Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/56/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: X. D.. F. Ž., Z.. X.X.XXXX, A. XXXX/XX, Q. X. F.. P. Š., Z.. XX.XX.XXXX, X.Z. XXXX/XX, Q., zastúpených JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, Kukorelliho 58, Humenné, o zaplatenie 13.404,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 25. apríla 2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Humennom žalobu zamietol a priznal žalovaným v 1. a v 2. rade vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.2.2009 sa domáhal zaplatenia sumy 13 404,78 eur s príslušenstvom voči žalovaným v 1. rade F. Q., v 2. rade D.. P. Ž.. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení XXXXXXX X XX uzavretej dlžníkom D.. P. Q. žalobca poskytol dlžníkovi D.. P. Q. úver vo výške 10 953,99 eur s tým, že dlžník P. Q. sa zaviazal splácať tento úver splátkami po 95,86 eur. Žalovaný v 2. rade bol ručiteľom dlžníka D.. P. Q.. Dňa 10.10.2006 zomrel dlžník D.. P. Q. a dedičom po ňom sa stala žalovaná v 1. rade F. Q., a preto žalobca uplatňoval nárok voči nej ako dedičke po dlžníkovi D.. P. Q. a voči žalovanému v 2. rade D.. P. Ž., ako ručiteľovi. Počas konania zomrel žalovaný v 2. rade D.. P. Ž., a preto vstúpili do konania namiesto žalovaného v 2. rade jeho právni nástupcovia. Rozsudkom č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 6.6.2013 súd žalobu voči žalovanej v 1. rade F. Q. zamietol a nárok žalobcu voči žalovaným ako právnym nástupcom po pôvodne žalovanom v 2./ rade D.. P. Ž. vylúčil na samostatné konanie. Uznesením č.k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 16.01.2014 súd konanie voči právnej nástupkyni po pôvodne žalovanom v 2./rade, a to F.. A. Ž. zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby voči tejto žalovanej. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu voči žalovaným v 2. a 3. rade vylúčil samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2014. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia sa konanie viedlo pod sp.zn. XXCb/XX/XXXX s tým, že účastníkmi konania na strane žalovaného ostali právni zástupcovia, ktorí boli dedičmi v dedičskom konaní po pôvodne žalovanom v 2. rade, a to D.. F. Ž. T. F.. P. Š., J.. Ž.. Rozsudkom sp.zn. XXCb/XX/XXXX- XX zo dňa 9.4.2015 súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XCob/XX/ XXXX - XXX zo dňa 9.11.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav :

Z obsahu žaloby, vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 13 404,78 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX 2 04 uzavretej s dlžníkom D.. P. Q.Č. dňa 6.4.2006 žalobca poskytol dlžníkovi D.. P. Q. úver vo výške 10 953,99 eur s tým, že dlžník P. Q. sa zaviazal splácať tento úver splátkami po 95,86 eur. Pôvodne žalovaný v 2. rade bol ručiteľom dlžníka D.. P. Q.. Išlo o právneho predchodcu terajších žalovaných. Právny zástupca žalovaných počas konania žiadal žalobu zamietnuť z viacerých dôvodov. Poukazoval na to, že žalobca v žalobe ani nešpecifikoval právny dôvod, na základe ktorého sa domáhal svojho nároku vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade. Poukazoval ďalej na skutočnosť, že v danom prípade nie je zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka, pretože ručiteľ nebol dlžníkom žalobcu a dedičia zodpovedajú za dlhy a nie za záväzky. Keďže nebohý D.. P. Ž. mal ručiteľský záväzok zástupca žalovaných tvrdil, že žalovaní teda nemohli prevziať zodpovednosť za ručiteľský záväzok a poukazoval aj na odstúpenie od zmluvy v roku 2008 s tým, že odstúpením od zmluvy už záväzok ani neexistoval. Právny zástupca žalovaných namietal aj relatívnu neplatnosť ručiteľského záväzku s poukázaním na skutočnosť, že ručiteľský záväzok nie je obvyklým právnym úkonom a v predmetnom konaní manželka nebohého D.. P. Ž. nedala súhlas manželovi na takýto ručiteľský záväzok. Zástupca žalovaných ďalej poukazoval na skutočnosť, že postup samotného žalobcu po smrti D.. P. Q. nasvedčuje tomu, že žalobca konal s F. Q. ako s novým dlžníkom, pričom žalobca odstúpil od zmluvy listom, ktorý adresoval F. Q. s tým, že žalobca nepredložil počas konania ani spisový materiál týkajúci sa zmluvy o úvere. Zástupca žalovaných zastaval názor, že z komunikácie žalobcu vyplýva, že F. Q. bola zrejme tiež zmluvným partnerom žalobcu a z tohto titulu vstúpila do vzťahu z pôvodnej úverovej zmluvy namiesto dlžníka D.. P. Q., avšak nie na základe univerzálnej suksecie, ako to tvrdil žalobca, ale na základe uzavretia nového zmluvného vzťahu, pričom podľa názoru zástupcu žalovaného pôvodný úverový vzťah zanikol smrťou D.. P. Q. a keďže žalobca následne pokračoval v úverovom vzťahu s F. Q. pod novými číslami úverových zmlúv je zrejmé, že žalobca mal teda uzavretý nový zmluvný vzťah s F. Q. a z ďalších komunikácií vyplýva, že žalobca nakoniec odstúpil od zmluvy, keď list adresoval F. Q.. V tejto súvislosti zástupca žalovaných poukazoval na to, že smrťou D.. P. Q., ktorého záväzok prešiel na nového dlžníka na F. Q. však nedošlo k prechodu ručiteľského záväzku bez súhlasu ručiteľa D.. P. Ž. a z tohto dôvodu teda nemohol prejsť tento záväzok ani následne na žalovaných ako jeho právnych zástupcov, pretože bez súhlasu ručiteľa nemôže dôjsť k zmene ručiteľského záväzku vo vzťahu k novému dlžníkovi. Zároveň zástupca žalovaných poukazoval na to, že keďže žalobca odstúpil od úverovej zmluvy vo vzťahu k F. Q., odstúpením od zmluvy zmluva zanikla, teda zanikol úverový vzťah, a keďže ručiteľský záväzok je akcesorický, zánikom zmluvného vzťahu zanikol aj ručiteľský záväzok a z tohto dôvodu zanikla aj povinnosť žalovaných. V predmetnom konaní žalobca svoj nárok voči žalovaným uplatňoval ako právnym nástupcom po nebohom D.. P. Ž., ktorý vystupoval ako ručiteľ dlžníka D.. P. Q.. Žalobca preukázal, že dňa 6.4.2006 uzavrel s D.. P. Q. Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č.XXXXXXX X XX v zmysle zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Tak ako to vyplýva zo zmluvy, úver bol zabezpečený ručením ručiteľa D.. P. Ž., právneho predchodcu žalovaných. Je síce pravdou, že v Záverečných ustanoveniach je uvedené, že právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/1992 Zb., avšak z dôvodu, že ide o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, súd v danej aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. V konaní, je nepochybnou skutočnosťou, že dlžník D.. P.Z. Q. zomrel dňa 10.10.2006 a na základe Osvedčenia o dedičstve sp.zn. XX L., L. XXX/XXXX zo dňa 8.10.2007 dedičstvo po ňom nadobudla matka nebohého D.. P.Z. Q. F. Q., pôvodne žalovaná v 1. rade. Z obsahu osvedčenia o dedičstve vyplýva, že dedička nadobudla aj zostatok finančných prostriedkov zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.XXXXXXX X XX T. Č..XXXXXXX X XX vo výške 3.974,50 Sk. Tu je však potrebné poukázať na podstatnú skutočnosť, t.j. že žalobca po dedičskom konaní ďalej nepostupoval vo vzťahu k F. Q. ako k osobe, ktorá mala zodpovedať za záväzok poručiteľa, t.j. Ing. P. Q. a vymáhať dlžnú sumu od dedičky, ale žalobca listom zo dňa 3.4.2008 /čl. 134/ oznamuje F. Q. na základe Osvedčenia o dedičstve XXDXXX/XXXX, L..XXX/XXXX, že vykonal dňa 3.4.2008 prevod nasporených a dlžných finančných prostriedkov z účtu stavebného sporenia XXXXXXXX X XX na účet X XXXXXX X XX a z účtu medziúveru XXXXXXX X XX na účet XXXXXXX X XX. Z uvedeného listu ďalej vyplýva, že žalobca zároveň predložil F. Q. ďalšie listiny, pričom z toho možno teda vyvodiť záver, že žalobca v podstate uzatvoril nový úverový vzťah s F. Q.. Tomu nasvedčuje aj list žalobcu zo dňa 12.8.2018, ktorým oznamuje F. Q. odstúpenie od zmluvy, pričom samotný žalobca v liste uviedol či. nových zmlúv. Žalobca sa teda správal vo vzťahu k F. Q. ako dlžníčke podľa novej zmluvy a nie iba ako právnemu nástupcovi po neb. D.. P. Q..

3. V súvislosti s ručiteľským záväzkom súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že inštitút ručenia sa vyznačuje dvoma základnými znakmi: akcesoritou a subsidiaritou. Z akcesority ručenia vyplýva, že záväzok ručiteľa je existenčne závislý od hlavného záväzku. Ak zanikne pohľadávka, ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, zanikne tiež ručiteľský záväzok, a to práve ako prejav uvedenej akcesority. Subsidiarita ručiteľského záväzku znamená, že ručiteľ nie je viazaný vedľa hlavného dlžníka ako spoločný dlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, ak ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ nie je dlžníkom primárnym, ale sekundárnym. Existencia ručiteľského záväzku v situácii, keď zabezpečovaná pohľadávka zanikla, je zásadne nemysliteľná, výnimky z tohto pravidla musí stanoviť zákon výslovne, nemožno ich interpretáciou rozširovať pre iné prípady než pre tie, pre ktoré boli určené / NS ČR, sp. zn. XAfs/XX/XXXX zo dňa 13.11.2006, NS SR sp.zn. F. zo dňa 01.03.2004/.

4. Samotný žalobca poukazoval na to, že listom zo dňa 12.8.2008 odstúpil od zmluvy o úvere, čo znamená, že odstúpením od zmluvy, zmluva v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa od začiatku zrušila, a keďže zanikol hlavný záväzok vyplývajúci zo zmluvy, zánikom tohto záväzku zanikol aj vedľajší záväzok, teda ručiteľský záväzok. Po odstúpení od zmluvy zo strany žalobcu žalovaní už nie sú v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom a ani s dlžníkom zo zmluvy o úvere, preto nastupuje režim bezdôvodného obohatenia, pričom povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má iba ten, kto sa na úkor veriteľa obohatil, tak ako to vyplýva z ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Preto sa žalobca nemôže domáhať svojho nároku vo vzťahu k ručiteľovi.

5. Taktiež je možno súhlasiť aj s tvrdením zástupcu žalovaných, ktorý poukazoval na ust. § 549 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého žalovaní odopreli plniť žalobcovi s odôvodnením, že samotný žalobca ako veriteľ nesie zodpovednosť za to, že svoju pohľadávku nevymáhal skôr od pôvodného dlžníka.

6. V súvislosti s tvrdením zástupcu žalovaných, ktorý poukazoval aj na relatívnu neplatnosť ručiteľského záväzku je potrebné uviesť, že k ručiteľskému záväzku jedného z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela (R61/1973). O trovách konania rozhodol podľa § 255, ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods.1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vydal dňa 10.03.2009 platobný rozkaz č.k. XXRob/XX/XXXX-XX, ktorým zaviazal dlžníka a ručiteľa zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s príslušenstvom podľa podanej žaloby s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného. Dlžník a ručiteľ tvorili tzv. samostatné procesné spoločenstvo, teda každý konal sám za seba a úkon jedného z nich nespôsobovali právne následky voči druhému. Platobný rozkaz bol doručený do vlastných rúk dlžníkovi dňa 13.03.2009 a ručiteľovi dňa 17.03.2009. Voči platobnému rozkazu podal odpor iba dlžník, zo strany ručiteľa odpor podaný nebol. Dlžník a ručiteľ tvorili v konaní samostatné procesné spoločenstvo odporu, voči platobnému rozkazu podaný dlžníkom nemohol spôsobiť jeho zrušenie voči ručiteľovi. Nepodaným odporu voči platobnému rozkazu nadobudol platobný rozkaz voči ručiteľovi dňa 02.04.2009 právoplatnosť. Nadobudnutím právoplatnosti platobného rozkazu voči ručiteľovi bola s konečnou nezmeniteľnosťou a právnou záväznosťou vyriešená otázka oprávnenia žalobcu domáhať sa splnenia ručiteľského záväzku ručiteľa. Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, lebo súd prvej inštancie rozhodol o veci, ktorá už bola skôr právoplatne rozhodnutá. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s jeho názorom, že v danej veci existovala prekážka veci skôr rozhodnutej, namietal nesprávnosť napadnutého rozsudku z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Za nesprávne považuje právne posúdenie súd prvej inštancie, keď ako dôvod zamietnutia uviedol, že odstúpenie od úverovej zmluvy posúdil podľa ustanovenia § 48 ods. 2 a teda, že zanikol zabezpečovací záväzok z úverovej zmluvy a teda nemôže existovať akcesorický ručiteľský záväzok. K odstúpeniu od úverovej zmluvy došlo k jej zániku ex nuns, pretože odstúpenie od zmluvy o úvere sa spravuje úplnou a kompresnou právnou úpravou právneho inštitútu odstúpenia podľa § 344 OBZ. Nakoľko upravuje odstúpenie od zmluvy komplexne, nie je dôvod na aplikáciu na právny vzťah vzniknutý z tzv. absolútneho obchodu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.01.2014 č. k. XXCo/XXX/XXXX-XX, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.02.2015 č. k XXCo/XXX/XXXX-XXX, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 04.04.2016 č. k. XXCo/X/XXXX-XX, uznesenie Krajského súd v Prešove zo dňa 15.11.2016 č. k. XCo/XXX/XXXX-XX. Všetky tieto rozhodnutia boli Krajskými súdmi vydané v konaniach, v ktorých bol uplatnený nárok zo zmlúv o úvere uzatvorený medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Z uvedeného vyplýva, že právne posúdenie dôsledkov odstúpenia od úverovej zmluvy ex tun ( aplikovaný súdom prvej inštancie pri rozhodovaní napadnutým rozsudkom) nie je správne. Navrhol, aby odvolací súd v prípade, ak konanie nezruší a nezastaví napadnutý rozsudok v zamietavom výroku zmenil tak, že žalovaných v 1. a v 2. rade zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 13.440,78 eur s 12,49 p.a. % úrokom z omeškania zo sumy 12.722,70 eur od 06.02.2009 do zaplatenia. Zároveň, aby priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Žalovaný sa v písomnou vyjadrení k odvolaniu vyjadril v tom zmysle, že považujú rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhli, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovaným v 1. a v 2. rade trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázali na to, že súd prvej inštancie uznesenie dôkazov mal za preukázané, že žalobca uzatvoril nový úverový vzťah s F. Q., s ktorou aj listom zo dňa 12.08.2018 odstúpil od úverovej zmluvy, pričom samotný žalobca v liste uviedol čísla nových zmlúv, už zo vzťahu k F. Q. sa správal ako k úverovému dlžníkovi podľa novej zmluvy a nie iba k právnemu nástupcovi po nebohom D.. P. Q.. Odvolanie žalobcu považujú za nedôvodné a plne sa stotožňujú so skutkovými zisteniami a vyslovenými právnymi názormi prvostupňového súdu. Podľa jej názoru tvrdenia žalobcu vedené v podanom odvolaní sú nesprávne a neobsahujú žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorej by malo dôjsť k zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie tak ako požaduje žalobca. K odvolacej námietke v súvislosti s tým, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu v Humennom č. k. XXRob/XX/XXXX-XX zo dňa 10.03.2009 z dôvodu, že voči tomuto platobnému rozkazu nepodal pôvodný ručiteľ Ing. P. Ž. odpor. Uviedli, že platobný rozkaz bol Ing. Jánovi Židzikovi doručený dňa 17.03.2009 a D.. P. Ž. predmetný platobný rozkaz napadol odporom s riadnym zdôvodnením tak, ako to vyžadoval v tom čase platný Občiansky súdny poriadok v § 174 . Odpor D.. P. Ž. bol podaný prostredníctvom pošty dňa 27.03.2009 a súdu bol doručený dňa 30.03.2009 t.j. v zákonnom predpísanej lehote. Z uvedeného je zrejmé, že splnením zákonných podmienok podania odporu sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a súd pokračoval v súdnom konaní nariadením pojednávania. Preto nenastala žalobcom tvrdená prekážka právoplatne rozhodnutej veci a neexistuje dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku a zastavenie konania. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedli, že sa stotožňujú s právnymi závermi súdu prvej inštancie vyslovenými v bodoch 18 - 41 odôvodnenia rozsudku v danom prípade je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným išlo o spotrebiteľský vzťah podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka a súd v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka ako to tvrdí žalobca.

9. V danej veci bola dňa 06.04.2006 medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom D.. P. Q. T. D.. P. Ž. ako ručiteľom uzatvorená zmluva o mimoriadnom úvere o stavebnom úvere č. XXXXXX X XX a č. XXXXXXXX X XX. Dňa 10.10.2006 však dlžník D.. P. Q. zomrel a dedičom sa po ňom stala F. Q.. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 12.08.2008 vyplýva, že dňa 03.04.2008 bol po nebohom D.. P. Q. vykonaný prevod dlžných finančných prostriedkov poručiteľa na nový účet mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru č. XXXXXXX X XX a č. XXXXXXX X XX. Žalobca v uvedenom odstúpení zároveň vyzval F. Q. na okamžité vrátenie poskytujúcich úverových prostriedkov. Predmetné odstúpenie od zmluvy spolu s výzvou na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov boli adresované iba p. F. Q. ( v záhlaví predmetného odstúpenia od zmluvy je uvádzaný mimoriadny medziúver a stavebný úver č. XXXXXXX X XX a č. XXXXXXX X XX nie pôvodný úver dlžníka P. Q.). Ďalej poukázali na to, že pôvodný ručiteľ D.. P. Ž. sa zaviazal na základe pôvodnej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX a č.XXXXXXXXXX zo dňa 06.04.2007 ručiť za záväzky dlžníka D.. P. Q. a nie za záväzky jeho matky F. Q.. Zdôraznili, že žalobca v podstate uzatvoril nový úverový vzťah s F. Q. a k tejto sa správal ako k dlžníkovi na základe novej zmluvy v ktorej však už nevystupoval ako ručiteľ D.. P. Ž. a preto jeho záväzok nemohol mať povahu dlhu z toho dôvodu ani žalovaný v 1. a v 2. rade nie sú vo veci pasívne legitimovaný.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných namietal, že ručiteľ na seba ručiteľským vyhlásením prevzal povinnosť splniť dlh navrhovateľovi za pôvodného dlžníka ak ho pôvodný dlžník nesplní sám. Pôvodný dlžník zomrel dňa 10.10.2006. Jeho právnym nástupcom sa stal dlžník, ktorý vstúpil do právneho postavenia pôvodného dlžníka. Nakoľko dlžník plnenie v zmysle úverovej zmluvy nedodržiaval žalobca od úverovej zmluvy odstúpil a vyzval dlžníka na splnenie dlhu v dodatočnej lehote. Dlžník dlh nesplnil, ručiteľ svoj záväzok z ručiteľského vyhlásenia taktiež nie. V priebehu konania zomrel aj ručiteľ a jeho právnymi nástupcami sa stali žalovaní. K vyjadreniu žalovaných, že ručiteľ podal odpor proti platobnému rozkazu uviedol, že o podanom odpore nemal vedomosť, pretože tento mu doručený súdom nebol. Z ďalšími námietkami žalovaných, že žalobca uzavrel nový úverový vzťah a ručiteľ bol ručiteľom pôvodného dlžníka, ktorý zomrel a teda na neho ani na jeho právnych nástupcov neprešla povinnosť splniť. Uviedol, že žalobca uzatvoril s pôvodným dlžníkom úverový vzťah. Pôvodný dlžník zomrel a do právneho postavenia pôvodného dlžníka vstúpil dlžník. Zodpovednosť dlžníka voči žalobcovi teda nebola založená z titulu dvojstranného právneho úkonu medzi dlžníkom žalobcom ale z titulu zodpovednosti dlžníka za záväzok pôvodného dlžníka z titulu dedenia dlžníka po pôvodnom dlžníkovi. Žalobca v podaniach doručených súdu prvej inštancie dňa 23.10.2017 a 22.12.2017 uviedol že žalobca vykonal iba technické prečíslovanie úveru pôvodného dlžníka na dlžníka. Nakoľko podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov je nevyhnutné, aby každá osoba bola evidovaná s preňho jedinečným vlastným kmeňovým číslom. Pri číslovaní účtu teda nedošlo k vzniku nového úveru, voči dlžníkovi bol stále evidovaný dlh z titulu dedickej zodpovednosti dlžníka za záväzok pôvodného dlžníka. Záväzok pôvodného dlžníka jeho smrťou nezanikol ale zodpovednosť za tento záväzok prešla na dlžníka ako dediča po pôvodnom dlžníkovi. Záväzok ručiteľa úmrtím pôvodného dlžníka nezanikol naďalej zabezpečoval záväzok pôvodného dlžníka, za ktorý bol zodpovedný dlžník ako dedič po pôvodnom dlžníkovi. Naďalej zotrval na tom, že napadnutý rozsudok je nesprávny.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.”), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúma rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 C.s.p. (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379. § 380 ods. 1. 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je potrebné potvrdiť. 12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. 15. Odvolací súd neposúdil ako dostatočne relevantnú odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tomto prípade sa totiž nejedná o takú skutkovú vadu, ktorá môže byť dôvodom odvolania. Súd prvej inštancie zvolil správny postup pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov vyplynuli, a ktoré boli preukázané. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:

16. Z obsahu spisu vyplýva, že proti platobnému rozkazu Okresného súdu v Humennom č.k. XXRob/ XX/XXXX-XX zo dňa 10.03.2009 podal odpor aj ručiteľ D.. P. Ž. a z dôvodu podania odporu bol platobný rozkaz zrušený v plnom rozsahu. V prípade, ak by aj D.. P. Ž. nepodal odpor podaním odporu pôvodného dlžníka, by bol platobný rozkaz zrušený v celom rozsahu. Teda odvolacie námietka, že existuje prekážka rozhodnutej veci a teda dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku a zastavenie konania nie je dôvodná.

17. V ostatnom sa súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a s jeho právnym posúdením. Vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, správne postupoval súd prvej inštancie, ak v záujme žalovaných posúdil vec podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je pre nich priaznivejšia. V celom rozsahu odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod sa odkloniť od záveru súdu prvej inštancie a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1 a 2 ako vecne správny.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní boli žalovaní v celom rozsahu úspešní, preto im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1. (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .