Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-207-2018.pdf
PDF · 78.5 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/207/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom tamtiež, proti žalovanej: U. X., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XX, I. I., o zaplatenie 698,38 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7Csp/237/2017-89 zo dňa 17. mája 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku (II.) o čiastočnom zastavení konania.
II.Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo zvyšnej časti tak, že žalobu z a m i e t a. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I.) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 536,61 eur spolu s príslušenstvom. Na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo dňa 17.08.2011 k uzavretiu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (citovaného v napadnutom rozsudku). Pôvodný veriteľ, Všeobecná úverová banka, a.s., na základe predmetnej zmluvy poskytol žalovanej revolvingový úver s výškou schváleného úverového rámca 300 eur s pevnou mesačnou splátkou 10 eur, pričom revolvingový úver je forma automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním kreditnej karty. Veriteľ podľa splátok dlžníka úver dopĺňa, pričom časť splátky sa používa na úhradu poskytnutých úverových prostriedkov a časť splátky na odplatu. 2.Z podkladov predložených v priebehu konania žalobcom, ako aj z vyjadrenia žalovanej súd prvej inštancie zistil, že žalovaná v období od 17.10.2011 do 26.01.2012 vyčerpala celú sumu schváleného úverového limitu. Splátky žalovanej uskutočnené v nepravidelných intervaloch v období od 14.11.2011 do 5.06.2015 celkom vo výške 432,20 eur boli, v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok, čiastočne použité na splatenie poskytnutých peňažných prostriedkov a čiastočne na odplatu. Žalovaná suma 698,38 eur pozostávala zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 288,39 eur, poplatkov vo výške 92,22 eur, štandardného úroku vo výške 248,22 eur a sankčného úroku vo výške 69,55 eur. V časti o zaplatenie sumy vo výške 161,77 eur (t.j. poplatky vo výške 92,22 eur + sankčný úrok vo výške 69,55 eur) žalobca zobral podanú žalobu v priebehu konania späť, na základe čoho súd pri aplikácii § 145 ods. 1, 2 a § 146 ods. 1 CSP zastavil konania (výrok II) v tejto časti. Dlžná suma tak, po čiastočnom späťvzatí predstavuje čiastku 536,61 eur s príslušenstvom, ktorá pozostáva zo zostatku nesplatenej istiny a štandardného úroku, ktorého výška bola medzi pôvodným veriteľom a žalovanou riadne dohodnutá.
3.Okresný súd považoval žalobu za právne opodstatnenú, preto jej v rozsahu po čiastočnom späťvzatí vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu (536,61 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 536,61 eur od 21.10.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti určenej žalobcom v poslednom výpise z kreditnej platobnej karty, do zaplatenia. 4.O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP vychádzajúc z pomeru ne/úspechu strán vo veci tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 54%. 5.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a domáhala sa zrušenia „prvej časti výroku“. Pripustila, že uzavrela zmluvu s právnym predchodcom žalobcu, avšak žiadosť o aktiváciu kreditnej karty jej bola doručená v predtlačenej forme, ktorú nemohla ovplyvniť. Právnym predchodcom žalobcu nebola oboznámená, že kreditná karta je vo forme revolvingového úveru, ktorý veriteľ pravidelne dopĺňa. Mala za to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorý splatí a nie, že sa bude stále navyšovať. Žiadosť podpísala a poslala právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý ju po podpise doručil spolu s obchodnými podmienkami naspäť. Ďalej namietala, že obchodné podmienky sú písané maličkým písmom, ktoré nedokázala poriadne prečítať, ani niektorým veciam rozumieť. Opakovane zdôraznila, že právny predchodca žalobcu použil nekalé praktiky v rozpore s dobrými mravmi, keď ju neoboznámil s podmienkami žiadosti o vydanie kreditnej karty. 6.Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 7.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 - 380 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal nezávislý a odvolaním nenapadnutý výrok o čiastočnom zastavení konania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
8.Neobstojí argumentácia odvolateľky o absencii (jej) vedomosti o tom, že úver „bude stále navyšovaný“. Z okolností súdenej veci (výpis z karty na č.l. 12 spisu, tvrdenia oboch sporových strán) vyplýva, že žalovaná vyčerpala celý úverový rámec 300 eur a následne už k opätovnému čerpaniu tohto úveru (zo sumy vykonaných úhrad) žalovanou nedochádzalo. Inými slovami, ak by aj nebola žalovaná uzrozumená s poskytnutím úveru v podobe revolvingu, k realizácii podstaty revolvingového úveru, t.j opakovanému čerpaniu (odvolateľkou označovanému ako „navyšovanie“) nedošlo. Okolnosťou, ktorá mohla viesť u žalovanej k vzniku domnienky, že k „navyšovaniu“ došlo, bola zrejme výška pôvodne žalovanej sumy, presahujúca úverový rámec 300 eur. Prevyšujúca časť (nad jeden krát vyčerpanú istinu 300 eur) tejto čiastky však bola tvorená poplatkami a úrokmi (zmluvnými a sankčnými). 9. Následne však odvolací súd, po poučení sporových strán v zmysle § 382 CSP (na možné použitie ustanovení § 37 a § 44 OZ) poukazuje na tvrdenia obsiahnuté už v žalovanou vznesenom odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 51 - 52 spisu), ktoré nasvedčujú kvalifikovanej disproporcii v realizovanom kontraktačnom procese. Po Žiadosti o aktiváciu Dovolenkovej karty zo strany žalovanej (z 13.8.2011), v rámci ktorej (žiadosti) vyplnila požadované údaje, nasledoval úkon právneho predchodcu žalobcu (z 17.8.2011), ktorý je potrebné hodnotiť ako návrh nový, nakoľko až v ňom je obsiahnuté zásadné zmluvné dojednanie - úverový rámec a to vo výške 900 eur, po ktorom (úkone) totiž už nenasledovala nevyhnutná/ obligatórna akceptácia zo strany žalovanej (§ 44 ods. 1, 2 OZ), v dôsledku čoho - odhliadnuc od ďalšej nezrovnalosti, keď žalobca sám argumentuje a zodpovedá to aj zisteným okolnostiam (avšak nie zmluve), že schválený úverový rámec bol napokon „len“ 300 eur - nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere ako dvojstranného právneho úkonu v zmysle požiadaviek Občianskeho zákonníka pre vznik týchto právnych úkonov. 10. Nakoľko zmluva o úvere platne nevznikla, nie je daný nárok žalobcu na „zmluvné“ úroky. Pokiaľ teda žalovaná čerpanú istinu 300 eur už zaplatila (celkovo uhradila 432,20 eur), je žaloba v celom rozsahu nedôvodná, na základe čoho ju krajský súd zamietol.
11. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP (v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Krajský súd na základe odvolania žalobcu zmenil napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo veci samej a žalobu zamietol. Žalovaná tak bola procesne úspešná v celom rozsahu (zamietnutie + čiastočné zastavenie), preto jej bol priznaný nárok na plnú náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie ako i pred súdom odvolacím). O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
12.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. D.ovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.