Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-94-2018.pdf
PDF · 100.61 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/94/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v exekučnej právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 36 865 141, proti povinnému: G. U., nar.: XX. XX. XXXX, bytom X. P. J. XXX, pre vymoženie istiny 1 708,00 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce spis. zn. 19Er/873/2015-21 zo dňa 19. 09. 2017, t a k t o
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1) Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., pod spis. zn. EX 43020/2015 zastavil.
2) V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený spísal dňa 30. 09. 2015 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spis. zn. SR 00181/15 zo dňa 20. 05. 2015. Súd poverením zo dňa 17. 12. 2015 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorsky úrad Záhradnícka 60, Bratislava.
3) Po právnom posúdení veci podľa ustanovenia § 243f ods. 1 až 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového a súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t. j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t. j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady s poskytnutým úverom. Na uvedenom nemení nič ani to, že v predloženej zmluve povinný zaškrtol políčko, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel „zamestnania“, nakoľko toto tvrdenie oprávnený nepreukázal a súd má z vlastnej činnosti poznatky, že účelom takéhoto postupu oprávneného pri uzatváraní úverových zmlúv je snaha vyhnúť sa aplikácii zákonov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že Európska komisia (C/2013/ 2215 final) už v minulosti poukázala na túto praktiku oprávneného, ktorú
používa v úmysle vyhnúť sa uplatneniu pravidiel o ochrane spotrebiteľa, pričom hlbším skúmaním tejto problematiky zistila, že ide o nepravdivú informáciu a úvery poskytované oprávneným majú rýdzo spotrebiteľský charakter. Zároveň, nakoľko ide o formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený používal štandardne, a ktorá bola podkladom pre rozhodovanie v iných exekučných veciach, tento záver súdu potvrdzuje aj konštantná judikatúra tak prvostupňového ako aj druhostupňového súdu. Napokon tvrdenia uvádzané v odôvodnení rozhodcovského rozsudku súd nepovažoval za objektívne, nakoľko, ako už bolo preukázané aj v iných konaniach, tento radikálne porušoval zásady slúžiace na ochranu spotrebiteľov.
4) Ďalej súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 26. 11. 2013 a rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu vlastnej zmenky znejúcej na sumu 1 708,00 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej istiny. V zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. v prípade, ak veriteľ prijal zmenku od dlžníka, tá smela byť len zabezpečovacia a zmenková suma v čase vyplnenia smela byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, vo výške maximálne 30% istiny. V danom prípade bola spotrebiteľovi poskytnutá suma 1 000,00 eur, ktorý mal splatiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru predstavujúcim viac ako 90% sumy poskytnutej istiny, čo súd považoval za hrubý rozpor s dobrými mravmi, na čo rozhodcovský súd, ktorý exekučný titul vydal, absolútne neprihliadal. Po preštudovaní listinných dôkazov nie je jasné, koľko reálne oprávnený povinnému uhradil a z čoho má pozostávať suma, ktorú oprávnený na blankozmenke vyplnil a to s prihliadnutím na skutočnosť, že vo Všeobecných podmienkach pre poskytnutie úveru (ďalej len „VPPÚ“) je uvedené množstvo zmluvných pokút. Celkový dlh povinného ak predstavoval sumu, ktorá prekračuje najvyššiu prípustnú sumu stanovenú zákonom a zároveň navýšenú o ďalší úrok vo výške 0,25% denne. Z uvedeného dôvodu vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, veriteľ nebol oprávnený prijať od dlžníka takúto zmenku, resp. ju bol povinný dlžníkovi vrátiť. Napokon oprávnený nepreukázal ani to, či išlo o zmenku zabezpečovaciu, alebo išlo o zmenku slúžiacu na zabezpečenie veriteľových nárokov zo spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákaz plnenia dlhu takouto zmenkou.
5) Taktiež súd prvej inštancie, že v zmysle Zákona zmenkového a šekového, čl. I, § 48 ods. 1, majiteľ zmenky môže postihom okrem zmenkovej istiny a dohodnutých úrokov žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti. V danom prípade si oprávnený okrem 6% ročných úrokov uplatnil aj 0,25% denný úrok, čo predstavuje 91,25% ročne.
Uvedené úroky v zmenke sú v hrubom rozpore s citovaným zákonným ustanovením, pričom aj v tomto prípade, nie len že boli oprávneným uplatnené v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s dobrými mravmi, ale zároveň rozhodcovským súdom priznané, čo potvrdzuje názor súdu, že ten rozhodoval neobjektívne a priznával protizákonné nároky v prospech oprávneného.
6) Dospel k záveru, že nemožno akceptovať ani samotný exekučný titul, rozhodcovský rozsudok, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť, vzhľadom na kontinuálne označovanie rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený uzatváral s povinným, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, o čom svedčí konštantná judikatúra všeobecných súdov. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná. V zmysle ustálenej judikatúry NS SR je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
7) Súd prvej inštancie vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam uzavrel, že sú naplnené všetky podmienky stanovené v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
8) Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
9) Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.
10) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11) V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Oprávnený uviedol, že s povinným uzavrel dňa 26. 11. 2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel zamestnania. Zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. Oprávnený povinnú riadne oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pričom povinná pri podpise zmluvy o úvere prehlásila, že sa oboznámil a súhlasil s obsahom tejto zmluvy a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Oprávnený mal za to, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky. Dojednaná rozhodcovská doložka má charakter nevýhradnej rozhodcovskej doložky, nakoľko umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi oprávneným a povinnou nie je vzťahom spotrebiteľským, mal oprávnený za to, že súd nesprávne postupoval, keď aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň ustanovenia o neprijateľných podmienkach nie je možné aplikovať na zmluvu o úvere, ktorá bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka. Oprávnený namietal, že uzavrel ako veriteľ s povinnou ako dlžníkom zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na výkon podnikania. Povinná pri podpise zmluvy o úvere vystavila blankozmenku, ktorú vlastnoručne podpísal a zároveň mal vedomosť o tom, že na predmetnej zmenke je zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne a tiež bola oboznámená s Dohodou o vyplnení zmenky. Oprávnený bol názoru, že blankozmenka má všetky podstatné náležitosti. V blankozmenke nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorých vyplnenie bolo dohodnuté v Dohode o vyplnení zmenky. Nakoľko si povinná v určenej lehote nesplnila sovu povinnosť vyplývajúcu jej z vystavenej zmenky, oprávnený pristúpil k vyplneniu zmenky a podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Zároveň vzniklo oprávnenému právo na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne ale aj zákonného úroku vo výške 6% ročne. Podľa názoru oprávneného nie je zmenkový úrok vo výške 0,25% denne v rozpore so zákonom, nie je neprimeraný ani nie jej v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov a nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. V tejto súvislosti oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 12. 2004, spis. zn. 1 Obdo 34/2004 a iné rozhodnutia, kde súd jednoznačne vyslovil, že ak si účastníci pre prípad omeškania úrokovú sadzbu dohodli, musí dlžník platiť úroky v dohodnutej výške.
12) Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
13) Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14) Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15) Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.
16) Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 26. 11. 2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1 000,00 eura, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach po 164,00 eur zvýšený o poplatok vo výške 968,00 eur, t. j. celkovú sumu 1 968,00 eur (ďalej len „zmluva o úvere“).
17) Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. zo dňa 20. 05. 2015 spis. zn. SR 00181/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 06. 2015 a vykonateľnosť dňa 25. 06. 2015. Týmto rozsudkom bol žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 1 708,00 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1 708,00 eur od 01. 06. 2014 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1 708,00 od 24. 11. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 425,46 eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 180,00 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
18) Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorá sa nachádza v bode 14. oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah - zmluvu o úvere - neúplnou zmenkou vystavenou taktiež dňa 26. 11. 2013. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 15. obsahujú aj rozhodcovskú doložku, z ktorej vyplýva spôsob riešenia sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy.
19) Čo sa týka prvej odvolacej námietky oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ.
20) V zmluve o úvere vystupuje na strane oprávneného podnikateľský subjekt, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a na strane povinného osoba, ktorá je v zmluve o úvere identifikovaná tak, že sú pri nej uvedené identifikačné údaje ako fyzickej osoby s uvedením mena, priezviska, trvalého bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu.
21) Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka v tak sprísnenom právnom režime, v akom sa nachádzajú normy spotrebiteľského práva, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok kvalifikáciu úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver riadiaci sa výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa. Ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel podnikania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikaním má uzavretie zmluvy (ako je to v tomto prípade), nie je možné takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z.. Oprávnený pritom žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že povinná čerpala úver na výkon zamestnania, podnikania alebo povolania, súdu nepredložil.
22) Okrem uvedeného, v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, a to bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. To znamená, že primárne sa použije úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.
23) Predmetnú zmluvu o úvere možno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa uvedeného zákona a zároveň za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tak, ako to uviedol súd prvej inštancie. Preto sa na túto zmluvu majú aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.
24) Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
25) Podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
26) Podľa ustanovenia§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
27) Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z..
28) Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Za neprijateľné podmienky považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzavretá vo forme rozhodcovskej doložky, nachádzajúcej sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.
29) Oprávnený v odvolaní namietal, že súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, hoci bola dohodnutá ako nevýhradná rozhodcovská doložka.
30) V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPÚ), ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Túto rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom.
31) Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Totiž rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného. Keďže aj odvolací súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, táto je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
32) Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide o alternatívnu (nevýhradnú) rozhodcovskú doložku ktorá bola/je právne prípustná, pretože ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2014 totiž nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
33) Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.
34) K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou zákona č. 438/2015 Z. z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.
35) Čo sa však týka výšky zmenkového úroku, predstavuje rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto aj jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Odvolací súd sa však výškou úrokov a odvolacími námietkami oprávneného ďalej nezaoberal, nakoľko s poukazom na posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľského, sa javili námietky ohľadne zmenkového úroku ako právne irelevantné. Naopak, za prvoradé považoval preskúmanie založenia právomoci rozhodcovského súdu.
36) Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
37) O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
38) Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).