Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-42-2018.pdf
PDF · 92.33 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/42/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. O., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., dieťa rodičov: P., zastúpenej Y. a G., o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému a o udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. júna 2018, č.k. 5P/11/2017-88, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V., ktorým zamietol návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom maloletého T. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I.), otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého T. sumou 75 Eur mesačne za obdobie od 09.02.2017 do 30.04.2017 a sumou 150 Eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2017, ktorá je splatná vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky (výrok II.), dlh na zročnom výživnom na maloletého T. za obdobie od 09.02.2017 do 30.06.2018 vo výške 2.303,57 Eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 Eur, zročných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to pod stratou výhody splátok (výrok III.), styk otca s maloletým upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým T. každú párnu sobotu v roku v čase od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny v mieste bydliska maloletého, v prítomnosti matky (výrok IV.). Súčasne návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska zamietol (výrok V.). O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).
2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú, pričom na úprave výkonu práv a povinnosti k maloletému nie sú schopní sa dohodnúť, preto upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému T. v súlade s ust. § 36 Zákona o rodine v spojení s ust. § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine. Maloletého T. zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko otec od januára 2017 neprejavuje o maloleté dieťa žiaden záujem a nie je s ním v žiadnom kontakte. Maloletý žije výlučne u matky, ktorá riadne zabezpečuje sústavnú a dôslednú starostlivosť o jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj. Matka bude maloletého zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca pre maloletého T. vychádzal súd prvej inštancie z príjmu matky vo výške 209,87 Eur mesačne v roku 2017 a vo výške 214,70 Eur mesačne v roku 2018 (rodičovský príspevok) a prídavku na dieťa vo výške cca 23 Eur mesačne a príjmu otca od mája 2017 do apríla 2017 vo výške 730,99 Eur. Na základe týchto zistení otcovi určil vyživovaciu povinnosť k maloletému vo výške 150 Eur mesačne. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 09.02.2017 do 30.06.2018 vo výške 2.303,57 Eur (53,60 Eur za február 2017 + 2 x 75
Eur za marec a apríl 2017 + 14 x 150 Eur za máj 2017 až jún 2018), otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej zročnej splátky, stáva sa bez ďalšieho zročným celý dlh na výživnom. Súčasne upravil styk otca s mal. T. každú párnu sobotu v roku v čase od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny v prítomnosti matky, pričom určil miesto stretávania otca s maloletým v mieste bydliska maloletého. Rešpektoval tak právo maloletého na zachovanie vzťahu k obom rodičom, pričom zohľadnil nízky vek maloletého (X,X roka) i skutočnosť, že maloletý nebol s otcom v žiadnom kontakte cca 1,5 roka, čiže ho prakticky nepozná.
3. Ohľadne návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého z priezviska po otcovi O. na priezvisko podľa matky B., súd prvej inštancie poukázal na to, že prvoradým predpokladom, aby mohol o tomto návrhu rozhodovať, je v zmysle § 35 Zákona o rodine spoľahlivé preukázanie existencie nezhody rodičov v tejto otázke. Záver o existencii nezhody však nie je možné jednoznačne učiniť len na základe ústneho tvrdenia matky maloletého, že jej otec niekedy v minulosti (krátko po ich rozchode) rázne povedal, že so zmenou priezviska maloletého nesúhlasí. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že matkou uvádzané dôvody pre zmenu priezviska maloletého (záujem vyhnúť sa prípadným posmeškom alebo urážkam z dôvodu nezhody priezvisk s rodinou matky, v ktorej maloletý žije) nie sú tak závažné, ako predpokladá zákon. Na strane jednej je pravdou, že otec maloletého od rozchodu rodičov nejaví o dieťa žiadny záujem a ani si dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť, avšak tento stav aktuálne trvá „len“ rok a pol, pričom môže byť skôr podmienený okolnosťami spojenými s narušením vzájomného vzťahu rodičov maloletého a ich rozchodom a nie nezáujmom otca o maloletého syna. Nemožno ani konštatovať, že by rodina otca o maloletého nejavila vôbec žiadny záujem, alebo ho zavrhla, nakoľko maloletý sa stýka so svojím pradedkom z otcovej strany, ako i sesternicou otca. Zohľadnil i vek a pomery matky maloletého, u ktorej je vysoký predpoklad, že v budúcnosti nadviaže nový partnerský, resp. manželský vzťah, z ktorého môžu vzísť deti a v takom prípade by opätovne mohol nastať problém s rozdielnosťou priezviska maloletého vo vzťahu k iným členom rodiny. Ostatne, v súčasnej dobe je možné považovať rozdiel v priezvisku matky a dieťaťa za bežný a nie je veľmi pravdepodobné, že by táto skutočnosť vzbudzovala významnejší dôvod na posmech alebo urážky, nakoľko vysoké percento detí sa rodí z partnerských vzťahov rodičov, pričom dostáva priezvisko po otcovi. Z týchto dôvodov návrh matky na udelenie súhlasu s podaním návrhu na zmenu priezviska maloletého zamietol.
4. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 35, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 4, ods. 5, § 40 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 62 Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, a to proti výroku V., ktorým bol zamietnutý jej návrh na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého T.. Vytýkala súdu prvej inštancie jeho záver, že nebolo spoľahlivo preukázané zistenie nezhody rodičov v otázke zmeny priezviska maloletého. Vyslovila názor, že existenciu nezhody možno v tomto prípade dôvodne predpokladať, nakoľko otec v priebehu konania neučinil nič na potvrdenie, či vyvrátenie jej tvrdenia o nezhode v otázke zmeny priezviska dieťaťa, pričom sa mohol k veci vyjadriť a zúčastniť pojednávania, na ktorom by osobne prezentoval svoj názor. Nič z toho vedome nevyužil, a preto musí byť v danom prípade dostačujúcou skutočnosťou, preukazujúcou nezhodu rodičov v tejto otázke, práve nezáujem otca o dieťa. Poukázala na skutočnosť, že otec sa žiadneho z nariadených pojednávaní v danej veci nezúčastnil, v priebehu konania sa k veci písomne, ani ústne nevyjadril, súdom vyžadované listiny nepredložil, pričom mal doručenie súdnych zásielok riadne vykázané. Správanie otca tak nasvedčuje tomu, že nemá akýkoľvek záujem o vybudovanie vzťahu s maloletým, nevyvinul žiadnu iniciatívu na to, aby sa s ním stretol. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9CoP/23/2008. Zdôraznila, že otec sa o maloletého dlhodobo nezaujíma, neinformuje sa o jeho zdravotnom stave, o jeho potrebách, nevyhľadáva a netúži po styku s ním, dobrovoľne neplatí výživné na dieťa, ani matku, dieťa s ním nemá vytvorený žiaden citový vzťah, nepozná ho, nestretáva sa s ním. Z tohto dôvodu trvá na zmene priezviska maloletého zo súčasného O. na B. z dôvodu, že otec o dieťa neprejavuje žiaden záujem. Zmenu priezviska maloletého žiada z dôvodu, aby sa volal podľa priezviska svojej matky a starých rodičov, t. j. ľudí, s ktorými žije, ktorí sa o neho starajú a vychovávajú ho, čo má význam v rámci socializácie maloletého, aby tento v budúcnosti netrpel pre odlišné priezvisko, aby sa ho nikto nepýtal na otca, ktorý o neho nemá záujem a nevytvárala sa pre dieťa stresujúca situácia, kedy budú tretie osoby zisťovať, kto je jeho otec a konfrontovať dieťa s uvedenou skutočnosťou. V prípade, ak by otec dieťaťa zmenil svoj postoj, má tak možnosť maloletého T. kedykoľvek kontaktovať.
6. Otec a kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
7. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti - vo výroku V., ktorým bol návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého zamietnutý, potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol účastníkmi napadnutý odvolaním vo výroku, ktorým bol maloletý T. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I.), vo výroku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému T. (výrok II.), vo výroku o dlhu na zročnom výživnom (výrok III.), o úprave styku otca s maloletým T. (výrok IV.), v tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
9. Odvolanie matky smerovalo výlučne proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého (výrok V.).
10. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach, súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
11. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akéhokoľvek dôvodu nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. Súd teda rozhodne len o takých nezhodách rodičov, ktoré sa týkajú podstatných vecí súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv, ktoré sú príkladmo uvedené v citovanom zákonnom ustanovení.
12. Ust. § 35 Zákona o rodine otázku zmeny priezviska dieťaťa síce konkrétne neuvádza, v súdnej praxi sa však považuje za podstatnú vec aj zmena priezviska maloletého dieťaťa.
13. Aj rozhodovanie súdu o podstatných veciach pri výkone rodičovských práv a povinností, na ktorých sa rodičia nedohodli, musí vždy vychádzať len zo záujmov maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý. Určenie mena a priezviska maloletého dieťaťa je dôležitým právom a povinnosťou, ktoré prináleží obom rodičom. Zmena priezviska dieťaťa je zásahom nielen do práv rodičov, ale i do práv dieťaťa. Ak sa rodičia o zmene priezviska maloletého dieťaťa nedohodli, môže dať súd súhlas jednému z rodičov k podaniu žiadosti o zmene priezviska len vtedy, ak sú pre takéto rozhodnutie dané skutočne závažné dôvody. Tak je tomu spravidla vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska dieťaťa nesúhlasí, neplní si svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, nejaví o dieťa záujem, stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa pestovaný a prehlbovaný. Vždy sa musí jednať o dlhodobý stav.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý T. pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov, ktorí spolužitie ukončili v januári 2017. Už dňa 09.02.2017 matka podala na súd návrh na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého, ktorý odôvodňovala tým, že z hľadiska vývoja maloletého by bolo prospešné, keby mal priezvisko B., ktoré je zhodné s priezviskom matky a jej rodiny, kde bývajú v spoločnej domácnosti, najmä, keď pôjde do škôlky, či už pri vybavovaní iných vecí a chce sa vyhnúť posmeškom alebo urážkam na adresu maloletého, keď bude väčší z dôvodu nezhody priezvisk.
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvody návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého v jej návrhu, ako i v podanom odvolaní, týkajúce sa budúcich možných posmeškov vo vzťahu k priezvisku maloletého sú nedôvodné a súd na ne nemohol neprihliadať, nakoľko pre rozsudok je vždy rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP). Na okolnosti, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti (podľa tvrdení matky), súd prihliadať nemôže.
16. Súd prvej inštancie návrh matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého zamietol z dôvodu, že nebolo možné jednoznačne učiniť záver o existencii nezhody rodičov vo vzťahu k zmene priezviska maloletého, dôvody na zmeny priezviska maloletého (záujem vyhnúť sa prípadným posmeškom alebo urážkam z dôvodu nezhody priezvisk s rodinou matky, v ktorej maloletý žije) nie sú závažné, nezáujem otca o maloletého trvá krátku dobu („len“ rok a pol), maloletý sa stýka s príbuznými otca - pradedom a sesternicou otca, pričom zohľadnil vek matky maloletého s tým, že je vysoký predpoklad, že v budúcnosti nadviaže nový partnerský, resp. manželský vzťah, z ktorého môžu vzísť deti a opätovne nastane problém s rozdielnosťou priezviska maloletého k iným členom rodiny. Dôvodil tiež, že v súčasnosti je bežný rozdiel v priezvisku matky a dieťaťa, nakoľko vysoké percento detí sa rodí z partnerských vzťahov rodičov, pričom dostáva priezvisko po otcovi.
17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre to, aby mohol návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého vyhovieť. Zastáva názor, že návrh matky podaný na súd len necelý mesiac po ukončení spolužitia s otcom dieťa, je predčasný. Odvolací súd zdôrazňuje, že priezvisko matky a maloletého dieťaťa je rozdielne od narodenia dieťaťa, a to nesporne na základe dohody rodičov, ktorí nežili v manželskom, ale partnerskom zväzku. Skutočnosť, že matka s otcom dieťaťa ukončila spolužitie, nie je automaticky závažným dôvodom pre zmenu priezviska maloletého.
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmena priezviska dieťaťa v sebe nevyhnutne obsahuje oslabenie väzby dieťaťa a rodiča, ktorého priezvisko dieťa dovtedy nesie, zvlášť v prípade, pokiaľ sa jedná o citovú väzbu k rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené, a voči ktorému je citová väzba zo strany dieťaťa narušená, pripadne nie je doposiaľ vytvorená, čo je i prípad danej veci. Takúto citovú väzbu je potrebné rozvíjať a upevňovať a nie narúšať ju. K zmene priezviska, teda oslabeniu väzby dieťaťa a rodiča možno preto pristúpiť spravidla iba vtedy, ak je táto väzba poslednou, ktorá rodiča a dieťa spája, preto možno predpoklady budovania citovej väzby medzi rodičom a dieťaťom, ktorým je v tomto prípade aj spoločné priezvisko, odstraňovať iba v prípade, keď je vylúčené, vzhľadom na dlhodobosť existujúceho stavu, že by ešte mohli byť na prospech budovaniu väzby rodiča a dieťaťa. Predpokladá sa teda dlhodobý a absolútny nezáujem zo strany rodiča o dieťa.
19. Odvolací súd zastáva názor, že vyhovenie návrhu matky v danej veci podaného len mesiac po ukončení spolužitia s otcom maloletého, by aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo predčasným zásahom do vzťahov otca a maloletého. Je pravdou, že otec maloletého je pasívny, nezúčastňoval sa pojednávaní, nevyjadril svoj názor k danej veci, ani k úprave práv a povinností rodičov k maloletému (zverenie, výživné, styk), čo však nie je možné za danej situácie vyložiť tak, že je v záujme dieťaťa, aby došlo k zmene jeho priezviska. Nie je možné neprihliadnuť i ku skutočnosti, že sa s niektorými členmi rodiny otca dieťa stretáva.
20. Dôvod na zmenu priezviska maloletého nie je daný ani komplikáciami, ktoré matka udáva v súvislosti s rozdielnym priezviskom dieťaťa a matky a jej príbuzných, keď dieťa vo veku X,X roka neprikladá priezvisku zďaleka taký význam, aby z odlišnosti priezvisk samo dokázalo vytvoriť pre seba zásadný problém. Rozdielnosť priezvisk matky a dieťaťa nemôže predstavovať tak zásadný problém, ako ho matka prezentuje, nakoľko rovnaká situácia nastala už pri narodení dieťaťa, s ktorou skutočnosťou matka súhlasila.
21. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - výroku V. ako vecne správny potvrdil.
22. Záverom odvolací súd však musí uviesť, že pokiaľ nezáujem otca o maloletého T. bude pretrvávať, otec si dlhodobo nebude plniť svoje rodičovské povinnosti, nebude budovať citový vzťah s dieťaťom, nie je vylúčené iné rozhodnutie o rovnakom návrhu matky v budúcnosti.
23. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).