Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3Cob-32-2018.pdf
PDF · 105.37 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: Palm Corp s.r.o., Moldavská cesta 32, Košice, IČO: 36 205 931, zast. Mgr. Adriánom Iványim, advokátom, Vansovej 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: MI Steel s.r.o., Haviarska 6, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 46 537 996, zast. Mgr. Branislavom Granecom, advokátom, Kováčska 28, 040 01 Košice, o zaplatenie 26.608,86 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26Cb/59/2016-136 z 29.9.2017 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 26.608,86 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 321,33 eur od 12.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 213,16 eur od 12.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 656,09 eur od 07.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.704,80 eur od 14.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 960,20 eur od 14.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 213,16 eur od 14.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.704,80 eur od 12.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 960,20 eur od 12.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 213,16 eur od 12.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 691,81 eur od 05.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.704,80 eur od 12.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 960,20 eur od 12.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 213,16 eur od 12.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 656,45 eur od 03.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 3.187,80 eur od 13.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 960,20 eur od 13.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 213,16 eur od 13.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 681,14 eur od 06.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 3.187,80 eur od 12.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 960,20 eur od 12.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 213,16 eur od 12.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 648,30 eur od 29.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 642,58 eur od 06.02.2016 do zaplatenia, zo sumy 120,00 eur od 12.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 321,28 eur od 10.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 483,00 eur od 15.04.2016 do zaplatenia a zo sumy 99,90 eur od 15.04.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou 19.7.2016, následne opravenou 26.9.2016 domáhal zaplatenia sumy 26.608,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo súm a za obdobie presne špecifikované v petite žaloby, titulom neuhradenia nájomného, časti nákladov na prevádzku nákupného centra - spoločných poplatkov, poplatkov vzťahujúcich sa k prenajatým priestorom užívaných žalovaným a marketingových príspevkov. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá vlastní a prevádzkuje Nákupné Centrum Atrium OPTIMA Košice a prenajíma v nej obchodné priestory pre rôznych podnikateľov na výkon svojej podnikateľskej činnosti špecifikovanej v
nájomných zmluvách. Žalobca poskytol žalovanému do nájmu obchodné priestory č. XXX o výmere 161 m2 v uvedenom nákupnom centre na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 24.10.2013. Žalovaný sa ako nájomca zaviazal voči žalobcovi ako prenajímateľovi hradiť nájomné špecifikované v čl. 35, bode 35.5. zmluvy, spôsobom uvedeným v čl. 21 zmluvy ako aj v zmysle čl. 24 zmluvy počas celej doby trvania nájmu hradiť prenajímateľovi časť nákladov na prevádzku nákupného centra - spoločné poplatky špecifikované v bode 24.1.3 zmluvy a v ustanovení bodu 35.8, poplatky vzťahujúce sa k prenajatým priestorom užívaným žalovaným v súlade s ustanoveniami bodov 24.2 a 24.3 a napokon hradiť aj špecifikovaný marketingový príspevok v zmysle bodu 35.11 zmluvy. Prenajímateľ v súlade s príslušnými ustanoveniami nájomnej zmluvy vystavoval mesačne pre nájomcu (žalovaného) faktúry, a to za v súlade so zmluvou indexované nájomné, spoločné poplatky (ktoré sa následne vyúčtovali) ako aj poplatky vzťahujúce sa k priestorom (energie) a za marketing. Žalobca z dôvodu, že žalovaný neuhrádzal svoje dlžoby (žalobcom vystavené faktúry) v súlade s ustanoveniami nájomnej zmluvy, zaslal žalovanému výpoveď zmluvy zo dňa 24.11.2015, prostredníctvom ktorej sa ukončil nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou ku dňu 31.12.2015. Žalovaný neuhrádzal svoje záväzky v priebehu rokov 2014 a 2015. Na omeškanie s úhradami bol žalovaný upozornený už aj v roku 2014 a 2015 a aj po ukončení nájomného vzťahu v roku 2016. Žalobca bol nútený použiť aj zábezpeku žalovaného, avšak výška tohto vkladu nebola dostačujúca na vyrovnanie jeho záväzkov. Keďže žalovaný ani napriek tomu, že bol viackrát žalobcom vyzvaný na úhradu svojich pohľadávok dlžné nájomné spolu s poplatkami žalobcovi neuhradil, žalobca si uplatnil nárok aj na úroky z omeškania.
3. Súd prvej inštancie vydal dňa 24.10.2016 vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za neopodstatnený. Potvrdil, že so žalobcom uzavrel Nájomnú zmluvu z 24.10.2013 a že bol povinný platiť žalobcovi nájomné, časť nákladov na prevádzku nákupného centra - spoločné poplatky, poplatky vzťahujúce sa na predmet nájmu a marketingový príspevok. Ostatné skutkové tvrdenia žalobcu, ohľadom existencie záväzku v akom bol uplatnený žalobou, poprel. Taktiež rozporoval výšku pohľadávky s poukazom na nesprávnosť jej výpočtu a uviedol, že dôkazy na preukázanie svojich tvrdení predloží do 30 dní. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť štatutárnych zástupcov žalovaného, pričom uviedol, že ich účasť na prvom pojednávaní zabezpečí. Poukázal na to, že predložená upomienka č. 16085 z 22.06.2016, ako ani faktúry nie sú podpísané a nie sú ani účtovnými dokladmi. Súčasne navrhol uložiť žalobcovi povinnosť predložiť faktúry spĺňajúce všetky náležitosti v zmysle právnych predpisov a zmluvy o nájme. V tejto súvislosti žalovaný poprel doručenie faktúr a aj tvrdenie žalobcu o doručení výpovede z 24.11.2015 s poukazom na to, že odosielateľom zásielky nebol žalobca, ale spoločnosť MANHATTAN REAL ESTATE MANAGEMENT s.r.o., U Libeňského pivovaru 63/2, 180 00 Praha 8, Česká republika, s ktorou žalovaný nebol a nie je v obchodnom styku. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalobu zamietnuť.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že všetky faktúry boli riadne podpísané a doručené žalovanému (uplatnil si z nich DPH), že žalovaný užíva nebytové priestory od októbra 2013 a nikdy nemal problém s doručením faktúr. Navyše v zmysle zmluvy je základné nájomné splatné vždy k 10. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, doručenie faktúry je teda nepodstatnou skutočnosťou. K doručovaniu výpovede uviedol, že výpoveď bola riadne podpísaná žalobcom, keďže spoločnosť MANHATTAN REAL ESTATE MANAGEMENT s.r.o. je servisnou (správcovskou) spoločnosťou žalobcu a navyše osoba odosielateľa nespôsobuje neplatnosť výpovede a samotná výpoveď neovplyvňuje opodstatnenosť nároku žalobcu.
5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania (listinnými dokladmi - nájomnou zmluvou z 24.10.2013, výpoveďou zmluvy z 24.11.2015, upomienkou č. 16085, objednávkami krátkodobého prenájmu, faktúrami č. 205121420, č. 2015130965, č. 2015161129, č. 2015101206, č. 2015121601, č. 2015131100, č. 2015101357, č. 2015121783, č. 2015131235, č. 2015161449, č. 2015101511, č. 2015121973, č. 2015131378, č. 2015161570, č. 2015101662, č. 2015122156, č. 2015131516, č. 2015161767, č. 2015101816, č. 2015122340, č. 2015131656, č. 2015161934, č. 2016160157, č. 2016120554, č. 2016120688, č. 2016110382, č. 2016120896, poštovými podacími lístkami ako aj výpoveďou žalobcu na pojednávaní) zistil, že procesné strany sa dohodli na podmienkach prenájmu nebytových priestorov v Nákupnom centre OPTIMA v Košiciach t.j. jednotku č. XXX s celkovou rozlohou 161 m2, vrátane nájomného v zmysle čl. 19, čl. 21 a čl. 35 bodu 35.5 zmluvy a poplatkov za služby spojené s prenájmom v zmysle čl. 24 bod 24.1.3, bod 24.2 a bod 24.3, čl. 35 bod 35.8 a 35.11 zmluvy. Žalobca nájomnú zmluvu
z 24.10.2013 vypovedal 24.11.2015 výpoveďou zmluvy, čo možno vyvodiť aj zo skutočnosti, že došlo zo strany žalovaného k objednávke krátkodobého prenájmu na obdobie od 1.3.2016 do 25.4.2016. Žalobca v súlade so zmluvou, dohodami o krátkodobom prenájme riadne vyúčtoval žalovanému nájomné a dohodnuté poplatky za poskytnuté služby. Súd mal za to, že aj faktúry boli vystavené v súlade so zmluvou a dohodami, avšak žalovaný aj napriek upomienke č. 16085 žalobcovi nájomné vo výške 26.608,86 eur s príslušenstvom neuhradil.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 663, § 671 Občianskeho zákonníka, § 3 a § 7 zák.č. 116/1990 Zb., § 365 a § 369 Obchodného zákonníka, § 1 nar. vlády č. 21/2013 Z.z., § 137 písm.a/ CSP ) dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný svoje tvrdenia uvedené v odpore proti platobnému rozkazu nepreukázal, nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a preto je žaloba žalobcu skutkovo a právne dôvodná. Keďže sa žalovaný s uhradením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
7. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 255 a § 262 CSP a keďže žalobca mal v konaní plný úspech, priznal mu súd náhradu trov konania vo výške 100%.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 CSP a má za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
9. Poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že „Výpoveďou zmluvy zo dňa 24.11.2015 mal súd preukázané, že žalobca vypovedal vyššie uvedenú nájomnú zmluvu. Na preukázanie doručenia výpovede predložil súdu „DODEJKU“ (doručenku), na ktorej ako odosielateľ bola uvedená spoločnosť MANHATTAN REAL ESTATE MANAGEMENT s.r.o., U Libeňského pivovaru 63/2, 180 00 Praha 8, Česká republika. Zásielka bola doručená splnomocnencovi žalovaného dňa 27.11.2015.“ Uviedol, že už v odpore proti platobnému rozkazu z 13.11.2016 poprel skutkové tvrdenie žalobcu ohľadne doručenia výpovede žalobcu zo dňa 24.11.2015, nakoľko z „DODEJKY“ (doručenky) je zrejmé, že odosielateľom výpovede bola spoločnosť MANHATTAN REAL ESTATE MANAGEMENT s.r.o., so sídlom U Libeňského pivovaru 63/2, 180 00 Praha 8, Česká republika. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že s uvedenou spoločnosťou nebol v žiadnom obchodnom styku a preto navrhol, aby žalobca predložil dôkaz, ktorý bez pochybností preukáže odoslanie výpovede zo strany žalobcu a jej prevzatie žalovaným. Keďže podľa žalovaného žalobca dostatočne nepreukázal doručenie výpovede a jej prevzatie žalovaným má za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Podľa ust. § 45 Občianskeho zákonníka, odosielateľ má preukázať odoslanie zásielky, písomnosti - prejavu vôle podacím lístkom z pošty, ktorý hodnoverne preukáže, že jeho prejav vôle ako odosielateľa došiel k adresátovi. Navyše podľa žalovaného z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako sa konajúci súd vysporiadal so skutočnosťou, že na „DODEJKE“ (podacom lístku) sa nenachádza žalobca ako odosielateľ. Na samotnej výpovedi sa nenachádza podpis žalovaného, ako dôkaz toho, že sa s výpoveďou oboznámil. Z odôvodnenia rozhodnutia taktiež nevyplýva, akým spôsobom žalobca preukázal vzťah medzi MANHATTAN REAL ESTATE MANAGEMENT s.r.o. a žalobcom. Len tvrdenie žalobcu, že MANHATTAN REAL ESTATE MANAGEMENT s.r.o. je správcovskou spoločnosťou žalobcu, neobstojí.
10. Taktiež žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu poprel aj existenciu a výšku pohľadávky žalobcu, navrhol ako svedkov vypočuť svojich štatutárnych zástupcov. Súd prvej inštancie na pojednávanie konané 29.9.2017 nepredvolal štatutárnych zástupcov žalovaného, navyše vo veci
rozhodol, a tým odňal možnosť žalovanému konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva procesný predpis za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Štatutárni zástupcovia žalovaného mali vypovedať aj o tom, ako prebiehala komunikácia medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný sa nie svojich zapríčinením dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, ktorá mu znemožňovala plniť svoje záväzky v plnej miere. Pri podpise nájomnej zmluvy bolo žalovanému naznačené, že v prípade, ak sa dostane do finančných problémov bude mať možnosť túto situáciu riešiť aj prípadným splácaním svojho záväzku v splátkach.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciami žalovaného uvedenými v odpore proti platobnému rozkazu, resp. okolnosťami daného prípadu, a preto je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie arbitrárny, nepresvedčivý, dostatočne neodôvodnený, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť.
12. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v odvolaní nesúhlasí. Poukázal na svoje vyjadrenie k odporu z 19.1.2017, z ktorého je zrejmé, že výpoveď žalobcu, ktorou ukončil nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vôbec nesúvisí s predmetom tohto sporu. K uvedenému argumentu sa vyjadril žalobca v predmetnom vyjadrení iba pre poriadok a opätovne zdôraznil, že subjektom, ktorý zabezpečil odoslanie výpovede pre žalovaného bola spoločnosť MANHATTAN REAL ESTATE MANAGEMENT s.r.o. a táto spoločnosť je servisnou (správcovskou) spoločnosťou žalobcu a jednotliví členovia jej štatutárneho orgánu sa aj zhodujú s členmi štatutárneho orgánu žalobcu. Táto skutočnosť však nie je podľa žalobcu pre platnosť výpovede vôbec podstatná. Podstatné je to, že výpoveď zmluvy podpísal žalobca, a táto výpoveď je právnym úkonom, ktorý bol zo strany žalobcu vykonaný v plnom súlade s nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným. Túto výpoveď žalovaný aj prevzal, o čom svedčí jeho podpis na doručenke a túto skutočnosť žalovaný ani nepopiera. Akceptáciu výpovede potvrdzuje aj fakt, že žalovaný nikdy nevyzval žalobcu, aby mu naďalej vystavoval faktúry za nájom priestorov tak, ako keby k výpovedi nájmu vôbec nedošlo. To, že žalobca nemal povinnosť zabezpečiť podpis žalovaného na samotnú listinu výpovede, je taktiež jednoznačné, nakoľko takáto povinnosť nie je nikde špecifikovaná v nájomnej zmluve, ako ani v príslušnom zákone. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že ním zaslaná výpoveď žalovanému bola vykonaná v plnom súlade so zmluvou, bola žalovaným akceptovaná, a preto je platná a účinná.
13. K ďalšej námietke žalovaného, týkajúcej sa existencie a výšky pohľadávky žalobcu, ako aj s tým spojený návrh žalovaného vypočuť ako svedkov štatutárnych zástupcov žalovaného, žalobca uviedol, že doručenie predvolania žalovanému na pojednávanie, ktoré sa konalo 29.9.2017 bolo konajúcemu súdu vykázané. To, že sa žalovaný rozhodol pojednávania nezúčastniť, bola jeho slobodná voľba. Túto skutočnosť potvrdil už aj v odpore tým, že uviedol „... žalovaný navrhuje vypočuť svojich štatutárnych zástupcov, ktorých účasť zabezpečí na prvom pojednávaní.“. To znamená, že žalovaný sa v odpore sám zaviazal, že účasť štatutárnych zástupcov na pojednávanie zabezpečí. To sa však nestalo. Podľa názoru žalobcu súd teda konal v plnom súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, avšak žalovaný porušil to, čo deklaroval v odpore. Takéto porušenie ním deklarovaných skutočností vykonal aj tým, že v súvislosti s ním zabezpečovanými dodatočnými dôkazmi uviedol, že „Dôkazy o tejto skutočnosti žalovaný konajúcemu súdu predloží v lehote 30 dní.“, avšak žalovaný toto vyhlásenie taktiež porušil a žiadny dôkaz k svojim tvrdeniam uvedeným v odpore súdu ani žalobcovi nezaslal.
14. Argumenty žalovaného uvedené v odvolaní sú síce inak formulované, avšak identické s argumentmi, ktoré použil v odpore. Žalobca k ním zaujal stanovisko už vo svojom vyjadrení k odporu, ako aj na pojednávaní konanom 29.9.2017, preto má za to, že odvolanie žalovaného je výhradne účelovým podaním, ktorým sleduje jediný cieľ, a to oddialiť povinnosť žalovaného k úhrade jeho záväzku. Túto skutočnosť jednoznačne potvrdzuje aj to, že žalovaný v odpore uviedol, že dôkazy o svojich tvrdeniach predloží do 30 dní, avšak doposiaľ tak neučinil a že žalovaný mal možnosť sa podrobnejšie vyjadriť k
svojim tvrdeniam obsiahnutým v odpore, avšak na pojednávanie , ktoré sa konalo na súde prvej inštancie 29.9.2017 sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia ani žalovaný, ani jeho právny zástupca nedostavil.
15. Preto žalobca navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP, t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania.
19. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktoré nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický rozpor.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
22. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným tvrdené odvolacie dôvody nie sú dané.
23. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza:
24. Predmetom tohto konania je zaplatenie nájomného a s tým súvisiacich nákladov a poplatkov za trvania nájomného vzťahu vo výške 26.608,86 eur s prísl..
25. Za takejto situácie je skončenie nájmu priestorov, za užívanie ktorých žalovaný nezaplatil právne bezvýznamné, pretože nesúvisí s predmetom sporu.
26. Žalovaný žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že splnil svoju povinnosť zaplatiť nájomné a s tým súvisiace poplatky a náklady (podľa platne uzavretej zmluvy z 24.10.2013) a jeho námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
27. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).