe ale výpis hovorov dokladá, že podanie bolo odoslané žalobcom dňa 5.11.2013 v čase od 00:00:22 hod, a teda prijaté správcom dane v čase o 00:01:09 hod, pričom posledným dňom lehoty bol deň 4.11.2013.
25. Žalobné námietky uplatnené v bode 2 žaloby o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nemali oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov vtedy, keď nemá odôvodnenie vôbec. Ďalej vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a tiež vtedy, keď chýba právne posúdenie zistených skutočností. Skutkové dôvody chýbajú, ak ich správny orgán v odôvodnení rozhodnutia neuvedie vôbec ale aj vtedy, ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, prípadne nie je zrejmé, či vôbec bolo a ako vykonané dokazovanie ale aj vtedy, ak boli zistené z nezákonne získaných dôkazov. Takýmito chybami odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rozhodne netrpí. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedol, že rozhodnutie založil na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty, konkrétne nepreukázal, že plnenia uvedené na faktúre prijal od osoby uvedenej na faktúre, resp. že boli dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach.
26. Žalobca v bode 2 žaloby namietal, že ani správca dane ani žalovaný nezobrali do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Žalobca nesúhlasil so závermi správcu dane z dôvodu, že žalobca nadobudol vlastníctvo k čističke odpadových vôd prevzatím a zaplatením kúpnej ceny. Namietal, že z odpovede dožiadaného správcu dane o preverenie údajov spoločnosti Econix s.r.o. je zrejmé, že tento dodávateľ vystavenú faktúru zaevidoval a DPH priznal, avšak nie je zrejmé, akými informáciami o nákupe tovarov a služieb správca dane disponoval. Takýmito námietkami žalobca vyjadruje nesúhlas so skutkovými závermi, ku ktorými dospel správca dane. Nesúhlas nemôže stačiť na to, aby súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom. Správca dane ako aj žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnili tým, že žalobca nepreukázal, že mu materiál a práce uvedené na faktúre od dodávateľa Econix s.r.o. dodal práve tento subjekt a toto tvrdenie žalobcu nebolo potvrdené ani vykonaným dokazovaním výsluchom bývalého konateľa dodávateľa. Správca dane skutkový záver, ku ktorému dospel, odôvodnil dostatočne zrozumiteľne, keď uviedol, že faktúra pokiaľ nie je založená na reálnom plnení, ako dôkaz nepostačuje a žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že došlo k reálnemu plneniu. To znamená, že mu materiál a práce na čističke odpadových vôd dodal dodávateľ Econix s.r.o.. Zároveň nedostatok vedomostí na strane žalobcu a konateľa tvrdeného dodávateľa malo za následok, že nebolo potvrdené dodanie ani výsluchom svedka. Správca dane opakovane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že na základe preverovaní sa daňovou kontrolou nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s hodnotením vykonaného
dokazovania a preverovania, nemá žiadny vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe namietal preverovanie vykonané dožiadaním správcom dane v spoločnosti Econix s.r.o., konkrétne že z odpovede dožiadaného správcu dane nie je zrejmé, akými informáciami o nákupe tovarov a služieb správca dane disponoval. Táto námietka ale nemá oporu v obsahu tejto odpovede, pretože v nej je zrozumiteľne uvedené, že dožiadaný správca dane disponoval knihou faktúr, v ktorej nie je žiadny záznam o nákupe tovarov fakturovaných spoločnosti PEROSA s.r.o.. Potom hodnotenie takéhoto preverovania, ako ho vykonal správca dane a to, že skutočnosti, ktoré z tohto preverovania vyplynuli, nepreukázali, že dodávka bola realizovaná spoločnosťou Econix s.r.o. je v súlade s obsahom tejto odpovede. Nič nemožno vytknúť takému hodnoteniu, že ak spoločnosť Econix s.r.o. nepredložila žiadne doklady k nadobudnutiu materiálu, ktorý bol fakturovaný spolu s prácami žalobcovi a nákup materiálu nie je evidovaný v knihe faktúr za zdaňovacie obdobia 2010 a 2011, potom nenakúpila materiál, a teda ho nemohla dodať žalobcovi. Takáto úvaha je bez chyby v logickom uvažovaní. Správca dane vyhodnotil toto preverovanie v súlade s jeho obsahom a skutkový stav založil na vyhodnotení všetkého, čo v konaní zistil z predložených a vykonaných dôkazov. Takisto žalovaný svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca nepreukázal reálne dodanie fakturovanej dodávky ČOV dodávateľom uvedeným na faktúre. (V tejto súvislosti správny súd uvádza, že skutočnosť, že Econix s.r.o. zaevidoval predmetné faktúry vo svojom účtovníctve a priznal daň, nie je sama o sebe dôkazom o tom, že Econix, s.r.o. dodal predmetné stroje a zariadenia žalobcovi.) Vyjadrenie nesúhlasu však nestačí na to, aby bolo možné dospieť k tomu, že rozhodnutie je nezákonné. Žalovaný i správca dane vyhodnotili tak žalobcom predložené dôkazy (faktúry, dodacie listy, výpoveď konateľa), ako aj správcom dane zadovážené dôkazy v rámci daňovej kontroly (konkrétne výpoveď bývalého konateľa spoločnosti Econix s.r.o. X. V., odpoveď dožiadaného Daňového úradu Bratislava), tieto vyhodnotil jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach a svoju úvahu uviedli v odôvodnení svojich rozhodnutí so záverom, že ani samotný žalobca listinnými dôkazmi (faktúra a dodací list, ktorý neobsahuje žiadny údaj o odovzdaní a prevzatí teda o tom kto, kedy fakturované práce žalobcovi odovzdal ) nepreukázal, ani výpoveďou konateľa a ani dôkazmi zabezpečenými za účelom verifikácie žalobcových tvrdení a ním predložených dôkazov správcom dane (výpoveď bývalého konateľa Econix s.r.o. X. V., z ktorej vyplynuli len všeobecné informácie bez uvedenia konkrétnych skutočností týkajúcich sa dodania a výmeny ČOV spoločnosťou Econix s.r.o.), ako ani zo skutočností zistených od dožiadaného správcu dane, podľa ktorého spoločnosť Econix s.r.o. nepredložila žiadne účtovné a ani iné doklady preukazujúce, že tovar nakúpila a následne dodala žalobcovi, nebolo preukázané dodanie predmetných strojov žalobcovi dodávateľom deklarovaným na faktúrach - Econix s.r.o. Takémuto hodnoteniu dôkazov nemožno vytknúť žiadnu chybu, nie je tam rozpor s obsahom listinných dôkazov, či výpovedí vyslúchaných osôb, neboli prekročené medze zákona a nebola zistená ani chyba v logickom úsudku. Žalovaný svoje rozhodnutia založil na tom, že považoval za podstatné, že nebolo preukázané dodanie materiálu a prác dodávateľom Econix s.r.o. a bola spochybnená pravosť dokladov predložených samotným žalobcom, tiež že existovali len formálne doklady, ktoré nepreukazujú fakturované plnenie. Žalovaný následne konštatoval, že právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Toto právo vzniká vtedy, ak je preukázané, že plnenie bolo uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach, pričom dôkazné bremeno má daňovník.
27. Žalobca v bode 2 žaloby namietal aj to, že správca dane svoje rozhodnutie oprel o rozhodnutie ESD v spojených veciach Kittel a Recolta Recycling SPRL C-439/04 a C-440/04 a rozhodnutie C-255/02 Halifax, čo spôsobuje, že rozhodnutie tak správcu dane ako aj žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pretože svoje závery o neuznaní odpočítania dane odôvodňujú už vyššie uvedenými rozsudkami, pričom tieto rozhodnutia a ani správny spis neobsahujú skutočnosti, na základe ktorých by bol preukázaný daňový podvod alebo vedomá účasť žalobcu na takomto podvode a medzi rozhodnutiami správneho orgánu a predmetnými rozsudkami absentuje kauzálny nexus. Takéto námietky nemohli obstáť z dôvodu, že žalovaný neaplikoval uvedené rozsudky ESD na svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie založil na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty stanovených v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty aplikujúc na svoje rozhodnutie § 2 ods. 1, písm. a), § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2, písm. a) a § 51 ods. 1, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Takisto správca dane ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, založil svoje rozhodnutie na tom, že nebolo preukázané, že fakturovaný materiál a služby bol žalobcovi skutočne dodaný daňovým subjektom Econix s.r.o. Bratislava, čo právne posúdil tak, že boli porušené ustanovenia § 49 ods. 2, písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty tým, že si žalobca v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil
odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od tohto dodávateľa. Na záver odôvodnenia správca dane uviedol, že na daňovú kontrolu a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať uvedené rozhodnutia ESD. Možno súhlasiť s tým, že správca dane neuviedol v rozhodnutí žiadnu úvahu, akou by mohol tieto rozsudky aplikovať na zistený skutkový stav. Možno konštatovať, že pokiaľ bolo rozhodnutie založené na tom, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty, nie je možné na takýto skutkový stav aplikovať uvedené rozhodnutia ESD a už vôbec nie súčasne. Tieto rozhodnutia poskytujú výklad šiestej smernice za takých skutkových a právnych okolností, kedy daňovník splní podmienky na odpočet DPH a nie je sporné, že obchod prebehol tak, ako daňovník uviedol v daňovom priznaní. Podľa rozsudku ESD v spojených veciach Kittel a Recolta Recycling možno daňovníkovi za splnenia materiálnych podmienok na odpočet DPH toto právo odoprieť vtedy, ak išlo o obchod v reťazci poznačenom podvodom, o ktorom daňovník vedel, alebo musel vedieť. Tiež v prípade Halifax ESD šiestu smernicu vyložil v tom zmysle (a potom tak treba vykladať aj príslušné národné zákony), že odoprieť odpočítanie dane z pridanej hodnoty je možné tomu daňovníkovi, ktorý síce splnil podmienky na odpočet DPH, ale išlo o zneužívajúce konanie. ESD v tomto rozhodnutí zároveň stanovil dvojzložkový test, ktorým musia byť predmetné zisťované skutočnosti otestované správcom dane na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že konanie je zneužívajúce. Správca dane okrem toho, že v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na daňovú kontrolu možno tieto rozsudky aplikovať, neuviedol, že tak urobil a neuviedol ani úvahu, ktorou sa pritom spravoval. Preto nie je jasné, ako správca dane dospel k tomu, že uvedené rozsudky by bolo možné na daný prípad aplikovať. Avšak vzhľadom na to, že správca dane, ale hlavne žalovaný svoje rozhodnutia založili na takom právnom posúdení, že nebolo preukázané splnenie zákonom o DPH stanovených podmienok na odpočet DPH, a preto správca dane takýto odpočet neuznal, nespôsobil takýto poukaz správcu dane nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nesprávnosť dôvodov. Ide len o čiastkovú chybu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktorou ale napadnuté druhostupňové rozhodnutie netrpí. Treba zdôrazniť, že žalovaný, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na svoje rozhodnutie žiadne rozsudky ESD neaplikoval.
28. Žalobca v námietkach obsiahnutých v bode 3 žaloby namietal nesprávne právne posúdenie veci, pričom tvrdil, že žalobca vyčerpal dôkazné bremeno. Takejto námietke nezákonnosti nebolo možné vyhovieť. Záver žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH konkrétne nepreukázal, že prijal od Econix s.r.o. dodávku materiálu a prác na výmene ČOV uvedených na faktúre je v súlade s § 24 Daňového poriadku, podľa ktorého je na daňovníkovi, aby rozhodné skutočnosti preukázal pri daňovej kontrole. Pokiaľ mala táto žalobná námietka smerovať k tomu, že neboli správne vyhodnotené žalobcom predkladané dôkazy, tak ani v takomto zmysle nebola dôvodná. Žalobca správcovi dane predložil faktúru vystavenú dodávateľom a dodací list bez údajov o odovzdaní a prevzatí tovaru žalobcom, t. j. bez potvrdenia o tom, kto, kedy a ako tovar od dodávateľa odovzdal a kto a kedy tovar za žalobcu prevzal. Žalovaný ako aj správca dane tieto doklady vyhodnotili ako formálne spoločne s ďalším vykonaným preverovaním u dodávateľa a vypočutím jeho vtedajšieho konateľa nedošlo k verifikácii tvrdení obsiahnutých vo faktúre. Poukázali pritom na to, že žalobca žiadne iné dôkazy nepredložil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ale aj rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalovaný aj správca dane zobrali do úvahy všetky dôkazy predložené žalobcom ako aj preverovanie, ktoré vykonal správca dane. Tieto sú v odôvodnení uvedené a vyhodnotené. Správne orgány k týmto dôkazom zaujali svoje stanovisko a zistené skutočnosti správne právne posúdili podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Na tom nič nemení, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol svoju úvahu, podľa ktorej správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva v oblasti dane z pridanej hodnoty v tom zmysle, že obchodné transakcie, ktoré boli predmetom preverovania boli len deklarované. Z uvedené je zrejmé, že žalovaný mal na mysli zneužitie vo význame, že obchod neprebehol. Rozhodnutie však založil na tom, že nebolo preukázané žalobcom a ani preverovaním správcu dane, že obchody žalobcu so spoločnosťou Econix s.r.o. v zdaňovacom období apríl 2011 prebehli tak, ako je uvedené na faktúrach.
29. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je založené na dohadoch. Takáto námietka nekorešponduje s obsahom odôvodnení tak napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný aj správca dane založili svoje rozhodnutia na tom, že žalobca nepreukázal, že obchod uvedený na faktúre od dodávateľa Econix s.r.o., a teda materiál a práce pri výmene ČOV vrátane likvidácie starej vykonal dodávateľ uvedený na faktúre a toto tvrdenie nebolo preukázané ani preverovaním u dodávateľa a výsluchom jeho bývalého konateľa. Správca dane vyhodnotil každý žalobcom predložený doklad, teda faktúru a dodací list, a preto mu nemožno vyčítať
nedostatočne zistený skutkový stav a porušenie zásady materiálnej pravdy. Je totiž na daňovníkovi, aby skutočnosti rozhodné pre určenie dane preukazoval. Vykonané preverovanie u dodávateľa ale aj výsluch bývalého konateľa boli vyhodnotené v súlade s ich obsahom tak, že nepotvrdzujú uskutočnenie fakturovaného obchodu.
30.Správny súd poukazuje aj na dôvody rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Sžf/43/2016, ktorý rozhodoval v obdobnej veci žalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 práve z dôvodov nepreukázania splnenia zákonných podmienok na odpočet DPH za obdobnej skutkovej situácie, keď žalobca preukazoval splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty faktúrou a neskôr aj dodacími listami. Najvyšší súd v odôvodnení uvedeného rozhodnutia k otázkam dôkazného bremena a reálneho plnenia uviedol: „Daň z pridanej hodnoty je súčasťou ceny, a preto je ňou zdaňovaný predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie okrem oslobodených transakcií. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. Uvedený princíp sa však uplatní iba vtedy, ak platiteľ preukáže, že deklarovaný tovar nadobudol od konkrétneho platiteľa dane z pridanej hodnoty a že mu daň z pridanej hodnoty aj v cene tovaru zaplatil. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2016, sp. zn. 3Sžf/104/2015, publikovaný v Zbierka stanovísk NS a súdov SR 4/2017). Reálne plnenie samo osebe nezakladá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Pri uplatnení práva na odpočítanie dane je platiteľ úspešný, keď splní zákonné podmienky uvedené v § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2014, sp. zn. 2Sžf/21/2013). Podobne aj v rozsudku sp. zn. 2Sžf/52/2010 z 21.9.2011 Najvyšší súd vyslovil nasledujúce závery: ,,Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu, ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade s § 71 ods. 1, 2 zákona o DPH. Iba faktúra, ktorá má náležitosti ustanovenia § 71 ods. 1, 2 zákona o DPH a reálnosť preukázania dodania tovaru alebo služby na neuvedeným dodávateľom je relevantným dokladom, na uplatnenie si prípadného odpočtu DPH. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie daní preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok spočíva jednak v ich formálnej deklarácii, predložením dokladov s predpísaným obsahom, pričom doklady musia mať naviac povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.6.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.2.2011, z odôvodnenia z ktorého vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, a § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si zo zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty(je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a zákonnom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu v skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený". Odvolací súd s poukazom na § 29 ods. 8 zákona o správe daní pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia spočíva predovšetkým na daňovom subjekte. Uvedená podmienka zákona korešponduje aj s cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorým je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania práva (pozri najmä rozsudky z29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71)".
31. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorú malo spôsobiť podľa žalobcu to, že sa žalovaný dostatočne nevysporiadal s námietkami uplatnenými v odvolaní, keď sa nevyjadril k aplikácii rozsudku ESD C-255/02, nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ako sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami, čím dal žalobcovi potrebné odpovede a naplnil požiadavku vyjadrenú v § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého je povinnosťou žalovaného v odôvodnení rozhodnutia uviesť okrem iného vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil a v odôvodnení sa s námietkou, že správca dane posudzoval relevantné skutočnosti zaujate, že obchody reálne nastali a ich cieľom bolo splnenie hygienických a technologických potrieb výroby a nie získanie daňovej výhody s poukazom na rozsudok ESD C-255/02, dostatočne podrobne vysporiadal, keď podrobne zdôvodnil, že správca dane vyhodnotil žalobcom predkladané doklady a vykonal preverovanie u dodávateľa pričom uviedol, akou úvahou sa pri hodnotení spravoval, t. j. že existencia faktúry nestačí na preukázanie, že sa podľa nej plnilo, a k akým skutkovým záverom z dokazovania dospel a to, že žalobcom predloženou faktúrou a dodacím listom nebolo preukázané, že žalobcovi skutočne fakturovanú dodávku, dodala spoločnosť Econix s.r.o.. Dodanie nebolo preukázané ani výsluchom svedka a dodanie deklarovaným dodávateľom nepreukázal ani žalobca na základe výzvy správcu dane a na základe predložených dokladov. Dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť a existujú tu len formálne doklady, ktoré neboli potvrdené a nepreukazujú fakturované plnenia. Ani dodávateľ nepredložil účtovné alebo iné doklady, ktoré by preukazovali, že tovar nakúpil a následne dodal vrátane prác súvisiacich s montážou žalobcovi. Svedok X. V. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že tovar vrátane prác mal byť dodaný spoločnosťou MB Trans s.r.o. a tá ich mala zabezpečiť subdodávateľsky ale bez bližšej špecifikácie a ako vyplýva z jeho výpovede k prácam, neboli vyhotovené ani žiadne protokoly, nebola uzatvorená zmluva a objednávka mala byť len ústna. Svedok si nepamätal, ako dlho boli práce realizované. Svoje tvrdenia nevedel preukázať ani dokladmi, nakoľko tieto mal odovzdať v novému konateľovi občanovi Rumunska. Ani v tomto prípade nevedel uviesť, kde k odovzdaniu dokladov došlo. Ani žalobca na základe výzvy správcu dane nevedel žiadnymi dôkazmi preukázať, že práce vrátane materiálu dodal práve dodávateľ Econix s.r.o..
32. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v žalobe, ako je uvedené v bodoch 23 až 31 tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
34. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.