Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/368/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu Y., s.r.o., so sídlom O. nad I., H.. J. XXX/ XXX, F. XXXXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. H. S., advokátka, so sídlom Y. Y., I. N. XXX/XX, proti žalovanému I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. nad I., G. XXX/X-XX, o zaplatenie 4607,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. júna 2017, č.k. 12C/172/2014-193 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., III., IV., V., VI. p o t v r d z u j e.

Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie 5,05% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.11.2015 do zaplatenia v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil. Vo výroku II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.607,04 eur spolu s 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 88,00 eur od 01.05.2012 do 15.06.2013, 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 88,00 eur od 01.06.2012 do 15.06.2013, 8,75 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 104,70 eur od 01.10.2012 do 15.06.2013, 8,75 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 14,70 eur od 01.11.2012 do 15.06.2013, 8,75 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 104,70 eur od 1.12.2012 do 15.06.2013, 8,50 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 355,97 eur od 16.06.2013 do zaplatenia, 8,75 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 104,70 eur od 01.01.2013 do zaplatenia, 5,75 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 104,70 eur od 1.2.2013 do zaplatenia, 5,75 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 19,70 eur od 01.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 19,70 eur od 01.04.2013 do zaplatenia, 5,75 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 104,70 eur od 01.05.2013 do zaplatenia, 5,75 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 94,00 eur od 01.06.2013 do zaplatenia, 5,50 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 94,00 eur od 01.07.2013 do zaplatenia, 5,50 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 94,00 eur od 01.08.2013 do zaplatenia, 5,50 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 94,00 eur od 01.09.2013 do zaplatenia, 5,50 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 94,00 eur od 01.10.2013 do zaplatenia, 5,50 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 94,00 eur od 01.11.2013 do zaplatenia, 5,25 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 94,00 eur od 01.12.2013 do zaplatenia, 5,25 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 94,00 eur od 01.01.2014 do zaplatenia, 5,25 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 94,00 eur od 01.02.2014 do zaplatenia, 5,25 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 94,00 eur od 1.3.2014 do zaplatenia, 5,25 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 94,00 eur od 01.04.2014 do zaplatenia, 5,25 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 94,00 eur od 1.5.2014 do zaplatenia, 5,25 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 1.6.2014 do zaplatenia, 5,15 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.07.2014 do zaplatenia, 5,15 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 1.8.2014 do zaplatenia, 5,15 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.09.2014 do zaplatenia, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 1.10.2014 do zaplatenia, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.11.2014 do zaplatenia, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 1.12.2014 do zaplatenia, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.01.2015 do 30.06.2016, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.02.2015 do 30.06.2016, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.03.2015 do 30.06.2016, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.04.2015 do 30.06.2016, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.06.2015 do 30.06.2016, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.07.2015 do 30.06.2016, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.08.2015 do 30.06.2016, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 1.9.2015 do 30.06.2016, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.10.2015 do 30.06.2016, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.11.2015 do 30.06.2016, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.12.2015 do 30.06.2016, 5,05% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 932,40 eur od 01.07.2016 do zaplatenia, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.01.2016 do zaplatenia, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 1.2.2016 do zaplatenia, 5,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,70 eur od 01.03.2016 do zaplatenia, všetko do 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo výroku IV. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania zo žaloby v rozsahu 100 %. Vo výroku V. vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Vo výroku VI. žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania zo vzájomnej žaloby v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci súd nemôže opätovne rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti predmetnej Zmluvy o výkone správy č. 3/2011 zo dňa 06.04.2011, pretože o jej platnosti rozhodol právoplatne Krajský súd v Trenčíne v odôvodnení uznesenia zo dňa 17.04.2014 č.k.5Co/696/2014-142 (OS TN sp. zn. 17C/270/2013), právoplatného dňa 16.05.2015 a predmetom rozhodovania v uvedenom konaní zostala už iba výška žalovanej sumy. V tejto časti (výšky nároku) konanie nie je ešte právoplatné, pretože Okresný súd Trenčín rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 12.1.2017 č.k. 17C/270/2013-210, ktorým žalovanú zaviazal k úhrade sumy 9.085,08 eur s príslušenstvom, ale žalovaná podala proti rozsudku odvolanie, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal žalovaným vznesenou námietkou neplatnosti predmetnej zmluvy o výkone správy z dôvodu nezákonného postupu pri hlasovaní resp. schvaľovaní zmluvy a nevypočul žalovaným navrhnutých svedkov a to všetkých ostatných vlastníkov bytov a NP v obytnom dome súp. č. XXX. Konštatoval, že žalovaný sa domáhal vykonania súdnej kontroly predmetnej zmluvy ako spotrebiteľskej, pričom okrem námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu neuviedol v čom videl rozpor zmluvy so zákonom a dobrými mravmi. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ predmetná zmluva o správe obsahuje zmluvné podmienky vyjadrené určito, zrozumiteľne a jasne a týkajú sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, súd neskúma , či tieto ustanovenia obsahujú neprijateľné podmienky. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že je jasná a zrozumiteľná vo všetkých častiach ako aj v častiach finančného plnenia. Podľa bodu 12. písm. a), b) predmetnej zmluvy na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy domu je vlastník bytu alebo NP povinný najmä poukazovať na bankový účet FPÚaO domu, zriadený a spravovaný správcom, mesačné preddavky vždy mesačne vopred na účet domu v banke, poukazovať na bankový účet domu, zriadený a spravovaný správcom, mesačné preddavky vopred na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a NP vo výške stanovenej správcom v zmysle tejto zmluvy vo výpočtovom liste a mesačný paušálny poplatok správcovi za činnosti obstarávané pre vlastníka bytu a NP za každú bytovú jednotku a NP vo výške 5,- eur. Podľa bodu 11 vety druhej zmluvy výšku preddavku do FPÚaO určia vlastníci bytov a NP domu spravidla vždy na jeden rok vopred. Súd nezistil, že by predmetná zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Ochranu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru vo vzťahu k zmluve o výkone správy zabezpečuje ustanovenie § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, avšak na základe samostatnej žaloby vlastníka, podanej na súd v stanovenej prekluzívnej (prepadnej) lehote tak, ako uviedol Krajský súd v Trenčíne v uvedenom rozhodnutí a to v maximálnej lehote do 3 mesiacov od hlasovania. Podľa žalovaného k písomnému hlasovaniu malo dôjsť v januári 2012, teda lehota na podanie žaloby uplynula najneskôr koncom januára 2012, ale žiaden z vlastníkov bytu a alebo NP ,vrátane žalovaného, z predmetného domu súp. č. 427 nepodal žalobu o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy o výkone správy. Súd nezistil ani žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva o výkone správy neplatná podľa § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Ak by aj bola zmluva o výkone správy absolútne neplatná podľa § 457 a 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný by musel zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu za poskytnuté mu výkony žalobcom vo výške obvyklých úhrad (napr. inou správcovskou spoločnosťou) v danom mieste. Z uvedených dôvodov súd vychádzal z predmetnej zmluvy o výkone správy ako z platnej. Žalobca predložil predpisy mesačných záloh a vyúčtovania za žalované obdobie. Žalovaný k nim uviedol iba toľko, že uhradil 3 úhrady, a to 21.03.2013 sumu 85,- eur, dňa 30.04.2013 sumu 85,- eur a dňa 16.11.2012 sumu 90,- eur. Súd z vyúčtovania za rok 2012 v tabuľke (vľavo dole) "mal dať- dal - rozdiel" (na č.l. 19 spisu) zistil, že žalobca zaevidoval platbu žalovaného vo výške 90,- eur zo dňa 16.11.2012 za mesiac november 2012 a nežiadal jej úhradu a tak isto aj platby po 85,- eur zo dňa 21.03.2013 a 30.04.2013. Podľa Vyúčtovania za rok 2013 (na č.l. 66 spis) žalobca zaevidoval platby po 85,- eur za mesiace marec a apríl 2013 a nežiadal ich v žalobe uhradiť. Iné námietky žalovaný nemal, preto súd vychádzal zo žalobcom predložených mesačných predpisov a vyúčtovaní za roky 2013 až 2016, hlavne z tabuliek "mal dať- dal - rozdiel". Podľa ust. § 10 ods. 1,3 až 6 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy dňa 06.04.2011 , mesačných záloh a vyúčtovaní za roky 2012 až 2016 súd zaviazal žalovaného k úhrade nezaplatených mesačných preddavkových platieb nasledovne: Za rok 2012 za mesiace 5 (máj) po 104,70 eur a za mesiace 6 (jún), 10 (október), 11 (november), 12 (december) po 94,- eur, pričom za rok 2012 žalovaný uhradil spolu len sumu 170,- eur a vznikol nedoplatok vo výške 1.216,05 eur, od ktorej sumy žalobca odpočítal preplatok vo výške 31,12 eur. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania z jednotlivých mesačných úhrad splatných do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca avšak iba do splatnosti vyúčtovania za rok 2012, pretože podľa vyúčtovania odo dňa splatnosti vyúčtovania žalobca požadoval od žalovaného celkovo nižšiu sumu ako je suma po spočítaní jednotlivých mesačných úhrad. Od splatnosti vyúčtovania za rok 2012 súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania už len z dlžnej sumy vo výške podľa vyúčtovania až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu ohľadne úrokov z omeškania zamietol ako nedôvodnú. Za rok 2013 a rok 2014 žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie dlžných súm ako aj úrok z omeškania z dlžných súm neprevyšujúci zákonný úrok z omeškania, ktoré v súčte neprevyšovali nedoplatok z vyúčtovania, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Za rok 2015 sú postupoval obdobne ako pri roku 2012. Žalobcom požadovaný úrok z omeškania neprevyšoval zákonný úrok z omeškania. Súd zaviazal žalovaného k úhrade aj splatných mesačných úhrad za rok 2016.Celkový nedoplatok za žalované obdobie bol podľa vyúčtovaní vo výške 4.616,96 eur. Súd neprihliadol na písomné potvrdenia žalobcu o neexistencii dlhu zo dňa 04.10.2012 k tomuto dňu, pretože bolo stranami sporu potvrdené, že bolo vydané iba na žiadosť žalovaného za účelom priznania mu príspevku na bývanie, z ktorého mal uhradiť dlžné platby. Pre úplnosť súd poznamenal, že žalovaný sa mylne domnieva, že by sa mohol zbaviť povinnosti zaplatiť úhradu za ním prijaté služby od žalobcu, za dodávku energií, za správu, pretože by na jeho strane došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré je povinný vydať. Ak bol žalovaný nespokojný so spoločnosťou žalobcu, zákon mu dával možnosť buď zmluvu nepodpísať alebo sa domáhať súdnej ochrany podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. Súd vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 500,- eur ako primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zamietol z dôvodu, že žalovaný nie je osobou, ktorá na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podľa § 255 ods. 1 súd priznal úspešnému žalobcovi v časti jeho žaloby proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100% (istiny) ako aj v časti vzájomnej žaloby, kde bol žalobca úspešný v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

2. Proti tomuto rozsudku, a to výroku II., III., IV., V., VI. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie vo veci. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, odňatie práva na spravodlivé súdne konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nepodrobil súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu o výkone správy, súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov, keď v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EU mu nebol priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Namietal, že súd na vytýčených troch pojednávaniach nemal záujem zaoberať sa jeho námietkami. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca je v danej veci aktívne legitimovaný. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/696/2014-142, ktorý riešil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Trval na tom, že zmluva, ktorá je predmetom konania mu nebola zaslaná, nikdy ju nepodpísal. Poukázal na tok že zmluva o výkone správy, ktorú žalobca predložil na pojednávaní dňa 26.06.2017 je sfalšovaná podvodná listina, ktorá nikdy nebola súdu v takejto forme predložená do spisu. Predložený originál mal formát 4A a v súdnom spise sa nachádza zmluva o veľkosti A5, čo potvrdila na pojednávaní aj samotná sudkyňa. Ďalej poukázal na to, ž ak je čo i len jedna z týchto zmlúv platná, nevie prečo existujú tri verzie predmetnej zmluvy, z ktorých ani jednu nepodpísal a preto takou zmluvou nie je viazaný. Namietal, že hárky s podpismi na dvoch zmluvách formáte A5, ktorý má 16 strán a formáte A4, ktorý má 14 strán, boli absolútne identické, čiže z toho jednoznačne vyplýva, že žalobca si tieto hárky prikladá k rôznym zmluvám, ktoré si vytvorí. Preto sa s predmetnou vecou obrátil aj na orgány činné v trestnom konaní. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne právne posúdil predmetnú zmluvu, čím ho ohrozil exekúciou, že nevykonal navrhnuté dôkazy, neprihliadal na vzájomnú žalobu zo dňa 26.06.2017, neoboznámil sa so vzájomnou žalobou s poukazom na § 149 až § 154 CSP, nezaoberal sa ochranou spotrebiteľa zo zákona podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Tiež namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku II., III., IV., V., VI. podľa § 379, § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Konštatoval, že žalovaný sa domáhal vykonania súdnej kontroly predmetnej zmluvy ako spotrebiteľskej, pričom okrem námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu neuviedol v čom videl rozpor zmluvy so zákonom a dobrými mravmi. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ predmetná zmluva o správe obsahuje zmluvné podmienky vyjadrené určito, zrozumiteľne a jasne a týkajú sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, súd neskúma , či tieto ustanovenia obsahujú neprijateľné podmienky. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že je jasná a zrozumiteľná vo všetkých častiach ako aj v častiach finančného plnenia. Podľa bodu 12. písm. a),b) predmetnej zmluvy na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy domu je vlastník bytu alebo NP povinný najmä poukazovať na bankový účet FPÚaO domu, zriadený a spravovaný správcom, mesačné preddavky vždy mesačne vopred na účet domu v banke, poukazovať na bankový účet domu, zriadený a spravovaný správcom, mesačné preddavky vopred na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a NP vo výške stanovenej správcom v zmysle tejto zmluvy vo výpočtovom liste a mesačný paušálny poplatok správcovi za činnosti obstarávané pre vlastníka bytu a NP za každú bytovú jednotku a NP vo výške 5,- eur. Podľa bodu 11 vety druhej zmluvy výšku preddavku do FPÚaO určia vlastníci bytov a NP domu spravidla vždy na jeden rok vopred. Súd nezistil, že by predmetná zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Ochranu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru vo vzťahu k zmluve o výkone správy zabezpečuje ustanovenie § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, avšak na základe samostatnej žaloby vlastníka, podanej na súd v stanovenej prekluzívnej (prepadnej) lehote tak, ako uviedol Krajský súd v Trenčíne v uvedenom rozhodnutí a to v maximálnej lehote do 3 mesiacov od hlasovania. Podľa žalovaného k písomnému hlasovaniu malo dôjsť v januári 2012, teda lehota na podanie žaloby uplynula najneskôr koncom januára 2012, ale žiaden z vlastníkov bytu a alebo NP ,vrátane žalovaného, z predmetného domu súp. č. XXX nepodal žalobu o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy o výkone správy. Súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 500 eur ako primeraného finančné zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zamietol z dôvodu, že žalovaný nie je osobou, ktorá na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, neplatnosť predmetnej zmluvy o výkone správy, nevykonanie navrhnutých dôkazov, porušenie procesných práv žalovaného na spravodlivý súdny proces a nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v tomto konaní domáhal rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi ako správcovi bytového domu s.č. XXX nachádzajúcom sa v O., na ulici G. č. XXXX dlžnú sumu, ktorá je tvorená nedoplatkami žalovaného za úhrady nákladov za služby spojené s užívaním bytu. Túto povinnosť žalovaného odvodzoval od jeho povinnosti platiť úhrady za poskytované plnenia a služby spojené s užívaním bytu č. XX v predmetnom bytovom dome mesačne vopred v zmysle § 10 ods. 1, 6 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a v zmysle čl. III bod 12 uzatvorenej zmluvy o výkone správy bytového domu č. X/XXXX zo dňa 06.04.2011. Svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odvodzoval od skutočnosti, že je správcom bytového domu na základe uvedenej zmluvy o výkone správy, ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov odsúhlasili nadpolovičnou väčšinou zúčastnených vlastníkov na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 06.04.2011, a to uznesením č. 1 a ku ktorej zmluve pristúpili.

9. Zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov bytového domu XXX, G., O. nad I. zo dňa 23.03.2011 vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu si nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov zvolili za svojho správcu žalobcu, keď za bolo 20, proti 2 a zdržal sa hlasovania 1. Zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov predmetného bytového domu zo dňa 06.04.2011 vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov odsúhlasili nadpolovičnou väčšinou zúčastnených vlastníkov zmluvu o výkone správy so správcovskou spoločnosťou Y. s.r.o., O. nad I. a svojím podpisom pristúpili k tejto zmluve. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že predmetné rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uskutočnené na zhromaždení vlastníkov dňa 06.04.2011, ktorým vlastníci odsúhlasili zmluvu o výkone správy so žalobcom nebolo nikdy v zákonom stanovených lehotách podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (účinného do 30.09.2014) napadnuté žalobou na súde. V prejednávanej veci žalovaný namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu (že nie je správcom bytového domu), a to z dôvodu, že správca riadne neuzatvoril s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov zmluvu o výkone správy, nakoľko táto zmluva nebola schválená nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že súdnym prieskumom platných uznesení vlastníkov po uplynutí stanovených lehôt v inom súdnom konaní ( napr. v konaní o zaplatenie pohľadávky iniciovanom voči vlastníkovi správcom zastupujúcich všetkých vlastníkov v dome, ktorého aktívna legitimácia vyplývajúca z uznesenia schôdze vlastníkov o zmene správcu nebola na súde nikdy spochybnená žalobou podľa ust. § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov) by bol narušený princíp právnej istoty, a tým nielen stabilita v právnych vzťahoch medzi vlastníkmi navzájom, ale aj medzi vlastníkmi a ich správcami, resp. tretími osobami ( dodávateľmi tovarov a služieb pre dom). Stanovením prekluzívnych lehôt v ust. § 14 ods. 4 ( účinného do 30.09.2014) je výrazne podporená zásada vigilantibus iura scripta sunt, podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva ich včasným uplatnením na súde tak, aby sa mu nepremlčali alebo neprekludovali. V kontexte s interpretovaným ustanovením možno uzavrieť, že zakotvením prekluzívnych lehôt na podanie žaloby vlastníkom, ktorí sa cítia dotknutí na svojich právach, je vyjadrený záujem zákonodarcu o stabilitu a nemennosť prijatých rozhodnutí vlastníkov, ktoré nebudú v zákonnej lehote spochybnené na súde. Uvedená prezumpcia platnosti prijatých rozhodnutí platí bez ohľadu na to, že prijatie týchto rozhodnutí môžu sprevádzať rôzne formálne či procedurálne nedostatky alebo ich vecno-právne následky nemusia byť pre vlastníkov priaznivé ( napr. neprijatie rozhodnutí o obnove domu), ktoré by inak mohli byť dôvodom na zrušenie či zmenu rozhodnutia alebo na určenie ich neplatnosti súdom. Márnym uplynutím prekluzívnych lehôt sú všetky tieto procesné či vecné nedostatky prijatých uznesení de facto konvalidované a v záujme právnej istoty sa tieto rozhodnutia musia považovať za platné, záväzné a nezmeniteľné. Tento názor v obdobnej veci vyslovil už Krajský súd v Trenčíne vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 15.04.2015, č.k. 5Co/696/2014-142, ktorý názor zdieľa aj odvolací súd v danej veci. Pokiaľ sa týka námietky odvolateľa, že predmetná zmluva o výkone správy je sfalšovaná podvodná listina, nakoľko predložený originál mal formát A4 so 14/14 stranami a v súdnom spise sa nachádza zmluva o veľkosti A5 so 16/16 stranami, odvolací súd túto nepovažuje za dôvodnú, keď z obsahu spisu vyplýva, že zmluva o výkone správy č. 3/2011 zo dňa 06.04.2011 s pripojenými podpismi vlastníkov bytov zo dňa 06.04.2011 predložená v origináli na pojednávaní dňa 26.06.2017 je totožná s kópiou, ktorá je v spise založená na č.l. 8 až 15, vrátane podpisov vlastníkov bytov, medzi inými aj vrátane podpisu žalovaného, ktorú skutočnosť potvrdil žalovaný na pojednávaní dňa 03.05.2017. Neobstojí ani námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie nepodrobil súdnej kontrole predmetnú zmluvu o výkone správy ako zmluvy spotrebiteľskej. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 27 posudzoval predmetnú zmluvu o výkone správy aj z tohto hľadiska a uzavrel, že podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ predmetná zmluva o správe obsahuje zmluvné podmienky vyjadrené určito, zrozumiteľne a jasne a týkajú sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, súd neskúma, či tieto ustanovenia obsahujú neprijateľné podmienky. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na obsah predmetnej zmluvy, ktorý je jasný a zrozumiteľný vo všetkých častiach, ako aj v častiach finančného plnenia. Rovnako za nedôvodnú argumentáciu považuje odvolací súd aj námietku žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok spĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle § 220 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS SR 112/05, I. ÚS SR 11/05). Z ústavno-právneho hľadiska preto niet dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, že žalovaný sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnosti tohto názoru. Nedôvodná bola aj námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie neprihliadol na vzájomnú žalobu predloženú na pojednávaní dňa 26.06.2017, neoboznámil sa s predmetnou vzájomnou žalobou s poukazom na ust. § 149 až § 154 CSP. Žalovaný písomným podaním zo dňa 26.06.2017 doručil súdu prvej inštancie vzájomný návrh z dôvodu, že v konaní vyšlo najavo, že zmluva o výkone správy č. 3/2011 zo dňa 06.04.2011 je neplatná a zároveň žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur pre porušenie práv spotrebiteľa podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Táto vzájomná žaloba bola žalobcovi doručená na pojednávaní dňa 26.06.2017 s tým, že žalobca nežiadal odročiť pojednávanie z dôvodu doručenia vzájomnej žaloby, na podanej žalobe trval a vzájomnú žalobu žalovaného žiadal zamietnuť. Jednou zo základných zásad občianskeho sporového konania je zásada dispozičná, spočívajúca v tom, že procesná iniciatíva patrí stranám sporu. Súd, až na prípady uvedené v § 23 (Civilný mimosporový poriadok), nezačína konanie z vlastnej iniciatívy, ale na základe žaloby podľa § 131 a nasl. CSP. Podanou žalobou je súd viazaný. Žaloba popri všeobecných náležitostiach musí obsahovať osobitné náležitosti podania, uvedené v § 132 ods. 1 CSP, teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Skutkové tvrdenia žalovaného vo vzájomnej žalobe sú strohé, obsahujú len dôvod pre podanie vzájomnej žalobe (neplatnosť predmetnej zmluvy o výkone správy a žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur pre porušenie práv spotrebiteľa podľa § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Žalovaný vo vzájomnej žalobe neoznačil žiadne dôkazné prostriedky. Za tejto situácie súd prvej inštancie správne vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 500 eur ako primeraného finančného zadosťučinenia zamietol z dôvodu, že žalovaný nie je osobou, ktorá na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie stotožňuje a poukazuje na to, že zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia vyplýva, že ide o prostriedok slúžiaci k reparácii ujmy, ktorá mala byť konaním spôsobená. Ide o vyrovnanie ujmy postihnutého a ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal. V danej veci však vzhľadom na vyššieuvedené nie je možné konštatovať žiadne závadné konanie žalobcu. Nedôvodná je aj námietka odvolateľa, že súd sa nezaoberal ochranou spotrebiteľa podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti je potrebné najskôr uviesť, že dňa 07.02.2018 Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z uvedených dôvodov pre protiústavnosť ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. nie je možné ex offo aplikovať uvedené ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a keďže jednoznačne absentuje vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného podľa § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka), nebol súd prvej inštancie oprávnený riešiť otázku premlčania uplatňovaného nároku.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. až III. podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu týchto trov, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .