Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12Csp/99/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava- Ružinov, Martinčekova 13, proti žalovanému R. Z., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom F. XXX, v konaní o zaplatenie 506,99 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 27.12.2016 domáhal, aby súd rozhodol o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť istinu vo výške vo výške 506,99 Eur, úroky vyčíslené ku dňu 16.12.2016 vo výške 1.339,63 Eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 506,99 Eur, vo výške 26 % ročne zo sumy 506,99 Eur odo dňa nasledujúceho po dni 16.12.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 506,99 Eur odo dňa nasledujúceho po dni 16.12.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 28.22 Eur a nahradiť trovy konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvoril dňa 28.04.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX v spojení s obchodnými podmienkami pre úver. Na základe zmluvy o postúpení zo dňa 15.12.2014 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu. V zmysle zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX poskytol právny predchodca žalovanému úver vo výške 20.000,-Sk (663,88 Eur) a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach. Jednotlivé splátky boli splatné v zmysle listiny „Aktuálny stav úveru č. XXXXXXXXX8“ ku dňu 24.12.2009, ktorá bola vytvorená z bankového informačného systému. Žalovaný v dobe od uzatvorenia zmluvy o úvere po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé splátky a spôsob ich započítania na istinu sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“. Nezaplatením dvoch splátok v lehote splatnosti mal právny predchodca žalobcu nárok v zmysle bodu 5.2 obchodných podmienok pre úver požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stal predčasne splatným. Právny predchodca žalobcu toto právo využil a žalovaného vyzval na splatenie dlžnej sumy dňa 04.08.2010. Žalovaný svoj záväzok nesplnil, a to napriek zaslaným upomienkam. V súlade s obchodnými podmienkami si žalobca uplatnil proti žalovanému úrok za poskytnutý úver vo výške 26 % ročne a súčasne aj príslušenstvom pohľadávky, a to vrátane poplatkov spojených s upomienkami v zmysle sadzobníka a taktiež vrátane nákladov žalobcu vynaložených na úhradu poistného (výška dlžných poplatkov predstavuje sumu 28,22 Eur). Žalobca si z dôvodu omeškania žalovaného uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni 16.12.2016

2. Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril.

3. Vo veci súd rozhodol bez prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ktorý súdu doručil ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a vyjadrili súhlas s vykonaním pojednávania bez prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Súčasne rozhodol bez prítomnosti žalovaného, ktorý nepožiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov. Žalobný návrh a predvolanie bolo žalovanému doručené v súlade s § 106 a nasl. C.s.p., keďže sa napriek rozsiahlym šetreniam nepodarilo zistiť miesto pobytu žalovaného.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadrením žalobcu, zmluvy o úvere, zmluvy o postúpení pohľadávok, predsporovej výzve, výzvy na splatenie úveru, výpisu z aktuálneho stavu úveru ku dňu 01.12.2010 a zistil tento skutkový stav.

5. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere dňa 28.04.2008, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 663,88 Eur (20.000,-Sk) splatný v 20-ich mesačných splátkach vo výške 41,16 Eur (1.240,-Sk).

6. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 01.12.2010 vyplýva, že žalovanému boli celkom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 663,88 Eur a žalovaný zaplatil 411,60 Eur. Žalovaný pravidelne platil splátky vo výške 41,16 Eur vždy k 24. dňu v mesiaci od 24.05.2008 a posledná splátka vo výške 15,07 Eur bola zaplatená dňa 24.11.2010. K zosplatneniu bolo pristúpené s účinnosťou ku dňu 04.08.2009.

7. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 vyplýva, že pôvodný veriteľ Poštová Banka, a.s. ako postupca mal postúpiť pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na spoločnosť na žalobcu spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníka. Súdu v súvislosti s postúpením žalobca nedoložil žiadne oznámenie postupcu, či postupníka (a ani doručenku svedčiacu, že žalovaný si oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania prevzali).

8. Súdu v súvislosti s postúpením žalobca nedoložil ani žiadne oznámenie postupcu, či postupníka (a ani doručenku svedčiacu, že žalovaná si toto oznámenie prevzala) o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania.

9. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

10. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

17. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili zmluvu o úvere vo výške 20.000,-Sk (663,88 Eur), s lehotou splatnosti 20 mesiacov, s mesačnou anuitnou splátkou vo výške 1.240,-Sk (41,16 Eur), pričom dátum prvej splátky bola splatná dňa 24.05.2008. Výška úrokovej sadzby bola 26 % ročne. RPMN nebolo vyčíslené. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

20. Zároveň súd poukazuje, že žalobca v tomto konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Svoj nárok žalobca odvodzuje od postúpenej pohľadávky na základe zmlúv o postúpení, a to zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010, ktorou pôvodný veriteľ Poštová Banka, a.s. ako postupca mal postúpiť pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na právneho predchodcu žalobcu spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníka, pričom dňa 09.08.2017 došlo k zániku spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. zlúčením so žalobcom. K zmluve o postúpení žalobca nepriložil doklad preukazujúci doručovanie oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania.

21. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má len ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo

pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z prvých otázok, ktoré si súd musí vyriešiť. Postúpenie pohľadávky podľa§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok medzi postupníkom a postupcom, obsahom ktorého je prechod pohľadávky z postupcu na postupníka. K platnému postúpeniu pohľadávky v zásade nie je potrebný súhlas dlžníka (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), avšak nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú, identifikovateľnú) a existujúcu.

22. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

23. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

24. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky zostávajú nezmenené. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka a táto musí v čase postúpenia existovať.

25. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

26. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase cesie (postúpenia) pohľadávky (ďalej len „zákon o bankách“). Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

27. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. Podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o

bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného, alebo súkromného práva).

28. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca síce v konaní predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Poštovej banky, a.s. datovaná dňom 04.08.2009), avšak nepreukázal jej zaslanie, ani doručenie žalovanému, a preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona o bankách písomné oznámenie postupcu žalovanému. Žalovanému malo byť predsporovou výzvou oznámené, že došlo k zosplatneniu úveru (nebolo preukázané, že predsporová výzva sa dostala do dispozície žalovaného) a žalobca súdu nepredložil oznámenie o postúpenie pohľadávky. Žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie pohľadávky, preto súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanému, teda banka zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom konaní súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto žalovanému ako strane úspešnej v spore vzniklo právo na náhradu trov konania, avšak zo spisu nevyplýva, že by žalovanému počas konania trovy vznikli a žalovaný bol počas konania nečinný.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.