Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Er/251/2011

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: VIMAR, spol. s r. o., Levická 54, 949 01 Nitra, IČO: 36 536 725, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 463,49 eur s príslušenstvom vedenej u súdneho exekútora JUDr. Mateja Kršiaka, so sídlom exekútorského úradu Čsl. tankistov 212, 841 06 Bratislava, pod č. EX 7117/2011, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

III. Oprávnenému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia výkazu nedoplatkov Union zdravotná poisťovňa a.s., Bratislava č. 0910019654 zo dňa 20.07.2010. Súdny exekútor na základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 03.05.2011.

2. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28CbR/147/2013-112 zo dňa 19.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2015, bola zrušená spoločnosť VIMAR spol. s r.o., so sídlom Levická 54, 949 01 Nitra, IČO: 36 536 725 bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, odd. Sro, vložka č. 11971/N bola dňom 30.01.2016 obchodná spoločnosť VIMAR spol. s r.o., so sídlom Levická 54, 949 01 Nitra, IČO: 36 536 725 vymazaná.

3. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

4. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

5. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

6. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13. Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012)

14. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a povinný bol vymazaný z obchodný registra dňom 30.01.2016 ex offo.

15. Povinný v tejto veci zanikol bez právneho nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému, ktorý stratil procesnú subjektivitu, ani voči jeho právnemu nástupcovi. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je, že majetok povinného, nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný bol zrušený bez likvidácie, pretože nemal majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny likvidátora. Tým mal súd tiež za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto bola exekúcia zastavená § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 EP. Vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie poukazuje súd na ustanovenie § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka podľa ktorého, súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. V prípade, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie (§ 68 ods. 9 prvá veta citovaného zákona). Už samotná skutočnosť, že povinný bol zrušený práve bez likvidácie nasvedčuje zisteniu o tom, že spoločnosť nemala obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (spoločnosť teda nemala obchodný majetok). Exekúcia bola preto zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože skutočnosťou rozhodujúcou pre zastavenie exekúcie je nemajetnosť povinného, čo je zároveň aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ak by povinný mal obchodný majetok, nedošlo by k jeho zrušeniu bez likvidácie a následnému zániku).

16. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/251/2011 a výpisom z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28CbR/147/2013-112 zo dňa 19.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2015, bola zrušená spoločnosť VIMAR spol. s r.o., so sídlom Levická 54, 949 01 Nitra, IČO: 36 536 725 bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, odd. Sro, vložka č. 11971/N bola dňom 30.01.2016 obchodná spoločnosť VIMAR spol. s r.o., so sídlom Levická 54, 949 01 Nitra, IČO: 36 536 725 vymazaná, a mal teda za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň

na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

17. Pri posudzovaní správnosti priznania, resp. nepriznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je nutné posúdiť, z akého dôvodu mala byť exekúcia správne zastavená.

18. Exekučný poriadok účinný do 31.03.2017, pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods.1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

19. Preto je dôležité, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

20. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013 sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 vyslovil právny názor, že v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z obchodného registra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napr. zo spisu registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z obchodného registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v takom prípade hradí trovy exekúcie oprávnený (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 12/2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2011 a sp. zn. 3 M Cdo 4/2012). Najvyšší súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, malo byť správne aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

21. V rozhodnutiach sp. zn. 5 M Cdo 16/2011, 4 M Cdo 14/2006, 3 M Cdo 10/2011, 5 M Cdo 15/2011Najvyšší súd vyslovil obdobný právny záver keď uviedol, že v prípade ak súd zistil nedostatok majetku a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavil, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je namieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

22. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 375/2012 v prípade, v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline, nepoprel vyššie uvedený právny záver Najvyššieho súdu SR. Krajský súd založil svoje rozhodnutie na posúdenie, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka), do úvahy prichádza teda dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. To znamená, že skutočným dôvodom zastavenia exekúcie bol dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto správne prvostupňový súd aplikoval v danej veci § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí na námietku sťažovateľa o nejednotných rozhodnutiach všeobecných súdov uviedol, že nie je jeho úlohou zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu SR. Podstatné je, či sú odlišné právne názory všeobecných súdov ústavne konformné, lebo v kladnom prípade niet dôvodu na to, aby ústavný súd do takýchto záverov zasiahol (mutatis mutandis I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 273/08). Vychádzajúc z uvedeného

podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie krajského súdu nejaví známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Výklad krajského súdu možno považovať za ústavne konformný, a preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd do namietaného záveru krajského súdu zasiahol.

23. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017). Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017), vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta EP účinného do 31.03.2017) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. K zastaveniu exekúcie (exekučného konania) v tejto veci došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP účinného do 31.03.2017 znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

24. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.

25. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z, súd priznal súdnemu exekútorovi sumu 33,19 eur ako minimálnu paušálnu odmenu.

26. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 33,19 eur a 20 % DPH vo výške 6,64 eur.

27. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 256 tak, že oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože zastavenie konania z dôvodu nemajetnosti povinného nezavinil. Keďže oprávnený nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 rozhodované nebude.

Poučenie:

Proti I. a III. výroku tohto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti výroku II. tohto uznesenie odvolanie nie je prípustné.