Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csr/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu I.D. P.D., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. V. S. XX, XXX XX X., štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri Asociácii pre arbitráž, IČO: 45 744 971, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava sp.zn. SRSAspA XXXXX/XX zo dňa 21.07.2016, takto

rozhodol:

I. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 , vydaným v konaní pred rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX zo dňa 21.07.2016 sa z r u š u j e.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa vo veci domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, vydaným v konaní pred rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX zo dňa 21.07.2016. V podanej žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 21.07.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 300,-eur, ktorý sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 288,00 eur, t. j. celkovú čiastku 588,00 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 23,22 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 69,66 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 218,34 eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 588,00 eur do 20.07.2015. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol dojednaný na 20.07.2015. RPMN úveru bola 96,00 %.

2. Keďže žalobca svoju povinnosť zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nesplnil, rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 , vydaným v konaní pred rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX zo dňa 21.07.2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) mu

bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (veriteľovi) sumu 214,00 eur spolu s úrokom 17,36 eur, poplatkom 218,34 eur, úrokom vo výške 23,22 % ročne zo sumy 214,00 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 214,00 eur od 21.07.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 33,00 eur, trovy mediačného konania 163,55 eur, poplatok za upomienku 10,00 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 159,58 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2016 a 01.02.2017 sa stal vykonateľným.

3. Žalobca namietal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa požadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., predovšetkým neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa žalobcu je táto náležitosť v zmluve uvedená v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva zároveň neobsahuje ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Na základe uvedených skutočností žalobca poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý obsahuje dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 300,- eur, počas trvania úverového vzťahu uskutočnil úhrady v celkovej výške 86,-eur. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný nárok len na zaplatenie sumy 214,-eur (bez úrokov a ďalších poplatkov). Žalobca namietal v zmluve aj neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, nakoľko rozhodcovská zmluva nebola platne uzatvorená a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Žalobca poukázal na to, že platné dojednanie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej zmluve je možné len individuálne (§ 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), čo však v danom prípade splnené nebolo. V prípade predloženej rozhodcovskej zmluvy ide o formulárový typ zmluvy, pričom žalobca nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť jej obsah a mal možnosť len ju ako celok odmietnuť alebo podpísať. Podpisom rozhodcovskej zmluvy mu bolo reálne odopreté právo na riešenie akýchkoľvek sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Následkom takto dojednanej rozhodcovskej zmluvy bolo to, že spotrebiteľ, v prípade podania žaloby dodávateľom na rozhodcovský súd, stráca reálnu možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Zároveň žalobca poukázala aj na tú skutočnosť, že riešením sporu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy na rozhodcovskom súde dochádza k obchádzaniu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

4. V rámci prípravy pojednávania, skúmajúc včasnosť podanej žaloby, súd doručil súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. žiadosť o poskytnutie súčinnosti, žalovanému doručil podanú žalobu s prílohami, spolu s výzvou, aby sa k žalobe v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril a zároveň Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž bol vyzvaný na predloženie originálu spisu sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.12.2017, v ktorom uviedol, že v konaní je sporné zachovanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 2.11.2017, pričom rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 21.7.2016. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa ktorého, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa ods. 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom k uvedenému žalovaný uviedol že Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácií pre arbitráž, so sídlom na Vansovej 2, 811 03 Bratislava sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

6. Žalovaný poukázal na § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014, v zmysle ktorého ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský

súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.

7. V zmysle citovaného ustanovenia bol žalobca vyzvaný na oznámenie výberu rozhodcovského súdu, čo však neoznámil, a preto žalovaný si dovolil vybrať rozhodcovský súd v zmysle § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z. Oznámenie o výbere bolo 28.12.2015 doručené žalobcovi. Žalobca mohol vo výzve odmietnuť rozhodcovské konanie bez uvedenia dôvodov, ale zostal nečinný a nič nenamietal na základe čoho v zmysle ustanovenia § 73 ods. 8 zákona 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, vybral rozhodcovský súd dodávateľ.

8. V zmysle rozhodcovskej zmluvy článku II - predmet zmluvy v bode 1 sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Opäť žalovaný poukázal na mylné tvrdenie žalobcu, kde uvádza, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému súdu, avšak žalobca by mal čítať celé znenia Rozhodcovskej zmluvy a nie iba polovičné, nakoľko vo svojej žalobe uvádza, že mu bola predložená len jediná možnosť, a to ktorú uvádza Rozhodcovská zmluva v písm. a) ale Rozhodcovská zmluva pokračuje ďalej kde uvádza, že zmluvné strany sa majú možnosť obrátiť aj podľa písm. b) na všeobecný súd. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a žalovaný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Námietku voči právomoci súdu je možné podať aj v čase keď žalovanému je doručená výzva na žalobnú odpoveď. V predmetnom prípade, žalobná odpoveď doručená nebola. Žalovaný zároveň poukázal na možnosť žalobcu v lehote 10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, bez toho aby bola dotknutá platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo opäť naznačuje skutočnosti, že ich vzájomná podmienenosť je vylúčená. Na odstúpenie, a to aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní odkazuje čl. II. ods. 3 Rozhodcovskej zmluvy. Ak by túto lehotu žalobca nestihol, mal možnosť dovolávať sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo výberu rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bol poučený vo výzve na žalobnú odpoveď, avšak napriek svojej nespokojnosti ostal nečinným v konaní. Podľa tvrdení rozhodcovského súdu žalobná odpoveď doručená súdu nikdy nebola.

9. Žalovaný nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ (ak je vôbec vzhľadom na bod 2. tohto vyjadrenia aplikovateľné) je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. NEVÝHRADNOU rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Žalobca mal teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Podľa žalovaného je naviac logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva. Podľa ustanovenia § 26 ZoSRK podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Podľa § 8 ods. 1 ak sa

rozhodcovské konanie začalo skôr ako konanie na súde, súd konanie aj bez návrhu preruší až dovtedy, kým sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. Takýmto záverom nie je vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Ten má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. Prijatie žalobcovej argumentácie by znamenalo pre žalovaného len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre žalovaného (a teda aj každého dodávateľa). Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Toto ustanovenie vôbec (ako to už vyplýva aj z vyššie citovanej odbornej literatúry) neobmedzuje dodávateľa (ten sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán v rámci výhradnej doložky, t.j. je možné dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre neho výhradná alebo môže ho zaväzovať len nevýhradná doložka, t.j. bude sa môcť podobne ako spotrebiteľ rozhodnúť, či sa so svojimi nárokmi obráti na súd alebo na rozhodcovský orgán).

10. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ak takáto zmluva v danom prípade vôbec existuje, čo žalovaný popiera) vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 394/2011 Z.z.), ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Medzi žalobcom a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Zároveň žalovaný poukazuje, že žalobca svojím podpisom zo dňa 21.7.2014 vyhlásil, že s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlasuje, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Žalobca svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasil s uzavretím Rozhodcovskej zmluvy, a preto tvrdenia žalobcu, že nemal vedomosť o Rozhodcovskej zmluve sú mylné a nedôvodné a v tomto smere znáša dôkazné bremeno, ktoré ničím nepodložil.

11. Žalovaný mal za to, že si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, zákonom o spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskym zákonníkom, nakoľko predmetná Rozhodcovská zmluva je uzatvorená písomne individuálne na samostatnom liste papiera oddelená od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobcovi je daná možnosť využitia riešenia sporov buď formou rozhodcovských súdov alebo všeobecných súdov, okrem toho bol žalobca vyzvaný dňa 3.11.2015 o výbere rozhodcovského súdu alebo možnosti odmietnutia rozhodcovského konania avšak svojím nekonaním dal podľa zákona možnosť výberu rozhodcovského súdu žalovanému.

12. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. uzavretú medzi žalobcom so žalovaným dňa 21.7.2014, žalovaný uviedol, že ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi sumu vo výške 300,00 eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo výške 288,00 eur. Zákon č. 129/2010 Z. z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 ods. 1 uvedeného zákona. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na prednej strane je uvedené nasledovné: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 588,00 eur, ak nie je dohodnuté inak do 20.7.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 20.7.2015.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 588,00 eur s termínom splatnosti dňa 20.7.2015. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 21.7.2014 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,00 eur, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.8.2014.

13. Por. č. Dátum Suma Spolu

1. 20.08.2014 49,00 49,00 2. 20.09.2014 49,00 98,00 3. 20.10.2014 49,00 147,00 4. 20.11.2014 49,00 196,00 5. 20.12.2014 49,00 245,00 6. 20.01.2015 49,00 294,00 7. 20.02.2015 49,00 343,00 8. 20.03.2015 49,00 392,00 9. 20.04.2015 49,00 441,00 10. 20.05.2015 49,00 490,00 11. 20.06.2015 49,00 539,00 12. 20.07.2015 49,00 588,00 Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 300,29 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 96 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 300,29 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Dlžník bol dostatočne informovaný o RPMN v prípade ak si požiada o Dohodu o plnení v splátkach. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 14. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,nariadenie”) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Žalovaný bol toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 288 eur čo predstavuje RPMN vo výške 96 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo

výške 45,02 %. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere. Na základe vyššie uvedeného žalovaný považoval tvrdenia žalobcu týkajúce sa absencií informácií o RPMN sú nedôvodné. Vzhľadom na skutočnosť že, žalobca dňa 21.7.2014 svojím podpisom potvrdil prevzatie formuláru Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a skutočnosť, že sa s tlačivom oboznámil, rovnako dňa 21.7.2014 svojím podpisom bol informovaný o RPMN na samostatnom tlačive. Mal za to, že žalovaný si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedených skutočností žiadal podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

15. Dňa 16.01.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu (replika) a následne dňa 05.02.2018 ďalšie vyjadrenie žalovaného (duplika), v ktorých strany sporu zotrvávali na svojich vyjadreniach uvedených v predchádzajúcich podaniach.

16. Súd vytýčil termín pojednávania na 25.10.2018. Žalobca na pojednávaní bol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané 21.09.2018. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, doručenie predvolania mal vykázané 18.09.2018, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 19.10.2018, zároveň súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

17. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX, prečítaním žaloby zo dňa 02.11.2017, odpovede na lustrácie žalobcu v registri obyvateľov, sociálnej poisťovni, oznámenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., EÚ BA zo dňa 23.11.2017, uznesenia č.k. 4Csr/3/2017-19 zo dňa 07.12.2017, vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.12.2017 k žalobe, uznesenia č.k. 4Csr/3/2017-51 zo dňa 05.01.2018, vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.01.2018 k vyjadreniu žalovaného (replika), uznesenia č.k. 4Csr/3/2017-58 zo dňa 19.01.2018, vyjadrenia žalovaného zo dňa 05.02.2018 k vyjadreniu žalobcu (duplika), výpisu z registra úpadcov zo dňa 17.09.2018, ospravedlnenia žalovaného zo dňa 19.10.2018, výpisu z registra úpadcov žalobcu, žalovaného zo dňa 24.10.2018, z ktorých zistil nasledovné:

18. Predmetom konania je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX zo dňa 21.07.2016. Žalobca podal predmetnú žalobu dňa 02.11.2017.

19. V zmysle § 46 ods. 1 a 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

20. Podľa § 48 ods. 2 v spojení s § 50 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii.

21. Nakoľko žalobca nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 3 mesiacov od doručenia rozsudku, súd zisťoval dodržanie lehoty na podanie žaloby upravenej v § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že voči žalobcovi (ako povinnému) je súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. vykonávaná exekúcia pod sp. zn. EX 6987/2017. Preto vyzval súdneho exekútora, aby súdu oznámil, či bolo v exekučnej veci sp. zn. EX 6987/2017

vydané upovedomenie o začatí exekúcie a kedy bolo doručené povinnému (zároveň bol vyzvaný na predloženie fotokópie predmetnej doručenky). Súdny exekútor predložil súdu upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 6987/2017 zo dňa 19.07.2017, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 20.10.2017. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku (14 dní od doručenia upovedomenia) povinnému uplynula dňa 03.11.2017. Žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 02.11.2017, teda včas.

22. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej si žalobca požičal ako dlžník od žalovaného ako veriteľa sumu 300,00 eur, pričom sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 288,00 eur, t. j. celkovú čiastku 588,00 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 23,22 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 69,66 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 218,34 eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 588,00 eur do 20.07.2015. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol dojednaný na 20.07.2015. RPMN úveru bola 96,00 %.

23. Keďže žalobca svoju povinnosť zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nesplnil, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX zo dňa 21.07.2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) mu bola uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi (žalovanému) sumu 214,00 eur spolu s úrokom 17,36 eur, poplatkom 218,34 eur, úrokom vo výške 23,22 % ročne zo sumy 214,00 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 214,00 eur od 21.07.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 33,00 eur, trovy mediačného konania 163,55 eur, poplatok za upomienku 10,00 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 159,58 eur. V rozhodcovskom rozsudku mu bolo povolené zaplatiť dlžné sumy oprávnenému v splátkach po 100,00 eur mesačne splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, počnúc od posledného dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti exekučného titulu, až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody mesačných splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2016 a dňa 01.02.2017 sa stal vykonateľným.

24. Súd skúmajúc právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie predmetnej veci preskúmal rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi žalovaným a žalobcom dňa 21.07.2014 a zistil, že je vyhotovená ako samostatná listina a uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Zároveň žalobca mal možnosť od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 10 dní od uzavretia zmluvy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu pre vydanie rozhodcovského rozsudku, bola dojednaná individuálne. Rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom (Mgr. Petrom Senovským), ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory. Preto rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom ako orgánom, ktorý mal právomoc vec prejednať a rozhodnúť a spĺňa náležitosti zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a je vykonateľný.

25. S prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári je nepochybné, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

26. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010, účinný ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

30 Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu 23.06.2015 (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

32. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

33. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

34. Pokiaľ ide o materiálne preskúmanie rozhodcovského rozsudku, súd poukazuje na povinnosť žalobcu (dlžníka) na zaplatenia úrokov vo výške 23.22 % ročne zo sumy 214,00 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, ktorá je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ako už súd vyššie uviedol, predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 21.07.2014 je potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú a v týchto intenciách posudzovať i vyváženosť práv a povinností zmluvných strán, aby neboli v značnej nerovnováhe. Je nepochybné, že termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol dojednaný na 20.07.2015, kedy bola splatná celá suma úveru spolu s úrokom vo výške 23,22 % ročne vyčíslený pevnou sumou 69,66 eur a administratívnymi nákladmi 218,34 eur, t. j. spolu v celkovej výške 588,00 eur. Žalobcovi bola rozhodcovským rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (ako veriteľovi) úrok 23,22 % ročne z nesplatenej istiny úveru ako odmeny

za poskytnutie úveru aj za obdobie po konečnej splatnosti úveru do budúcna s tým, že súčasne v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka je žalobca povinný zaplatiť žalovanému aj zákonné úroky z omeškania od 21.07.2015 do budúcna /do zaplatenia/. Takto uplatnený nárok na platenie zmluvných úrokov priznaný rozhodcovským rozsudkom súd vyhodnotil ako nárok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi pri duplicitnom uplatňovaní si jednak dojednanej odmeny v podobe zmluvného úroku od zaplatenia úveru do zaplatenia a jednak uplatňovaní si zákonných úrokov z omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v prípade omeškania dlžníka so splnením dlhu. Priznaním uvedeného nároku žalovanému v rozhodcovskom rozsudku vznikla značná nerovnováha v právach a povinnostiach žalovaného a žalobcu, kedy žalobca ako spotrebiteľ musí naďalej popri zákonných úrokoch z omeškania do budúcna platiť žalovanému aj zmluvné úroky ako odmenu za poskytnutie úveru, ktorý bol v zmluve vyjadrený pevnou sumou 69,66 eur (23,22 % ročne z poskytnutého úveru). Z uvedeného je zrejmé, že priznaným úrokom vo výške 23,22 % ročne z dlžnej istiny až do reálneho zaplatenia celej dlžnej sumy boli žalovanému zachované v podstate všetky práva a nároky z predmetnej zmluvy o úvere ako keby ani ku konečnej splatnosti úveru nikdy nedošlo, kým naopak žalobcovi ako spotrebiteľovi žiadne. Splatnosť úrokov z úveru je upravená v ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právo na úroky z úveru patria veriteľovi len do jeho splatnosti, t. j. do 20.07.2015, kedy bola dohodnutá konečná splatnosť, keďže podľa uvedeného ustanovenia Obchodného zákonníka sú zmluvné úroky splatné spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Doba splatnosti úrokov (za poskytnutie peňazí) sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru, t. j. celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr do dohodnutého termínu splatnosti úveru. Žalovaný ako veriteľ preto podľa súdu nemôže oprávnene žiadať od žalobcu ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny, nakoľko uplynutím lehoty splatnosti sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí a žalovanému ďalej prislúchajú len úroky z omeškania.

35. Ďalej súd poukazuje na administratívny poplatok vo výške 218,34 eur, ktorý má predstavovať celkové náklady na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Podľa názoru súdu ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide, pričom poplatok za vypracovanie a uzavretie zmluvy činí 218,34 eur (72,78 % z úveru), čo predstavuje viac ako 2/3 sumy poskytnutého úveru. Na základe uvedeného súd považuje predmetný poplatok za zjavne neprimerane vysoký. Predmetný poplatok nie je v zmluve ani vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Zároveň súd poznamenáva, že nejde ani o cenu za poskytnutie úveru, pretože túto odráža úrok za úver. Podstatou tohto poplatku je podľa súdu len pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký. Preto súd zastáva názor, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku v takejto neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ požaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku neznamená, že veriteľ je oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu vo svetle princípu dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Poplatok vo výške presahujúcej 2/3 sumy poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou. Preto súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 21.07.2014 - dojednanie administratívneho poplatku vo výške 218,34 eur nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a teda je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná, a teda neplatná.

36. V zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

37. Súd preto s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti z dôvodu rozporu rozhodcovského rozsudku s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z.), ako aj z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré svojou povahou odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. j) zákona č. 335/2014 Z.z.), súd rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom sp. zn. SPSAspA XXXXX/XX zo dňa 21.07.2016 zrušil.

38. V zmysle § 47 ods. 1 až 3 zákona č. 335/2014 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, 17) a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

39. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, vzniklo mu právo na plnú náhradu trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade s § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

42 . Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.