Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/115/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: C. N., Š. XX, T. I. T. D., zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Cagalovou, Poľovnícka 10, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: J. Y., H. X, H., o zaplatenie 1.922 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 01.06.2016, č.k. 19C/109/2015-77, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.922 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % od 29.12.2014 do zaplatenia, povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok 115 eur a rozhodol o vrátení súdneho poplatku 216,50 eura žalobcovi.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 29.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.922 eur s príslušenstvom, ktorú žalobca vložil dňa 27.12.2012 na účet žalovaného, oznámený mu manželkou žalovaného, pani S. Y.. Predmetná finančná čiastka mala na základe ústnej dohody medzi žalobcom a manželkou žalovaného zodpovedať pôžičke pre spoločnosť Šikulky, s.r.o. Žalovaný, napriek výzvam žalobcu, peniaze v predmetnej výške nevrátil. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní súdu dňa 05.11.2015 doplnil, že koncom roka 2012 sa stretol s pani S. Y., ktorá ho požiadala o pôžičku v sume 1.922 eur, pričom mu uviedla aj číslo účtu, na ktorý dňa 27.12.2012 predmetnú peňažnú čiastku vložil, s tým, že tieto peniaze mu mala do dvoch mesiacov vrátiť. Žalobca sa neskôr dozvedel, že bankový účet, na ktorý vložil peniaze, patrí žalovanému, manželovi pani S. Y.. Žalobca mal na základe týchto skutočností za to, že žalovaný prijal peňažnú sumu 1.922 eur bez právneho dôvodu, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, pričom výsluchom svedkyne S. Y. zistil, že peniaze, ktoré žalobca poslal na účet žalovaného, mali byť pôžičkou pre pána W. Y., a nie pre spoločnosť Šikulky, s.r.o, ale keďže tento nemal vlastný účet v banke, poprosil ju, aby mu v tomto smere pomohla. Po oznámení čísla bankového účtu žalovaného vložil žalobca na tento účet peňažnú sumu 1.922 eur, ktorú svedkyňa ešte v ten istý deň vybrala a v sume krátenej o 50 eur, zodpovedajúcej dlhu W. Y. voči svedkyni, mu ich odovzdala. Aj svedok I. Y., konateľ spoločnosti Šikulky, s.r.o. potvrdil, že predmetná spoločnosť žiadnu pôžičku nepotrebovala, preto si peniaze od žalobcu nepožičala a nepožičal si ich ani samotný svedok. V roku 2012 sa stretol s pani S. R., priateľkou žalobcu, ktorá sa poznala s W. Y. a neskôr ho kontaktovala, aby mu dohovoril a požičané peniaze žalobcovi vrátil. Svedkyňa S. R. uviedla, že žalobca požičal peniaze pani S. Y., ktorá pre účely vkladu označila bankový účet svojho manžela; preto sa následne spolu so žalobcom domáhali vrátenia peňazí od žalovaného, ktorý však o žiadnej pôžičke nemal vedomosť. O predmetnej pôžičke nemal vedomosť ani svedok W. Y., ktorý poprel, že by poznal žalobcu, a preto si od neho nemohol požičať žiadne peniaze. Svedok pripustil, že pozná listinu predloženú svedkyňou S. Y., ktorá potvrdzovala, že od nej prevzal sumu 1.872 eur (ako 1.922 eur - 50 eur); tá mala predstavovať splátku pôžičky, ktorú jej svedok poskytol v roku 2010 v sume 10.000 eur.

4. Výsledky vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil podľa § 132 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a právne posúdiac vec podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobca vložil na bankový účet žalovaného sumu 1.922 eur, tak ako uviedla i svedkyňa S. Y., ktorá peniaze z predmetného účtu vybrala. Prijatím peňažnej sumy na svoj účet získal žalovaný plnenie bez právneho dôvodu, ktoré bol povinný vydať tomu, kto mu peniaze na účet zaslal; bolo pritom irelevantné, či tieto peňažné prostriedky svedkyňa S. Y. následne po ich vybratí z účtu niekomu požičala alebo odovzdala. Žalovaný pritom mal vedomosť o prijatí peňažnej čiastky na jeho bankový účet prostredníctvom sms správ, oznamujúcich pohyb na účte.

5. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi spolu s uplatnenou istinou v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy, ktoré boli uplatnené v súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ku dňu vzniku záväzkového vzťahu.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v celkovej sume 115 eur, zodpovedajúcej zaplatenému súdnemu poplatku. Samostatným výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 216,50 eura žalobcovi prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., keď žalobca zaplatil súdny poplatok vo vyššej sume ako bol povinný.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolaním, ktoré podľa obsahu smerovalo proti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a zaviazal ho na zaplatenie sumy 1.922 eur spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Namietal existenciu dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p., ako aj to, že po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. mu konajúci súd neumožnil navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Pokiaľ išlo o vec samu, považoval žalovaný celú žalobu za finančný podvod voči nemu a jeho manželke S. Y., na ktorom sa mali dohodnúť žalobca, jeho priateľka, svedkyňa S. R. a svedok W. Y., a preto poprel získanie akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu. Potvrdil, že žalobca dňa 27.12.2012 vložil sumu 1.922 eur na jeho bankový účet; číslo bankového účtu však oznámila jeho manželka, svedkyňa S. Y. svedkovi W. Y., a nie žalobcovi, potom ako ju svedok oslovil, aby mu pomohla, nakoľko jeho známi (žalobca a S. R.) mu hodlali poslať nejaké peniaze. Jeho manželka s tým súhlasila a po pripísaní peňazí na bankový účet žalovaného tieto ešte v ten istý deň vybrala a odovzdala svedkovi W. Y., ktorý prevzatie peňazí potvrdil svojim podpisom. Žalovaný tak poprel, že by peňažná suma 1.922 eur predstavovala pôžičku pre spoločnosť Šikulky, s.r.o. Ďalej uviedol, že po určitom čase sa jeho manželke ozvala svedkyňa S. R. s prosbou o pomoc, nakoľko jej svedok W. Y. nechcel požičané peniaze vrátiť.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného namietal pravdivosť skutočností ním uvedených v odvolaní. Dňa 27.12.2012 vložil sumu 1.922 eur na účet žalovaného na základe dohody s jeho manželkou, ktorá mu prisľúbila peniaze do dvoch mesiacov vrátiť. Žalobca si pritom nepreveril, kto je vlastníkom bankového účtu, keďže dôveroval manželke žalovaného v tom, že jej predmetný účet patrí. Žalobca zdôraznil, že so žalovaným nebol v žiadnom právnom vzťahu, a preto po pripísaní peňažnej sumy vo výške 1.922 eur na jeho bankový účet, bol žalovaný povinný tieto peniaze vrátiť. Nepovažoval za podstatné, či žalovaný následne peniaze z bankového účtu vybral alebo ich vybrala jeho manželka, ktorej svedčalo dispozičné oprávnenie nakladať s bankovým účtom žalovaného, prípadne, či ich odovzdala svedkovi W. Y.; relevantným vo veci bolo to, že žalovaný získal peňažné prostriedky bez právneho dôvodu, čím sa na jeho úkor obohatil a toto obohatenie bol povinný mu vydať. Žalovaný pritom v konaní nepreukázal tvrdenia o tom, že peňažnú sumu 1.922 eur vložil na jeho bankový účet v prospech svedka W. Y., s ktorým žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu.

9. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného, že po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. mu súd prvej inštancie neumožnil navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, žalobca uviedol, že sa nezakladá na pravde. Žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie a ani v odvolaní neuviedol, aké ďalšie dôkazy žiadal vykonať. Pokiaľ mienil navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, túto možnosť mal na pojednávaní konanom dňa 01.06.2016, pred vyhlásením rozsudku vo veci samej. So zreteľom na tieto skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

10. Odvolací súd s poukazom na § 470 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.10.2018 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

11. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a stotožňuje s jeho odôvodnením, a preto konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.), v tom, že žalovaný sa pripísaním peňažnej sumy 1.922 eur na jeho bankový účet dňa 27.12.2012 bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, a toto obohatenie je povinný mu vydať.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. V ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka je vymedzený inštitút bezdôvodného obohatenia. Ide predovšetkým o záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil a oproti tomu existuje právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa druhý zo subjektov tohto záväzku obohatil. Bezdôvodným obohatením je i prijatie plnenia bez právneho dôvodu. Ide o prípady, kedy právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj o prípady, ak tento dôvod dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu na plnenie od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie.

15. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním a jeho zhodnotením v súlade s § 132 O.s.p. (§ 191 ods. 1 C.s.p.) dospel k správnemu záveru, že medzi žalobcom a žalovaným neexistoval právny vzťah, obsahom ktorého by bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné plnenie v sume 1.922 eur. Takú okolnosť netvrdil napokon ani samotný žalovaný. Svoju procesnú obranu založil na tom, že žalobca vložil dňa 27.12.2012 peňažné prostriedky v sume 1.922 eur na jeho bankový účet z dôvodu pôžičky poskytnutej svedkovi W. Y., prostredníctvom jeho manželky S. Y., ktorá peniaze po ich vybratí z bankového účtu žalovaného následne svedkovi W. Y. aj odovzdala; tieto tvrdenia sa však žalovanému v konaní nepodarilo preukázať. Z trojice osôb, ktoré mali byť osobne zainteresované na údajnej pôžičke peňazí v prospech svedka W. Y. (žalobca, S. Y. Z. W. Y.) totiž dve z nich (žalobca a W. Y.nayi) absolútne popreli existenciu akéhokoľvek záväzkového vzťahu z titulu pôžičky, príp. iného právneho titulu, medzi nimi. Žalobca, rovnako ako svedok W. Y., zhodne uviedli, že sa osobne nepoznajú a že svedok W. Y. žiadne finančné prostriedky od žalobcu nežiadal a tento mu ich preto ani nemohol poskytnúť. Pokiaľ sa preto žalovaný, na podporu svojich tvrdení o pôžičke peňazí v prospech svedka W. Y., odvolával na výpoveď svojej manželky, svedkyne S. Y., jej výpoveď vo svetle ostatných vykonaných dôkazov svedčiacich v neprospech tvrdení žalovaného, neobstojí.

16. Vzhľadom na to, že žalobca preukázateľne vložil dňa 27.12.2012 sumu 1.922 eur na bankový účet žalovaného bez toho, aby existoval právny dôvod poskytnutia takého plnenia, možno súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že prijatím tejto peňažnej sumy sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Je pritom irelevantné, či finančné prostriedky z bankového účtu žalovaného následne vybrala jeho manželka, ktorej svedčilo oprávnenie disponovať s bankovým účtom žalovaného a spotrebovala alebo ich odovzdala svedkovi W. Y., nakoľko prijatím peňažných prostriedkov v sume 1.922 eur sa preukázateľne zväčšil majetok práve žalovaného ako vlastníka bankového účtu.

17. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. mu súd prvej inštancie znemožnil navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, tieto tvrdenia nijako nepreukázal. Z obsahu zápisnice z pojednávania súdu prvej inštancie zo dňa 01.06.2016 (č.l. 73 - 76) totiž vyplýva, že konajúca sudkyňa sa v priebehu pojednávania viackrát dotazovala strán sporu, či majú návrhy na doplnenie dokazovania a obe zhodne uviedli, že žiadne návrhy v tomto smere nemajú, pričom na tomto stanovisku zotrvali aj po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Odvolací súd preto námietku žalovaného vyhodnotil za neopodstatnenú. Naviac, žalovaný ani v odvolaní neoznačil žiaden dôkaz, ktorý mal súd prvej inštancie, prípadne odvolací súd, vykonať.

18. A napokon, pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na existenciu odvolacích dôvodov, vymenovaných v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p., k svojej námietke nepripojil ani len stručné dôvody, pre ktoré sa podľa neho súd prvej inštancie dopustil konkrétnych vád alebo nesprávneho procesného postupu, s výnimkou vyššie namietaných. Odvolací súd, viazaný uplatnenými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), tak nemal podklad na to, aby sa v rámci odvolacieho prieskumu bližšie zaoberal inými ako výslovne namietanými odvolacími dôvodmi.

19. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.922 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.922 eur od 29.12.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania, ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

20. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).