Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19Co-77-2018.pdf
PDF · 82.05 KB
Case nature
Subarea
19Co/77/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: MINIHOTOVOSŤ, SE, so sídlom Praha 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 04355211, zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. G. XXX, XXX XX O., o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/173/2017-23 zo dňa 23.10.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 100,- eur od 09.08.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
3. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 78,58 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 40 ods. 1, 3; 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1, 5; 53a ods. 1; 54 ods. 1, 2; 517 ods. 2; 544 ods. 1, 2; 657; 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §§ 2 písm. a), c), d); 4 ods. 2 zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.; 255 ods. 2 CSP.
5. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Posudzovaný právny vzťah strán konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu bol pri uzavretí zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Súd prvej inštancie právny vzťah posúdil podľa Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl. - zmluva o pôžičke) a zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Aj keď zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.), obligatórnou náležitosťou takejto zmluvy je v zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka okrem dojednania povinnosti dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky aj povinnosti zaplatiť úroky. Predmetná zmluva mala byť ale zmluvou bezúročnou, a preto súd aplikoval na tento právny vzťah vyššie uvedené právne predpisy. Navyše v zmysle poslednej vety § 52 ods. 2 OZ účinného od 01.04.2015 na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe vyššie uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému pôžičku výške 100,- eur a túto sa žalovaný zaviazal vrátiť do 28 dní odo dňa čerpania pôžičky. Keďže žalovaný pôžičku žalobcovi nevrátil, zaviazal ho súd na zaplatenie sumy 100,- eur.
6. Nakoľko žalovaný mal vrátiť dlžnú sumu do 28 dní odo dňa čerpania, t.j. do 31.07.2014, dostal sa 01.08.2014 do omeškania. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od 09.08.2014, pričom súd je návrhom viazaný, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 100,- eur od 09.08.2014 do zaplatenia.
7. Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu vo výške 12,- eur, súd prvej inštancie považoval tento nárok za nedôvodný, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že so žalovaným zmluvne (písomne) dojednal predmetnú pokutu. Zmluvná pokuta s poukazom na ust. § 544 ods. 2 OZ, musí byť dohodnutá v písomnej forme. Nedodržanie tejto písomnej formy je s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodom absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď sa toho nikto nedovoláva. Zmluvná pokuta sa nachádza v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok, pričom tieto nie sú žalovaným podpísané. Preto uplatnený nárok z neexistujúcej dohody (prípadne neplatnej pre nedodržanie písomnej formy) je nedôvodný. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 03.05.2017, sp. zn. 6Csp/51/2017, ktorý nepriznal žalobcovi plnenie z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky. Ďalej konštatoval, že podľa ust. § 53a ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.03.2010 má žalobca povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi a nárok na plnenie z takejto zmluvnej podmienky nemôže ani uplatňovať na súde. Pokiaľ zákonný zákaz nerešpektoval a nárok na súde uplatnil, nevyhnutným procesným následkom musí byť zamietnutie žaloby. Iný postoj súdu by znamenal akceptovanie protiprávneho stavu.
8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobca bol úspešný v časti zaplatenia 100,- eur zo sumy 112,- eur, teda v rozsahu 89,29% a žalovaný vo zvyšných 10,71%. Úspech žalobcu, ktorý prevyšuje úspech žalovaného je preto 78,58%. Nakoľko súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný bol v konaní nečinný, k podanej žalobe sa nevyjadril, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,58% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
9. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že uznáva bremeno sumy vo výške 100,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 100,- eur od 09.08.2014 do dňa zaplatenia a zároveň žiada o písomne uvedenie čísla účtu žalovaného (správne má byť žalobcu), na ktorý uvedenú sumu zaplatí. Tiež žiadal o uvedenie variabilného symbolu.
10. Žalovaný ďalej uviedol, že uznal svoju povinnosť zaplatiť bremeno vyššie uvedenej dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania, čím žalobcovi podľa § 497 a nasl. nevznikla žiadna ďalšia škoda ani ujma. Keďže vyššie uvedená predmetná suma, ktorú sa zaviazal žalobcovi zaplatiť, nepresiahla sumu 333,- eur, nebola splnená podmienka na vyrubenie a uznanie trov. Preto podľa § 255 ods. 2 CSP teda žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Na základe uvedeného žalovaný žiadal o vyrubenie minimálnych trov konania vo výške 5,70 eur, ktoré účastníci konania zaplatia podľa percenta uvedeného v rozhodnutí vedenom pod sp. zn. 20Csp/173/2017.
12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 od. 1 civilného sporového poriadku).
15. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
16. V zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP má žalobca vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu. Žalovaný má vo veci plný úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne. Ak nejde o prípad, keď bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán sporu vo veci a od úspechu víťaznej strany odpočítať jeho neúspech, t.j. mieru úspechu druhej strany. Vo výške rozdielu má strana sporu právo, aby jej druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
17. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil od žalovaného nárok na zaplatenie sumy 100,- eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 100,- eur od 09.08.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12,- eur a trovy súdneho konania vo výške 67,38 eur.
18. Vzhľadom na výsledok sporu správne vypočítal súd prvej inštancie, že žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 78,58%, a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu.
19. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že suma, ktorú sa zaviazal zaplatiť žalobcovi nepresiahla 333,- eur, a preto nebola splnená podmienka na vyrubenie a uznanie trov a žiadna zo strán by nemala mať právo na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje, že uvedená odvolacia námietka je nedôvodná. Nie je zrejmé, z čoho odvolateľ vychádza pri tvrdení, že ak žalovaná suma v danom prípade nepresiahla 333,- eur, tak nie je splnená podmienka na priznanie trov a že žiadna zo strán nemá mať nárok na náhradu trov konania. Tiež nie je zrejmé, na základe čoho si žalovaný vypočítal a stanovil minimálnu výšku trov konania v sume 5,70 eur. Žalovaný bol v konaní nepochybne úspešný len v rozsahu 10,71 %, a preto tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, úspech žalobcu prevyšuje úspech žalovaného. V danom prípade nie je daný zákonný dôvod na nepriznanie trov konania žalobcovi tak, ako to žiadal žalovaný, keďže pomer úspechu a neúspechu nebol v tomto prípade rovnaký, ba ani približne rovnaký.
20. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).