Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/132/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: SATRO s.r.o., IČO: 31 335 161, so sídlom Hodonínska 25, Bratislava, zastúpeného STANO a partneri s.r.o., IČO: 36 869 571, so sídlom Nám. 1. mája 16, Bratislava, proti žalovanej: O. C., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom O. 1, K., o zaplatenie 508 euro s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 158 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 20.11.2015 až do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 03.06.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 508,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 20.11.2015 do zaplatenia.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 11.09.2013 bola medzi ním ako prevádzkovateľom a žalovanou uzatvorená zmluva o poskytovanie elektronických komunikačných služieb č. 4140002010, predmetom ktorej bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu a cenník. Žalovaná si podľa zmluvy zvolila mesačné platby, pričom za zvolený programový balík - „Digitálna televízia (MINI + KLASIK) a SatroNet Junior“ mala uhrádzať sumu 25,- eur mesačne. Okrem toho boli žalovanej poskytnuté do výpožičky zariadenia modem Cisco EPC 3010 výr. č. 1709024011, dekódovacia karta č. 1709024011 a digitálny prijímač Intek SD C30CX výr. č. A02X1243J00332, ktoré však neboli žalobcovi do dnešného dňa vrátené. Vzhľadom na to, že žalovaná neuhrádzala žalobcovi cenu za poskytované služby, dňa 12.11.2015 pristúpil žalobca k odstúpeniu od zmluvy podľa bodu 5.5.c všeobecných podmienok. Žalobcovi v zmysle uvedeného vznikol nárok na uhradenie poplatku za obdobie od 01.08.2014 do 30.09.2015 v sume 350,- eur, náhrady hodnoty zariadenia digitálny prijímač Intek v sume 59,- eur, náhrady hodnoty zariadenia dekódovacia karta v sume 20,- eur a náhrady hodnoty zariadenia modem Cisco v sume 79,- eur, celkovo v sume 508,- eur.

3. Súd vo veci samej, bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej už len „C.s.p.“), rozhodol rozsudkom č.k. 16C 132/2016-49 zo dňa 09.03.2017 tak, že žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 350,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 20.11.2015 do zaplatenia s tým, že v časti o zaplatenie sumy 158,- eur žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, na základe čoho súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,80 %.

4. Súd v predmetnom rozsudku na margo zisteného skutkového stavu konštatoval, že žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti zriaďovania a prevádzkovania verejnej telekomunikačnej siete a žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 11.09.2013 v písomnej forme zmluvu o poskytovaní elektronických telekomunikačných služieb, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zriadiť prístup k elektronickej sieti a poskytovanie elektronických komunikačných služieb podľa všeobecných podmienok poskytovateľa, na základe uhradenia príslušných jednorazových poplatkov žalovanej a potvrdenia o prevzatí zariadení a záväzok žalovanej platiť žalobcovi cenu a to vo výške, spôsobom a za podmienok stanovených všeobecnými podmienkami a cenníkom, čo predstavovalo sumu 25,- eur mesačne. Podpisom zmluvy potvrdila žalovaná aj prevzatie zariadení: SC-02, Sisco EPC 3010 a Intek SD C30CX na prenájom. Súd ďalej zistil, že podľa čl. 5 všeobecných podmienok žalobcu mohol žalobca odstúpiť od zmluvy v prípade, ak žalovaná nezaplatila cenu za poskytnutie služby alebo zariadenia ani do 45 kalendárnych dní po dni splatnosti. Podľa čl. 6 všeobecných podmienok žalobcu bol žalobca zase oprávnený účtovať žalovanej jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v aktuálnom cenníku a žalovaná sa ju zaväzovala uhradiť. Žalovaná taktiež súhlasila so zaplatením zmluvnej pokuty vo výške podľa cenníka. Všeobecné podmienky žalobcu neboli zmluvnými stranami podpísané. Súd konštatoval, že žalovaná nezaplatila cenu za poskytnuté služby za 14 mesiacov v období od 01.08.2014 do 30.09.2015. Žalobca dňa 12.11.2015 odstúpil od zmluvy z dôvodu, že žalovaná ani do 45 dní po splatnosti nezaplatila žalobcovi cenu za ním poskytnuté služby a zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej ceny v sume 353,70 eura a vrátenie zapožičaných zariadení s poučením o povinnosti uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v prípade ich nevrátenia alebo poškodenia podľa cenníka zmluvných pokút. Zmluvná pokuta za nevrátenia alebo poškodenie dekódovacej karty SC-02 predstavovala sumu 20,- eur, modemu Sisco EPC 3010 sumu 79,- eur a satro boxu Intek SD C30CX sumu 59,- eur, pričom žalovaná vyššie uvedené zariadenia žalobcovi nevrátila.

5. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu súd odkázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 1, 488, 489, 491 ods. 1, 659, 662 ods. 1 a 2, 40 ods. 3 a 4, 48 ods. 1 a 2, 544 ods. 1 a 2, 52 ods. 1 až 4, 53 ods. 1), zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.12.2013 (§ 1 ods. 1, 43 ods. 1, 44 ods. 1, 44 ods. 8, 48 ods. 12) a zákona č. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (§ 5b) a konštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol uzavretím zmluvy o poskytovaní elektronických telekomunikačných služieb zo dňa 11.09.2013 v písomnej forme podľa § 488, 489 ods. 1 a 491 Občianskeho zákonníka občianskoprávny záväzkový vzťah, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na ktorej úpravu sa okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka použil aj osobitný predpis a to zákon č. 351/2011 Z.z.. Spolu s uzavretím tejto zmluvy došlo zo strany žalobcu k prenechaniu zariadení žalovanej za účelom poskytovania verejných služieb žalobcom žalovanej, bez povinnosti žalovanej platiť žalobcovi cenu nájmu a to až do skočenia platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe čoho možno konštatovať, že spolu so zmluvou o poskytovaní verejných služieb došlo aj k uzatvoreniu zmluvy o výpožičke podľa § 659 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorej súčasťou bola aj zmluva o výpožičke, keďže žalobca vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu. Súd považoval za nesporné, že žalobca v zmysle uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytol žalovanej služby, pričom žalovaná v období od 01.08.2014 do 30.09.2015 neuhradila cenu za poskytnuté služby v celkovej sume 350,- eur, pričom s úhradou tejto ceny bola viac ako 45 dní v omeškaní, čím vznikol žalobcovi podľa § 44 ods. 8 zákona č. 351/2011 Z.z. v korešpondencií s čl. 5 všeobecných podmienok žalobcu dôvod na odstúpenie od uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb (od ktorej závisela aj uzatvorená zmluva o výpožičke), pričom dňa 12.11.2015 žalobca na základe tohto dôvodu odstúpil od predmetnej zmluvy, čím podľa § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. v spojení s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva o poskytovaní verejných služieb spolu s so zmluvou o výpožičke zanikla. V zmysle vyššie uvedeného považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytované služby v sume 350,- eur za obdobie od 01.08.2014 do 30.09.2015 za dôvodný a preukázaný.

6. Súd vo vzťahu k nároku žalobcu na zmluvné pokuty v celkovej sume 158,- eur podľa čl. 6 všeobecných podmienok žalobcu a cenníka zariadení súd uviedol, že predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je, okrem porušenia zabezpečenej povinnosti (t.j. vrátenia vypožičaných zariadení v nepoškodenom stave, resp. vôbec), písomné dojednanie (dohoda) o zmluvnej pokute. Odkaz v zmluve na všeobecné podmienky žalobcu a v nich uvedené podmienky vzniku nároku na zmluvnú pokutu nepredstavovali prípad písomného dojednania (dohody) o zmluvnej pokuty z dôvodu, že všeobecné podmienky žalobcu žalovaná nepodpísala, keďže podmienkou platnosti písomného právneho úkonu je podpis konajúcej osoby na tomto právnom úkone podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute uvedené v hlave čl. 6 všeobecných podmienok žalobcu nebolo urobené v písomnej forme podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bolo takéto dojednanie podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v sume 158,- eur v celom rozsahu nedôvodný. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1. ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, podľa ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Súd zároveň zdôraznil, že ak žalovaná ako vypožičiavateľ nevrátila žalobcovi vypožičané veci, vznikol žalobcovi nárok na ich vrátenie podaním žaloby na vydanie veci, resp. ak došlo k ich strate alebo k zničeniu, resp. k poškodeniu, prichádza do úvahy nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Dané nároky si však žalobca žalobou neuplatnil a preto mu súd nárok v sume 158,- eur predstavujúci nárok na zmluvnú pokutu za nevrátené vypožičané zariadenia nemohol priznať z dôvodu neplatného dojednania zmluvnej pokuty. Súd na základe všetkých vyššie uvedených skutkových okolností a citovaných zákonných ustanovení zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 350,- eur žalobcovi z titulu dlžnej ceny za žalobcom poskytnuté verejné služby, pričom v ostatnej časti (o zaplatenie 158,- eur z titulu zmluvných pokút za nevrátené vypožičané zariadenia) súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

7. Žalobca podal proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na potrebu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, v obdobných veciach aj súd prvej inštancie viackrát rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovel. Pokiaľ súd prvej inštancie v súdenej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) C.s.p., keďže mal za to, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, mal bez ďalšieho žalobe vyhovieť. Žalobca žalobou uplatnil náhradu hodnoty zariadení, ktoré žalovaná nevrátila do podania žaloby, nie zmluvnú pokutu. Predmetom podnikania žalobcu je poskytovať služby retransmisie a služby prístupu do sietí internet a SATROnet, ktoré nie je možné bez zariadení na to učených. Tým, že jednotlivci ako žalovaná nevrátia im poskytnuté zariadenia, vzniká spoločnosti hmotná škoda a predmet podnikania je značne sťažený. Tým, že žalovaná nevrátila vypožičané zariadenia, ktoré žalobca mohol v prípade splnenia si povinnosti prenajať ďalšiemu klientovi, vznikla žalobcovi škoda tak vo výške skutočnej škody (hodnoty prenajatých zariadení), ale aj v podobe ušlého zisku, ktorý by žalobca dosiahol v prípade, ak by uzavrel zmluvu s ďalším klientom, ktorému by mohol prenajať predmetné zariadenia. Žalobu v časti náhrady škody preto považoval za dôvodnú a súd prvej inštancie nesprávne posúdil žalovaný nárok ako zmluvnú pokutu. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe zamietajúcej časti, ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, in eventum, aby vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti po vykonanom dokazovaní napadnutú časť rozsudku zmenil a žalobe v zostávajúcej časti vyhovel.

8. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Svoje rozhodnutie odvolací súd zdôvodnil tým, že v danom prípade vzhľadom na skutkové vymedzenie zaplatenia požadovanej sumy 158,- eur v rámci žalobného návrhu, z ktorého je zrejmé, že žalobca v uvedenej výške žiadal priznať peňažnú náhradu za nevrátený modem Cisco EPC 3010, dekódovaciu kartu a digitálny prijímač Intek SD C30CX, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie k takto uplatnenému nároku priradiť aj príslušnú právnu kvalifikáciu, v zmysle platnosti zásady „iura novit curia“. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti nie je viazaný právnou kvalifikáciou obsiahnutou v žalobnom návrhu, ale iba skutkovým vymedzením uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového vymedzenia požadovaného zaplatenia 158,- eura žalobcom, sa odvolaciemu súdu javilo, že predmetný čiastkový nárok je uplatňovaný s poukazom na § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. ako náhrada škody, a nie ako nárok rezultujúci zo zmluvnej pokuty, ako v danom prípade nesprávne ustálil prvoinštančný súd. S poukazom na obsah čl. 6.20 Všeobecných podmienok žalobcu, odvolací súd poznamenáva, že žalobca sa správne domáha zaplatenia hodnoty nevrátených zariadení vo finančnom vyjadrení, a nie vydania označených zariadení, pretože tieto žalovaná po ukončení platnosti jej zmluvy spolu s dekódovacou kartou nevrátila žalobcovi v lehote, tak ako je zakotvená v čl. 6 bodoch 6.9 a 6.13 Všeobecných podmienok. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie ex offo neposúdil uplatnený žalobný návrh žalobcu zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk právnej kvalifikácie, rozhodol predčasne, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Zároveň zo strany prvoinštančného súdu došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu prejednávanej veci v súvislosti s čiastočným zamietnutím žaloby, nakoľko nepoužil pre právnu kvalifikáciu veci príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu § 420 Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 297 prvej vety C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

10. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

11. Podľa § 182 C.s.p. ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

12. Podľa § 219 ods. 2 C.s.p. rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo.

13. Súd nariadil na deň 25.10.2018 pojednávanie, na ktoré mali strany sporu doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Nakoľko sa žalovaná na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a žalobca súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti, súd podľa § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní ďalšie návrhy na dokazovanie, súd podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa § 219 ods. 2 prvej vety C.s.p. vyhlásil tento rozsudok.

14. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: zmluvy č. 4140002010, potvrdenia prevzatia zariadenia, všeobecných podmienok žalobcu, odstúpenia od zmluvy, interného cenníka zariadení, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.

15. Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti zriaďovania a prevádzkovania verejnej telekomunikačnej siete a žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 11.09.2013 v písomnej forme zmluvu o poskytovaní elektronických telekomunikačných služieb, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zriadiť prístup k elektronickej sieti a poskytovanie elektronických komunikačných služieb podľa všeobecných podmienok poskytovateľa, na základe uhradenia príslušných jednorazových poplatkov žalovanej a potvrdenia o prevzatí zariadení a záväzok žalovanej platiť žalobcovi cenu a to vo výške, spôsobom a za podmienok stanovených všeobecnými podmienkami a cenníkom, čo predstavovalo sumu 25,- eur mesačne. Podpisom zmluvy potvrdila žalovaná aj prevzatie zariadení: SC-02, Sisco EPC 3010 a Intek SD C30CX na prenájom.

16. Podľa čl. 5 všeobecných podmienok žalobcu mohol žalobca odstúpiť od zmluvy v prípade, ak žalovaná nezaplatila cenu za poskytnutie služby alebo zariadenia ani do 45 kalendárnych dní po dni splatnosti.

17. Podľa čl. 6 všeobecných podmienok bol žalobca oprávnený účtovať žalovanej jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v aktuálnom cenníku žalobcu (v sume 158,- eur) v prípade, ak žalovaná nevrátila dočasne poskytnuté zariadenia v termíne alebo ho nevrátila v stave nefunkčnom alebo v stave, ktorý zjavne nezodpovedá bežnému opotrebovania alebo ho nevráti vôbec

18. Všeobecné podmienky žalobcu neboli zmluvnými stranami podpísané.

19. Žalovaná nezaplatila cenu za poskytnuté služby za 14 mesiacov v období od 01.08.2014 do 30.09.2015, na základe čoho žalobca dňa 12.11.2015 odstúpil od zmluvy z dôvodu, že žalovaná ani do 45 dní po splatnosti nezaplatila žalobcovi cenu za ním poskytnuté služby a zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej ceny v sume 353,70 eura a vrátenie zapožičaných zariadení s poučením o povinnosti uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v prípade ich nevrátenia alebo poškodenia podľa cenníka zmluvných pokút.

20. Zmluvná pokuta za nevrátenia alebo poškodenie dekódovacej karty SC-02 predstavovala sumu 20,- eur, modemu Sisco EPC 3010 sumu 79,- eur a satro boxu Intek SD C30CX sumu 59,- eur, pričom žalovaná vyššie uvedené zariadenia žalobcovi nevrátila.

21. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

22. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

23. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

24. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

26. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

27. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

28. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

29. Podľa § 659 Občianskeho zákonníka zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

30. Podľa § 661 ods. 1 Občianskeho zákonníka vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec riadne a v súlade s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol alebo ktorému obvykle slúži; je povinný chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením.

31. Podľa § 662 ods. 1 Občianskeho zákonníka vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania.

32. V konaní nebolo po skutkovej a ani právnej stránke sporné, že okrem vzniku občianskoprávneho záväzku žalobcu a žalovanou z titulu uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na ktorej úpravu sa použil osobitný predpis č. 351/2011 Z.z., vznikol medzi žalobcom a žalovanou občianskoprávny záväzkový vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o výpožičke, na ktorej úpravu sa použili ustanovenia § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorej predmetom bolo odovzdanie individuálne určených vecí (t.j. SC-02, Sisco EPC 3010 a Intek SD C30CX) žalobcom ako požičiavateľom žalovanej ako vypožičiavateľovi na dočasne a bezplatné užívanie s tým, že po uplynutí dohodnutej doby vznikol žalovanej ako vypožičiavateľovi záväzok - povinnosť vypožičané veci vrátiť žalobcovi.

33. Všeobecne platí, že vypožičiavateľ je povinný vrátiť požičiavateľovi tú istú vec, ak ju už ďalej nepotrebuje, a to bez porušenia jej podstaty, najviac s jej opotrebovaním, ktoré je primerané povolenému užívaniu, pričom spolu s vecou vráti aj jej prírastky a úžitky, ak v zmluve nebolo dohodnuté niečo iné. Túto vypožičanú vec je povinný vrátiť riadne, t.j. v dohodnutom čase, resp. len čo ho o tom požičiavateľ požiada. Ak vypožičiavateľ nevráti vypožičanú vec, môže požičiavateľ uplatniť žalobu z obligačného vzťahu (o splnenie zmluvnej povinnosti) alebo reinvidikačnú žalobu podľa § 126 Občianskeho zákonníka, pričom obe žaloby smerujú k vráteniu veci. Ak vypožičiavateľ nevráti vypožičanú vec po uplynutí dohodnutej doby uplatní sa predovšetkým nárok na jej vrátenie podaním žaloby. Ak však došlo k strate alebo k zničeniu veci, príp. k jej poškodeniu, prichádza do úvahy nárok na náhradu škody za podmienok ustanovených v § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rovnako ako si zmluvné strany môžu dohodnúť zabezpečenie záväzkov alebo zmluvnú pokutu, nebráni im žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka, aby si dohodli aj spôsob riešenia situácie v prípade, ak nedôjde k vráteniu predmetu výpožičky. Na základe toho občianskoprávna zodpovednosť za škodu pri porušení zmluvnej povinnosti vrátiť vypožičanú vec nastupuje až vtedy, ak zmluva nerieši dôsledky tohto porušenia a ak je ním zároveň spôsobená škoda. A preto ak sa vypožičiavateľ zaviazal uhradiť hodnotu predmetu výpožičky v prípade ak dôjde k jeho strate (nevráteniu), je treba nárok požičiavateľa posúdiť ako nárok vyplývajúci zo záväzkového vzťahu, teda nárok na plnenie zo zmluvy, a preto je zbytočné sa vecou zaoberať i z hľadiska jeho zodpovednosti za škodu.

34. Žalobca si žalobou uplatnil náhradu hodnoty vypožičaných zariadení určenej podľa cenníka žalobcu z titulu nevrátenia týchto vypožičaných zariadení žalovanou žalobcovi s tým, že v súvislosti s týmto uplatneným nárokom žalobca neuviedol ďalšie rozhodujúce skutočnosti.

35. Z odstúpenia od zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných služieb vyplývalo, že žalobca vyzval žalovanú na vrátenie vypožičaných zariadení s poučením, že ak si žalovaná túto povinnosť nesplní alebo zariadenia vráti v stave nefunkčnom alebo v stave, ktorý nezodpovedá bežnému opotrebovaniu, bude jej žalobca účtovať v zmysle všeobecných obchodných podmienok a cenníka jednorázovú zmluvnú pokutu. V danom prípade bolo teda nesporné, že pre prípad porušenia povinnosti žalovanej spočívajúcej vo vrátení predmetu výpožičky žalobcovi, si strany sporu dojednali povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu (viď. čl. 6.20 všeobecných podmienok žalobcu) vo výške určenej cenníkom, pričom nesporné bolo aj to, že toto dojednanie o zmluvnej pokute bolo podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, nakoľko nebolo urobené v písomnej forme ako požaduje a predpokladá § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného vyplývalo, že hoci žaloba v žalobe nekonkretizoval právny titul uplatneného nároku na náhradu hodnoty zariadení (čo ani nemusel, keďže takáto povinnosť mu zo zákona nevyplýva), z dôkazov predložených práve žalobcom vyplýval úmysel uplatňovať si voči žalovaného uvedený peňažný nárok práve z titulu zmluvnej pokuty.

36. Až v podanom odvolaní žalobca uviedol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku na náhradu hodnoty zariadenia, konkrétne, že nevrátením vypožičaných zariadení vznikla žalobcovi škoda, a to aj tým, že tieto nevrátené zariadenia nemohol žalobca ďalej vypožičať inému klientovi, na základe čoho mu bola spôsobená skutočná škoda v hodnote vypožičaných zariadení, ale aj v podobe ušlého zisku, pričom aj odvolací súd uviedol, že predmetný nárok sa mu javí ako nárok na náhradu škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. V intenciách odvolania žalovaného, ako aj názoru odvolacieho súdu, súd skúmal, že boli dané predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie).

37. V danom prípade bolo nesporné, že žalovaná nevrátila žalobcovi predmet výpožičky, čím si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť, na základe čoho jej konanie (v tomto prípade opomenutie konania) bolo potrebné považovať za protiprávne konanie, t.j. porušenie právnej povinnosti žalovanej vyplývajúcej z uzavretej zmluvy o výpožičke, čím bol daný prvý predpoklad zodpovednosti za škodu. Nesporné bolo aj to, že týmto protiprávnym konaní žalovanej vznikla žalobcovi ujma v majetkovej sfére vyjadriteľná peniazmi, a to v hodnote nevrátených predmetov výpožičky, ktorá podľa cenníka žalobcu predstavovala celkovo sumu 158,- eur, čím bol daný aj druhý predpoklad zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti súd odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.01.2007, sp. zn. 25 Cdo 2855/2004, podľa ktorého ku škode v majetkovej sfére prenajímateľa v predmetnej veci došlo v okamihu, keď mu nájomca nevrátil prenajatý automobil, pretože práve tým došlo k zníženiu majetkového stavu prenajímateľa o hodnotu vozidla, pričom zodpovednosť nájomcu sa odvodzuje od porušenia právnej povinnosti vrátiť prenajatú vec po uplynutí dohodnutej doby prenajímateľovi. Podmienka vzniku škody ako jedna z podmienok zodpovednosti za škodu je tak splnená. To platí aj v situácii, že stratu prenajatého vozidla bezprostredne spôsobila jeho odcudzením tretia osoba (nezistený páchateľ). Rovnako mal súd za to, že boli dané aj zvyšné dva predpoklady zodpovednosti za škodu, teda príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovanej a vzniknutou škodou, pretože toto protiprávne konanie žalovanej bolo jediným dôvodom vzniku škody na majetku žalobcu a rovnako tiež zavinenie žalovanej ako škodcu, keďže tá mala predpokladať vznik škody porušením svojej povinnosti a rovnako tiež bola s možným vznikom škody uzrozumená, a teda svojmu konania mohla a vedela predísť, čím sa správala zavinene.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 158,- eura z titulu náhrady škody považoval za dôvodný a žalobe vyhovel aj v tejto časti.

39. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

40. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 10.09.2014 do 08.12.2015 vo výške 0,05 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom, t.j. 20.11.2015 bola 5,05 % ročne.

44. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy vo výške 5,05 % a to až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovanou žalobcovi.

45. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 C.s.p., pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.