Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/103/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v exekučnej právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: Y. U., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, pre vymoženie 1 877,46 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava pod EX 6454/10, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie spis. zn. 12Er/2134/2010-13 zo dňa 30. 03. 2017, t a k t o

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorsky úrad Bratislava, Záhradnícka 60, zastavil. Zároveň uviedol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia osobitným uznesením.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie istiny 1 877,46 eur s príslušenstvom, na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spis. zn. SR 17627/09 zo dňa 13. 11. 2009.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243f ods. 1 - 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 01. 01. 2008, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového a konštatoval, že oprávnený v zákonom stanovenej lehote predložil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie s poukazom na ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na základe ktorého je vykonávaná exekúcia a tieto skutočnosti sú súdu známe. Zároveň uviedol, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti nespochybnil ani sama povinná podaním žaloby podľa ustanovenia § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní exekúcie.

4. Ďalej súd prvej inštancie z úverovej zmluvy a jej všeobecných podmienok zistil, že medzi oprávneným a povinnou bola dňa 24. 11. 2008 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 796,65 eur a povinná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v tam dohodnutých mesačných splátkach. Zabezpečenie pohľadávok veriteľa z predmetnej zmluvy bolo v bode 17 Všeobecných podmienok úverovej zmluvy dohodnuté formou blankozmenky, ktorú si veriteľ vyhradil v prípade omeškania dlžníka s plnením splátok dlhu vypísať tak, že zmenková suma má pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Keďže povinná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, oprávnený zmenku vyplnil. Z rozhodcovského rozsudku súd zistil, že veriteľ dňa 20. 08. 2009 vyplnil zmenku na sumu 1 877,46 eur. Súd prvej inštancie z predloženej úverovej zmluvy ustálil záver, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovenia § 52 OZ, kde oprávnený mal pri uzatváraní zmluvy o úvere postavenie dodávateľa a povinná mala postavenie spotrebiteľa, že v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je poskytnutý úver spotrebiteľským úverom a že podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

5. Súd ďalej konštatoval, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nezistil, že by rozhodcovský súd aplikoval pri svojom rozhodovaní kogentné vnútroštátne či európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Exekučný súd mal za to, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky úverovej zmluvy. Ak by rozhodca podrobil dojednané zmluvné podmienky kontrole z hľadiska ich možnej neprijateľnosti, musel by dôjsť k záveru, že v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 je dohoda o vyplnení zmenky (bod 17 všeobecných podmienok) a rozhodcovská zmluva (bod 18 všeobecných podmienok) absolútne neplatná.

6. Dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky aj rozhodcovská zmluva neboli osobitne dojednané a ako zmluva o úvere aj dohoda o vyplnení zmenky a rozhodcovská zmluva majú charakter formulárovej zmluvy. Údaje týkajúce sa podmienok vyplnenia zmenky a určenia rozhodcovského súdu, sú v zmluve vopred predtlačené. Dlžník, ktorému sú takéto dohody a zmluvy predložené nemajú reálnu možnosť ovplyvniť ich obsah. Keďže dohoda o vyplnení zmenky a aj rozhodcovská zmluva boli dlžníkovi predložené súčasne so zmluvou o úvere, dlžník ľahko nadobudol dojem, že ide o tú istú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a v konečnom dôsledku ani nemusel vedieť o tom, že uzatvára aj dohodu o vyplnení zmenky a rozhodcovskú zmluvu. Na viac znenie dohody o vyplnení zmenky priamo odporuje ustanoveniu § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a znenie rozhodcovskej zmluvy odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1 OZ, keďže spotrebiteľ sa ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal práva uplatniť si svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Súd tiež zistil, že veriteľ vyplnil zmenku, ktorá bola podkladom exekučného titulu v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa predpokladá. Z obsahu doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nemal súd za preukázané, že by sa rozhodcovský súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

7. Súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom a preto súd, keďže boli splnené všetky podmienky stanovené v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.

8. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

9. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňal možnosť konať pred súdom) a § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Oprávnený uviedol, že v rozhodcovskom konaní nebolo možné prihliadať na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože nemožnosť zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou bola ustanovená v čase od 01. 01. 2011 do 30. 04. 2014 a jedinou sankciou za porušenie tohto ustanovenia bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú porušením nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou. Samotná neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou nerobí zmenku nevykonateľnou. Nárok na náhradu škody povinný ako dlžník v rozhodcovskom konaní neuplatnil, preto rozhodca nemohol prihliadať na nemožnosť zabezpečiť splnenie dlhu zmenkou, keďže povinný ani netvrdil, že mu škoda vznikla. Oprávnený tvrdil, že doterajšia zmenková judikatúra spred 23. 12. 2015 nepripúšťa ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou s takým následkom, aby ex offo umožnila dlžníkovi uplatňovať jeho nárok na náhradu škody. Iba zmenkový dlžník, ktorý zmenku vystavil, má právo na náhradu škody voči veriteľovi, ktorý mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. To znamená, že bez takejto námietky dlžníka súd ex offo nemôže na ňu prihliadať, pretože súd môže prihliadať ex offo iba na neplatnosť právnych úkonov vrátane právnych úkonov, ktoré sú zákonom zakázané.

10. Oprávnený dôrazne nesúhlasil s postavením povinnej ako spotrebiteľa s poukazom na zmluvu o úvere zo dňa 24. 11. 2008, z ktorej vyplýva, že úver bol poskytnutý povinnej na účel povolania a tento údaj povinná aj osobitne podpísala. Oprávnený zastával názor, že je potrebné chrániť dobrú vieru veriteľa, lebo v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinná podpisom zmluvy potvrdila, že informácie, ktoré poskytla oprávnenému, sú pravdivé. Tvrdil s odkazom na rozhodnutie Okresného súdu Trebišov zo dňa 25. 11. 2010 č. k. 6Er/699/2009-113, že zákon č. 258/2001 Z. z. ani zákon č. 129/2010 Z. z. nestanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie musí byť podnikateľom alebo zamestnancom, preto podľa oprávneného pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Oprávnený ďalej tvrdil, že zmluvu o úvere účastníkov konania nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch keďže je podstatné, na aký účel bol úver povinnej poskytnutý a nie na aký účel ho v skutočnosti použila. Uviedol, že povinná nepreukázala, že v čase podpisu zmluvy o úvere mala postavenie spotrebiteľa. Zdôraznil, že pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany a poukázal na rozhodnutie ESD C-464/01, podľa ktorého ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom je (podľa rozhodnutia nemeckého súdu z roku 2004) takúto obligáciu potrebné charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, lebo dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. Oprávnený s poukazom na znenie zmluvy o úvere uviedol, že povinnej bol úver poskytnutý na účel povolania, čo potvrdila osobitne svojim podpisom, preto zmluva účastníkov konania nie je zmluvou spotrebiteľskou.

11. Rozhodcovskú doložku v úverovej zmluve označil oprávnený ako tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, lebo umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V takomto prípade mal spotrebiteľ kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Uviedol, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporu. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Prijatie argumentácie súdu by podľa oprávneného znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania, pritom z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Oprávnený zdôraznil, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné tak v zmysle vnútroštátneho, ako aj Európskeho práva, keďže podľa smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy, v danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa zákona o rozhodcovskom konaní.

12. Súdny exekútor a ani povinná sa k odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.

13. Od dňa 01. 07. 2016 je účinný nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

14. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 471 ods. 2 vety prvej právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Keďže odvolanie oprávneného bolo podané pred 01. júlom 2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

17. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa ustanovenia § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

18. Podľa § 387 ods. 2 odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné :

19. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, sp. zn. SR 17627/09 zo dňa 13. 11. 2009, vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 01. 2010 a vykonateľnosť dňa 07. 01. 2010. Tento rozsudok zaväzoval povinnú zaplatiť oprávnenému sumu 1 877,46 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1 877,46 eur od 19. 04. 2009 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1 877,46 eur od 25. 08. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 376,55 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

20. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

21. Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

22. Exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať alebo sa už vykonáva, bol vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.

23. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

24. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

25. V posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, preto súd prvej inštancie správne skúmal, či bol vydaný orgánom na to oprávneným, teda či účastníci konania si v zmluve alebo v inom dokumente dohodli rozhodcovskú doložku alebo uzavreli rozhodcovskú zmluvu.

26. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

27. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3 (§ 4 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní).

28. V čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zakotvené, že veriteľ, dlžník a ručiteľ (zmluvné strany) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere a zaviazali sa pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu. Preto sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené pred Mediačným centrom, registrovaným na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava.

29. Podľa Štatútu Mediačné centrum, zriadené a vedené o spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO : 35 922 761, je centrom pre výkon činnosti mediátorov zapísaných v zozname mediátorov vedenom Mediačným centrom podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a Štatútu mediačného centra. Cieľom Mediačného centra je riešiť existujúci spor medzi jeho stranami, ktorý vznikol alebo vznikne z ich zmluvného alebo iného právneho vzťahu, majúci základ v občianskom, rodinnom, pracovnom alebo obchodnom práve, a tak predchádzať konaniu na všeobecnom súde.

30. Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava zriadila aj Stály rozhodcovský súd ako rozhodcovský súd pre rozhodovanie majetkových sporov podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorého sídlom je Karloveské rameno 8, Bratislava. Podľa Štatútu tohto Stáleho rozhodcovského súdu rozhodcovský súd na základe písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve, rozhoduje majetkové spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. Rozhodcovský súd rozhoduje len majetkové spory, ktoré by v konaní pred všeobecným súdom mohli skončiť súdnym zmierom.

31. Z uvedeného vyplýva, že len rozhodcovský súd mal v rozhodnom čase právo rozhodovať veci podľa zákona č. 244/2002 Z. z.

32. V predmetnej veci rozhodcovská doložka nie je súčasťou zmluvy o úvere účastníkov konania, nie je zakotvená ani vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a oprávnený nepredložil ani písomnú rozhodcovskú zmluvu uzavretú s povinnou. Za rozhodcovskú doložku nemožno považovať dohodu strán, že prípadné spory zo zmluvy o úvere budú riešiť pred Mediačným centrom, ktorého cieľom je predchádzať súdnym konaniam, nie vo veci rozhodnúť vykonateľným rozhodnutím. To znamená, že neexistuje písomná dohoda účastníkov konania, podľa ktorej na prejednanie a rozhodnutie ich sporu zo zmluvy o úvere je oprávnený rozhodcovský súd.

33. Za rozhodcovskú doložku nemožno považovať ani znenie dohody zmluvných strán v druhej vete článku 16 všeobecných podmienok poskytnutia úveru - “pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom“, pretože takáto dohoda je len súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozhodcovská doložka teda nebola individuálne dojednaná a v podstate splynula s ďalšími obchodnými podmienkami oprávneného. Predpokladom platnosti rozhodcovskej doložky je, že bola dojednaná v písomnej forme. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. V posudzovanej veci však všeobecné podmienky poskytovania úveru neboli zmluvnými stranami podpísané, preto z nich nemožno vyvodiť záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že s rozhodcovskou doložkou sú oboznámení a súhlasia s ňou.

34. Vzhľadom na to, že rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva, potom bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Pre vykonanie exekúcie v danej veci teda chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul, preto súd prvého stupňa dôvodne exekúciu zastavil.

35. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že povinná nepreukázala, že v čase uzavretia zmluvy mala postavenie spotrebiteľa. Je to práve oprávnený, na ktorom je dôkazné bremeno preukázať spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti nespotrebiteľský charakter zmluvy. K odkazu oprávneného na rozhodnutie ESD C 464/01 odvolací súd uvádza, že citované rozhodnutie ponecháva na príslušnom vnútroštátnom súde rozhodnúť, či bola zmluva uzavretá na krytie potrieb dotknutej osoby týkajúcich sa podnikania alebo povolania alebo či naopak nemá podnikateľský účel len nevýznamnú úlohu. Na tento účel musí vnútroštátny súd posúdiť všetky skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu, o ktorých mohol mať druhý účastník zmluvy znalosť pri uzatváraní zmluvy s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala zjavne tak, že mohla vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.

36. Oprávnený v odvolaní tvrdil, že rozhodcovský súd nemohol prihliadať na nemožnosť zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Je pravdou, že ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom, platilo od 01. 01. 2011 do 30. 04. 2014. V čase od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010 však platilo ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. (prechodné ustanovenia § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z.).

37. Podľa citovaného ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

38. Z uvedeného vyplýva, že ani podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného do 31. 12. 2010 (zmluvu o úvere uzavreli účastníci konania 24. 11. 2008) nebolo možné splniť dlh zmenkou. Zmenka v tomto období mohla slúžiť len na zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, a to len v prípade, ak bola vystavená v súlade s citovaným ustanovením, t. j. v čase vyplnenia maximálne vo výške zostatku úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny úveru. V predmetnej veci, ak by povinná v čase vyplnenia zmenky nezaplatila úver ani sčasti, by bol zostatok úveru v plnej poskytnutej výške + príslušenstvo. Vystavená zmenka bola v rozpore s citovaným ustanovením, preto takúto zmenku oprávnený ako veriteľ nemohol prijať a teda z nej nemohol ani uplatňovať práva. Na túto okolnosť mal rozhodcovský súd prihliadať a nepriznať oprávnenému ako žalobcovi nároky z takejto zmenky, ktorá bola síce formálne platná, ale nespôsobilá na zabezpečenie pohľadávky oprávneného zo spotrebiteľského úveru.

39. Posúdenie platnosti, resp. existencie rozhodcovskej doložky a následne rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu malo v tejto veci zásadný význam, a to bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere účastníkov konania, keďže zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. platil na všetky rozhodcovské konania vrátane spotrebiteľských vecí až do 01. 01. 2015, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

40. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 napadnuté uznesenie potvrdil.

41.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

42. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .