Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-51-2018.pdf
PDF · 92.21 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobcu: R Collectors, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: C. K., X.. X.X.XXXX, L. Y. XX, o zaplatenie 898,78 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17Csp/105/2017-57 z 29.1.2018, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania.
V ostatnej časti odvolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 634,28 Eur s 5,15 % ročným úrokom z priznanej istiny od 28.6.2014 do zaplatenia, a to tak, že priznané plnenie bude uhrádzať v splátkach po 20 Eur mesačne tak, že 1. splátku uhradí do 31.3.2018 a nasledujúce vždy do posledného dňa v ďalšom kalendárnom mesiaci, až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že Zmluva o úvere uzatvorená 7.5.2013 je spotrebiteľskou zmluvou. Zistil, že v zmluve je nesprávne uvedená výška celkových nákladov 425,61 Eur, ktoré musí spotrebiteľ vrátiť. Celkové náklady správne predstavujú sumu 1 476 Eur (36 splátok x 41 Eur mesačná splátka) a nie 425,61 Eur ako je to uvedené v zmluve. Súd ďalej zistil, že v zmluve je v nesprávnej výške uvedená RPMN 28,70 %, ktorá podľa výpočtu je v skutočnosti vzhľadom k výške úveru, počtu splátok vo výške 41,30 %, čo je podstatne vyššia RPMN ako je v zmluve uvedená výška 28,70 %. Údaj o RPMN je pritom rozhodujúci údaj pri voľbe záujemcu o úver, pretože odzrkadľuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a je vyjadrením ročného percenta z celkovej výšky spotrebiteľského úveru a podľa nej sa spotrebiteľ orientuje na finančnom trhu pri výbere ponúk finančných služieb. Obdobné platí o úrokovej sadzbe, ktorej správna výška je 20 % a nie v zmluve uvádzaná vyššia úroková sadzba 25,50 %. Zo strany právneho predchodcu žalobcu ide o nekalú praktiku, ak uviedol nesprávne údaje o výške RPMN a úrokovej sadzbe. V zmluve o úvere sa ďalej nenachádza zmluvná podmienka podľa § 9 ods. 2 písm. c/ adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Samotný odkaz na všeobecné obchodné podmienky nenapĺňa splnenie tejto povinnosti, pretože obchodné podmienky majú technický charakter a slúžia len na doplnenie a vysvetlenie náležitostí zmluvy, ale nezakladajú
práva a povinnosti zmluvných strán. Aj keď v zmluve o úvere pod bodom 2 drobným písmom je uvedené, že celková čiastka úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom, takýto spôsob naplnenia zákonnej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2, keď základný údaj o celkových nákladoch uvádza drobným písmom, ktorého význam sa stráca v texte, a oproti ostatným údajom v bode 2 je písaný drobným písmom, ostatné údaje väčším písmom, čo spôsobuje, že bežnému spotrebiteľovi ujde táto informácia pozornosti. Tieto zistené nedostatky spôsobujú, že úver je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z., v znení ku dňu 7.5.2013, bezúročný a bez poplatkov a žalovaná je povinná zaplatiť rozdiel medzi uhradenými platbami a výškou poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 634,28 Eur. Súd priznal žalobcovi úrok za omeškanie, ktorého výška v tom období bola 5 % + 0,15 %, teda 5,15 %. Priznané plnenie bude žalovaná uhrádzať v splátkach po 20 Eur mesačne tak, že 1. splátku uhradí do 31.3.2018 a nasledujúce vždy do posledného dňa v ďalšom kalendárnom mesiaci až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania. Súd žalovanej povolil splátky v zmysle § 232 ods. 4 CSP. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Pretože žalobca bol prevažne neúspešný, nevzniká mu právo na náhradu trov konania. Žalovaná si trovy neuplatnila, preto súd rozhodol, že ani jeden účastník nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
4. K nesprávnej RPMN a výške celkových nákladov žalobca uviedol, že trvá na závere, že Zmluva o úvere vyjadrovala správne údaj o RPMN banky. Rovnako výška celkových nákladov spojených s úverom bola v zmluve o úvere vyjadrená správne. Žalobca od žalovaného nežiadal viac, ako prináleží na sumy uvedené v Zmluve o úvere. Má za to, že údaje uvedené v Zmluve o úvere sú uvedené správne a súd pri rozhodovaní po právnej i skutkovej stránke pochybil. K adrese veriteľa na podanie reklamácie poukázal na to, že podľa bodu 12.3 OP podania klientov voči banke a spôsob komunikácie medzi bankou a klientami v danej veci upravuje reklamačný poriadok, ktorý je dostupný na obchodnom mieste banky, na internetovej stránke banky a pod. a adresa, na ktorej je možné podať žiadosť, sťažnosť či reklamáciu je upravená v článku I časť 3 reklamačného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva o úvere hneď v článku 1 obsahuje adresu žalobcu, priemerný spotrebiteľ vedel, kam môže svoje podania adresovať v prípade, pokiaľ by nejaké mal. Ďalej má za to, že výška úrokovej sadzby bola dojednaná v bežnej výške pre rok 2013 a pre obdobné produkty, pričom žiadnym spôsobom neodporuje dobrým mravom a teda bola dohodnutá platne. Úroková sadzba bola v Zmluve o úvere dohodnutá riadne a platne a jej výška neodporuje dobrým mravom. Taktiež má za to, že písmo použité v Zmluve o úvere je dostatočne čitateľné a spĺňa zákonnom vyžadované požiadavky. Z predmetného tak vyplýva, že ho nemožno označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluva o úvere, a všetky prílohy z ktorých Zmluva o úvere pozostáva, boli vyhotovené tak, že veľkosť písma a jeho čitateľnosť spĺňajú požiadavku na veľkosť a čitateľnosť podľa súčasnej právnej úpravy, ktorá v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere nebola prijatá. Predmet zmluvy a cena zmluvy sú uvedené písmom, ktorého veľkosť je vyššia ako je veľkosť písma, ktorým sú napísané ostatné ustanovenia Zmluvy o úvere. Písmo má veľkosť, ktorého výška je 1,9mm, použitý štýl, formát a font formát a štýl písma je obvyklý, čo znamená, že čitateľnosť písma nie je sťažená. Tvrdenie súdu je preukázateľne nepravdivé a nesprávne. Písmo, ktorým je napísaná predmetná časť Zmluvy o úvere, je dostatočne veľké, čitateľnosť postačujúca na to, aby sa so znením Zmluvy o úvere mohol oboznámiť každý spotrebiteľ. Čitateľnosť písma sa pritom hodnotí na základe objektívnych kritérií, keďže nie je možné očakávať, aby sa objektívne každý bez použitia technických pomôcok mohol oboznámiť s jeho znením. Taktiež poukázal na skutočnosť, že spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu súdu predložil aj žalovaným podpísané uznanie dlhu zo dňa 15.08.2014. Súd sa v rozhodnutí pritom otázkou uznania záväzku žalovaným vôbec nezaoberal. Keďže súd neskúmal podmienky žaloby vzhľadom na hmotnoprávne účinky uznania dlhu, nesprávne vec právne klasifikoval. Má za preukázané, že súd nedostatočne skúmal tak skutkový ako i právny stav veci, rozhodoval na základe neúplného zistenia skutkového stavu. Má za to, že rozhodnutie súdu po právnej ani skutkovej stránke neobstojí.
5. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alebo, aby rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
7. Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené. Keďže rozhodnutie v tejto časti bolo vydané v prospech žalobcu, muselo byť odvolanie žalobcu proti tomuto výroku rozsudku odmietnuté (§ 386 písm. c/ CSP v spojení s § 359 CSP).
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie oprávnenou osobou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie ustálil, že v predmetnej zmluve nie je uvedený správny údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť.
10. Z obsahu zmluvy zo dňa 7.5.2013 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (č. l. 5 spisu) má odvolací súd za preukázané, že výška úveru je 1.000,- eur, výška mesačnej splátky 41,- eur, počet mesačných splátok 36, úroková sadzba 25,50 %, RPMN banky 28,70 %, priemerná RPMN na trhu 47,29 %, celková výška nákladov 425,61 eur.
11. Za situácie, že spotrebiteľ uhradí veriteľom požadovaných 36 splátok vo výške 41,- eur zaplatí celkovo 1.476,- eur. Celkové náklady žalovanej tak predstavujú sumu 1.476,- eur a nie 425,61 eur ako je uvedené v predmetnej Zmluve.
12. Žalobca v predmetnej Zmluve drobným písmom uviedol klauzulu s nasledovným textom: „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom.“, no ani uvedeným neodstránil neurčitosť a nejednoznačnosť uvedeného údaju v zmluve týkajúceho sa celkových nákladov dlžníka.
13. Uvedené konanie nemožno posúdiť inač ako nekalé, nakoľko žalobca ako veriteľ poskytol spotrebiteľovi nesprávne informácie o tom, aká bude hodnota jeho úveru.
14. Princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi dodávateľom predkladané k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženie príjemcu úveru, lebo len takto informovaný spotrebiteľ môže urobiť spoľahlivú komparáciu na trhu dostupných a ponúkaných úverov bez toho, aby neskôr zistil, že vychádzal zo zámerne skreslených informácií. Problém ochrany spotrebiteľa nespočíva v zákaze obchodných podmienok, ale v možnosti sa s nimi riadne oboznámiť v ich zreteľnom označení, formulácii a možnosti ich po zrelej úvahe akceptovať alebo odmietnuť.
15. Z dôvodu existujúceho nebezpečenstva, že priemerne obozretný spotrebiteľ to nedokáže, je práve zo strany Súdneho dvora judikovaná nevyhnutnosť ex offo súdnej kontroly. Je síce pravdou, že Súdny dvor EÚ zvýšil nároky na spotrebiteľov a na ich aktivitu (porov. rozsudok C-34/13 Kušionová), ale vo vzťahu k tomu, aby sa snažili a urobili viac pre to, aby sa vec dostala pred súd.
16. V prípade Zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu, existujú dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v zmluve, najmä o výške úrokovej sadzby a výške RPMN, nakoľko je tu nezanedbateľné riziko, že žalobca pri určovaní úrokovej sadzby a výšky RPMN vychádzal z celkovej sumy nákladov dlžníka, ktoré uviedol v Zmluve vo výške 425,61 eur a nie zo sumy, ktorú žalovaná za poskytnutý úver aj skutočne zaplatí, a to sumu 1.476,- eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstávajú pochybnosti o správnosti výšky RPMN a výšky úrokovej sadzby uvedených v Zmluve.
17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Z uvedených dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalovanej, a to v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Keďže pre záver o bezúročnosti úveru postačuje zistenie, že v zmluve je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, odvolací súd sa osobitne nevyjadroval k absencii náležitosti o adrese uplatnenia reklamácie.
20. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.000,-eur, pričom žalovaná na tento úver uhradila celkovo 365,72 eur. Žalovaná je tak povinná žalobcovi zaplatiť sumu 634,28 eur s príslušným úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie tak žalobcovi správne priznal právo na zaplatenie sumy 634,28 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
21. Nakoľko žalobca v odvolaní nenamietal výšku mesačných splátok, ktorú určil súd prvej inštancie, odvolací súd sa nimi podrobnejšie nezaoberal.
22. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), vrátane výroku o trovách konania, aj keď existujú pochybnosti o správnosti tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože jeho úlohou bolo rozhodnúť len o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) a nezaoberať sa ich výškou, pretože to je predmetom konania podľa § 262 ods. 2 CSP. Žalovaná však odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodala, a preto pri rešpektovaní zákazu zmeny k horšiemu v neprospech žalobcu ako odvolateľa (zákaz reformatio in peius), odvolací súd potvrdil aj tento výrok napadnutého rozsudku.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu 100 %.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).