Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-107-2018.pdf
PDF · 88.29 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/107/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: X. D., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, A., zastúpený F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, A. o zaplatenie 2 184,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10Csp/37/2016-139 zo dňa 16.05.2018 takto
rozhodol:
Zrušuje výrok rozsudku prvoinštančného súdu o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému bezdôvodné obohatenie v rozsahu nad 970 Eur do výšky 3854,38 Eur a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Súd žalobu žalobcu z a m i e t a. Konanie do sumy 70 eur súd z a s t a v u j e. Súd určuje, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2005 uzavretý medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 3854,38 eur titulom bezdôvodného obohatenia a sumu 500 eur titulom finančného zadosťučinenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti výšky finančného zadosťučinenia súd žalobný protinávrh žalovaného zamieta. Náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému nepriznáva. Priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 44,20 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 261 ods. 6 písm. d), § 708 ods. 1 a 2, § 497, § 503 ods. 2, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 25 ods. 1 a 2, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 6, § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 a 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 451 ods. 2, § 457, § 458 ods. 1 a 2, § 524 Občianskeho zákonníka, § § 1 ods. 2, §11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a), § 3 ods. 3, § 4 ods. 2, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 2 184,99 eur spolu s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2184,99 eur od 16.7.2016 do zaplatenia a na úhradu trov konania. Súd mal za preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky dňa 19.9.2016 z pôvodného veriteľa na súčasného žalobcu. Taktiež bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá dňa 28.10.205 zmluva na základe žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro. Z predmetnej zmluvy vyplýva úverový rámec 30 000,-Sk s mesačnou splátkou 1 000,- Sk. Žalobca sa posledným podaním doručeným súdu dňa 16.4.2018 domáhal zaplatenia sumy 468,34 s príslušným úrokom z omeškania a na úhradu trov konania a zároveň zobral svoju žalobu do sumy 70 eur späť.
Medzi stranami sporu bola podpísaná iba žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Qatro. Z tejto zmluvy je možné zistiť iba úverový rámec 30 000,- Sk a mesačnú splátku 1 000,- Sk. Zmluva neobsahuje RPMN a ani spôsob jej výpočtu. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu uvádza, že súčasťou predloženej dokumentácie boli aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, kde sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca. V spisovom materiáli sa nachádza jedna strana obchodných podmienok uvádzaných žalobcom. Z predložených listín nie je zrejmé, či tieto obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou žiadosti o vydanie platobnej karty, kedy boli prijaté. Tieto všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané stranami sporu a preto nemožno brať do úvahy, že by uzavretý právny vzťah medzi stranami sporu obsahoval ustanovenia o výške RPMN resp. ustanovenia o spôsobe výpočtu PRMN a preto je zmluvný vzťahu uzavretý medzi stranami sporu bez úrokov a bez poplatkov tak ako sa to vyplýva z ustanovení § 4 ods. 2, písm. g), h) zákona č. 258/2001 Z.z. Žalovaný si požičal od žalobcu celkovo sumu 64 900,-Sk do roku 2008 t.j. 2 154,29 eur a od roku 2009 sumu 1 258,85 eur. Spolu požičaná suma je vo výške 3 346,75 eur. Žalovaný uhradil sumu 6 131,13 eur, do podania návrhu, počas podania návrhu uhradil sumu 1 000 eur + 70 eur t.j. spolu 1070 eur. Spolu teda žalovaný uhradil sumu 7 201,13 eur. Keďže predmetná zmluva je bez úrokov a bez poplatkov a bolo preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi požičanú sumu, súd žalobu žalobcu zamietol. Protinávrhom doručeným súdu dňa 11.4.2018 sa žalovaný domáhal určenia, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2005 je bez úrokov a bez poplatkov. Zároveň žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 854,3779 eur, o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 2184,99 eur a žiadal náhradu trov konania. Keďže súd považuje uzavretú zmluvu za zmluvný vzťah bez úrokov a bez poplatkov, protinávrhu žalovaného v tejto časti vyhovel. Žalovaný sa domáhal aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2 854,3779 eur. V protinávrhu uviedol, že si požičal sumu 3 346,7474 eur a vrátil 7201,1253 eur. Výpis z účtu o výške požičanej sumy žalovaný nedoložil, preto súd vychádzal z prehľadu požičaných súm, ktoré uviedol žalobca v písomnom podaní doručenom súdu. Z tohto prehľadu vyplýva, že žalovaný si požičal sumu 3 346,75 a vrátil sumu 7 201,13 po zaokrúhlení. Rovnaké sumy uvádzajú žalobca aj žalovaný. Keďže žalobca nad požičanú sumu uhradil sumu 3 854,38 Eur, v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie, pretože ide o plnenie bez právneho dôvodu, keďže zmluva je bez úrokov a bez poplatkov a žalovaný mal uhradiť len to, čo si reálne požičal. Žalovaný si uplatnil protinávrhom finančné zadosťučinenie vo výške 2 184,99 eur. K tejto časti protinávrhu jeho právna zástupkyňa uviedla, že túto čiastku žiada z dôvodu, že zo strany žalobcu bol na nich vyvíjaný nátlak. Cítili sa oklamaní, pretože osoba, ktorá od nich chodila vyberať peniaze vedela o ich situácii. Stále niečo uhrádzali a stále od nich požadovala peniaze a ďalšie splátky. Kvôli tejto zmluve sa im takmer rozpadlo manželstvo. V poslednom období už iba uhrádzali splátky. Žalovanému jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Možno prisvedčiť žalovanému, že tento znášal stav právnej neistoty, obával sa o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, keď si žalobca voči nemu uplatňoval nároky, pozostávajúce zo súm, na ktoré nemal nárok. Žalovaný bol nedôvodne vystavený psychickému vypätiu zo strany žalobcu najmä vzhľadom na jeho praktiky, spôsoby domáhania sa zaplatenia pohľadávky z úverovej zmluvy. Samotný žalovaný musel na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalovaného ako spotrebiteľa zo strany žalobcu, intenzity zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným (dvojnásobok), dĺžky trvania závadného stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalovaného, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 500,- eur, na ktorej zaplatenie žalobcu zaviazal. Žalovaný požadoval sumu 2 184,99 eur, avšak nijakým spôsobom neodôvodnil, ako k takejto sume dospel. Súd za primerané zadosťučinenie považuje sumu 500 eur, preto v prevyšujúcej časti súd protinávrh žalovaného zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
2. Proti rozsudku, a to proti výroku o povinnosti žalobcu vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 970,00 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní. Namietal, že súd prvej inštancie ho zaviazal na plnenie v rozsahu, ktoré od žalovaného neprijal. Nakoľko mu žalovaný nepoukázal plnenie v prospech zaplatenia pohľadávky z úveru nad rámec žalobcom prijatej sumy vo výške 970.00 Eur, žalobca sa nemohol voči žalovanému bezdôvodne obohatiť v rozsahu nad rámec sumy 970.00 €. Z uvedeného dôvodu žalobca nie je pasívne legitimovaným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 2884.38 € s prísl.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, kam a na aký účet žalovaný poukázal plnenie, ktorého vrátenia sa voči žalobcovi domáha. Taktiež z neho nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru o bezdôvodnom obohatení žalobcu na úkor žalovaného v rozsahu sumy, na ktorej zaplatenie bol žalobca zaviazaný. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak postihnuté vadou nepreskúmateľnosti.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú. Je zrejmé, že v priebehu konania došlo k zmene v osobe žalobcu (predtým W. a.s., teraz Intrum Slovakia s.r.o.). Súd prvej inštancie pripustil zmenu v osobe žalobcu s poukazom na skutočnosť, že medzi W.. ako postupcom a Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom bola dňa 19.09.2016 uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky voči žalovanému, ktorá mala vzniknúť zo zmluvy uzatvorenej medzi W. a.s. a žalovaným dňa 11.11.2005. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vykonal úhrady nielen pred podaním žaloby, ale aj v priebehu konania, o čom napokon svedčia aj čiastočné späťvzatia žaloby. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný bol na základe zmluvy povinný vrátiť sumu 3346,75 Eur, plnil však viac, a to celkovo sumu 7201,13 Eur, preto suma 3854,38 Eur predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, teda bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovanému nutné s poukazom na ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať. Z ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že bezdôvodné obohatenie je povinný vydať ten, kto sa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, či súd prvej inštancie skúmal, či jednotlivé platby vykonané žalovaným, z ktorých pozostáva bezdôvodné obohatenie, prijal práve žalobca, t.j. Intrum Slovakia s.r.o.. Nie je zrejmé, či súd správne ustálil, že spoločnosť Intrum Justitia s.r.o. je osobou povinnou vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie v plnom rozsahu tak, ako to žiadal žalovaný. Za tohto stavu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu vydať bezdôvodné obohatenie žalovanému v plnej výške, t.j. v sume 3854,38 Eur nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv). Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcemu zrušeniu rozsudku s tým, že náležite preskúma a zistí, či žalobca - Intrum Justitia s.r.o. prijal od žalovaného platby presahujúce 970 Eur predstavujúce bezdôvodné obohatenie, alebo či tieto prijal iný subjekt. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Rozhodne tiež o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.