Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-1-2017.pdf
PDF · 123.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-15C/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Michalou Bašticovou, v spore žalobcu: K. G., E.. XX.XX.XXXX, J. I. I. X, XXX XX I., proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, právne zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865 036, so sídlom P.O. Hviezdoslava 23/B, 036 01 Martin, 2. DUPOS dražobná spoločnosť, spol. s r.o., IČO: 36 233 935, so sídlom Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, právne zastúpený: advoconsulting s.r.o., IČO: 47 253 428, so sídlom Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, 3. Z. Y., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Š. XX, XXX XX J., právne zastúpený: Mgr. Peter Kubala, advokát, so sídlom Pod Párovcami 55, 921 01 Piešťany, o určenie neplatnosti dražby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.01.2017 voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade domáhal určenia neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „cit. zákon“ alebo „ZDD“). Svoju žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobca uviedol, že dňa XX.XX.XXXX bol notárskou zápisnicou v priestoroch kongresovej miestnosti na X. poschodí G. XX na E. Q. X K. I. osvedčený priebeh dražby, predmetom ktorej bol byt č. XXX nachádzajúci sa na XX p. bytového domu, vchod I. X so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX, a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach o zariadeniach stavby o veľkosti XXXX/ XXXXXX, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Petržalka, obec BA - m. č. Petržalka, okres: Bratislava V, vedeného Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom (ďalej len „predmetný byt“). Na uvedenej dražbe došlo k udeleniu príklepu predmetu dražby v prospech žalovaného 3.), ktorý nadobudol predmet dražby do výlučného vlastníctva za sumu najvyššieho podania urobeného na dražbe vo výške 73.275 eur. Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru sa predmetná dražba nemala konať, nakoľko zmluva, na základe ktorej boli vykonané záložné práva, a teda aj samotná dražba je neplatná, čo rozporuje aj v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou 19C/140/2016. Na uvedenom súde prebieha pod spisovou značkou 16C/140/2016 taktiež konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zákazu konania dobrovoľnej dražby, ktoré do dňa podania žaloby na tunajšom súde nebolo rozhodnuté. V ďalšej časti svojej žaloby žalobca tvrdil, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným 1.) zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý nemal slúžiť na nadobudnutie, či údržbu alebo úpravu nehnuteľnosti, ale na prefinancovanie úveru, ktorý mu bol poskytnutý zo strany obchodnej spoločnosti Tatra banka, a.s. Úver v spoločnosti Tatra banka, a.s. mu bol poskytnutý na prefinancovanie úveru poskytnutého obchodnou spoločnosťou Dexia banka,
a.s., ktorý bol bezúčelový. Žalobca má za to, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX nespĺňa znaky hypotekárneho úveru v zmysle ustanovenia § 68 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ale ide o spotrebiteľský úver spravujúci sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a teda predmetný vzťah by sa mal riadiť predpismi upravujúcimi práva spotrebiteľov. Žalobca taktiež uviedol, že medzi zmluvnými stranami bola spísaná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, a to k predmetnému bytu. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluva je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého musí zmluva obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a v prípade jej absencie je nutné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa názoru žalobcu tak žalovaný po celú dobu trvania zmluvy o splátkovom úvere inkasoval splátky úveru, ktoré boli započítavané najmä na úrok, na ktorý v dôsledku neplatnosti nemal nárok, čím žalovaný postupoval v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Ako ďalšiu vadu zmluvy o splátkovom úvere žalobca namietal zvolenú zákonnú úpravu, keďže podľa ustanovení zmluvy sa riadi Obchodným zákonníkom. Žalobca má za to, že nakoľko ide o predpísanú typovú zmluvu, do ktorej nemá dlžník možnosť vykonávať zmeny je neprípustné, aby bolo dlžníkovi ako spotrebiteľovi nanútené, že zmluva sa bude spravovať Obchodným zákonníkom a právny vzťah by sa mal riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalobca taktiež poukázal na absenciu úverových podmienok a všeobecných obchodných podmienok, na ktoré odkazuje zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a tvrdí, že pri podpise zmluvy mu neboli poskytnuté všetky súvisiace dokumenty, na ktoré predmetná zmluva odkazuje a nemal možnosť sa s nimi oboznámiť. Žalobca taktiež žiada vyhlásiť za neplatnú aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX. Má za to, že medzi zmluvou o splátkovom úvere a zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam je zabezpečovací vzťah, pričom zmluva o splátkovom úvere predstavuje hlavný záväzok, bez existencie ktorého nie je možné, aby existoval záväzok zabezpečovací. Na záver žalobca konštatoval, že navrhovateľ dražby nemohol platne uzavrieť s dražiteľom zmluvu o výkone dražby, nakoľko takáto zmluva by bola uzatváraná na základe neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva, t. j. žalovaný 1.) nebol oprávnený na uzavretie takejto zmluvy.
2. Žalovaný 1.) vo vyjadrení k žalobe poukázal na ustanovenie § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, pričom uvedené (všeobecné) ustanovenie je v prípade konania, ktorého predmetom je návrh na určenie dobrovoľnej dražby, doplnené ustanovením špeciálnym (§ 21 cit. zákona), ktoré vo vzťahu k takémuto typu konania stanovuje i ďalšie procesné povinnosti, ktoré je žalobca v takomto konaní povinný splniť. Podľa žalovaného 1.) sa žalobca prostredníctvom podanej žaloby domáha určenia špecifickej právnej skutočnosti (t. j. nie je to určenie existencie práva alebo právneho vzťahu), pričom tohto určenia sa môže domáhať iba zákonom kvalifikovaný subjekt a to podľa osobitnej právnej normy, ktorá je obsiahnutá v ustanovení § 21 ods. 2 ZDD. Ide teda o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP v spojení s ustanovením § 21 ods. 2 ZDD (Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.). Žalovaný 1.) má za to, že žaloba na určenie platnosti (neplatnosti) dobrovoľnej dražby je žalobou na určenie existencie/ neexistencie špecifickej právnej skutočnosti, pričom sa jedná o neplatnosť návrhovú, t. j. je potrebné sa jej, v stanovenej lehote, dovolať a to podaním žaloby na súde. Žalovaný 1.) ďalej vo svojom vyjadrení odkázal na ustanovenie § 21 ods. 2 ZDD, ktoré stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené, ak má byť žaloba procesne spôsobilá na meritórne prejednanie, resp. vecne opodstatnená. Uvedenými podmienkami sú tvrdenia, ktorými sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo tvrdené porušenie ustanovenia ZDD a preukázanie toho, že tým (ad I.) bol žalobca dotknutý na svojich právach (t. j. jedná sa o podmienky kumulatívne). Žalovaný taktiež upozorňuje, že pre podanie žaloby o neplatnosti dobrovoľnej dražby zákon stanovuje prekluzívnu 3 - mesačnú lehotu. Po jej márnom uplynutí nie je možné sa neplatnosti dovolať a neexistuje subjekt, ktorý by bol aktívne legitimovaný na to, aby požiadal o toto špecifické určenie (a z uvedeného dôvodu neexistuje ani žiaden pasívne legitimovaný subjekt). Podľa názoru žalovaného 1.) si žalobca (v procesne nevyhnutnom rozsahu) nesplnil ani povinnosť riadneho tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú a preto nemôže uniesť ani bremeno úplného tvrdenia, ani dôkazné bremeno, žalobu podal po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty a preto nemôže byť so svojou žalobou úspešný. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný 1.) poukázal na skutočnosť, že v konaní je potrebné tvrdiť a preukázať vecnú legitimáciu strán konania, rovnako ako procesnú legitimáciu, pričom odkázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spisovej značky 3 Cdo 192/2004. Žalovaný 1.) má za to, že nakoľko márnym uplynutím prekluzívnej lehoty neexistuje subjekt aktívne procesne legitimovaný na podanie takejto žaloby, rovnako tak neexistuje ani žiaden subjekt pasívne
procesne legitimovaný, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalovaný 1.) vo svojom vyjadrení opätovne zdôraznil, že pre podanie špecifického procesného prostriedku (žaloby o neplatnosti dobrovoľnej dražby) zákon ustanovuje prekluzívnu 3 - mesačnú lehotu, po ktorej uplynutí nie je možné sa neplatnosti dovolať. Takáto žaloba je v tom prípade nielen v rozpore s ustanovením § 21 ZDD, ale aj s ustanovením § 137 písm. d) CSP. Dražba sa konala XX.XX.XXXX, a teda lehota skončila uplynutím dňa XX.XX.XXXX, pričom žaloba bola súdu doručená, podľa údaja na prijímacej doručenke dňa 09.01.2017, t. j. po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty. Žalovaný 1.) je názoru, že z uvedených skutočností vyplýva, že tu nie sú splnené nevyhnutné procesné podmienky, resp. predpoklady, na základe ktorých by mohlo dôjsť k prejednaniu uplatneného nároku, resp. na základe ktorých by bolo možné hovoriť o spôsobilom predmete civilného sporového konania. Žalovaný opäť odkázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 1 Cdo 91/2006, podľa ktorého nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Podľa názoru žalovaného 1.) absentujú v podanej žalobe reálne odôvodňujúce skutočnosti, reálne skutkové a právne okolnosti, ktoré sú v konaní, ktorého základom je ustanovenie § 21 ZDD, relevantné. Pôjde o tvrdenia, ktorými sa tvrdí neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení ZDD a zároveň sa tvrdí, že uvedeným bol žalobca dotknutý na svojich právach, pričom v žalobnom návrhu úplne absentujú tvrdenia vo vzťahu k podmienke, v zmysle ktorej bol žalobca dotknutý na svojich právach. Podľa jeho názoru tak žalobca netvrdí žiadnu konkrétnu skutočnosť týkajúcu sa toho, z akého dôvodu by nemala byť údajne platná záložná zmluva, iba informatívne uvádza, že vedie akési iné súdne konanie (čo nepochybne nie je naplnenie hypotézy právnej normy ani v ustanovení § 132 ods. 1, 2, 3 CSP, ani v ustanovení § 21 ods. 2 ZDD). Žalovaný 1.) odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2010 spisovej značky 3 Cdo 186/2010, podľa ktorého otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú). Uvedené je podľa jeho názoru priamym dôsledkom skutočnosti, že najneskôr vykonaním záložného práva toto bez ohľadu na rozsah uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky zaniká, a to s ohľadom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení do minulosti, keďže aj v tomto prípade je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, rovnako je však potrebné uviesť, že požiadavka na určenie neplatnosti záložnej zmluvy nie je spôsobilým predmetom sporového konania. Žalovaný 1.) v ďalšej časti svojho vyjadrenia venoval pozornosť jednotlivým tvrdeným skutočnostiam žalobcom v žalobe a domnieva sa, že ani jedna nie je dôvodom na určenie neplatnosti dražby. Tvrdenia žalobcu nie sú tvrdeniami o žiadnom porušení povinnosti podľa zákona o dobrovoľných dražbách, ani o neplatnosti záložnej zmluvy. Zvýšenú pozornosť žalovaný 1.) venoval námietke žalobcu, v zmysle ktorej jediným dôvodom údajnej neplatnosti záložnej zmluvy, má byť porušenie akcesority, t. j. ak tu nie je zabezpečovaný záväzok, nie je čo zabezpečovať a záložná zmluva tak údajne nemôže platne existovať. Žalovaný 1.) tvrdí, že to čo je zabezpečené záložnou zmluvou, je obsahom predmetnej záložnej zmluvy, kde je úplne jasným a zrozumiteľným spôsobom táto zabezpečovaná pohľadávka definovaná. Z článku I./3. záložnej zmluvy tak vyplýva, ktoré pohľadávky sú záložným právom zabezpečené. Konštatuje, že tvrdenie o tom, že tu údajne nemôže existovať zabezpečovaný záväzok z dôvodu údajnej neplatnosti úverovej zmluvy je tak úplne zrejme nesprávne, keďže z obsahu záložnej zmluvy je zrejmé, že záložným právom je aj pohľadávka s príslušenstvom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku alebo v súvislosti s plnením záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a teda i v prípade, ak by bola úverová zmluva neplatná. Okrajovo žalovaný 1.) dodáva k námietke žalobcu o nesplnení podmienky v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 ZDD, a to zverejnenia oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce najmenej 15 dní pred termínom konania dražby, že uvedené nie je ani teoreticky spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobcu (t. t. nie je splnená druhá kumulatívna podmienka). Väčšina tvrdení žalobcu je procesne nerelevantných (i teoreticky, nielen z dôvodu, že sú nesprávne), pretože sa nimi nijako netvrdí porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a tak nie sú splnené predpoklady hypotézy právnej normy v ustanovení § 21 ods. 2 ZDD. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný 1.) uvádza, že žalobca musí najprv niečo relevantne (v súlade s hypotézou právnej normy v ustanovení § 21 ods. 2 ZDD) tvrdiť, uvedené preukázať a až následne sa uvedené môže stať relevantným predmetom konania. Keďže tieto povinnosti zo strany žalobcu splnené neboli, ale predovšetkým žaloba bola podaná po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty na jej podanie, navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
3. Dňa 21.06.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného 3.), v ktorom sa vyjadril, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú a všetky v žalobe uvedené tvrdenia o porušení zákona o
dobrovoľných dražbách považuje za účelové a vykonštruované. Žalovaný 3.) konštatoval, že konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je svojím charakterom konaním návrhovým, a preto žalobca nesie v plnej miere povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Vo vzťahu k viacerým tvrdeniam uvedeným v podanej žalobe a tiež k posúdeniu základných podmienok, žalobca (najmä) neuvádza, aké práva boli porušené, resp. boli tvrdenými porušeniami dotknuté, nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi tvrdenými porušeniami a porušenými právami. Žalovaný 3.) je presvedčený, že súd nie je spôsobilý konať a rozhodnúť o podaní, z ktorého nevyplýva návrh na rozhodnutie a nie je spôsobilý rozhodovať ani o navrhovanom petite, ak nie je náležite odôvodnený. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný 3.) poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade sa možno domáhať neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty (§ 21 ods. 2 ZDD). Podľa žalovaného 3.) z obsahu podanej žaloby vyplýva, že dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby by mala byť neplatnosť zmluvy o úvere, neplatnosť zmluvy o záložnom práve a vady dobrovoľnej dražby, ktoré by mali spočívať v nezverejnení konania dražby v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 ZDD, pričom tvrdí, že on sám sa o dražbe dozvedel prostredníctvom zverejnenia konania dražby v tlači, v ponuke dražobníka a tiež zverejnenia na úradnej tabuli obce. Vo vzťahu k vadám konania o dražbe žalovaný 3.) uviedol, že z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva jednoznačne záver, že len porušenie ZDD môže viesť k záveru, že samotná dražba môže byť súdom judikovaná ako neplatná, pričom nie každé porušenie ZDD môže viesť k záveru, že dražbu by bolo možné súdom určiť za neplatnú. Upozornil, že zároveň musí byť splnená aj podmienka, že dané a zistené porušenie ZDD súčasne viedlo k tomu, že tým bol žalobca dotknutých na svojich právach, t. z. osoba, ktorá na súd v určenej lehote podala žalobu o určenie neplatnosti dražby, musí v konaní preukázaným porušením ZDD tiež preukázať existenciu zásahu do jej práv (s presným špecifikovaním dotknutých práv) a zároveň príčinnú súvislosť medzi porušením ZDD a zásahom do jej práv. Vzhľadom na charakter konania je nutné kumulatívne splnenie uvedených zákonných podmienok. Žalovaný 3.) taktiež upozornil, že žalobca v podanej žalobe uznáva, že sa dostal do omeškania so splácaním úveru, teda že porušil svoju primárnu povinnosť ako dlžník vo žalovanému 1.). Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalovaný 3.) žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania.
4. Podaním zo dňa 09.08.2021 žalovaný 2.) žalobný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal, tvrdenia žalobcu poprel a k veci podal nasledovné vyjadrenie. Na úvod žalovaný 2.) poukázal na znenie ustanovenia § 21 ods. 2 ZDD, podľa ktorého môže osoba, ktorá bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Nepostačuje však akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale musí ísť o také porušenie, ktorým je súčasne osoba namietajúca porušenia aj dotknutá na svojich právach a musia byť splnené tri zákonné predpoklady, a to porušenie zákona, ujma na právach žalujúcej osoby a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom povinnosť tvrdenia (a dôkazné bremeno) vo vzťahu k týmto predpokladom znáša žalobca. Žalovaný 2.) v podaní ďalej konštatoval, že za tvrdenia vo vzťahu k jeho osobe je možné považovať výlučne tvrdenia uvádzané v časti VII. žaloby žalobcu, a to námietka „...,že navrhovateľ dražby nemohol platne uzavrieť s dražiteľom Zmluvu o výkone dražby, nakoľko takáto zmluva by bola uzatváraná na základe neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva, t. j. žalovaný v 1. rade nebol oprávnený na uzavretie takejto zmluvy“ a námietka údajného pochybenia dražobníka porušením ustanovenia § 11 ods. 4 ZDD. Uvedené vyjadrenie žalobcu k platnosti zmluvy o vykonaní dražby považuje žalovaný 2.) len za všeobecné účelové tvrdenie. Vo vzťahu k námietke údajného pochybenia dražobníka porušením ustanovenia § 11 ods. 4 ZDD, a to tým, že dražobník mal opomenúť zverejniť oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce najmenej 15 dní pred termínom konania dražby, poukazuje žalovaný 2.) na nasledovné. Dňa 25.08.2016 zaslal žalovaný v 2. rade oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe obci, ktoré bolo doručené dňa 30.08.2016. Napadnutá dražba sa konala dňa XX.XX.XXXX. Obec vrátila listom z XX.XX.XXXX oznámenie o dražbe, s dátumom vyvesenia XX.XX.XXXX a dátumom zvesenia XX.XX.XXXX. Na základe uvedených skutočností má žalovaný 2.) za to, že žaloba žalobcu o určenie neplatnosti je v celom rozsahu nedôvodná a žiada súd, aby ju v celom rozsahu zamietol a priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca. Žalobca po pojednávaní doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti zo zdravotných dôvodov bez žiadosti o
odročenie pojednávania. Keďže toto ospravedlnenie doručil žalobca súdu oneskorene, súd pojednával v jeho neprítomnosti, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a na tomto pojednávaní aj rozhodol.
6. Súd vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 28.07.2016, oznámením o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby Y. XX.XX.XXXX, notárskou zápisnicou z priebehu dražby spísanou dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2007, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o poskytnutí úveru Dexia Hypo Pôžička zo dňa XX.XX.XXXX, pričom zistil tento skutkový stav.
7. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným 1.) ako veriteľom vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je poskytnutie úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti bankou dlžníkovi ako privátnemu klientovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Ako druh úveru je uvedené „Úver na bývanie“, ako účel úveru je uvedené „splatenie iných úverov“. Dlžník sa zaviazal dodržať účel, na ktorý je úver poskytnutý, pričom týmto účelom je nadobudnutie, úprava alebo údržba nehnuteľnosti alebo vyplatenie úveru, ktorý dlžníkovi poskytla Tatra banka a.s. na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností.
8. Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcom (žalobcom) v prospech záložného veriteľa (žalovaného v 1. rade). Predmetom mandátnej zmluvy je udelenie poverení záložcom záložnému veriteľovi pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva. Zabezpečovanou pohľadávkou sa rozumie pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
9. Notárskou zápisnicou spísanou dňa XX.XX.XXXX príslušný notár osvedčil priebeh opakovanej dobrovoľnej dražby, na ktorej licitátor udelil príklep vydražiteľovi, t. j. žalovanému 3.).
10. Z Oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe s doručenkou súd zistil, že obec vrátila listom z XX.XX.XXXX oznámenie o dražbe, s potvrdením dátumu jeho vyvesenia 31.08.2016 a dátumu jeho zvesenia XX.XX.XXXX.
11. Z oznámenia o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dražba bola úspešná, predmet dražby bol vydražený za cenu dosiahnutú vydražením vo výške 73.275 eur vydražiteľom (žalovaný v 3. rade).
12. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
13. Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona (ZDD), ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli, v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.
14. Podľa § 21 ods. 2 cit. zákona (ZDD), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je
možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
15. Súd posúdil žalobu s ohľadom na príslušné ustanovenia cit. zákona a dospel k záveru, že nie je dôvodná.
16. Zákon rozlišuje dve situácie, kedy je možné žalovať neplatnosť dražby a to: 1. ak dotknutá osoba spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, 2. ak boli porušené ustanovenia cit. zákona; pričom v oboch prípadoch kumulatívne platí, že osoba bola dotknutá na svojich právach.
17. V sporovom konaní je potrebné riadne uniesť dôkazné bremeno a preukázať existenciu takých dôvodov, ktoré spôsobili skutočnú neplatnosť spochybňovanej zmluvy o zriadení záložného práva. Súd si posúdil otázku platnosti zmluvy o zriadení záložného práva ako otázku predbežnú.
18. Súd dospel k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX je platná. Žalobca odvodzoval neplatnosť tejto zmluvy od neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Dôvodil, že v dôsledku toho, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX je postihnutá neplatnosťou, je neplatnosťou postihnutá aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na základe akcesorického vzťahu týchto dvoch zmlúv. Dôvody neplatnosti zmluvy o úvere vyvodzoval z toho, že:
- v skutočnosti sa nejednalo o úver na nadobudnutie, úpravu alebo údržbu nehnuteľnosti. Avšak podľa bodu 8 časti I zmluvy o splátkovom úvere sa dlžník zaviazal dodržať účel, na ktorý je úver poskytnutý, pričom týmto účelom je nadobudnutie, úprava alebo údržba nehnuteľnosti alebo vyplatenie úveru, ktorý dlžníkovi poskytla Tatra banka, a.s. na nadobudnutie, úpravu alebo údržbu nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že účelom poskytnutého úveru mohlo byť aj prefinancovanie skoršieho úveru poskytnutého na nadobudnutie, úpravu alebo údržbu nehnuteľnosti s tým, že ako druh úveru bol v zmluve uvedený úver na bývanie;
- v zmluve o úvere absentuje uvedenie RPMN. Aj prípadné neuvedenie RPMN by však malo za následok len bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a nie neplatnosť zmluvy o úvere ako takej; navyše podľa § 2 ods. 1 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, to znamená, že sa na predmetný zmluvný vzťah neaplikuje zákon č. 258/2001, ale Obchodný zákonník, keďže ide o absolútny obchod a vtedy sa údaj o RPMN v zmluve nevyžaduje vôbec;
- v zmluve o úvere absentujú úverové a všeobecné obchodné podmienky a zmluva obsahuje len niekoľko odkazov na ne, pričom tieto dokumenty mu neboli poskytnuté a nebol s nimi oboznámený. Žalobca však ako dlžník v zmluve o úvere vlastnoručne podpísal, že sa s týmito dokumentmi oboznámil (čl. 2 bod 2.);
- v zmluve o úvere si strany dohodli, že zmluva sa bude spravovať Obchodným zákonníkom, pričom podľa jeho názoru má zmluva charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podlieha úprave z. č. 258/2001 a Občianskemu zákonníku a keby aj podľa uváženia súdu charakter spotrebiteľskej zmluvy nemala, tak má v predmetnom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a právny vzťah sa má riadiť Občianskym zákonníkom. K tomuto je potrebné uviesť, že strany si správne dohodli (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) režim Obchodného zákonníka vzhľadom na to, že predmetný právny vzťah založený zmluvou o úvere nepodlieha režimu z. č. 258/2001 Z. z., čo zároveň nijako nevylučuje aj aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka (týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv).
19. Keďže z pôsobnosti zákona č. 258/2001 Z. z. sú vylúčené zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, pričom zmluvu o splátkovom úvere uzavreli sporové strany práve za účelom nadobudnutia, úpravy a údržby nehnuteľností a ako druh úveru bol v zmluve uvedený „úver na bývanie“, je zrejmé, že na tento právny vzťah uzatvorený medzi stranami sporu sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a na platnosť dotknutej zmluvy o úvere sa nevyžaduje súlad s ustanoveniami spomenutého zákona, preto boli bezpredmetné tvrdenia žalobcu o tom, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak aj žalobca v žalobe tvrdil, že za poskytnutý úver nikdy nenadobudol nehnuteľnosti a že tieto prostriedky ani nepoužil na ich úpravu či údržbu, teda inak povedané, že prostriedky použil v rozpore s dohodnutým účelom uzatvorenej zmluvy, súd poukazuje na to, že z niekoľkých predložených úverových zmlúv vyplýva, že žalobca mal uzatvorených viacero zmlúv tohto typu, čerpal úverové prostriedky na rôzne účely, pričom
v napadnutej zmluve uzatvorenej so žalovaným 1.) sa výslovne zaviazal dodržať účel, na ktorý bol úver poskytnutý, ktorým bolo nadobudnutie nehnuteľností, resp. vyplatenie úveru poskytnutého Tatra bankou a.s. na nadobudnutie nehnuteľností, preto buď sám porušil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy, alebo sa zaviazal na niečo, o čom už v čase podpisu zmluvy vedel, že nie je pravdivý údaj. Zmluva je ako konsenzus výsledkom dohody dvoch strán, pričom pre každú stranu z nej vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti a záväzky, ktoré je potrebné si vopred zvážiť vzhľadom na možné následky vyplývajúce z uzatvoreného zmluvného vzťahu.
20. Súd túto zmluvu preskúmal aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a s ohľadom na príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.). Súd nezistil žiadny rozpor s dotknutými ustanoveniami a vzhľadom k vyššie uvedeným argumentom súd napokon uzavrel, že zmluva o splátkovom úvere nie je postihnutá neplatnosťou, ako sa nesprávne domnieval žalobca, a neplatnosťou nie je postihnutá ani zmluva o zriadení záložného práva. To znamená, že žalovaný v 1. rade bol oprávnený uzatvoriť zmluvu o výkone dražby so žalovaným v 2. rade, na základe ktorej došlo k realizácii dražby a vydraženiu nehnuteľnosti žalovaným v 3. rade.
21. Pokiaľ ide o porušenie ustanovení cit. zákona, súd skúmal predovšetkým, či sa jedná o také porušenie cit. zákona, ktorým bol žalobca reálne dotknutý na svojich právach a či tvrdené porušenie mohlo spôsobiť neplatnosť vykonanej dražby. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že dražba sa konala dňa XX.XX.XXXX, pričom na dokumente označenom ako „Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe“ podpísanom poverenými osobami žalovaného 1.) a žalovaným 2.) dňa 28.07.2016 je uvedená pečiatka Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka, oddelenie organizačných vecí s podpisom zodpovednej osoby a textom: „Dátum vyvesenia: XX.XX.XXXX, Dátum zvesenia: XX.XX.XXXX“. Z uvedeného sa dá celkom jasne dovodiť, že žalovaný v 2. rade zaslal obci oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktorá ho zverejnila na úradnej tabuli dňa XX.XX.XXXX, teda v lehote najmenej 15 dní pred konaním dražby (dražba sa konala XX.XX.XXXX) v súlade s § 11 ods. 4 ZDD. Námietka žalobcu tak bola týmto jednoznačne vyvrátená. Súd sa naviac stotožnil s argumentom žalovaných, že ani takéto prípadné porušenie ustanovenia cit. zákona by nemalo za následok automaticky neplatnosť opakovanej dražby. Žalobca by totiž musel ešte preukázať, že porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách bol dotknutý na svojich právach, musel by preukázať na akých konkrétnych právach bol dotknutý a akým spôsobom. Žalobca však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, lebo nepreukázal, na akých svojich právach bol prípadnými porušeniami zákona o dobrovoľných dražbách dotknutý a akým spôsobom. Žalobca bol o dražbe informovaný dražobnou vyhláškou zaslanou priamo jemu, pričom zverejnením oznámenia dochádza k notifikácii o konaní dražby vo vzťahu k neurčitému počtu tretích subjektov odlišných od tých, ktorým sa konanie dražby oznamuje osobitne adresným zaslaním dražobnej vyhlášky (§ 17 ods. 5 ZDD).
22. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby musí dotknutá osoba uplatniť do 3 mesiacov od udelenia príklepu, inak toto právo zaniká. Dražba sa konala dňa XX.XX.XXXX, pričom prekluzívna lehota by tak uplynula dňa XX.XX.XXXX. Žaloba bola podaná a doručená tunajšiemu súdu elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu (e-mailom) dňa 02.01.2017, pričom toto podanie žalobca dodatočne doručil súdu dňa 09.01.2017 v listinnej podobe, t. j. v lehote 10 dní v zmysle § 125 ods. 2 CSP. Preto je možné uzavrieť, že žalobca sa domáhal svojho nároku včas v súlade s § 21 ods. 2 z. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a jeho právo v čase podania žaloby na súd prekludované nebolo.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že žalobu zamietol, nakoľko v konaní neboli preukázané dôvody neplatnosti dražby predpokladané zákonom o dobrovoľných dražbách v § 21 ods. 2 (ZDD).
24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Keďže žalovaní v 1., 2. a 3. rade mali vo veci plný úspech, na náhradu ich trov konania zaviazal súd neúspešného žalobcu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. (§ 362 ods. 1 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z.)