Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-372-2016.pdf
PDF · 133.98 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/372/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: Kamila, a.s., Pezinská 901/5, Chorvátsky Grob, IČO: 35 809 744, zastúpený: JUDr. Ján Polák, advokát, Miletičova 64, Bratislava, IČO: 31 817 432, o zaplatenie 28.119,01 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 28.119,01 eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne od 12.12.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 4.11.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 28.119,01 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste č. SKSPPDIS000110103372, nachádzajúcom sa na adrese Pezinská 901/5, Chorvátsky Grob. Pri kontrole odberného miesta dňa 6.11.2014 nadobudli zamestnanci žalobcu podozrenie, že žalovaný odoberá plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - overovacie/ zabezpečovacie značky (tzv. plomby) umiestnené pri počítadle plynomera. Plynomer bol zaslaný na posúdenie znalcovi pre odbor Kriminalistika a odvetvie mechanoskopia. Znalec Ing. Peter Leška vypracoval znalecký posudok č. 688/PL-2014 zo dňa 15.11.2014, v ktorom potvrdil, že na plynomere sa nenachádzalo originálne zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca v roku 2007 používal pri činnosti autorizovanej osoby 6 ks razníkov s označením 07/M 43, pričom použitím žiadneho z nich nemohol na plombách plynomera vzniknúť odtlačok, aký sa na nich našiel dňa 6.11.2014.
3. Zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii s meradlom je o.i. aj plomba umiestnená pri počítadle plynomera. Účelom tohto zabezpečenia je zabrániť neoprávnenej manipulácii s meradlom plynomera. Porušením, resp. poškodením overovacej/zabezpečovacej značky (plomby) meradla zaniká podľa § 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii platnosť úradného overenia takéhoto meradla a údaje o spotrebe zemného plynu z meradla, ktorého platnosť úradného overenia zanikla nemôžu byť použité na určenie množstva spotrebovaného zemného plynu. Škoda vznikla žalobcovi odoberaním zemného plynu patriaceho žalobcovi prostredníctvom meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s týmto meradlom a jej výška spočíva v hodnote žalovaným odobraného množstva zemného plynu a nákladoch, ktoré musel žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom plynu u žalovaného vynaložiť. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody za obdobie od 1.6.2014 (k dátumu 30.5.2014 bol uskutočnený odpočet odberu zemného plynu u žalovaného na plynomere
č. 3949854 v hodnote 121120 m3 spotrebovaného zemného plynu) do 6.11.2014 (zistený stav na plynomere 126.242 m3 spotrebovaného zemného plynu), kedy žalovaný zemný plyn odoberal, pričom počas uvedeného obdobia žalovaný odoberal z distribučnej siete plyn, ktorý nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu, nakoľko tento mu vyúčtoval za rozhodné obdobie dodávku 0 m3 zemného plynu. Keďže z distribučnej siete mohol žalovaný odoberať iba plyn patriaci svojmu zmluvnému dodávateľovi zemného plynu alebo žalobcovi, odberom zemného plynu za rozhodné obdobie vznikla žalobcovi škoda, ktorej výška predstavuje súčet hodnoty zemného plynu odobratého žalovaným za rozhodné obdobie vo výške 27.836,65 eur a nákladov, ktoré musel žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom plynu žalovaným vynaložiť v celovej výške 282,36 eur.
4. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
5. Podľa § 82 ods. 2 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov je odberateľ plynu povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá mu neoprávneným odberom vznikla.
6. Podľa § 82 ods. 3 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobnej neoprávneným odberom ustanoveným všeobecne záväzným predpisom, ktoré vydá ministerstvo. Takýmto predpisom je Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z..
7. Žalobca vyúčtoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu faktúrou č. 9000190459 v sume 28.119,01 eur s lehotou splatnosti do 11.12.2014. Prílohou faktúry bol spôsob výpočtu škody stanovený vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z.z..
8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.1.2017 uviedol, že so žalobou nesúhlasí a nárok žalobcu neuznáva, pretože žalovaný na spornom meradle neurobil po dobu jeho existencie žiaden zásah a nemá vedomosť o tom, že by takýto zásah zrealizovala tretia osoba. Znalecký posudok predložený žalobcom neobsahuje porovnanie so 6 razníkmi a znalcove konštatovanie o rozmerovej nezhode špecifických znakov sa pohľadom na uvedené obrázky nedá objektívne posúdiť. Namietal tiež, že znalec v odbore Kriminalistika, odvetvie mechanoskopia nie je znalcom v odbore meracích systémov metrológie a skúšobníctva, z posudku nevyplýva, či je jeho autor osobou autorizovanou v zmysle zákona o metrológii a preto považuje žalovaný nárok žalobcu na náhradu škody spočívajúcu o.i. v nákladoch na vyhotovenie posudku za nedôvodný. V zmysle zákonnej úpravy až následne na to, ako nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa na výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu výpočet podľa všeobecnej záväzného právneho predpisu. Medzi žalobcom a žalovaným prebiehali rokovania, kedy žalobca avizoval ochotu zaplatiť cenu skutočne odobratého plynu a poskytnúť potrebnú súčinnosť k jej presnému výpočtu, čo však žalobca neakceptoval. Žalobcom vyčíslená údajná škoda vysoko prekračuje skutočnú spotrebu, ktorú je možné určiť aj podľa priemeru spotreby plynu žalovaným za predchádzajúce alebo nasledovné obdobie, kedy za obdobie od: 1.1.2013 od 18.6.2013 spotreboval plyn za cenu 10.445,16 eur, 19.6.2013 do 18.6.2014 spotreboval plyn za cenu 15.013, 75 eur, 1.1.2015 do 31.12.2015 spotreboval plyn za cenu 18.052,52 eur. z čoho vyplýva, priemerná spotreba plynu za pol roka je vo výške cca 8.700,- eur. Samotné porušenie plomby ešte nepreukazuje, že skutočne aj došlo k manipulácii s hodnotami nameranými určeným meradlom a preto ani eventuálne porušenie overovacej značky nepreukazuje vznik skutočnej škody. Žalovaný ďalej namietal premlčanie pohľadávky žalobcu, keďže najneskôr dňom 6.10.2014, kedy si žalobca vyžiadal vypracovanie znaleckého posudku musel vedieť o údajne neoprávnenom odbere a z toho plynúcej škode ako aj o osobe, ktorá za škodu zodpovedá a preto sa podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka eventuálne právo na náhradu škody premlčalo najneskôr dňom 6.10.2016 a žalobca si uplatnil nárok na súde žalobou až dňa 4.11.2016. Navyše v predmetnom období žalovaný dodávateľa plynu nemenil a skutočnosť, že SPP a.s. neúčtovala za uvedené obdobie cenu dodaného plynu vyplýva výlučne z údajov, ktoré dodatočne poskytol dodávateľovi žalobca. Taktiež namietal nárok
na paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur, keďže zmluvu o dodávke plynu uzatvoril žalovaný s SPP a.s. ešte pred dátumom 1.2.2013.
9. Žalobca vo svojej replike zo dňa 21.4.2017 k jednotlivým námietkam žalovaného uviedol nasledovné:
- ustanovenie § 76 ods. 10 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoE“) sa vzťahuje výlučne na plánované výmeny meradiel uskutočňované v súvislosti s uplynutím doby platnosti overenia meradla (tzv. doby ciachu). Toto ustanovenie sa netýka náhodných kontrol odberných miest, kedy žalobca ešte nemal vedomosť o tom, či a v akých prípadoch bude nutné plynomer vymieňať. To, že zápis z kontroly a montážny list nepodpísal predseda predstavenstva žalovaného nemá na uplatňovaný nárok žiaden vplyv, štatutárny zástupca žalovaného bol oboznámený s potrebou poskytnutia súčinnosti, pri úkonoch zamestnancov žalobcu bol prítomný zamestnanec žalovaného, ktorý podpisom potvrdil demontáž konkrétneho plynomeru, stav jeho počítadla; jeho podpis neznamená uznanie nároku žalobcu.
- k nevykonaniu zásahu do meradla zo strany žalovaného a k vade majúce mať za následok nesprávne meranie žalobca uviedol, že plynomer je nainštalovaný v murovanej skrinke s oceľovým krytom a uzamknutý zámkom, kľúčom od ktorého disponuje žalovaný, resp. jeho zamestnanci, ktorí žalobcovi prístup k plynomeru pri kontrole dňa 6.11.2014 umožnili. Žalobca nevie uviesť aká osoba a kedy porušila plombu pri počítadle plynomera, avšak zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu je v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe založená na objektívnom princípe, t.j. odberateľ zodpovedá bez ohľadu na to, či poškodenie spôsobil on sám, alebo iný subjekt. Z § 82 ods. 1 písm. d)ZoE vyplýva, že nie je potrebné skúmať či porušenie plomb plynomera malo za následok aj nezaznamenávanie, resp. nesprávne zaznamenávanie spotreby zemného plynu, postačuje preukázať, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a takýmto meradlom bol odoberaný zemný plyn.
- k námietke premlčania v súvislosti s dátumom uvedeným v objednávke na vypracovanie posudku žalobca uviedol, že zásielka s referenciou 39498542YD96, čo predstavuje výrobné číslo plynomera bola kuriérom spoločnosti TNT prevzatá 6.11.2014 a doručená znalcovi 10.11.2014 tak, ako to vyplýva z výpisu zásielok. Keďže plynomer bol zdemontovaný až 6.11.2014, znalec ho nemohol prevziať už dňa 6.10.2014, z čoho je zrejmé, že zamestnanec žalobcu urobil chybu pri vypĺňaní žiadosti o vypracovanie posudku, kedy namiesto november uviedol mesiac október. Premlčacia doba začala plynúť až v deň, kedy bol posudok vypracovaný a teda až vtedy, keď sa podozrenie zamestnancov žalobcu potvrdilo alebo vyvrátilo a preto bola žaloba podaná na súde včas.
- k znaleckému posudku, razníkom používaným žalobcom v roku 2007 žalobca uviedol, že znalec ktorý posudok vypracoval mal oprávnenie vyjadrovať sa a skúmať autenticitu a porušenosť/neporušenosť plomb nachádzajúcich sa na plynomere, keďže jednou z oblastí skúmania mechanoskopie je aj oblasť skúmania plomb a pečatí. Nebolo potrebné predkladať plynomer na preskúšanie jeho metrologických vlastnostní vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE nie je potrebné preukazovať, či plynomer meral alebo nemeral v dôsledku zásahu odberateľa správne. V prípade demontáže počítadla plynomera, v dôsledku ktorej je možná manipulácia s počítadlom nedôjde k strate metrologických vlastností meradla. V roku 2007 mal žalobca k dispozícii 6 ks razníkov s označením 07/M43, ktoré vyrobila spoločnosť TECHGRAPH s.r.o., a vďaka technológii použitej pri výrobe sú razníky totožné a preto znalec nemusel porovnávať sporný odtlačok so 6 kontrolnými odtlačkami a už vôbec nie porovnávať razníky, nakoľko tieto ani k dispozícii nemá.
- k vzniku škody a vyčísleniu škody žalobcom uviedol, že v predmetom období mohol žalovaný z distribučnej siete odoberať len plyn patriaci jeho dodávateľovi alebo plyn patriaci žalobcovi a keďže bolo preukázané, že plyn ktorý žalovaný v rozhodnom období odoberal jeho dodávateľovi nepatril, musel preto patriť žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii nie je možné zistiť skutočne odobraté množstvo plynu odberateľom za rozhodné obdobie a teda ani výšku skutočnej škody, nie je možné použiť ani údaje o predchádzajúcich odberoch, keďže tieto nepredstavujú údaje o presnom množstve odobratého plynu, jediným spoľahlivým podkladom by bol údaj o spotrebe plynu na kontrolnom, tzv. podružnom plynomere, ktorý však žalovaný na svojom odbernom mieste nainštalovaný nemá a preto musel žalobca na určenie množstva odobratého plynu a tým spôsobenej výšky škody použiť metodiku stanovenú vyhláškou č. 449/2012 Z.z., ktorá berie do úvahy skutočný počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu, v danom prípade išlo o 4 plynové spotrebiče používané na varenie, ohrev teplej vody a vykurovanie objektu, pričom obdobie neoprávneného odberu bolo ohraničené posledným uskutočneným fyzickým odpočtom meradla, ktoré
bolo dňa 30.5.2014 a dňom zistenia podozrenia na poškodenie plomb a demontáže plynomeru, t.j. 6.11.2014.
10. Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedka L.. A. U., a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - faktúra č. 9000190459, Vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, Zápis zo dňa 6.11.2014 o vykonanej kontrole odberného miesta, Montážny list meradla zo dňa 11.6.2007 a 6.11.2014, znalecký posudok č. 688/PL-2014, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, Cenník externých služieb SPP - distribúcia a.s., s účinnosťou od 5.6.2013, fotodokumentácia, List spoločnosti SPP a.s. zo dňa 27.10.2016, Interný list žalobcu zo dňa 20.1.2014, vyúčtovanie č. 688/2014 - znalečného za znalecký úkon, List žalovaného zo dňa 21.1.2015 a odpoveď žalobcu zo dňa 23.2.2015, faktúry č. 7443146206, 7414862542, 7419200038, 7420223860, Znalecký posudok č. 234/2016, vyjadrenie a prehlásenie spoločnosti TECHGRAPH s.r.o., faktúra č. 03127, Stanovisko Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, Odborné vyjadrenie Žilinskej univerzity v Žiline týkajúcej sa porovnania odtlačkov 6 ks žalobcom v roku 2007 používaných razidiel s označením 07/M43 a sporných odtlačkov, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:
11. Dňa 6.11.2014 žalobca spísal Zápis o vykonanej kontrole odberného miesta na Pezinskej 901/5, Chorvátsky Grob odberateľa Kamila, a.s., pričom bolo demontované meradlo nachádzajúce sa v skrinke uzamknutej visiacim zámkom s tým, že meradlo bude zaslané znalcovi na úradné overenie. Bola taktiež vykonaná fotodokumentácia plynomeru, vrátane fotodokumentácie plynových spotrebičov nachádzajúcich sa na odbernom mieste. Zápis bol za odberateľa podpísaný jeho zamestnancom U. U..
12. Žalobca vyhotovil dňa 6.10.2014 (správne malo byť uvedené 6.11.2014) Žiadosť o posúdenie overovacej/zabezpečovacej značky plynomeru č. 3949854 demontovaného na odbernom mieste uvedenom v bode 10 rozsudku, pričom ako rok výroby uviedol rok 1996, rok posledného overenia 2007 a údaj počítadla 126 242 m3.
13. Spoločnosť SPP, a.s., listom zo dňa 27.10.2016 oznámila žalobcovi na základe jeho žiadosti, že v období od 1.6.2014 do 6.11.2014 mala so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o dodávke zemného plynu pre odberné miesto SKSPPDIS000110103372 na adrese Pezinská 901/5, Chorvátsky Grob - Čierna Voda, pričom ale za uvedené obdobie dodali a odberateľ odobral 0 m3 zemného plynu patriaceho spoločnosti SPP, a.s. a preto na základe údajov o stave spotreby zemného plynu vyfakturovali žalovanému k fakturačnému dátumu 18.6.2014 spotrebované množstvo zemného plynu do stavu 121 120 m3.
14. Znalec Ing. Peter Leška v znaleckom posudku č. 688/PL-2014 zo dňa 15.11.2014 konštatoval, že s veľkou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inými plombami, nakoľko sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, plastové časti plomb sú zdeformované, v okolí olovených plomb zistil prítomnosti priehľadnej zaschnutej tekutiny napr. lepiacej hmoty. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolného odtlačku. Skúmaním nezistil poškodenie plomb osadených v kryte číselníka, taktiež nezistil poškodenie krytu ako ani meradla.
15. Faktúrou č. 9000190459 žalobca vyúčtoval žalovanému sumou 28.119,01 eur výšku škody za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 1.6.2014 do 6.11.2014, ako aj náklady zisťovania neoprávneného odberu zemného plynu. Faktúra bola splatná 11.12.2014 a jej prílohou bol o.i. aj Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.
16. Znalec Ing. Peter Leška vo svoje výpovedi pred súdom dňa 4.6.2018 vypovedal, že pri skúmaní plynomeru č. 394985 zistil porovnaním s kontrolnými odtlačkami, že sporný odtlačok nebol urobený nástrojom používaným žalobcom, zistil nezhodu špecifických znakov a to napr. polohu písmena „O“ voči písmenu „M“, tvary číslic 4, 3 nekorešpondujú, ostrosť písma nebola totožná. Slovné spojenie „s veľkou pravdepodobnosťou“ uvedené v odpovedi na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii používa z toho dôvodu, že pri porušení plomb prítomný nebol, avšak vychádza z toho, že plomby sa dali ľahko odstrániť bez použitia náradia, neboli urobené nástrojmi používaním v rozhodujúcom období spoločnosťou SPP a v okolí plomb zistil prítomnosť lepkavého materiálu. Potvrdil,
že k dispozícii mal 10 kontrolných odtlačkov s označením 07M43, ktoré sú obsahovo a rozmerovo zhodné, porovnanie sporného odtlačku robil so všetkými 10 kontrolnými odtlačkami, nevedel potvrdiť, či má k dispozícii odtlačky zo všetkých 7 klieští, ktoré v tom čase SPP používala. Raznice k dispozícii nemal, avšak všetky raznice s označením 07M43 sú vyrobené podľa jedného výkresu a teda rozmery musia presne sedieť.
17. Spoločnosť TECHGRAPH, s.r.o., poskytla žalobcovi na jeho žiadosť vyjadrenie, v ktorom bolo o.i. uvedené, že technické výkresy neboli nikdy poskytnuté tretej osobe, presnosť výroby je do 0,01 mm, pričom v tejto nepresnosti je zahrnuté aj prípadné opotrebenie stroja a ľudský faktor pri brúsení nástrojov, je vylúčené, aby na základe dodaných technických výkresov boli vyrobené razníky, pri ktorých by boli rozdiely v tvare, veľkosti, či umiestnení jednotlivých znakov na razníkoch. Žalobcovi boli dodané množstvá a druhy razníkov presne podľa jeho objednávky. Spoločnosť TECHGRAPH, s.r.o., faktúrou č. 031207-04 (č.l. 78) vyúčtovala žalobcovi dodávku 6 ks razidla M43-07.
18. Žalobca predložil súdu odborné vyjadrenie Žilinskej univerzity ohľadne posúdenia zhody 2 sporných odtlačkov s označením 07M43 so 6 odtlačkami s rovnakým označením, vytvorenými razidlami požívanými autorizovanou osobou (žalobcom), v ktorom bolo konštatované, že na 6 razidlách s označením 07/M43 neboli zistené významné rozdiely v umiestnení prvkov značky, ani vo veľkosti písmen a číslic, rozmery razidiel sa ani po používaní nelíšili od priemernej hodnoty viac ako niekoľko stotín mm. Boli vytvorené odtlačky všetkých 6 razidiel a na základe vykonanej mikroskopickej analýzy a vizuálnym porovnaním tvaru prvkov sporných odtlačkov so značkou 07M43 bolo konštatované, že sporné odtlačky neboli a ani nemohli byť vytvorené žiadnym zo 6 ks razidiel s označením 07M43 používaných oprávnenou osobou v roku 2007.
19. Žalobca k výpočtu výšky náhrady škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. uviedol, že právna úprava berie do úvahy: 1. denný počet hodín používania jednotlivých plynových spotrebičov, pričom v prípade objektov, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb sa za denný počet hodín používania považuje 16 hodín, 2. najväčší hodinový príkon spotrebičov zistených v mieste oprávneného odberu, pričom na odbernom mieste žalovaného boli v deň demontáže plynomeru zistené 4 spotrebiče napojené na prívod plynu. Maximálne obdobie, za ktoré sa škoda vypočítava je 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. Pokiaľ ide o výšku nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu tieto vychádzajú jednak z cenníka externých služieb, ako aj z interného dokladu
- listu žalobcu zo dňa 20.1.2014, ktorého obsahom je žiadosť adresovaná riaditeľom sekcie ekonomiky a regulácie riaditeľovi sekcie distribučných služieb o schválenie ceny za výkon „zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu“, ktorá nie je súčasťou externého Cenníka služieb pre rok 2014 a táto cena je určená výškou 131,20 eur bez DPH/výkon.
20. Ostatné položky nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu sú uvedené v Cenníku externých služieb žalobcu a to suma 18,83 eur za overenie plynomeru v bode 4 tabuľkovej časti, suma 92,33 eur za opravu plynárenských prístrojov v bode 3 tabuľkovej časti. Suma 40,- eur bola žalobcom uhradená za vypracovanie znaleckého posudku v zmysle vyúčtovania č. 688/2014. Náklady na zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy boli žalobcom účtované vo výške 131,20 eur.
21. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
22. Podľa § 82 ods. 2 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov je odberateľ plynu povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá mu neoprávneným odberom vznikla.
23. Podľa § 82 ods. 3 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov použije sa spôsob výpočtu škody spôsobnej neoprávneným odberom ustanoveným všeobecne záväzným predpisom ktoré vydá ministerstvo. Takýmto predpisom je Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z..
24. Podľa § 1 Vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
(1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie,1)
b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 4. školou,
c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.
(2) Cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.
(3) Množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.
(5) V prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje a) v prípade výrobných prevádzok a technologických objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16 hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24 hodín denne,
b) v prípade objektov, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb alebo v súvislosti s predajom tovarov (napríklad reštauračné zariadenia, obchodné prevádzky), doba určená prevádzkovými hodinami daného subjektu,
c) v prípade objektov využívaných na skladovanie - 13 hodín,
d) v prípade objektov školských zariadení - 12 hodín denne,
e) v prípade objektov, v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne), objektov využívaných ako administratívne priestory, objektov, v ktorých sa poskytuje zdravotnícka starostlivosť, zariadení sociálnych služieb a podobne - 16 hodín denne.
(6) Pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu.
(7) Ak nemožno zistiť menovitý hodinový príkon plynového spotrebiča, použije sa na výpočet množstva neoprávnene odobratého plynu hodinový príkon porovnateľných plynových spotrebičov.
(8) Ak v mieste neoprávneného odberu plynu nie je možné zistiť počet a typ plynových spotrebičov, určí sa množstvo neoprávnene odobratého plynu a) v prípade objektu určeného na trvalé bývanie použitím týchto plynových spotrebičov: spotrebič na varenie s príkonom 1 m3/h, spotrebič na vykurovanie s príkonom 3 m3/h a spotrebič na ohrev vody s príkonom 1,5 m3/h,
b) v prípade objektu využívaného na iné účely ako súčin množstva plynu, ktoré pretečie počas 24 hodín potrubím, ktorým je objekt pripojený na distribučnú sieť pri tlaku, s akým je prevádzkovaná distribučná sieť v mieste pripojenia tohto potrubia, a doby trvania neoprávneného odberu plynu.
(9) Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.
(11) Výpočet podľa odsekov 3 až 10 sa vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčet množstva neoprávnene odobratého plynu jednotlivými spotrebičmi.
(13) Ak sa má podľa osobitného predpisu2) určiť neoprávnene odobraté množstvo plynu pomocou typového diagramu dodávky, výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného typovým diagramom dodávky a cenníkovej ceny príslušného dodávateľa plynu v príslušnej tarife, ktorá zahŕňa sadzbu za odobratý plyn platnú v čase zistenia neoprávneného odberu. Do výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítava fixná mesačná sadzba pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorá bola platná v čase zistenia neoprávneného odberu; fixná mesačná sadzba sa pripočítava za každý začatý mesiac neoprávneného odberu. Prepočet objemových jednotiek množstva na energiu na účely výpočtu výšky škody sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu.3)
(14) K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 6.11.2014 bola za prítomnosti zamestnanca žalovaného uskutočnená kontrola odberného miesta na Pezinskej 901/5, Chorvátsky Grob - Čierna Voda, z ktorej bol uskutočnený Zápis, v ktorom bolo konštatované, že meradlo umiestnené v skrinke uzamknutej visiacim zámkom bolo demontované a bude zaslané znalcovi na overenie. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 688/PL-2014 zo dňa 15.11.2014 v závere konštatoval, že na plynomere sa nenachádzalo originálne zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko konštatoval obsahovú zhodu, ale tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolného odtlačku. Sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Vo svojej ústnej výpovedi pred súdom znalec potvrdil, že slovné spojenie s veľkou pravdepodobnosťou používa z toho dôvodu, že nebol osobne prítomný pri porušení plomb, ale vychádzal pri svojom konštatovaní z toho, že plomby sa dali ľahko odstrániť bez použitia náradia, boli zdeformované plastové časti plomb, v okolí olovených plomb zistil prítomnosť lepiacej hmoty a plomby neboli urobené nástrojom používaným v danom čase žalobcom. Sporný odtlačok porovnával s 10 kontrolnými odtlačkami, pričom ale nevedel uviesť, či mal k dispozícii odtlačky zo všetkých klieští, ktoré v danom čase žalobca používal, potvrdil, že raznice k dispozícii nemal. Z vyjadrenia spoločnosti TECHGRAPH, s.r.o., ako výrobcu razníkov, ako aj z faktúry č. 034207, ktorú žalobcovi ako objednávateľovi razníkov vystavila mal súd za preukázané, že žalobca si objednal a bolo mu dodaných 6 ks razidla s označením M43 07. Výrobca potvrdil, že technické výkresy nikdy neboli poskytnuté tretej osobe. Žilinská univerzita vo svojom odbornom vyjadrení potvrdila, že sporné odtlačky neboli a ani nemohli byť vytvorené žiadnym zo 6 ks razidiel s označením 07M43, ktoré žalobca používal v roku 2007. Taktiež na týchto razidlách neboli zistené žiadne rozdiely v umiestnení prvkov značky
ani vo veľkosti písmen a číslic. Rozmery razidiel sa ani po používaní nelíšili od priemernej hodnoty viac ako o niekoľko stotín mm, čiže výsledky hodnotenia sporných odtlačkov so značkou 07M43 sa zhodujú s odborným vyjadrením Ing. Petra Leška uvedeným v Znaleckom posudku č. 688/PL-2014. Zo Znaleckého posudku Ing. Petra Leška, z jeho výpovede ako aj z odborného vyjadrenia Žilinskej univerzity a vyjadrenia výrobcu razidiel mal súd za jednoznačne preukázané, že na plynomere demontovanom dňa 6.11.2014 na odbernom mieste žalovaného sa nenachádzalo originálne zabezpečenie proti neodbornej manipulácii. Na základe týchto zistení žalobca faktúrou č. 9000190459 vyúčtoval žalovanému škodu za neoprávnený odber plynu v období od 1.6.2014 do 6.11.2014 vo výške 28.119,01 eur, z čoho suma 282,36 eur predstavovala náklady žalobcu spojené so zistením neoprávneného odberu v hodnote 131,20 eur, náklady na vypracovanie znaleckého posudku na meradlo vo výške 40,- eur, náklady na overenie plynomeru vo výške 18,83 eur a náklady na opravu plynomeru vo výške 92,33 eur. Prílohou faktúry tvoril Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Pri výpočte škody žalobca vychádzal z vyhlášky č. 449/2012 Z.z., kedy sa berie do úvahy denný počet hodín používania plynových spotrebičov, pričom v prípade objektov v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie sa za denný počet hodín považuje 16 hodín a najväčší hodinový príkon spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu, čo v danom prípade podľa fotodokumentácie boli 4 plynové spotrebiče. Náklady zisťovania neoprávneného odberu mal súd preukázané jednak Cenníkom žalobcu (oprava plynomeru, overenie plynomeru, posudok na meradlo) ako aj Schválenou cenou vlastných nákladov tak, ako to vyplývalo z interného listu žalobcu zo dňa 20.1.2014. Podľa zákonnej úpravy je v prípade porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii zodpovednosť žalovaného objektívna, t.j. bez ohľadu na jeho zavinenie a nie je potrebné preto preukazovať, či on sám meradlo poškodil. Z uvedeného dôvodu teda nebolo právne relevantné tvrdenie žalovaného, že meradlo nepoškodil on, že to mohol urobiť ktokoľvek. Predpokladom vzniku zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Na predmetnom meradle spotreby plynu bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čoho dôsledkom je zodpovednosť odberateľa plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, ktorá má charakter objektívnej zodpovednosti. Keďže meradlo nemalo platné overenie, neodoberal sa ním plyn, ktorý by patril konkrétnemu dodávateľovi. K vzniku škody dochádza prevádzkovateľovi distribučnej siete z dôvodu, že nemôže odberateľovi poskytnúť platné údaje o nameranej spotrebe plynu, na základe ktorých by prebiehala fakturácia zo strany zmluvného dodávateľa žalovaného. Údaje získané z meradla, ktorého platnosť overenia zanikla, nemôže dodávateľ plynu použiť ako podklad fakturácie a teda v podstate nemôže vyúčtovať dodávku plynu. V danom prípade spoločnosť SPP a.s. potvrdila, že v rozhodnom období od 1.6.2014 do 6.11.2014 žalovaný ako odberateľ odobral 0 m3 zemného plynu patriaceho spoločnosti SPP, a.s.. Pokiaľ teda žalovaný neodobral plyn od svojho zmluvného dodávateľa, musel odobrať plyn od žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej siete. Na distribučnú sieť sú napojení rôzny dodávatelia plynu a odberatelia plynu, je nemožné viesť samostatnú sieť od každého dodávateľa ku každému odberateľovi a preto sa plyn všetkých dodávateľov distribuuje k odberateľom jednou sieťou. Úlohou prevádzkovateľa je zabezpečiť, aby bol súlad medzi množstvom dodávaného a množstvom odoberaného plynu. Ak na základe odčítania spotreby zistí nesúlad je zrejmé, že odberatelia plynu odobrali plyn niekoho iného. Prevádzkovateľ musí tento nesúlad vyrovnať dodaním vlastného plynu, resp. znášaním nákladov na plyn, ktorý nemôže priradiť a vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Škoda vzniknutá týmto spôsobom teda vznikla prevádzkovateľovi distribučnej siete, čím je daná kauzalita medzi porušením zabezpečenia pred neoprávnenou manipuláciou a vznikom škody. Pri výpočte škody nemožno vychádzať z údajov ohľadne predchádzajúcich odberov, keďže nie je možné zistiť, či už v tom čase nedošlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. K takémuto zásahu totiž mohlo dôjsť teoreticky kedykoľvek medzi montážou meradla a dátumom kontroly. Nie je preto možné ustáliť presný okamih, dokedy sú údaje meradla použiteľné. Žiaden údaj z meradla, na ktorom došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nemôže byť použitý na určenie množstva odobratého plynu. Rozhodujúce je to, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nie je potrebné preukazovať, že došlo aj reálne k neoprávnenej manipulácii s meradlom. Súd poukazuje na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 51/2017, v ktorom Najvyšší súd zaujal jednoznačný záver, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu Zákon ( § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu, ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušením zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. Pokiaľ ide o výšku škody táto ani nemôže byť nastavená na úroveň priemernej spotreby odberateľa, pretože by došlo k popretiu preventívnej funkcie takejto právnej úpravy, nakoľko odberatelia, ktorí by boli povinní zaplatiť len priemernú spotrebu za predchádzajúce obdobie by nemali žiadnu motiváciu vyhnúť sa protiprávnemu konaniu.
26. Dokazovaním teda bolo jednoznačne preukázané, že meradlo na odbernom mieste Pezinská 901/5, Chorvátsky Grob bolo porušené, v dôsledku čoho zanikla platnosť jeho overenia v zmysle § 15 ods. 6 písm. d) Zák. č. 142/2000 Z.z. a pri určení spotreby plynu nebolo možné z údajov takéhoto meradla vychádzať a teda určiť výšku skutočnej škody a preto žalobca oprávnene postupoval pri určení výšky škody podľa vyhlášky. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, výšku škody súdu riadne preukázal a preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka U. U., keďže od jeho výsluchu žalovaný upustil.
27. Nárok žalobcu nebol premlčaný, žalobca sa dozvedel o vzniku škody a jej rozsahu až po vypracovaní znaleckého posudku, t.j. najskôr dňa 15.11.2014 a žaloba bola podaná dňa 4.11.2016, teda ešte pred uplynutím premlčacej lehoty.
28. Žalovaný sa dostal od omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku a preto si žalobca okrem istiny uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania.
29. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
30. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
32. Podľa potvrdenia Európskej centrálnej banky, ktoré mal súd k dispozícii bola základná úroková sadzba v rozhodujúcom období, t.j. ku dňu vzniku omeškania 12.12.2014 0,05% ročne a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,05% z dlžnej sumy. Ako prvý deň omeškania súd ustálil deň 12.12.2014, t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 9000190459.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Žalobca si uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
39. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
40. Podľa § 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
41. Súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže nárok uplatňovaný žalobcom je nárokom za náhradu škody vzniknutej po 1.2.2013, kedy nadobudlo účinnosť Nariadenie vlády upravujúce paušálnu náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.