Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/71/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: W.. G. N.Ý., L.. XX.X.XXXX, V. XC, XXX XX G. - L. Š., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, proti žalovanej: W.. T. N., L.. XX.XX.XXXX, V. XC, XXX XX G. - L. Š., právne zastúpenej JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, o nahradenie vyhlásenia vôle žalovanej na uzavretie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa 14. mája 2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov výrokom I. zamietol žalobu, výrokom II. priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovanej tak, že žalovaná uzatvára dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v znení dohody, ktorá bola obsiahnutá v zmluve o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej účastníkmi konania dňa 21.11.2017 a ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Tvrdil, že žalovaná je jeho bývalá manželka a odmieta uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM, ktorú sa zaviazala uzatvoriť formou zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM, uzatvorenej dňa 21.11.2017. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil spis Okresného súdu Prešov sp. zn. XXP/XXX/XXXX, zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 21.11.2017, výzvu na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 27.12.2017, podanie právneho zástupcu žalovanej zo dňa 4.1.2018, dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 21.11.2017, rodičovskú dohodu zo dňa 21.11.2017, výsluch účastníkov a výsluch svedkov. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť. Ako prostriedok procesnej obrany použila tvrdenie, že zmluva o uzavretí budúcej zmluvy je neplatná pre jej rozpor so zákonom. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca a žalovaná sú bývalými manželmi. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 22.11.2017. Dňa 21.11.2017, teda deň pred konaním pojednávania o rozvode manželstva uzatvorili zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom tejto zmluvy bolo budúce vyporiadanie hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V článku 5. Vyhlásenia účastníkov Dohody, bod 5.1. sa uvádza, že účastníci Dohody vyhlasujú, že touto dohodou sú vysporiadané všetky ich práva a povinnosti vyplývajúce z ich

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj všetky ich vzájomné pohľadávky a záväzky týkajúce sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že splnením tejto Dohody nemajú voči sebe žiadne pohľadávky a záväzky vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a neexistuje žiaden ďalší majetok tvoriaci ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Prílohou tejto zmluvy bola aj dohoda o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Listom zo dňa 27.12.2017 žalobca vyzval žalovanú na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM, žalovaná však odmietla túto dohodu uzavrieť, keďže ju považovala za nevýhodnú a navrhla zmeniť sumu finančného vyrovnania, ktorú by mala vyplatiť žalobcovi.

3. Právne zdôvodnil svoje rozhodnutie poukázaním na ustanovenia § 50a ods. 1,2,3, § 39, § 143, § 143a ods. 1,2,3, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné že skutočne došlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sporné bolo, či je táto dohoda platná a či možno súdnym rozhodnutím nahradiť vyhlásenie vôle žalovanej na uzatvorenie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v znení dohody, ktorá bola obsiahnutá v zmluve o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 21.11.2017 medzi sporovými stranami. Zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 21.11.2017 súd posúdil ako právny úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje ustanoveniam Občianskeho zákonníka týkajúcich sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň ich obchádza; prieči sa aj dobrým mravom.

4. Uzavrel, že dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda možno platne uzavrieť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Uzavretie dohody, prípadne zmluvy o budúcej dohode pred zánikom manželstva nie je prípustné. Takáto dohoda by je pre rozpor so zákon absolútne neplatná (§ 39 . Súdna prax možnosť uzavretia takýchto dohôd ešte pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov odmietla (a to aj pre prípad, ak by takéto dohody boli uzavreté s odkladacou podmienkou nadobudnutia účinnosti až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva), s poukazom na výslovné znenie zákonnej úpravy (§149 ods. 1 . Významné sú cieľ a zmysel vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, skutočnosť, že pred jeho zánikom nie je známy presný rozsah spoločného majetku, ako aj obavy z možného obchádzania zákona či vynucovania súhlasu od druhého manžela s rozvodom manželstva v takýchto prípadoch. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní BSM je potrebné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon, žalobu žalobcu preto ako nedôvodnú zamietol.

5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenia o tom, že právna úprava BSM je tradičná a konzervatívna, je mylné. Takéto informácie mal zrejme prvoinštančný súd z historických stanovísk súdov z obdobia socializmu. Tvrdenia o tom, že rozsah bezdpodielového spoluvlastníctva manželov je zmluvným stranám známy až momentom zániku BSM a dobrým mravom odporuje vynucovaniu takejto dohody počas manželstva, nemá oporu v zákone. V dôvodovej správe Občianskeho zákonníka sa uvádza, že podľa novelizácie Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/82 Zb. sa uplynutím zákonnej trojročnej lehoty uplatnil právny režim § 149 ods. 4 na tú časť nevyporiadaného majetku bývalých manželov, ktorá sa aj napriek snahe súdu zistiť a vyporiadať všetok majetok nezahrnie do súdneho rozhodnutia (ale ani do dohody účastníkov). Už v tom čase právna teória pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM je platná. Toto odporuje tvrdeniu súdov o tom, že je dôležité poznať rozsah BSM a že samotná okolnosť poznania rozsahu BSM má vplyv na uzatváranie dohôd o vyporiadaní BSM. Namietal, že je v súlade so zákonom reálne presadzovať takú interpretáciu uzavierania dohody o vyporiadaní BSM, podľa ktorej aj rozvádzajúci sa manželia môžu platne uzavrieť takúto dohodu s odkladacou podmienkou k okamihu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ich rozvodom. Považuje za právne irelevantnú polemiku prvoinštančného súdu o tom, či názov tohto právneho úkonu má byť „zmluva o budúcej dohode“ alebo „zmluva o budúcej zmluve“. Právne úkony sa totiž už dlhú dobu posudzujú podľa obsahu, a nie podľa ich názvu. Po novelizácii Občianskeho zákonníka v roku 1982 došlo k prelomeniu súdnej praxe v tom, či je možné uzatvárať zmluvy so suspenzívnou podmienkou alebo pactum de contrahendo ohľadom vyporiadania majetku po rozvode manželstva. Podľa jeho názoru súdna prax bude smerovať k tomu, aby rozvedení manželia nezaťažovali súdy svojimi majetkovými

spormi, ale naopak, aby už pri rozvode deklarovali, že ich majetkové práva sú vyporiadané. Navrhol prvoinštančné rozhodnutie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázala na ust. § 149 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že ak zanikne bezdpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Dohodu o vyporiadaní BSM možno platne uzavrieť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Uzavretie dohody pred zánikom BSM nie je prípustné. Takáto dohoda by bola pre rozpor so zákonom absolútne neplatná (§ 39). Súdna prax možnosť uzavretia takýchto dohôd ešte pred zánikom BSM odmietla (a to aj pre prípad, ak by takéto dohody boli uzavreté s odkladacou podmienkou nadobudnutia účinnosti, až po zániku BSM). S poukazom na výslovné znenie zákonnej úpravy (§ 149 ods. 1 , cieľ a zmysel vyporiadania BSM, skutočnosť, že pred jeho zánikom nie je známy presný rozsah spoločného majetku ako aj obavy z možného obchádzania zákona, či vynucovania súhlasu od druhého manžela s rozvodom manželstva v takýchto prípadoch. Poukázala na to, že medzi účastníkmi sa na Okresnom súde Prešov vedú iné konania a z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov o úplné vylúčenie žalovaného z užívania bytu v rodinnom dome sp. zn. XC/ X/XXXX-XX zo dňa 10.5.2018 a účastníckej výpovede W.. G. N. vyplýva, že problémy medzi ním a žalobkyňou nastali vlastne po tom, keď po právoplatnosti rozsudku o rozvod manželstva žalobkyňu požiadal, aby uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM v zmysle ich predchádzajúcej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 21.11.2017 (uzavretej pred rozvodom manželstva). Žalobkyňa však toto odmietla urobiť a predchádzajúcu dohodu (z 21.11.2017) rešpektovať napriek tomu, že žalovaný aj z dôvodu uzavretia tejto dohody súhlasil s rozvodom manželstva s tým, že na súdnom pojednávaní o rozvode manželstva nebude spomínať mimomanželský pomer žalobkyne. Z tejto skutočnosti vyplýva, že bol to práve žalobca, ktorý si doslova (psychicky vynútil) súhlas od druhého manžela na uzavretie zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 21.11.2017. Túto dohodu považuje od samého počiatku za neplatnú a postoj a správanie sa žalobcu ešte pred tým ako manžela za účelové a majetnícke v snahe získať a nadobudnúť spoločný majetok vo výške, ktorú si sám určil, a s ktorou on nesúhlasí. Poukázala na správanie žalobcu počas trvania manželstva a pred rozvodom ich manželstva.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku Krajským súdom v Prešove za rešpektovania ust. § 219 ods. 1,3 bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa ust. § 219 ods. 1,3 bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, čím boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Prešove v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 380 ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcim skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá základným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviska procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

13. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k platnosti zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní bezdpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 21.11.2017, teda predtým ako bolo manželstvo účastníkov rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 22.11.2017. S námietkami zo stany žalobcu nemožno súhlasiť. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie komplexne dôsledne zhodnotil skutočnosti, ktoré je potrebné skúmať pri posudzovaní platnosti uvedenej zmluvy. Prvoinštančný súd sa dostatočne vysporiadal so zákonnými podmienkami a odôvodnil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu, na ktorých záver vzhľadom na ich podrobnosť a zrozumiteľnosť odvolací súd odkazuje.

14. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentov odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody a pri tom napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

15. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .