Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-354-2015.pdf
PDF · 96.97 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/354/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: G. N., L. XX, XXX XX N., zast.: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, Ryanair Dublin Office, Airside Business Park, Swords, Co., Dublin, Írsko, zast.: alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 250,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 250,- EUR s 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania od 18.02.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca m á nárok na 100 %-nú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.08.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 250,- EUR s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o preprave. Let č. J. sa uskutočnil 17.08.2015 z miesta odletu Ciampino Airport v Ríme na miesto príletu Ivanka Airport v Bratislave. Plánovaný čas odletu mal byť o 11:00 hod. dňa 17.02.2015 a plánovaný čas príletu mal byť o 12:40 hod. dňa 17.02.2015. Žalobca bol o zrušení letu informovaný na letisku Ciampino Airport v Ríme. Letecký dopravca mu síce ponúkol náhradný let do cieľovej destinácie, avšak využitím alternatívneho letu by plánovaný čas príletu presiahol 4 hodiny. Po tom, čo sa dozvedel o zrušení letu, si na vlastné náklady vo výške 132,98 EUR kúpil dňa 17.02.2014 novú letenku na deň 17.02.2014 s odletom z Ríma o 19:40 a príletom do Viedne o 21:15 hod., operovaným spoločnosťou Air Berlin. Žalovaný nepreukázal mimoriadne okolnosti pri zrušení letu. Vzdialenosť z letiska v Bratislave na letisko v Ríme je menšia ako 1.500 km, a teda žalobcovi patrí náhrada vo výške 250,- EUR podľa čl. 7 ods. 1 písm. a) nariadenia EP a Rady č. 261/2004.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že z objektívnych dôvodov mu nebolo správou letiska Ciampino dovolené vykonať prepravu žalobcu letom č. J., pričom žalovaný nemal inú možnosť, ako pristúpiť k zrušeniu letu. Objektívnym dôvodom pre zrušenie letu bol národný štrajk talianskej letovej prevádzky, ktorý začal dňa 17.02.2015 o 12:00 hod. a trval do 16:00 hod. Nariadenie č. 261/2004 predmetnú situáciu upravuje inštitútom „mimoriadnych okolností“. Liberácia v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 predstavuje udalosť spôsobenú mimoriadnymi okolnosťami, ktorá zbavuje leteckého dopravcu povinnosti hradiť cestujúcemu náhradu. Dôkaz predložený žalobcom pod označením „Flight Observation Pack“ obsahuje na poslednej strane informácie potvrdzujúce tvrdenia o mimoriadnej okolnosti v podobe štrajku, a to správou z CFMU zo dňa 17.02.2015 a CFMU zo dňa 11.02.2015 o skutočnosti, že bude prebiehať štrajk od 12:00 hod. do 16:00 hod. Let č. FR9822 bol síce plánovaný na 11:00 hod., avšak rozsah štrajku ochromil aj lety, ktoré boli plánované pred jeho začiatkom. Zo strany žalovaného nebolo možné prepraviť žalobcu do cieľovej destinácie pod hranicu 4 hodín, resp. pred samotným ukončením štrajku o 16:00 hod. Poukázal aj na informáciu uverejnenú na webovej stránke www.onjet.co.uk, ktorá uvádzala, že národný štrajk talianskej letovej prevádzky bude dňa 17.02.2015 od 13:00 do 17:00 hod. lokálneho času.
4. Žalovaný prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 14.11.2016 doplnil, že v zmysle denného letového plánu bol dňa 17.02.2015 plánovaný let č. J. z letiska Ciampino v Ríme na letisko Memmingen v Nemecku s časom odletu 6:05 UTC, ktorý bol presmerovaný na letisko Friedrichshafen v Nemecku z dôvodu zlého počasia. Z vyššie uvedeného dôvodu sa predmetné lietadlo vrátilo letom č. XX späť na letisko v Memmingene v čase príletu 10:45 UTC. Vzhľadom na predchádzajúce oneskorenie z dôvodu nepriaznivého počasia sa lietadlo vrátilo späť na letisko v Ríme na začiatku obdobia štrajku talianskej letovej prevádzky, v dôsledku čoho nebolo žalovanému dovolené opustiť letisko a vykonať prepravu letu č. J.. Zrušenie letu bolo zapríčinené z dôvodov štrajku v spojení so skorším odklonením od denného letového plánu z dôvodu nepriaznivého počasia.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zhrnutím údajov letu č. J., výzvou zo dňa 15.01.2014, sťažnosťou vzťahujúcou sa na let zo dňa 24.02.2015, itinerárom, palubným lístkom, faktúrou spoločnosti Air Berlin, listom žalovaného zo dňa 25.02.2015, denným letovým plánom a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobca si u žalovaného zakúpil letenku s dátumom odletu dňa 17.02.2015 z letiska Ciampino v Ríme o 11:00 hod. a príletom na letisko Ivanka v Bratislave o 12:40 hod. Vzdialenosť medzi letiskami predstavovala 796 km. Let č. J. bol zrušený, z dôvodu ktorého podal dňa 24.02.2015 sťažnosť, prevzatie ktorej žalovaný potvrdil dňa 25.02.2015. Žalovaný následne žalobcovi oznámil, že zrušenie letu bolo spôsobené štrajkom, a teda mu nevznikol nárok na kompenzáciu v zmysle nariadenia EÚ 261/2004.
7. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že jediným sporným momentom je skutočnosť, že žalovaný sa odvoláva na štrajk, ktorý mal prebehnúť. Túto obranu považoval za irelevantnú, nakoľko je nesporné, že tento štrajk bol naplánovaný na 12,00 hod., pričom žalobca mal stanovený odlet po 11,00 hod. a nie je teda zrejmá súvislosť medzi štrajkom a zrušením letu, ktorý mal naplánovaný štart o hodinu skôr ako štrajk. Pokiaľ by aj bolo pravdou, že letisko obmedzilo prepravcu pri výkone jeho činnosti, patrilo by jednak právo prepravcu obrátiť sa na letisko, ale nedotýka sa to uplatnenej náhrady, keď navyše cestujúci a lety sú odbavované skôr ako je naplánovaný štart lietadla. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že dôsledky štrajku sú za zrušením letu, je to len jeho všeobecné tvrdenie, ktoré ničím nepreukázal. Štrajk bol koordinovaný na jednotný čas a všetko, čo sa udialo pred jeho začiatkom, je smola žalovaného. Žalovaný argumentoval aj mimoriadnymi okolnosťami niekde v Nemecku, pričom pre daný prípad treba letom rozumieť jednu letovú jednotku, v prípade žalobcu teda cestu z Ríma do Bratislavy a prípadné zbavenie zodpovednosti sa musí týkať mimoriadnych okolností práve tohto letu. Odhliadnuc od toho žalovaný už v čase medzi 7,35 hod. a 8,40 hod. vedel o nepriaznivom počasí v Nemecku a mal dostatočný časový priestor na prípadné zabezpečenie náhradného riešenia a to, že má prípadne vyťažené lety alebo málo lietadiel, nemôže byť na ujmu žalobcu. Sám mal so žalovaným osobnú skúsenosť, že do 2 hodín po zistení technickej poruchy bolo pristavené náhradné lietadlo. Navyše ani z doložených listín bez pochybnosti nevyplýva, že stroj letiaci do Nemecka bol údajne tým, ktorým mal letieť aj žalobca. Žalovaný sám priznával, že lietadlo napokon dorazilo do Ríma pred začiatkom štrajku a žalovaný relevantne nepreukázal, že tomuto stroju nebolo letiskom umožnené vzlietnuť.
8. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že k zrušeniu predmetného letu došlo v dôsledku štrajku, ktorý je v zmysle výkladu príslušného nariadenia okolnosťou, ktorá žalovaného zbavuje zodpovednosti uhradiť náhradu za zrušený let. Z obsahu spisu vyplýva, že na letisku v Ríme prebiehal štrajk so začiatkom o 12,00 hod. koordinovaného svetového času aj dňa 17.2.2015. Zrušenie letu bolo odôvodnené z bezpečnostných dôvodov a správa letiska neumožnila dopravcovi vykonať odbavenie cestujúcich a letu. Hoci bol let naplánovaný na 11,00 hod., stáva sa, že štarty sa posúvajú a v prípade toho, že by sa počas letu niečo udialo, nebolo by možné komunikovať so zamestnancami letiska a bola by teda ohrozená bezpečnosť cestujúcich. O zrušení letu rozhodlo letisko, s čím dopravca nemohol nič urobiť a na dôvody by vedel reagovať kompetentný z príslušného letiska.
9. Podľa čl. 1 Nariadenia (ES) č. 261/2004 EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, Toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď: (a) im bol proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla; (b) bol ich let zrušený; (c) ich let má meškanie.
10. Podľa čl. 3 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje: (a) pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy; (b) pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy, pokiaľ im nebola poskytnutá protislužba alebo náhrada a pomoc v tomto tretej krajine, ak prevádzkujúcim leteckým dopravcom je dopravcom spoločenstva; Odsek 1 sa uplatňuje za podmienky, že cestujúci: (a) majú potvrdenú rezerváciu na príslušný let a s výnimkou prípadu zrušenia uvedeného v článku 5, sa dostavili na odbavenie, - ako je určené a v čase, ktorý vopred písomne (vrátane elektronických prostriedkov) stanovil letecký dopravca, cestovná kancelária alebo splnomocnený cestovný agent, alebo ak nie je stanovený žiadny čas, - najneskôr 45 minút pred uverejneným časom odletu; alebo (b) boli leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou prepísaní z letu, na ktorý mali rezerváciu na iný let, bez ohľadu na dôvody.
11. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Nariadenia, príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ: i) neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo ii) neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu; iii) neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.
12. Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia, prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.
13. Podľa čl. 7 ods. 1 a 3 Nariadenia, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške: (a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej; (b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km; (c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b). Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu. Náhrada uvedená v odseku 1 sa platí v hotovosti, elektronickým bankovým prevodom, bankovým príkazom alebo šekom alebo s písomným súhlasom cestujúceho, v cestovných poukážkách a/alebo inými službami.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Právomoc tunajšieho súdu konať a rozhodovať vo veci bola daná miestom, kde mali byť poskytnuté služby žalovaným - miestom príletu do Bratislavy podľa čl. 7 bodu 1 písm. b/ Nariadenia (ES) č. 1215/2012.
17. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si u žalovaného zakúpil letenku z letiska Ciampino v Ríme na letisko v Bratislave na deň 17.02.2015. Plánovaný čas odletu bol stanovený o 11:00 hod. a čas príletu o 12:40 hod. Vzdušná vzdialenosť destinácií predstavovala 796 km. Let č. J. bol zrušený, pričom žalovaný ponúkol žalobcovi náhradný let. Obidve strany však zhodne uvádzali, že využitím náhradného letu by prílet žalobcu do cieľovej destinácie presiahol štyri hodiny. Z dôvodu zrušenia letu si žalobca uplatnil u žalovaného náhradu 250,- EUR.
18. Obrana žalovaného spočívala v tom, že zrušenie letu malo byť zapríčinené mimoriadnymi okolnosťami, a to štrajkom talianskej letovej prevádzky v spojení so skorším odklonením od denného letového plánu z dôvodu nepriaznivého počasia. Uviedol, že v zmysle denného letového plánu bol dňa 17.02.2015 plánovaný let č. J. z letiska Ciampino v Ríme na letisko Memmingen v Nemecku s časom odletu 6:05 UTC, ktorý bol presmerovaný na letisko Friedrichshafen v Nemecku z dôvodu zlého počasia. Z vyššie uvedeného dôvodu sa predmetné lietadlo vrátilo letom č. 85 späť na letisko v Memmingene v čase príletu 10:45 UTC. Vzhľadom na predchádzajúce oneskorenie z dôvodu nepriaznivého počasia sa lietadlo vrátilo späť na letisko v Ríme na začiatku obdobia štrajku, v dôsledku čoho nebolo žalovanému dovolené opustiť letisko a vykonať prepravu letu č. J.. Je pravdou, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 261/2004 vo svojich úvodných ustanoveniach upravuje, že tak ako je uvedené v Montrealskom dohovore, záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu. Je nesporné, že dňa 17.02.2015 sa uskutočnil štrajk talianskej letovej prevádzky, tento sa však mal konať od 12:00 hod. do 16:00 hod. Čas odletu z letiska Ciampino v Ríme bola stanovený o 11:00 hod., t.j. podľa letového plánu sa už lietadlo nemalo nachádzať na letisku v čase začatia štrajku. Túto skutočnosť žalovaný ďalej odôvodňoval oneskorením predchádzajúceho letu, na ktorý malo byť použité totožné lietadlo, ako na zrušený let č. J., z dôvodu nepriaznivého počasia v Nemecku. Táto okolnosť mala viesť k neskoršiemu návratu lietadla na letisko Ciampino v čase začatia štrajku, a teda k znemožneniu následnej prevádzky letu č. J.. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že vznik mimoriadnych okolností by mohol zbaviť žalovaného povinnosti poskytnúť kompenzáciu podľa nariadenia č. 261/2004 len v takom prípade, kedy by tieto mimoriadne okolnosti súviseli priamo s konkrétnym zrušeným letom. Samotný štrajk bol naplánovaný v čase, kedy sa už lietadlo nemalo nachádzať na letisku Ciampino. Predchádzajúce oneskorenie z dôvodu nepriaznivého počasia sa týkalo iného letu, ako toho, ktorého mal byť žalobca účastníkom. Rovnako sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že bolo zodpovednosťou žalovaného, aby prispôsobil počet lietadiel, ktoré mal k dispozícii počtu realizovaných letov. Skutočnosť, že žalovaný nebol schopný zabezpečiť náhradné lietadlo tak, aby bol dodržaný plán odletu o 11:00 hod. nemôže byť na ujmu žalobcu, ktorý mal navyše v právnom vzťahu so žalovaným postavenie spotrebiteľa. Medzi oneskoreným návratom lietadla z Memmingenu a zrušením letu č. J. do Bratislavy tak nebola daná priama príčinná súvislosť, a preto nenastali mimoriadne okolnosti, ktoré by žalovaného zbavovali zodpovednosti voči žalobcovi za zrušenie letu. Navyše argumentáciu ohľadom predchádzajúceho oneskorenia letu z Memmingenu žalovaný v rámci predsúdnej komunikácie so žalobcom neuvádzal a túto neuviedol ani pri prvom procesnom úkone v konaní, ktorým bolo vyjadrenie k žalobe. Na túto okolnosť sa žalovaný odvolával až v ďalšom priebehu konania, čo vzbudzuje dojem o účelovosti tohto tvrdenia. Keďže podľa zhodných vyjadrení strán sporu využitím náhradného letu by prílet žalobcu do cieľovej destinácie presiahol štyri hodiny, súd konštatuje, že boli splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady v zmysle článku 5 a 7 nariadenia č. 261/2004.
19. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované zákonné ustanovenia sud vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
20. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom žalobcom uplatnená výška úrokov z omeškania bola v súlade s citovanými právnym predpismi.
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.