Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_10Csp-108-2018.pdf
PDF · 75.49 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/108/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu U. Ú. F., E..L.. L. L. U. F. - C., Y. W. X, K.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Beňo & partners advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej Y. I., W.. XX.X.XXXX, F. H. Q. XXXX/X, XXX XX, L., v konaní o zaplatenie 3.088,30 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.6.2018 žalobca U. Ú. F., E..L.., L. L. U. F., K.: XX XXX XXX, sa proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.088,30 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.5.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že ako veriteľ 30.5.2014 uzavrel so žalovanou zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty U., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úverový limit s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 2.400 € a bola žalobcovi povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80 €. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok banka po skončení príslušného mesiaca vystavovala a odosielala žalovanej informáciu z informačného systému banky, inak výpis z bankovej knihy, pričom žalovaná ako klient banky automaticky potvrdzovala informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručila banke písomnú reklamáciu. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a neplatila štandardné mesačné splátky. Pred odstúpením svojej pohľadávky na vymáhanie preto banka vystavila ku dňu 17.5.2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.4.2018, ktorý obsahoval súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady, pričom celková pohľadávka žalovanej z tohto titulu predstavovala sumu 3.088,30 €. Keďže žalovaná nesplnila svoju povinnosť uhradiť svoj záväzok v lehote splatnosti, ktorú jej banka určila vo výpise z bankovej knihy, ktorý bol vyhotovený ku dňu 30.4.2018, čiže dlh nezaplatila do 20.5.2018, vznikol dňom 21.5.2018 žalobcovi nárok na úroky z omeškania.
3. K svojej žalobe žalobca pripojil žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Slovenská požičovňa, podpísanú bankou 30.5.2014 a žalovanou 30.4.2014, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a výpis z účtu kreditnej platobnej karty za obdobie od 9.6.2014 do 30.4.2018.
4. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila napriek tomu, že jej bola riadne doručená na adresu jej trvalého bydliska spolu s prílohami a poučením súdu.
6. Dňa 25.10.2018 súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní.
7. Na pojednávaní súd prečítal listiny žalobcom pripojené do súdneho spisu.
8. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobe nemožno vyhovieť, keďže súd dospel po vykonanom dokazovaní k presvedčeniu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
9. Zo žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Slovenská požičovňa súd zistil, že túto spísala žalovaná s pracovníkom veriteľa U. E..L.., L. L. U. F. dňa 30.4.2014 a banka ju akceptovala 30.5.2014. Z formulárového tlačiva žiadosti vyplynulo, že čl. I. tohto tlačiva obsahoval osobné údaje o žalovanej, čl. II. obsahoval údaje o zamestnaní, čl. III. obsahoval podmienky úveru (úverový rámec bol 2.400 € a štandardná mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 80 €, štandardná úroková sadzba v zmysle platného cenníka predstavovala 22,80 % ročne), čl. IV. obsahoval údaje k používaniu karty, teda heslo karty a heslo overenia totožnosti pri telefonickom styku, čl. V. obsahoval vyhlásenie klienta, indikatívny výpočet RPMN pri úverovom rámci 2.400 €, avšak výške mesačnej splátky 200 €, ale aj vyhlásenia klienta, ktoré sa týkali skutočností ochrany osobných údajov, pristúpenia k obchodným podmienkam pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet.
10. Z výpisu z bankového účtu potom vyplynulo, že žalovaná úver riadne nesplácala a poslednú splátku urobila 13.12.2018. Z výpisu z účtu úverovej karty súd zistil, že žalovaná za obdobie od 9.6.2014 do 30.4.2018 výbermi z bankomatu, alebo hotovostnými platbami, celkovo čerpala 2.442,02 € a na splátkach žalobcovi zaplatila 2.520 €.
11. V čase, keď medzi U. Ú. F., E..L.., L. L. U. F. a žalovanou vznikla úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, platil zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovoval § 9 citovaného zákona. Jednou z najdôležitejších obsahových náležitostí úverovej zmluvy bol údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona). Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, už samotný zmluvný formulár všeobecných obchodných podmienok banky obsahoval síce indikatívny výpočet RPMN v prípade úverov čerpaných na základe kreditných kariet, avšak pri inej výške splátky, než bolo dohodnuté medzi stranami sporu. Je zrejmé, že keď žalovaná prvýkrát požiadala o aktiváciu karty a bol jej poskytnutý úverový rámec vo výške 2.400 €, zo strany žalobcu neboli žalovanej poskytnuté také údaje, z ktorých by bolo zrejmé, s akými nákladmi žalovaná peniaze od veriteľa „nakupuje“. Podľa presvedčenia súdu, banke nič nebránilo v prípade stanoveného úverového rámca vo výške 2.400 € a schválenej štandardnej mesačnej splátky vo výške 80 € pri stanovenej úrokovej sadzbe 22,80 % ročne vypočítať, aká by bola RPMN pri pravidelnom splácaní poskytnutého úverového rámca tam uvedenými splátkami a jednorazovom čerpaní pri dohodnutej úrokovej sadzbe. Absencia RPMN, teda náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobuje, že predmetný úver sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona považoval za bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade má žalobca potom nárok len na sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi tým, čo žalovaná výbermi z bankomatu, alebo platbami kartou čerpala, a tým, čo žalovaná skutočne na úhradu úveru žalobcovi zaplatila. Keďže, ako súd konštatoval vyššie, žalovaná celkovo zaplatila sumu 2.520 €, avšak čerpala len sumu 2.442,02 €, je zrejmé, že úver preplatila. Preto žalobca nemá nárok na zaplatenie sumy 3.088,30 € a z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 257 C. s. p.. Aj keď bola žalovaná úspešná, preukázateľne jej v konaní trovy nevznikli a preto súd rozhodol tak, že sa žalovanej proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva napriek jej úspechu v spore.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.