Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/38/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanej Q. E.M., A.. XX. XX. XXXX, W. X. XX, XXX XX O., o zaplatenie 1 127,76 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17. 02. 2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1 127,76 Eur, vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania ku dňu 15. 12. 2010 vo výške 488,35 Eur, nesplatených poplatkov za upomienky ku dňu 15. 12. 2010 vo výške 94,18 Eur, úroku 23 % ročne a úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 744,60 Eur od 16. 12. 2010 do zaplatenia, úroku 23 % ročne a úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 383,16 Eur od 16. 12. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedol, že žalovaná ako dedič po poručiteľovi, D. E., H.. Č.. XXXXXX/XXX, A. W. X. XX, XXX XX O. (ďalej „poručiteľ“) je povinná na vydanie majetku z dedičstva v zmysle § 579 ods. 1, § 470 Občianskeho zákonníka. Poručiteľ ako dlžník a Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej „pôvodný veriteľ“) uzavreli dňa XX. XX. XXXX zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej „zmluva 1“) a dňa XX. XX. XXXX zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej „zmluva 2“). Pôvodný veriteľ poskytol poručiteľovi na základe zmluvy 1 úver vo výške 995,82 Eur a na základe zmluvy 2 úver vo výške 1 659,70 Eur, ktoré sa poručiteľ zaviazal vrátiť v dohodnutých splátkach. Svoj záväzok splatil len čiastočne, pričom jednotlivé splátky a spôsob ich započítania na istinu sú uvedené v „Aktuálnom stave úveru“. Nezaplatením dvoch splátok v lehote splatnosti mal pôvodný veriteľ právo v zmysle obchodných podmienok požadovať predčasné splatenie záväzku vrátane príslušenstva, toto právo využil a poručiteľa vyzval na splatenie dlžnej sumy z oboch zmlúv. Tento svoj záväzok nesplnil, a to napriek upomienkam. Žalobca tvrdí, že pôvodný veriteľ uplatnil svoj nárok voči poručiteľovi, vyplývajúci z oboch zmlúv, v zmysle rozhodcovskej doložky dňa 02. 01. 2012 na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná. V zmysle platnej judikatúry podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaký účinok, ako keby bola žaloba podaná na súd, bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá sa stáva predmetom posúdenia či už rozhodcovského alebo všeobecného súdu. Teda už podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala plynúť premlčacia lehota (uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 11Co/92/2016- 88 zo

dňa 29. 03. 2016). Dňa XX. XX. XXXX došlo k úmrtiu poručiteľa. Na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 24D/285/2013, právoplatného dňa 18. 02. 2014, žalovaná ako dedič poručiteľa nadobudla z majetku vo všeobecnej cene 8 000,- Eur, dedičstvo v čistej hodnote 210,56 Eur, pričom pohľadávky žalobcu vyplývajúce zo zmlúv 1, 2 sú zahrnuté v pasívach dedičstva. Žalovaná pohľadávka bolo postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2010 z pôvodného veriteľa na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, z nej zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 02. 2011 na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., z nej zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 na spoločnosť Bencont Investments, s.r.o. a ďalej na žalobcu.

3. Žalovaná vzniesla námietku premlčania. Ďalej uviedla, že si nie je vedomá podlžnosti jej zosnulého manžela voči Poštovej banke, a.s. ani voči žalobcovi, pričom vôbec nie je schopná splácať jeho podlžnosti, nakoľko sa sama ocitla bez strechy nad hlavou, je po závažnej operácii srdca a má komplikované zdravotné problémy.

4. Žalobca má za to, že samotným vyporiadaním dedičstva, neuplatnením práva dediča odmietnuť dedičstvo, nepopretím pohľadávky oprávneného a uzavretím dohody o vyporiadaní dedičstva, je žalovaná ako dedič zaviazaná na úhradu dlhov poručiteľa, ktoré na ňu prešli jeho smrťou. Pokiaľ ide o námietku premlčania, žalobca má za to, že nie je dôvodná. V dôsledku smrti poručiteľa mohol žalobca jeho právnych nástupcov riadne identifikovať až na základe osvedčenia o dedičstve, preto podľa jeho názoru až odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve (18. 02. 2014) začala plynúť 3 ročná premlčacia doba a nakoľko podal žalobu na súd dňa 17. 02. 2017, považuje celý dlh za nepremlčaný.

5. Súd v súlade s § 180 pojednával v neprítomnosti žalovanej. V rámci dokazovania vykonal všetky navrhnuté dôkazy, oboznámil sa s obsahom predložených listín a to zmluvou o úvere zo dňa 16. 03. 2007, obchodnými podmienkami pre úver verzia 1/2007, aktuálny stav úveru č. XXXXXXXXXX ku dňu 01. 12. 2010, II. upomienkou zo dňa 27. 11. 2009, výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 08. 02. 2010 s fotokópiou plnej zásielky, zmluvou o úvere zo dňa 15. 02. 2007, obchodnými podmienkami pre úver verzia 2/2006, aktuálny stav úveru č. XXXXXXXXXX ku dňu XX. XX. XXXX, II. upomienkou zo dňa 27. 11. 2009, výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 14. 01. 2010 s fotokópiu plnej zásielky, osvedčením o dedičstve č. k. 24D 285/2013- 122 zo dňa 18. 02. 2014, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2010 zo dňa 15. 12. 2010 vrátane prílohy, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 5/2011 zo dňa 24. 02. 2011 vrátane prílohy, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX. XX. XXXX vrátane prílohy č. 1, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 12. 2015 vrátane prílohy č. 3, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, pričom iné návrhy na dokazovanie neboli a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa XX. XX. XXXX uzatvoril pôvodný veriteľ s poručiteľom - klientom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej „zmluva 1“), ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru klientovi vo výške 30 000,- Sk (995,82 Eur) oproti jeho záväzku peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a plniť ostatné povinnosti v zmysle OP. Úver bol poskytnutý za úrok 23 % ročne, pri RPMN 25,59 %, splatný v 40 mesačných splátkach po 1160,- Sk (38,50 Eur), prvej dňa 15. 03. 2007, ďalších k 15. dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru tak pripadla na 15. 06. 2010. Z listiny „aktuálny stav úveru ku dňu 01. 12. 2010“ vyplýva, že poručiteľ úver riadne nesplácal, uhradil splátky splatné do 15. 06. 2009 vrátane.

10. Dňa XX. XX. XXXX uzatvoril pôvodný veriteľ s poručiteľom - klientom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej „zmluva 2“), ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru klientovi vo výške 50 000,- Sk (1 659,70 Eur) oproti jeho záväzku peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a plniť ostatné povinnosti v zmysle OP. Úver bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe 23 % ročne, RPMN 25,58 %, splatný v 40 mesačných splátkach po 1803,- Sk (59,85 Eur), prvej dňa 16. 04. 2007, ďalších k 16. dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru tak pripadla na 16. 04. 2010. Z listiny „aktuálny stav úveru ku dňu 01. 12. 2010“ vyplýva, že poručiteľ úver riadne nesplácal, uhradil splátky splatné do 16. 05. 2009 a časť splátky splatnej 16. 06.2009.

11. Podľa čl. 5 bod 5.2 OP oboch zmlúv, ak je klient v omeškaní s platením viac ako dvoch splátok v plnej, resp. čiastočnej výške, je banka oprávnená požadovať splatenie celej istiny vrátane príslušenstva.

11. V dôsledku omeškania poručiteľa s plnením pôvodný veriteľ po predchádzajúcom upozornení zosplatnil úver zo zmluvy 1/ listom zo dňa 14. 01. 2010 k 14. 01. 2010, zo zmluvy 2/ listom zo dňa XX. XX. XXXX O. XX. XX. XXXX. Obe zásielky sa vrátili späť s tým, že adresát je neznámy, teda v

zmysle čl. 7 bodu 7.2 OP sa považujú za doručenú tretím dňom uloženia na pošte. Ku dňu predčasného zosplatnenia predstavoval dlh poručiteľa zo zmluvy 1/ 482,80 Eur (istina 383,16 Eur, úrok 53,60 Eur, poplatky za upomienky 38,18 Eur, poistné 7,86 Eur) a zo zmluvy 2/ 912,60 Eur (istina 744,60 Eur, úrok 119,86 Eur, poplatky za upomienky 48,14 Eur). Po zosplatnení neboli na úvery vykonané podľa predložených listín žiadne úhrady.

13. Zo zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2010, 24.02.2011, 15.12.2014, 14. 12. 2015 vrátane príloh vyplýva, že postupne došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky vo výške 1 127,76 Eur s príslušenstvom z pôvodného veriteľa na BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, ďalej na PRO CIVITAS s.r.o., BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. až na žalobcu.

14. Žalobca tvrdí, že pôvodný veriteľ svoj nárok uplatnil v rozhodcovskom konaní dňa 02. 01. 2012 na Stálom rozhodcovskom súde, čo ničím nepreukázal ani nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dôkazy, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

15. Z osvedčenia o dedičstve č. k. 24D 285/2013 -122 zo dňa 18. 02. 2014, vydaného JUDr. Tatianou Mensatorisovou, súdnym komisárom na základe poverenia tunajšieho súdu, právoplatného dňa 18. 02. 2014 vyplýva, že poručiteľ D. E. N. T. XX. XX. XXXX. Z majetku v BSM patrila do dedičstva nehnuteľnosť - byt č. 1 v 1 na T. J. XXX Q. F. spolu s 1 podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, vo všeobecnej cene určenej dohodou dedičov vo výške 8 000,- Eur, a tiež pasíva spolu vo výške 7 789,44 Eur (pohľadávky rôznych spoločností, vrátane žalovanej pohľadávky - zapísaná v čl. III, B bod 2/, 3/ osvedčenia), teda čistá hodnota dedičstva, ktoré nadobudla žalovaná na základe dohody dedičov, predstavuje 210,56 Eur.

15. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

16. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

17. Podľa § 52 ods. 3, 4 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia OZ, účinné od 01. 04. 2015 na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) v znení do 31. 10. 2008 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

21. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1, 2 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

24. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 31. 12. 2007, na účely tohto zákona sa rozumie

- spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

- zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2007 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

26. Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 103 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

29. Podľa § 112 ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

30. Podľa § 470 ods. 1 dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

31. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

33. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z .z. Civilný sporový poriadok (ďalej skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

35. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 a jednak dôkaznú povinnosť. Proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany (§ 185 . Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

36. Súd považoval v konaní za nesporné, že žalovaná je dedičkou po poručiteľovi D. E., zomrelom dňa XX. XX. XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 24D 285/2013, právoplatného dňa 18. 02. 2014. Žalovaná teda v zmysle § 470 ods. 1 zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na ňu prešli poručiteľovou smrťou, do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Taktiež nebolo sporné, že poručiteľ a pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. uzatvorili dve zmluvy o úvere a to XX. XX. XXXX Y. XX. XX. XXXX, na základe ktorých poručiteľ čerpal úvery za zmluvne dohodnutých podmienok (vo výške 995,82 Eur zo zmluvy 1 a vo výške 1 659,70 Eur zo zmluvy 2). Keďže poručiteľ porušil zmluvnú povinnosť splácať úvery riadne a včas, pôvodný veriteľ v súlade s § 565 a čl. 5 bod 5.2 OP pristúpil k ich predčasnému zosplatneniu k 14. 01. 2010 (zmluva 1) a k 08. 02. 2010 (zmluva 2). Predloženými zmluvami o postúpení pohľadávok mal súd preukázané, že súčasným veriteľom žalovanej pohľadávky je žalobca, za splnenia podmienok platného postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

37. Súd zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľské v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase ich uzavretia, na ktoré sa prednostne aplikuje Občiansky zákoník (§ 52 ods. 2 veta tretia . Zároveň sa jedná o zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12.2007.

38. Sporné zostalo, či sa jedná o premlčaný nárok a tiež výška prípadného dlhu žalovanej.

39. Súd sa predovšetkým zaoberal dôvodnosťou námietky premlčania vznesenou žalovanou. Premlčanie je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Pri premlčaní súd vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka v súlade s § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 1, 2 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv (viď I ÚS 402/2013 zo dňa 19. júna 2013, rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/87/2017 zo dňa 14. septembra 2017). V danej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie neuhradenej časti poskytnutého úveru s príslušenstvom, ktoré sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, keďže Občiansky zákonník neustanovuje pre tento prípad osobitnú premlčaciu dobu (§ 101 . Pokiaľ ide o začiatok plynutia tejto 3-ročnej premlčacej doby, nakoľko pôvodný veriteľ využil svoje právo podľa čl. 5 bod 5.2 OP a úvery v dôsledku omeškania poručiteľa s ich splácaním predčasne zosplatnil (prvý úver k 08. 02. 2010, druhý k 14. 01. 2010), táto začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú sa stal zročným celý dlh (§ 103 ods. 2 veta druhá . Pri zmluve 1/ nedošlo k úhrade splátky splatnej dňa 15. 07. 2009, pri zmluve 2/ splátky splatnej dňa 16. 06. 2009. Potom 3-ročná doba uplynula pri prvej zmluve dňa XX. XX. XXXX, pri druhej dňa 18. 06. 2012 (keďže posledný deň pripadol na nedeľu, presunul sa na najbližší pracovný deň). Poručiteľ zomrel po uplynutí premlčacej doby dňa 21. 04. 2013 (a to aj v prípade, že by sme jej plynutie počítali od zosplatnenia úverov) a žaloba voči žalovanej ako dedičke po poručiteľovi bola doručená na súd až dňa 17. 02. 2017, po právoplatnom skončení dedičského konania dňa 18. 02. 2014.

40. Žalobca tvrdí, že pôvodný veriteľ nároky voči poručiteľovi uplatnil v rozhodcovskom konaní dňa 02. 01. 2012, v dôsledku čoho malo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby podľa § 112 OZ. Žalobca toto tvrdenie ničím nepreukázal, ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, teda neuniesol dôkazné bremeno. Taktiež netvrdil, že v začatom rozhodcovskom konaní sa riadne pokračovalo, a teda akú dobu premlčacia doba neplynula. V zmysle § 217 ods. 1 pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že Ústavný súd SR v uznesení z 20. 09. 2017, sp. zn. III. ÚS 572/2017 dospel k záveru, že ak veriteľ uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok (z dôvodu, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatným dojednaním a preto sa na ňu prihliada, ako keby nebola v zmluve uvedená - pozn. súdu), nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle § 112 OZ. Zachovanie účinkov podanej žaloby pre takýmto rozhodcovským súdom a spočívanie plynutia premlčacej doby totiž nie je pre tento prípad nikde zakotvené. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že rozhodcovská doložka je zakomponovaná pri oboch zmluvách v obchodných podmienkach (čl. 9, bod 9.2 zmluva 1, čl. 11, bod 11.2 zmluva 2) v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882 (RAM) podľa jej vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.“. Takáto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 , pričom zakladá právomoc výlučne určeného rozhodcovského súdu, čo vyvoláva nerovnováhu v zmluvnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa a preto je ako neprijateľná podmienka (§ 53 ods. 4 písm. r/ neplatná (§ 53 ods. 5 . Nemohla by založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci, v dôsledku čoho by nedošlo k spočívaniu premlčacej doby tak, ako to tvrdí žalobca

41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nemal preukázané spočívanie premlčacej doby v súlade s § 112 tak, ako to tvrdí žalobca, v dôsledku čoho dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že 3 - ročná premlčacia doba pre uplatnenie žalovanej pohľadávky uplynula ešte pred smrťou poručiteľa a teda nebol žiaden dôvod, aby súd začiatok jej plynutia viazal na právoplatnosť osvedčenia o dedičstve tak, ako to prezentoval žalobca.

42. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval uplatnený nárok za premlčaný, preto žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby bližšie skúmal výšku prípadného dlhu žalovanej.

43. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že v spore úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.