Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-276-2017.pdf
PDF · 85.61 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/276/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci manželky: E.. I. Á., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XX, H., zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. O. S., s.r.o. , so sídlom AK U. XX, H., O.: XX XXX XXX, proti manželovi: H. Á., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XX, H., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému H. Á., narodený XX.XX.XXXX zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., odbor sociálnych vecí, E. X H., takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo H. Á., narodeného XX.XX.XXXX a E.. I. Á., S.. F., narodenej XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v H., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.
II. Súd zveruje maloletého H. Á., narodeného XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky.
III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. mesačne sumou 180 eur počnúc dňom právoplatnosti výroku tohto rozsudku o rozvode, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 6.10.2017 domáhala rozvodu manželstva s manželom a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému H., na čas po rozvode manželstva, tak že maloletý bude zverený na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 150 eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že od leta 2015 žijú manželia oddelene. Nezhody v manželstve sa nastali vo februári 2017, kedy sa dozvedela, že manžel má mimomanželský vzťah s inou ženou, čo manžel potvrdil a žiadal aby to manželka akceptovala, nakoľko uvedený vzťah neplánuje ukončiť. Odvtedy nežijú intímne, má komunikujú a aj keď zdieľajú spoločnú domácnosť, ich city už definitívne ochladli. Obnovenie spolužitia odmieta.
2. Manželka na pojednávaní uviedla, že trvá na návrhu s tým, že návrh v časti výšky výživného na maloletého upravuje a žiada určiť výživné na maloletú v mesačnej výške 180 eur.
3. Manžel na pojednávaní uviedol, že súhlasí s rozvodom, súhlasí so zverením maloletého matke a nesúhlasí s výškou výživného. Uviedol, že rozpory v manželstve nastali hlavne kvôli peniazom a nechce sa už k tomu vyjadrovať. Od 15.10.2018 je evidovaný na úrade práce a žiada aby ho súd zviazal na výživné mesačne v sume 100 eur.
4. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu odporučil súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na jeho výživu mesačne sumou 180 eur, ktorá suma zodpovedá veku a odôvodneným potrebám maloletého.
5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie v zmysle ust. §-u 35 a §-u 36 Zákona NR SR č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok( ďalej len C.m.p.)vo veci rozvodu manželstva a vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu , ktoré sa narodilo v manželstve účastníkov konania, oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletého, potvrdením o príjme matky a otca, rozpisom výdavkov na maloletého, písomným vyjadrením manžela k návrhu, dokladmi osvedčujúcimi náklady na bývanie, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcich.
6. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú štátni občania SR, posledné spoločné bydlisko mali účastníci H., kde obaja doposiaľ bývajú, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa §-u 92 C.m.p. V manželstve účastníkov konania sa narodil maloletý Peter, nar. 17.5.2015. Manželia doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti, od februára 2017 nie ako manželia, na pojednávaní manželia uviedli, že odmietajú obnoviť spolužitie.
8. Podľa Čl.1 a 2 Zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.
9. Podľa § 18 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
13. Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, je trvalo a vážne rozvrátené, preto návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v rozdielnych názoroch na manželské spolužitie, odlišnosť pováh, rozdielne predstavy o manželskom spolužití, mimomanželský vzťah manžela, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu, odsťahovania sa manželky s maloletou zo spoločnej domácnosti Vzhľadom na postoj manželov , ktorí odmietli obnoviť spolužitie nie je predpoklad, že by v budúcnosti mohlo manželstvo plniť svoj účel. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy , nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky , aby obnovenie spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
14. Podľa §-u 100 C.m.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
15. Maloletý H. je vo veku 3,5 roka, navštevuje štátnu materskú školu od septembra 2018, mesačné poplatky - 25 eur, príspevok ročne 60 eur, nenavštevuje žiadne krúžky, maloletý je zdravý.
16. Priemerné mesačné výdavky s maloletým aj so započítaním 1 nákladov na bývanie matka vyčíslila na sumu cca 460 eur, v ktorej sume je započítané - stravovanie doma 80 eur, oblečenie 35 eur, hygiena 10 eur, voľnočasové aktivity 25 eur, lekárska starostlivosť+ lieky 10 eur, alikvotná čiastka na bývanie 244 eur.
17. Matka pracuje ako chemik E. s.r.o. a jej príjem je 840 eur netto mesačne, poberám rodinné prídavky, daňový bonus pober otec maloletého nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Ako rodina bývali do 1.11.2018 v byte, ktorý je v manželovom vlastníctve aj jeho otca. Matka nemá nemám žiadne pôžičky. Od 01.11.2 si prenajala 2 izbový byt v H. - 450 eur mesačný prenájom a uviedla, že v Pezinku nemá žiadnych príbuzných, ku ktorým by som sa nasťahovala, do budúcna nebude brániť stretávaniu sa otca so synom, majú pekný vzťah.
18. Otec je od 15.10.2018 nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Dovtedy som pracoval v B. S. ako údržbár a jeho priemerný mesačný netto príjem za rok 2017 bol 819,11 eur a za rok 2018(do 15.11.2018) je to suma 909,74 eur. Pracovný pomer otec ukončil dohodou, nakoľko mu nevyplatili mzdu, odišiel z práce, nemá o tom doklad. Momentálne je nezamestnaný, prihlásený na úrade práce od 19.10.2018, nemá o tom ešte potvrdenie, momentálne pracuje na čierno ako kurenár a jeho príjem je cca 40 eur denne, pri tejto práce by mal dosahovať príjem cca 800 eur. Odišiel z práce sám , nevyhodili ma, robil tam 2 roky. Prácu si hľadá, ale momentálne mu je výhodnejšie pracovať nie pracovnú zmluvu, keďže mám exekúcie. Je schopný uhrádzať výživné mesačne v sume 100 eur, lebo má veľa dlhov a nemám stabilný príjem, so synom sa stretávať bude.
19. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
21. Podľa § 28 súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
24. Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania žijú v spoločnej domácnosti od februára 2017 nie ako manželia, od novembra 2018 sa matka s maloletým presťahujú do prenajatého bytu. V otázke rozvodu manželstva , zverenia maloletého H. i sa účastníci konania zhodli a tieto otázky sporné neboli. V otázke výšky výživného sa rodičia maloletého nedokázali zhodnúť a preto súd autoritatívne rozhodol. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého , mesačne sumou 180 eur. Svoje rozhodnutie súd opiera o príslušné zákonne ustanovenie, príjmy oboch rodičov, vek maloletého, jeho odôvodnené potreby, ktoré matka vyčíslila na sumu cca 460 eur , s ktorou sumou sa súd stotožnil. Matka je riadne zamestnaná a jej príjem dosahuje sumu cca 840 eur. Otec je od októbra nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, dovtedy dosahoval príjem mesačne cca 800 eur netto. Pracovný pomer ukončil sám , dôvodiac svoje rozhodnutie množstvom exekúcií a v súčasnosti pracuje bez pracovnej zmluvy, keďže pracoval u predchádzajúceho zamestnávateľa 2 roky, spĺňa podmienky na vyplácanie dávok v nezamestnanosti. Otcov príjem dosahuje mesačne sumu cca 800 eur bez dávok v nezamestnanosti. Otec v minulosti dosahoval mesačný príjem cca 800 eur a z tejto sumy je schopný uhrádzať mesačne výživné v sume 180 eur. Matke súd započítal jej osobnú starostlivosť o maloletého, zvýšené výdavky spojené s návštevou materskej školy . Je treba zdôrazniť že vyživovacia povinnosť rodiča ktorý nemá maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti je jeho zákonnou povinnosťou , ktorá mu vyplýva priamo zo zákona do doby kým dieťa nie je schopné samé sa živiť a je to právo maloletého dieťaťa. Výživné na maloleté dieťa na prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Výživné na maloleté dieťa nemá pokrývať iba vitálne funkcie maloletého dieťaťa - výživa, ošatenie, obutie, bývanie ale aj voľnočasové aktivity maloletého dieťaťa, ktorými sa rozvíja fyzická a psychická vyspelosť dieťaťa pri zachovaní rovnakej životnej úrovne, akú majú jeho rodičia. Zhodnotiac všetky vykonané dôkazy v tomto konaní, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd preukázané, že je možnostiach a schopnostiach otca, aby súdom určené výživné na maloleté dieťa bol schopný poukazovať a preto s poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu (§ 23 C.m.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 362 odseku 1) Zákon NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len C.s.p.) , podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 odsek 1) C. s. p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáca (odvolací návrh).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko(§ 27 ods.1 ZoR).