Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cob-44-2017.pdf
PDF · 89.74 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/44/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Peter Behúň TATRAWOOD, Poľná 135, 059 35 Batizovce, IČO: 35 416 688 (ukončená podnikateľská činnosť ku dňu 11.5.2016), právne zastúpeného: JUDr. Jozef Furčák, advokát, Puškinova 856/4, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: AQUAPARK Poprad, s.r.o. , Športová 1397/1, 058 01 Poprad, IČO: 36 482 609, právne zastúpenému: AK Lebovič, s.r.o., Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava a JUDr. Jozef Hrobák, advokát, Hviezdoslavova 4052/59, 058 01 Poprad, o zaplatenie 16679,94 eur (správne 15836,69 eur) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. XCb/XXX/XXXX-XXX z 8. septembra 2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 15836,69 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia predstavujúceho neoprávnené užívanie hnuteľných vecí v období od 21.12.2008 do 15.8.2011. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že „medzi právnym subjektom TATRAWOOD Trading, s.r.o. a Peter Behúň TATRAWOOD bola uzavretá zmluva o predaji majetku a majetkových práv dňa 31.12.2007, kde bolo oznámené žalovanému o prechode práv a povinností. Žalovaný ukončil zmluvný vzťah na základe nájomnej zmluvy medzi AQUAPARK Poprad, s.r.o. a TATRAWOOD Trading, s.r.o. dňa 21.12.2005, a to výpoveďou zo dňa 15.08.2008, ktorá bola doručená Petrovi Behúňovi TATRAWOOD, to znamená, že žalovaný vedel o právnom nástupníctve a mal plniť všetky nároky z uvedenej zmluvy Petrovi Behúňovi TATRAWOOD a vedel, že je vlastníkom uvedených hnuteľných vecí, čo je zrejmé aj z uzavretej kúpnej zmluvy medzi Petrom Behúňom TATRAWOOD a AQUAPARK Poprad, s.r.o.. Vzhľadom na kúpnu zmluvu zo dňa 15.08.2011 a doručených faktúr č. 08042, 08035, 08017 súd považoval za nesporné, že došlo k skončeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a že žalobca si uvedené veci neprevzal aj keď žiadal o ich vydanie a tieto veci žalovaný neužíval v období od 21.12.2008 do 15.08.2011 a v období keď bol žalobca v konkurze mohol si uplatniť nároky správca konkurznej podstaty voči žalovanému. Žalovaný nemal majetkový prospech z užívania veci za obdobie od 21.12.2008 do 15.08.2011, nakoľko tieto veci neužíval a z jeho strany bolo umožnené žalobcovi prevziať si kedykoľvek uvedené veci s poukazom na svedeckú výpoveď E.. U. V., takže žalobca bol aktívne legitimovaný a zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným a TATRAWOOD Trading, s.r.o. sú
platné. Žalobca nepreukázal prostriedkami procesného útoku získaný majetkový prospech žalovaným, opodstatnenosť nároku a rozsah nároku.“
3. Nárok žalobcu posúdil súd prvej inštancie podľa § 261 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka, § 682, § 451, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
4. V nadväznosti na citované ustanovenia poukázal na skutočnosť, že zmena vlastníctva prenajatých hnuteľných vecí neznamená skončenie nájomného vzťahu, preto považoval zmluvu uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou TATRAWOOD Trading, s.r.o. dňa 31.12.2007 o prevode majetkových práv a povinností za platnú, v nadväznosti na čo považoval za platné aj ukončenie zmluvného vzťahu z nájomnej zmluvy výpoveďou zo strany žalovaného ku dňu 30.9.2008. Konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že po skončení nájmu užíval žalovaný hnuteľné veci, ktoré boli predmetu nájmu naďalej a že by mu z tohto titulu plynul nejaký majetkový prospech. Z tohto dôvodu nedošlo podľa názoru súdu prvej inštancie k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného v období od 21.12.2008 do 15.8.2011. Zdôraznil, že žalobca po skončení nájmu nežiadal vrátenie veci a ani si ich vydanie neuplatnil žalobou na súde. Na potvrdenie správnosti svojho záveru súd prvej inštancie poukázal na kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.8.2011, ktorej predmetom bol odpredaj hnuteľných vecí, tvoriacich predtým predmet nájmu za dohodnutú kúpnu cenu 1.500 eur. Za nelogické považoval to, že by majetkový prospech žalovaného mal predstavovať sumu 5.975 eur ( 15.000 Sk x 12) a hodnota týchto vecí, za ktoré boli žalovaným kúpené bola 1.500 eur. Nárok žalobcu ako nepreukázaný a teda nedôvodný, vrátane žiadaného omeškania s plnením, súd prvej inštancie zamietol.
5. V zákonom stanovej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia ako aj nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/, h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Poukázal na rozporné tvrdenia žalovaného spočívajúce v tom, že jeho povinnosťou nebolo veci po skončení nájmu vrátiť žalobcovi, ale stačilo ich ponechať tam, kde si ich prevzal s tvrdením, že bol pripravený predmet nájmu odovzdať. Tieto vyjadrenia nasvedčujú skutočnosti, že žalovaný nebol zmierený s ukončením nájmu. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu naviac nepredložil žiaden dôkaz o krokoch smerujúcich k tomu, aby predmet nájmu vlastníkovi vrátil, teda nevyzval žalobcu, aby si veci prišiel vyzdvihnúť. Odvolateľ trval na tom, že žalovaný bol v omeškaní so splnením svojej povinnosti, o čom svedčí to, že žalobca sa opakovane pokúšal k predmetu nájmu dostať tak neoficiálnou ako aj oficiálnou cestou, o čom svedčia predložené dôkazy ako napr. pokus o zmier, výzva, telefonáty a osobný rozhovor so svedkyňou E.. V.. Zdôraznil, že nemal možnosť, ako sa k predmetu nájmu dostať, keďže nehnuteľnosť, kde boli veci uskladnené mu nepatrila a fyzicky nemal ani kľúče od objektu. K predmetu nájmu sa tak mohol dostať len za aktívnej súčinnosti toho, kto mal veci v držbe, k čomu však nedošlo. Žalobca poukázal na svoje aktívne konanie, výsledkom ktorého bolo to, že žalovaný hnuteľné veci v konečnom dôsledku odkúpil do svojho vlastníctva. Trval na tom, že žalovaný nielenže veci nevrátil, ale nijako žalobcovi neumožnil si veci zobrať. Žalobca poukázal na obchodnoprávny charakter vzťahu založeného nájomnou zmluvou, ktorého charakter po vypovedaní nájomnej zmluvy nezanikol, keďže žalovaný nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu z nájomnej zmluvy vyplývali. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
6. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal so základnou otázkou, teda s tým, čo bolo dôvodom, že žalovaný odkúpil nepotrebné veci, ktoré mal uložené v priestoroch a ktoré boli údajne pripravené na prevzatie, ktoré spravoval len on a chodil ich pravidelne kontrolovať, či došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy za situácie, že žalovaný mal veci stále u seba, nevrátil ich. Vyslovil názor, že v dôsledku toho nájom trval v súlade s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že jeho povinnosťou v predmetnom konaní nebolo preukázanie skutočnosti, že žalovaný predmet nájmu reálne užíval. Inštitút bezdôvodného obohatenia totižto neslúži len k tomu, aby ten, kto bol ukrátený sa dostal k tomu, o čo sa obohatil ten druhý na jeho úkor, ale aj k tomu, aby dostal to, o čo sa majetok toho, kto vec užíval, resp. mal vo svojej moci, nezmenšil. Pokiaľ by teda žalovaný preukázal, že veci neužíval, tak žalobcovi stačí preukázať, o čo sa jeho majetok nezmenšil. V takomto prípade majetok žalovaného sa nezmenšil o platenie nájomného, na ktoré ho zaväzuje hmotnoprávny predpis v § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa nevyžaduje, aby bola vec aj reálne užívaná.
7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval žalobca za nesprávne z dôvodu, že súd sa nevyrovnal s okruhom účastníkov konania a tiež aj správnym titulom a výškou uplatňovaného nároku. Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. K odvolaniu žalobcu predložil svoje vyjadrenie žalovaný podaním z 22.2.2017. Spochybnil odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP uvádzaný žalobcom s dôrazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal všetky stranami predložené a navrhované dôkazy, pričom žalobca vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol, čím nedošlo k naplneniu uvedeného odvolacieho dôvodu. Zo skutkovým zistením súdu prvej inštancie, že žalovaný hnuteľné veci po ukončení nájomnej zmluvy neužíval, sa žalovaný stotožnil a tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní v tomto smere považoval za rozporné s vykonaným dokazovaním. Z výpovede z nájomnej zmluvy zo strany žalovaného a svedeckej výpovede E.. U. V. totižto vyplýva, že to bol práve žalovaný, ktorý prenajatý majetok nevyužíval, nepotreboval ho, preto pristúpil k výpovedi z nájomnej zmluvy. Za zavádzajúce považoval žalovaný aj tvrdenie žalobcu, že sa opakovane pokúšal k prenajatým veciam dostať, avšak žalovaný mu to neumožnil. V súvislosti s týmto tvrdením žalobcu poukázal na samotné znenie nájomnej zmluvy zo dňa 1.11.2005, z ktorého vyplýva, že predmet nájmu si prevzal žalovaný v priestoroch futbalového štadióna v Poprade a tam ho ponechal aj po skončení nájmu. Zdôraznil, že nájomná zmluva neurčovala žiadne špecifické miesto, kde má byť predmet nájmu po skončení nájmu vrátený, ani špecifický spôsob, akým má byť predmet nájmu vrátený. Zo znenia nájomnej zmluvy je pritom zjavné, že predmet nájmu sa v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nachádzal na futbalovom štadióne v Poprade a na tomto mieste bol daný do užívania žalovanému ako nájomcovi. Žalovaný si predmet nájmu nebol nikde vyzdvihnúť, nebol mu dovezený žalobcom, teda k žiadnemu faktickému odovzdaniu predmetu nájmu nedošlo; došlo len k vzniku oprávnenia na užívanie hnuteľných vecí na mieste, kde sa nachádzali. Rovnako tak, právo na užívanie hnuteľných vecí na mieste, kde sa nachádzali, zaniklo ukončením nájomnej zmluvy. Žalovaný zdôraznil, že k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo k 30.9.2008, čo bolo žalobcom potvrdené. Po tomto dátume žalovaný už predmet nájmu neužíval, čo potvrdila aj svedkyňa E.. U. V.. Od 1.10.2008 predmet nájmu ostal v priestoroch futbalového štadióna v Poprade, pričom si ho žalobca ako jeho vlastník neprišiel prevziať ani nevykonal žiaden faktický úkon, ktorým by požiadal žalovaného o súčinnosť pri odovzdaní predmetu nájmu. Poukazom na svedeckú výpoveď E.. U. V. žalovaný zdôraznil, že žalobca si predmet nájmu v skutočnosti prevziať nechcel, nemal oň záujem a snažil sa ho žalovanému predať, čomu sa žalovaný bránil. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy nakoniec žalovaný pristúpil iba z dôvodu, aby celú záležitosť uzatvoril, keďže žalobca situáciu neriešil a svoje hnuteľné veci si nevypratal z priestorov, kde sa nachádzali. Za správny postup súdu prvej inštancie považoval žalovaný dôraz na svedeckú výpoveď E.. U. V., ktorú považoval za dostatočne dôveryhodnú. Žalovaný zdôraznil, že žalobca iný skutkový stav nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojím tvrdeniam.
9. K odvolacej námietke žalobcu spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci žalovaný uviedol, že aplikácia žalobcom uvádzaných ustanovení § 723 ods. 1 a § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy, keďže citované ustanovenia sa vzťahujú na prípad užívania predmetu nájmu po uplynutí dohodnutej doby, pričom v posudzovanom prípade nešlo o ukončenie nájmu uplynutím doby, ale na základe výpovede nájmu zo strany nájomcu - žalovaného. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si trovy odvolacieho konania.
10. Žalobca svoje stanovisko k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu nepredložil.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením rozhodnutia.
12. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie ako aj s jeho právnym záverom. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že sám žalobca svoju žalobu právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie odkazom na ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka, čo zopakoval vo svojich písomných vyjadreniach a zdôraznil aj vo svojej záverečnej reči prednesenej na pojednávaní dňa 11.8.2016. Pokiaľ žalobca zároveň poukazuje na ustanovenie § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci, tak k tomuto odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie je možné aplikovať pri nájomnom vzťahu dohodnutom na dobru určitú, preto jeho aplikácia
na vzťah medzi žalobcom resp. jeho právnym predchodcom a žalovaným založený nájomnou zmluvou z 1.11.2005 je vylúčená. V čl. IV. bod 1 bola dohodnutá doba nájmu na čas neurčitý od 1.11.2005. V konaní bolo nepochybne preukázané, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol ukončený k 30.9.2008 výpoveďou zo strany žalovaného. Rozdielna právna argumentácia prezentovaná žalobcom vnáša pochybnosti aj do jeho skutkových tvrdení. Odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že predmet nájmu nebol žalovaný povinný odovzdať žalobcovi iným spôsobom, než aký žalovaný zvolil, teda ponechaním predmetu nájmu v lôžkovej a reštauračnej časti zariadenia futbalového štadiónu, teda v priestoroch, v ktorých predmet nájmu aj prevzal. Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani skutočnosť, že žalobca, resp. jeho právny predchodca počas obdobia vyše roka od ukončenia nájmu nevykonal žiadne právne a ani faktické kroky voči žalovanému, čo podporuje skutkové tvrdenia uvádzané žalovaným, s ktorými sa stotožnil súd prvej inštancie. Samotné uzavretie kúpnej zmluvy 15.8.2011 nie je dôkazom o užívaním predmetu nájmu žalovaným, ako to vo svojom odvolaní prezentuje žalobca.
13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu premietnutému do užívania hnuteľných veci po skončení nájomného vzťahu, ktorý trval od 1.11.2005 do 15.8.2011. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
15. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).