Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/53/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcov: X/Ivan J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - O. XXX/X, 2/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - O. XXX/XX, obaja zast. JUDr. Lucia Lehmanová, advokátka, so sídlom Nitra - Fr. Mojtu 43, proti žalovaným: 1/ X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - O. XXX/X, 2/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - O. XXX/X, obaja zast. JUDr. Dagmar Danóciová, advokátka, so sídlom Nitra - Hodálova 2, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Žalobcovi v prvom rade sa vracia preddavok na znalecké dokazovanie v sume 47,18 eura cestou Okresného súdu Nitra po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaným v prvom a druhom rade súd voči žalobcom v prvom a druhom rade priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia sa žalobou podanou dňa 21.06.2017 domáhali určenia, že darovacia zmluva zo dňa 25.09.2015 ktorou nebohá Q. J. zomr. XX.XX.XXXX darovala žalovanej v 1 rade nehnuteľnosť - byt zapísaný na LV XXXX v podiele ?. Žalobcovia a žalovaný v 2 rade sú zákonnými dedičmi po nebohej. Na návrh žalobcov katastrálny odbor OÚ Nitra zastavil resp. zamietol vkladové konanie ohľadne darovania nehnuteľnosti. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR zrušil rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Darovaciu zmluvu považovali za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nebohej, ktorá nebola schopná rozpoznať následky svojho konania. Zároveň sa darovacia zmluva prieči dobrým mravom. Nebohá žila od roku 2104 u žalobcu v 1 rade. Žalovaný sa v tom čase o ňu nezaujímali. Od roku 2015 bývala u žalovaného v 2. rade. Nebohá nemala v úmysle darovať nehnuteľnosť výlučne žalovanej v 1 rade.

2.Právna zástupkyňa žalobcov sa pridržiavala podaného návrhu a doplnenia. Nebolo rozhodnuté, že by bola darovacia zmluva v prospech K. X. neplatná. Všetci k nej pristúpili preto, lebo jediná T. X. mala možnosť finančne vysporiadať nároky darcov. Následne však prestali platiť ústne dojednania ohľadom sumy, preto prišlo k zrušeniu daru. T. X. bývala nad bytom nebohej, o túto sa tam aj starala. Aj napriek tomu, že znalec vo svojom vyslovil záver, že nebohá Q. J. bola plne spôsobilá na právne úkony, a teda darovacia zmluva v zmysle právneho posúdenia nie je neplatná, pretože by ju osoba robila v duševnej poruche ale sme presvedčený, že okolnosti za ktorých boli nehnuteľnosti darované žalovanej sú v rozpore s dobrými mravmi a celkovo aj s ohľadom na súdnu prax všeobecných súdov mám za to, že darovacia zmluva ako výkon práva tiež je v rozpore s dobrými mravmi. Chcem poukázať na súdnu prax ktorá zaujala názor že aj v zmysle ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka ktorý hovorí o tom, že výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi je aj prípad kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu medzi účastníkmi ale aj navonok a úkon je motivovaný prevažne úmyslom poškodiť či znevýhodniť osobu, či sa jedná o šikanózny výkon práva. Tento právny názor zaujal aj NS ČR 32Odo 1047/2003 pri tomto by som chcela poukázať na samotné vyjadrenia žalovaných a to žalovanej v prvom rade ktorá pred súdom uviedla, že nebohá sa rozhodla darovať nehnuteľnosť z dôvodu že nechcela aby žalobcovia dedili, pričom žalovaný v druhom rade rovnako uviedol, že nehnuteľnosť bola darovaná žalovanej z dôvodu, že on je druhý krát ženatý a vlastne nechceli aby dedila aj dcéra z prvého manželstva ktorá je zabezpečená. Vo vzťahu k záverom znalca v ktorý vyslovil že nebohá trpela organickou afektívnou poruchou ktorá sa vyznačuje patickou náladou, nekritickým a ovplyvniteľným myslením a v súlade v súbehu s ďalším dôkazmi ktoré sa nachádzajú v súdnom spise vyznieva tento úkon darovanie nehnuteľnosti žalovanej ako výkon práva ktorý sa prieči dobrým mravom. Samotná skutočnosť, že nehnuteľnosť bola darovaná tesne pred smrťou nebohej táto skutočnosť bola pred ostatnými súrodencami resp. dedičmi nebohej utajená a dozvedeli sa o nej len náhodu z internetu, že sa realizuje prevod nehnuteľnosti len nasvedčuje tomu, že zo strany žalovaných bol sledovaný úmysel ako obísť ustanovenia obč. zákonníka o dedení. Zo žiadneho z dôkazov založených v spise a vykonaných pred súdom nevyplýva, že by tu bol dôvod či už na strane žalobcov alebo žalovanej k vydedeniu avšak úkonom ktorý darkyňa pred smrťou urobila boli žalobcovia v prvom a druhom rade fakticky vydedený. Tento úmysel samotný žalovaný potvrdili. Sme toho názoru, že vzhľadom na poruchu ktorú diagnostikoval aj znalec darkyni nebohej Q. J. takýto úkon bez vedomosti všetkých dedičov tesne pred smrťou je úkon ktorý sa prieči dobrým mravom. V prípade že súd žalobu zamietne, žiadame aby prihliadol na skutočnosť, že až znaleckým dokazovaním sa zistilo, že či nebohá trpela psychickou poruchou a v takom prípade úspešným žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania keďže iným spôsobom ako je vykonanie dokazovania nebolo množné dospieť k záveru či nebohá v čase darovania trpela duševnou chorobou a či teda bola spôsobilá vykonať úkon pokiaľ ide o zdravotné hľadisko.

3. Žalobca v 1.rade sa pridržiaval podaného návrhu. Matka mala vážne zdravotné problémy. 12 mesiacov pred smrťou mala mŕtvicu. Bola u neho, ešte kvôli nej prerobil kúpeľňu. Mala aj psychické problémy. Vyjadrovala sa, že si kúpi fľašu alkoholu a vyskočí z balkóna. Potom asi 3 mesiace pred smrťou sa rozhodla odísť k žalovanému v 2. rade, čo je vlastne hneď vedľa, pretože majú dvojdom. Bolo počuť, že matka má bolesti, pričom sa o ňu nestarali. Chodievala tam sanitka. Najmä sa o ňu odmietala starať žalovaná v 1. rade a ešte ju kritizovala za to, že má bolesti. Žalovaná v 1. rade mala pritom požičané aj peniaze od matky, ktoré jej nevrátila. Predmetný byt mala vo vlastníctve jeho dcéra, keď jej ho nebohá matka - jej babka darovala. Čo sa však neľúbilo žalovaným. Preto ho vrátila a o týždeň na to bol darovaný žalovanej v 1. rade. Jeho dcéra byt mala preto, lebo ho chcela. Matka brala lieky proti bolesti. Keď pomáhali stavať dom I. tak im matka hovorila, že byť bude na neho a na C.. Potom sa však hovorilo, že má tri deti. Podľa jeho vedomostí žalovaný mali od nebohej Q. požičané peniaze, ktoré chcela aby vrátili, začo sa hnevali a nerozprávali. Na neho matka nadávala cez pletivový plot.

4. Žalobca v 2. rade uvádzal, že keď ešte matka bývala na byte rok pred smrťou vie, že brala veľa liekov. Potom bývala u žalobcu v 1. rade a potom odišla k žalovanému v 2. rade. Tam bol raz pol hodinu a ani sa s ňou nemohol porozprávať a potom raz hodinu a musel ísť. O zdravotnom stave sa bližšie nevie vyjadriť, avšak niekedy matka už hovorievala od veci. Keď ešte matka bývala na T. rozprával sa s ňou a ona hovorila, že byt rozdelí medzi všetkých troch synov. Potom hovorila, že ho kúpi vnučka T. X. a ona všetkých troch synov vyplatí. Najprv s tým súhlasil aj žalovaný, potom už nie. Od leta 2014 bývala u brata W., potom sa chvíľku presťahovala do bytu na Klokočine, ešte hovorila že si kúpi fľašu a vyskočí z okna. Potom išla bývať k C.. Tu ju bol pozrieť , sedel u nej asi hodinu, celý čas bol C. pri nich, nemohli sa ani porozprávať. Keď bol ju znova navštíviť približne v auguste 2015 a C. nachvíľku odišiel povedala mu že M. ani X. sa s ňou nerozprávajú. Nerozumie prečo po W. vykrikovala neslušné slová. Po otcovi keď bolo dedičské konanie on sa svojho podielu vzdal pre matku.

5. Právna zástupkyňa žalovaných sa pridržiavala písomného vyjadrenia. Nebohá matka sa v januári 2015 presťahovala k žalovanému v 2. rade, keď bola nespokojná u žalobcu v 1. rade, čo uvádzala aj starostovi obce pánovi J.. Potom ako sa presťahovala, sa o ňu aj starali, pričom v máji 2015 jej bolo diagnostikované onkologické ochorenie, na čo brala chemoterapiu v liekovej podobe. Nebrala žiadne lieky na duševný stav, ani psychické problémy nemala. Až do posledného dňa života nebrala lieky proti bolesti, v posledný deň bola volaná sanitka a jej takého lieky boli podané. Predmetný byt bol pôvodne darovaný dcére žalobcu v 1. rade, keď v marci 2015 vyslovila nebohá žiadosť o vrátenie daru z dôvodu,

že bola nespokojná s tým ako sa k nej vnučka správa. Byt sa rozhodla darovať žalovanej v 1. rade , pričom tak osobne urobila na Obecnom úrade v B.. Žalovaní chodili s nebohou k lekárom či už obvodnej lekárke MUDr. J. ako aj onkologickému MUDr. T. vo FN v Nitre. Nebohá mala byt keď žalobca v 2. rade svoj podiel po otcovi jej nechal a žalobca v 1. rade a žalovaný v 2. rade dedili 1/8 bytu. Žalobca v 1. rade svojej dcére nechal podiel, žalovaný v 2. rade sa domáhal neplatnosti darovania a bol mu podiel vrátený. Vykonaným dokazovaním predovšetkým samotnou darovacou zmluvou zo dňa 25.9.2015 ktorá bola podpísaná vlastnoručne nebohou Q. J. na Obecnom úrade ako i svedeckými výpoveďami svedkov S. O., I. J. a znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že darujúca Q. J. bola spôsobilá na právne úkony a že bola schopná rozpoznať následky svojho konania. Z týchto dôvodov považujem darovaciu zmluvu za platne uzavretý právny úkon. Ďalej by som sa chcela vyjadriť k tvrdeniu žalobcov, že Q. J. mala troch synov a nikdy nemala v úmysle darovať sporné nehnuteľnosti výlučne žalovanej v druhom rade teda mojej klientke. Toto tvrdenie považujem za účelové a v rozpore s vykonaným dokazovaním pretože bolo preukázané, že Q. J. počas svojho života darovala sporné nehnuteľnosti prvý krát vnučke T. X. darovacou zmluvou zo dňa 6.6.2014. V tejto darovacej zmluve nebola ani zmienka o tom, že Q. J. zostane zachované právo doživotného bývania v predmetnom byte v L. - L. Y. č. XX prípadne že obdarovaná sa o ňu postará v starobe a prípadnej chorobe. Práve z dôvodu nedostatočnej starostlivosti Q. J. si uplatnila právo na vrátenie daru jednostranným právnym úkonom v zmysle § 630 Obč. zákonníka. Ak by nebolo došlo k tomuto právnemu úkonu sporná nehnuteľnosť teda byt v L. - L. Y. č. XX by nikdy nebol predmetom dedičského konania. V ostatnom sa pridržiavam svojho písomného vyjadrenia zo dňa 25.7.2017 kde sa k jednotlivým skutočnostiam podrobne vyjadrujem. Pokiaľ ide o tvrdenie PZ žalobcov že právny úkon darovacia zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi k tomuto sa tiež vyjadrujem vo svojom písomnom vyjadrení a iba chcem podotknúť to, že v súlade s definíciou dobrých mravov ako vyplýva z platnej judikatúry máme za to, že darovacia zmluva nie je v rozpore so spoločenskými pravidlami všeobecnými a v spoločnosti uznávanými, pretože každý vlastník môže využiť inštitút darovania ktorý je riadne upravený v obč. zákonníku. Ešte by som chcela poukázať na petit žaloby, som toho názoru, že tento je nesprávne formulovaný a nevykonateľný keďže sa v ňom uvádza, že jedná sa o spoluvlastnícky podiel ? bytu a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v podiele 78/4420. Nebohá Q. J. bola vlastníčkou tohto spoluvlastníckeho podielu v podiele ? z podielu XX/XXXX tak ako to vyplýva i z LV, pretože podiel k bytu sa tiež rozdeľuje v spoluvlastníckych podieloch a to pripadá na jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Je to tak uvedené aj v Darovacej zmluve ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhajú. Z týchto dôvodov navrhujem žalobu v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu v spore navrhujem, aby súd zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Žalovaná v 1. rade uviedla, býva spolu s rodičmi, kde sa nasťahovala babka potom ako odišla od žalobcu v 1. rade, kde nechcela byť. Riadne sa o ňu starali, navštevovali lekárov. Mala problémy s nohami, mala predpísaný korzet, ktorý jej však nikto dovtedy nevybral. O onkologickom probléme prvýkrát povedala jej. Ona potom aj vybavovala operáciu, kde neb. babke odstránili prsník a potom absolvovala dve chemoterapie . Druhú končila 22.9.2015. Bola sledovaná , mala ísť na kontrolu v októbri 2015. Brala len bežné lieky proti bolesti ako každý iný človek. Darovať byt sa jej rozhodla z dôvodu, že nechcela aby žalobcovia dedili. Ona viezla babku na Obecný úrad, z parkoviska išla sama. Sanitka bola u nebohej 2x v deň smrti, predtým nebola. Ak bolo potrebné, zaviezli ju na pohotovosť, aj žalovaný v 2. rade už bol na dôchodku. Bolesti mala len po operácii v máji 2015. Inak ako uvádzala brala bežné lieky na bolesť.

7. Žalovaný v 2. rade uvádzal, že sa pridržiava sa vyjadrenia žalovanej v 1. rade. Matka bola u žalobcu v 1. rade nespokojná kvôli peniazom, lebo za darovanie dcére žalobcu v 1. rade matke mali vyplatiť nejaké peniaze, čo neurobili. Žalovaná v 1. rade nemala platiť žiadne peniaze. Nehnuteľnosť nebola na neho darovaná z dôvodu, že je druhýkrát ženatý a vlastne nechceli, aby dedila aj dcéra z prvého manželstva, ktorá je zabezpečená. Žalovaný v druhom rade uvádza, že nie je alkoholik. Keď išiel do krčmy tak na pivo a domov.

8. Svedkyňa I. J. uvádzala, že je manželkou žalobcu v prvom rade. Nebohú matku manžela poznala. Potom ako mala zdravotné problémy lekár odporučil aby už nebývala sama, preto na jar 2014 bývala u nich, iní vtedy o ňu záujem nejavili. Ešte bola v júni aj v auguste 2014 hospitalizovaná v nemocnici, inak bola v dobrom stave, v podstate jej zabezpečovali iba bývanie aj stravu, iné nepotrebovala, napr. chodievala do svojho bytu, kde bola aj dva , tri dni, oni jej zabezpečovali iba stravu. Začali sa však javiť určité zdravotné problémy, keď sama sa obracala na obvodnú lekárku J., ktorá si ju potom dala

zavolať, a konštatovala, že ďalšie lieky nepotrebuje, ak bude takto nebohá postupovať odporučí ju na psychiatriu. Od nich napr. každý deň pýtala Novalgin, dcéra nakoniec kúpila vitamíny s tým, že jej to dávali namiesto Novalginu a bola spokojná, neskôr ešte brala predpísané lieky na ukludnenie. Chodila navštevovať aj syna Juraja, nakoniec v januári 2015 povedala že k nemu odchádza, ostala však bývať u C., vlastne hneď vedľa, odvtedy spolu nekomunikovali, ani neboli v kontakte. deď to nebolo možné ani nebohá o to nemala záujem. Stretli sa niekedy v septembri 2015 keď jej manželovi a o dva dni aj jej škaredo vynadala. Na jej dcéru previedla byt v júli 2014 a vo februári 2015 dcéra byt vrátila. Keďže bývajú v dvojdome majú spoločnú stenu posledných 10 dní života matky žalobcov ju bolo počuť stále stonať, približne 7 dní pred smrťou na tu aj prítomná žalovaná kričala aby nestonala, že aj iní sú chorí a chcú spať. Jej vynadala začiatkom septembra keď sedela na terase, teda nebohá. Posledný týždeň života videla asi dva krát sanitku u žalovaných , pred smrťou videli aj kňaza. Podľa nej byt dcéra vrátila lebo to chcela nebohá ktorú na to nahovoril žalovaný v druhom rade C.. Liek Novalgin v podstate brala odkedy k nim prišla, teda aj pred operáciou cievnou. Či mala psychickú poruchu nebohá sa vyjadriť nevie, ale napr. boli spolu na cintoríne že opravia pomník a o dva týždne nebohá tvrdila, že nikde nebola, nič také nepovedala. Jej vynadala že je "špina špinavá, bodaj by ju šľak trafil" bez uvedenia dôvodu. Podľa nej žalovaní nechceli aby za nebohou chodili.

9. Svedok I. J. uvádzal, že je príbuzný tak so žalobcami ako aj so žalovaným v druhom rade sú bratranci. Nebohá Q. bola jeho teta, túto poznal aj osobne. Niekedy v januári, februári 2015 ho navštívila za tým účelom, že by chcela zrušiť darovaciu zmluvu ohľadne jej bytu, pretože sa necítila dobru u syna W. ktorý ju obmedzuje a nevychádzajú spolu dobre. Toto prezentovala ako dôvod zrušenia darovacej zmluvy. Spomínala že by to chcela darovať žalovanému v prvom alebo druhom rade. Dôvod neuvádzala. V tom čase už asi bývala u žalovaného v druhom rade. Obrátil sa na JUDr. Danóciovú ktorá zastupuje Obec , táto s ňou vec poriešila. Na úrad ešte prišla asi týždeň až 10 dní pred smrťou, vtedy prišla niečo overiť, čo konkrétne nevie, k nemu sa prišla len poďakovať, že už má srdce na mieste. On ju posledný mesiac pred smrťou nevidel, iba vtedy keď prišla na úrad, doviezla ju žalovaná v prvom rade, z auta však išla sama o paličke. On ju bol navštíviť asi 3 mesiace predtým v inej záležitosti. Nebol pritom, keď nebohá podpisovala darovaciu zmluvu, ani nevie o čom sa pri podpise bavili, len si domyslel, že ide o darovaciu zmluvu, keď bol ohlásený zamestnankyňou že tam má tetu. Nosila okuliare nebohá, či ich mala pri sebe vtedy to si nepamätá. Vie, že mala troch synov. O darovaní sa s ňou nebavil. Keď prišla krátko pred smrťou nevidel na nej žiadnu chorobu, bola podľa neho v pohode, usmiata, vedela prečo prišla a aj čo chce. Tak isto sa rovnako javila keď ju videl tri mesiace predtým a niekedy v lete 2015 jún, júl sa prišla opýtať či nevie čo je nové so zmluvou, načo jej povedal že nevie.

10.Svedkyňa Mgr. S. O. uvádzala, že pozná sporné strany, nie je však s nimi v príbuzenskom vzťahu. Poznala aj nebohú Q., keď žalobca v druhom rade je jej spolužiak. Pamätá si, že v roku 2015 aj si to pozrela v knihe konkrétne 25.9.2015 si bola na úrade overiť podpis na darovacej zmluve, prítomný boli obaja žalovaný a M. J.. Ona obsah zmluvy nezisťovala, overila podpis. Keď v tom čase mala v kancelárii stránku, nebohá Q. čakala na chodbe kde potom aj darovaciu zmluvu podpísala, videla to aj kolegyne s ktorými sa medzitým rozprávala o bežných veciach. Pri podpisovaní vystupovala samostatne. Pamätá si, že rok predtým bola tiež na úrade podpisovať darovaciu zmluvu, vtedy tam bola s W. J. a jeho rodinou. Nebohá Q. bola oboznámená s tým, čo podpisuje, keď sa jej pýtala konkrétne čo podpisuje a ona povedala že áno, že ide o darovaciu zmluvu v prospech X. T.. Mala pri sebe barlu, okuliare nie. Nevie či sa v tom čase starosta nachádzal na úrade, a ani či ho niekto ohlásil. Pri podpise zmluvy nebol.

11. Svedok Mgr. G. C. uvádzal, že na nebohú Q. J. si osobne nepamätá. K jej osobe sa nevie vyjadriť. Z matričných údajov ktoré si pozrel vie, že ju dňa 1.10.2015 pochovával.

12.Svedkyňa R. T. uvádzala, že je rodinnou známou W. J. a jeho manželky. Poznala sa aj s nebohou Q. kým ešte bývala u p. W. J. tak ju navštevovala pričom išlo aj o konkrétne návštevy Q. J.. V tom čase bola v dobrej kondícii, bola opatrená, zabezpečená, brala na čas lieky. Niekedy sa však stalo, že ju nespoznala alebo nevedela kde je napr. ju našla vyzlečená s tým, že tvrdila že nemá si čo obliecť a pri nej boli položené šaty. Naposledy s ňou bola na Vianoce 2014 v priamom kontakte, vtedy bola taká smutnejšia, niečo hovorila o tom, že čo sa to porobilo, potom spomínala byt a tri deti a ako ho rozdelí. Potom ako sa odsťahovala do susedstva k C. J. už sa priamo nestretávali keďže však mali vedľa dvory žalobca a žalovaný tak cez dvor ju videla aj ju pozdravila, ona ju neodzdravila, nespoznala ju. Divila sa ako sa jej stav zhoršil. Podľa nej bola dezorientovaná. Ona robí 20 rokov masérku, vie odhadnúť stav človeka, robí aj opatrovateľku, má opatrovateľský kurz ktorý si robila denne po dobu troch mesiacov

na Červenom kríži. Nebohá Q. hovorila že má tri deti a všetky dostanú, chcela byť k ním spravodlivá. Starý ľudia zvyknú hovoriť o minulosti o majetkoch. Bola smutná, že nebýva v kontakte so synom C.

- žalovaným v druhom rade. Ona s ňou bola v takom vzťahu, že sú dlhoročný rodinný priatelia s W. J. a nebohá ich brala ako priateľov rodiny. Stretávali sa na rodinných akciách. Podľa nej si vážila že je priateľoch jej rodiny. Boli aj chvíľky, keď sa jej zdôverila s trápenia, a podobne. Nevie prečo sa odsťahovala k žalovanému v druhom rade keď tam bývala aj sama, keďže žalovaný v druhom rade s manželkou pracovali. Nechodievala ju navštevovať k žalovanému keď tam bývala sama Q., nechcela chodiť do cudzieho domu a vie že tam I. - žalobcu v druhom rade ani nepustili, bol tam nejaký konflikt. Videla nebohú v záhrade kde je len pletivo aj keď uviedla PZ že majú len murovaný plot zotrvala na tom, že tento je len z časti a ďalej v záhrade pokračuje pletivový kde nebohú videla , ešte sa aj čudovala že tam je vzhľadom na jej zdravotný stav a ako rýchle sa potom zhoršil. Nevedela o tom, že nebohá v roku 2014 darovala byt T. X., ona počula, že táto ho chcela kúpiť. Nebýva stále doma a nesleduje žalovaného v druhom rade. V obci však žije 23 rokov a je známe že tento chodieva do hospody a že holduje alkoholu.

13.Súd ďalšie dokazovanie vykonal oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : žalobou z čl. 1-3 , darovacou zmluvou z čl. 4a-5, návrhom na vklad z čl. 6, vyjadreniami k odvolaniu ohľadom vkladu z čl. 7-10, rozhodnutím úradu geodézie z čl. 11-15, vyjadrením žalovaných z čl. 23-27, darovacou zmluvou z čl. 28-30, návrhom na záznam do katastra z čl. 31, LV z čl. 32, žalobou o určenie vlastníctva z čl. 33-37, mimosúdnou dohodou z čl. 38-41, uznesením 9C z čl. 42-44, vyjadrením žalobcov z čl. 46-47, LV z čl. 48, rozhodnutím Katastra o prerušení konania z čl. 49. lekárskymi správami z čl. 54-56, čestným rehlásením Kataríny Zajacovej a Ivany Kittlerovej z čl. 60-61, č. 3/2018 z čl. 79-99, vyjadrením žalobcov k posudku z čl. 103-104, vyjadrením znalca k námietkam z čl. 112 a zistil tento skutkový a právny stav :

14. Žalobcovia sa žalobou podanou dňa 21.06.2017 domáhali určenia, že darovacia zmluva zo dňa 25.09.2015 ktorou nebohá Q. J. zomr. XX.XX.XXXX darovala žalovanej v 1 rade nehnuteľnosť - byt č. X na 2p. o.č. XX v bytovom dome č. XX zapísaný na LV XXXX v podiele ? k bytu a spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu. Žalobcovia a žalovaný v 2 rade sú zákonnými dedičmi po nebohej, bola ich matka. Na návrh žalobcov katastrálny odbor OÚ Nitra zastavil resp. zamietol vkladové konanie ohľadne darovania nehnuteľnosti. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR zrušil rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. OÚ Nitra rozhodnutím zo dňa 28.06.2017 prerušil vkladové konanie do vyriešenia platnosti darovacej zmluvy súdom. Darovaciu zmluvu považovali za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nebohej, ktorá nebola schopná rozpoznať následky svojho konania. Darovaciu zmluvu podpísal štyri dni pred smrťou. V tom čase jej zdravotný stav mal vplyv na jej psychiku, trpela duševnou poruchou, nevedela rozpoznať následky svojho konania. Zlý zdravotný stav nebohej konštatovali žalobcovia, svedkyňa I. J. a R. T., v čestnom prehlásení T. X.. Vypovedali, že nebohá chcela dedičstvo prenechať všetkým trom deťom, nie len niekomu z nich. Nebohá bývala do roku 2014 v byte na Klokočine, po hospitalizácii sa nasťahovala k žalobcovi v 1 rade. Následne nakrátko späť na Klokočinu a od januára 2015 bývala u žalovaných. Podľa svedka I. J. a svedkyne Mgr. S. O. bola darovanie nebohá podpísať na obecnom úrade v B.. Vedela čo podpisuje, vystupovala samostatne, komunikovala. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom MUDr. G. D.. Podľa znaleckého posudku č. 3/2018 v čase podpisovania darovacej zmluvy bola nebohá Q. J. schopná rozpoznať následky svojho konania. Príznaky duševnej poruchy neboli zistené, ani narušenie úsudku nebohej. Žalobcovia a ich svedkovia tvrdili, že keď bola nebohá u žalobcu v 1 rade, žalovaný sa o ňu nezaujímali, po nasťahovaní k žalovaným im nedovolili sa s nebohou kontaktovať a riadne sa o ňu nestarali. Darovacia zmluva sa prieči dobrým mravom. Darovanie bolo krátko pred smrťou nebohej, bolo utajené pred žalobcami. Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že podľa žalovaných nebohá nechcela aby žalobcovia dedili, pričom nebol zistený žiaden dôvod pre vydedenie. Úkonom nebohej boli žalobcovia fakticky vydedený. Žalovaný navrhovali žalobu zamietnuť. O nebohú sa riadne starali, od žalobcu nebohá odišla, lebo tam nechcela byť. Nebohá mala zdravotné problémy, brala však bežné lieky. O darovaní sa rozhodla sama. Darovacia zmluva všeobecne nie je v rozpore s dobrými mravmi, upravuje ju občiansky zákonník. Petit je nesprávne formulovaný, pretože aj podiel na spoločných priestoroch mala nebohá v rozsahu ?. Dňa 06.06.2014 nebohá darovacou zmluvou darovala svoj podiel na byte T. X. dcére žalobcu v 1 rade. Rovnako urobili aj žalobca v 1 rade a žalovaný v 2 rade. T. X. na výzvu vrátila dar nebohej a mimosúdne sa dohodla aj s žalovaným v 2 rade.

15.Podľa § 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17.Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

18.Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

19.Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

20.Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

21.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

22.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23.Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

24.Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

25.Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

26.Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

27.Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

28.Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

29.Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákone neustanovuje inak.

30.Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

31.Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

32.Podľa § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

33.V zmysle citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol. Nebohá Q. J. mala zdravotné problémy pred smrťou a užívala lieky, ale dokazovaním nebolo preukázané, že by jej zdravotný stav mal vplyv na jej schopnosť na právne úkony. Žalobcovia a ich svedkovia I. J. a R. T. subjektívne spochybňovali duševnú schopnosť nebohej. Svoje tvrdenia však nepreukázali. Naopak nestranný svedkovia I. J. a Mgr. S. O. potvrdili, že v čase podpisovania darovacej zmluvy nebohá vedela čo robí. Podľa znaleckého posudku v čase podpísania darovacej zmluvy bola schopná rozpoznať následky svojho konania. To že sa tak stalo krátko pred smrťou sa nedá vopred naplánovať. Smrť je náhodná udalosť. A i keď sa vie že príde nedá sa presne určiť. Darovanie krátko pred smrťou potom nemožno považovať za úmyselné.

34.Súd sa nestotožnil z názorom žalobcov, že by bola darovacia zmluva v rozpore s dobrými mravmi. Súd nepopieral tvrdenia, že nebohá sa v minulosti vyjadrovala že chcela byt ( jej podiel) rozdeliť medzi všetkých troch synov. Je však bežné, že ľudia svoje názory menia, nie je to v princípe v rozpore s dobrými mravmi. Nebolo preukázané, že by tak nebohá robila z donútenia, alebo z nejakého zavrhnutiahodného dôvodu. U nebohej bolo skôr bežné, že svoje postoje menila. V roku 2014 darovala byt vnučke T. X., potom ho žiadala späť. Bývala u syna - žalobcu v 1 rade, potom odišla a následne bývala u syna - žalovaného v 2 rade. Nakoniec darovala byt vnučke - žalovanej v 1 rade. Nekonala však v duševnej poruche. Darovanie je dlhodobo zahrnuté v Občianskom zákonníku. Ide o bežný zákonný postup. Je v plnej miere na darcovi vzhľadom na to, že ide o jednostranný právny úkon, či sa tento právny inštitút rozhodne použiť, alebo nie. Ak by bolo darovanie v rozpore s dobrými mravmi, určite by nebolo v platnom právnom poriadku SR. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Porušenie ustanovenia § 3 O.z. nie je každé konanie, musí mať určitý stupeň intenzity, ktorý je v rozpore pravidlami správania v prevažnej miere v spoločnosti uznávanými. Nestačí, aby konanie nebohej považovali za v rozpore s dobrými mravmi žalobcovia. musí ísť o objektívnejší postoj, ktorí v tomto prípade v mene spoločnosti prezentuje súd. Podľa súdu k porušeniu dobrých mravov nedošlo. Z podstaty darovania nejakej osobe či osobám vyplýva výsledok znevýhodnenia dedičov. Toto je potom dané priamo zákonom. Darovanie je o tom aby niekto konkrétny od darcu niečo nadobudol, teda aby to nenadobudol kto by mal na to napr. dedičský nárok. Konštatovať, že je darovanie v rozpore s dobrými mravmi by znamenalo, že darovanie nie je v súlade so zákonmi a ústavou SR. Možno si klásť otázku do akej mieri treba skúmať motív darcu. Zákon povinnosť uviesť motív nedefinuje. Nebohá chcela aby byt ( jej podiel) nadobudla len obdarovaná. Jej presný dôvod prečo tomu tak chcela už nie je možné zistiť, z prezentácii strán išlo o bližšie nešpecifikovaný problém v medziľudských vzťahoch. Ak by to malo byť odcudzenie, je to legitímny dôvod pre darovanie inej osobe ako dedičovi. Je právo darcu aby na jeho rozhodnutie vplývali vzájomné vzťahy v rodine, spoločnosti. Bolo teda rozhodnutie nebohej, aby dar nadobudla len žalovaná. A toto rozhodnutie nebolo takej intenzity, že by sa dalo o ňom konštatovať, že by porušovalo v spoločnosti uznávané pravidlá správania sa. Ide teda o legálne rozhodnutie darcu, pričom nebolo preukázané, že by v rozpore so zákonom bola nebohá ovplyvnená, alebo, že by jej rozhodnutie vzhľadom na znenie Občianskeho zákonníka porušovalo dobré mravy. V prípade, že niekto niečo daruje, je logické, že v takom prípade to nemôže po darcovi dediť jeho dedič. Ak sa aj darca vyjadrí, že nechce aby po ňom dedil jeho dedič a preto svoje vlastníctvo daruje, je to pragmatický výsledok zákonného postupu. Ide o nakladanie v vecou nie s dedičstvom ako celkom. Nemožno to tak zrovnávať s vydedením. Obdarovaný nadobúda vlastníctvo k daru na základe iných podmienok, ako dedič na základe závetu.

35. V rámci bol vypracovaný znalecký posudok s vyjadrením znalca v sume 452,82 eura. Žalovaný zaplatil preddavok v sume 500 eur. Súd žalobcovi v 1 rade vrátil nezužitkovaný preddavok v sume 47,18 eura s poukazom na § 259 CSP.

36.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 tak, že v spore všetkým úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania. Súd v tom, že bol vypracovaný v konaní znalecký posudok nevidel dôvod pre postup podľa § 257 CSP. Znalecký posudok je bežným spôsobom vykonania dokazovania vo veci. Je bežné , že výsledkom znaleckého dokazovania vopred nie je známi. Žalobcovia sa rozhodli pre podanie žaloby, svoje tvrdenia nepreukázali ani predmetným znaleckým dokazovaním. Na predmetnom priebehu konania nebolo nič výnimočné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania