Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-48-2017.pdf
PDF · 105.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3C/48/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobkyne v 1. rade: R. Q., rod. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXX, žalobkyne v 2. rade: D. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XXX, zast. opatrovníčkou D. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, proti žalovanému: E. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XXX, o vylúčenie žalobcu z užívacieho práva k rodinnému domu
rozhodol:
Súd v y l u č u j e žalovaného z užívacieho práva k rodinnému domu T. č. XXX.
Žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v 2. rade súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne v 1. a v 2. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2017 domáhali zrušenia a obmedzenia užívacieho práva aj bez súhlasu manželky v zmysle zákona č. 496/2008 Z.z. podľa § 7 ods. 1 písm. e), keď v odôvodnení žaloby uviedli, že žalobkyňa je spoluvlastníkom (v podieloch 5/8, 1/8 a 1/8) rodinného domu v T. č.s. XXX, evidovaného na LV č. XXX, katastrálne územie T., okres T.. Vlastníkmi rodinného domu podľa LV č. XXX sú: 1. R. Q., rod. R. v podiele 5/8, 2. D. R., rod. R. v podiele 1/8, 3. F. H.. rod. R., v podiele 1/8, ktorá má na svoju čiastku v rodinnom dome uvalené dva exekučné príkazy, 4. R. Q., v podiele 1/8. Zrušenie a obmedzenie užívacieho práva aj bez súhlasu manželky podľa § 7 ods. 1 písm. e) je jediná možnosť ako dosiahnuť, že žalovaný nebude mať právo sa na adrese T. XXX, zdržiavať, nakoľko väčšinovými vlastníčkami sú žalobkyne. Žalovaný opakovane porušuje pravidlá spolunažívania v rodinnom dome, neprispieva na výdavky rodinného domu, neustále chodí v opitom stave a potom tam vyvoláva roztržky s ostatnými obyvateľmi domu, neustále odtiaľ počuť hádky, veľakrát bola na riešenie incidentov privolaná policajná hliadka, je arogantný, neúctivý voči mame svojej manželky - D. R., voči žalobkyni v 1.rade vystupuje bezočivo, hrubo nadáva, správa sa nevhodne aj pred jej maloletými dcérami. Jeho pobyt v rodinnom dome negatívne vplýva na psychickú pohodu ostatných obyvateľov domácnosti, najmä starej mamy, nakoľko je stará a dlhodobo chorá, a samozrejme to má aj negatívny vplyv na D. R., ktorá je telesne aj psychicky postihnutá a pri svojej diagnóze potrebuje predovšetkým kľud a pokoj a pravidelnú opateru.
2. Vyjadrenie žalovaného k žalobe: Žalovaný uviedol, že on obýva časť rodinného domu spolu s manželkou a dvoma deťmi v samostatnej časti, s manželkou žijú spolu už 28 rokov bez vážnych problémov, ich rodina funguje ako každá iná, problémy vznikajú práve kvôli žalobkyni v 1.rade, ktorá tam nebýva, ovplyvňuje manželkinu matku, zasahuje im do ich rodiny, vykázala priateľku jeho st. syna Y., s ktorou má dieťa a ten to psychicky nezvládal a vznikali hádky. S manželkinou matkou nekomunikuje a takisto so žalobkyňou v 1.rade, s mal. dcérami nie je ani v styku. D. R. je zbavená svojprávnosti a v skutočnosti nevníma realitu. Uviedol, že pracuje ako stavebný robotník mimo bydliska, takže väčšinu času trávi v práci, je pravda, že teraz je momentálne v dome, lebo v zimnom období sa táto činnosť nedá vykonávať. V prípade nepriaznivého rozhodnutia súdu to bude mať veľký vplyv na ich rodinu, ktorá môže prestať fungovať, čo by bolo mu veľmi ľúto, nakoľko aj jeho manželka je zdravotne ťažko postihnutá, ktorá tiež potrebuje aj jeho pomoc.
3. Replika žalobkyne v 1. rade: Žalobkyňa v 1.rade uviedla, že vyjadrenie žalovaného je všetko jedno veľké klamstvo. Neobýva samostatnú časť domu, pretože samostatná časť domu by mala mať aj vlastný vchod a to tam nie je. Býva tam s manželkou, a dvoma synmi, len v skutočnosti iba s jedným synom, pretože ich druhý syn je už štvrtýkrát vo výkone trestu. Ich rodina vôbec nefunguje ako normálna rodina, pretože v normálnej rodine manželia nechodia skoro každý deň v opitom stave, v normálnej rodine sa manželia skoro každý deň nehádajú, nepomenúvajú sa vulgarizmami (ty kokot, ty kurva... atď.), normálna rodina nemá exekúcie (dom na adrese XXX zaťažili exekúciami, hoci ten dom nadobudli jej starí rodičia
- ony sa tam
len nasťahovali). Uviedla, že ona v tom dome síce nebýva, ale je väčšinová vlastníčka, ten dom postavili jej starí rodičia, obýva ho starká s D., o ktoré sa ona stará a je za ne zodpovedná. Ona býva vo vlastnom dome, ktorý si s manželom postavili vedľa domu starkej, takže vie o všetkom čo sa v dome u starkej robí a je tam veľmi často. To, že ona starkú manipuluje, vôbec nie je pravda, jej stará mama je svojprávna, má samostatné myslenie, a veľmi dobrý rozum, ale keď rodina H. nerešpektuje starú mamu, nerešpektujú vôbec nič, čo ona povie, tak potom to rieši ona a stará sa do toho, pretože ona je za starkú a D. zodpovedná. Že sa syn žalovaného kvôli nej psychicky zrútil, nie je pravda. Ich syn je už štvrtýkrát vo výkone trestu a ak sa Y. H. psychicky zrútil, tak určite nie kvôli nej, ale kvôli svojim vlastným rodičom, dovolí si tvrdiť, že jeho vlastní rodičia mu zničili život. To, že je D. zbavená svojprávnosti a nevníma realitu, nič nemení na tom, že ich hádkami, krikmi, trieskaním, je obťažovaná, ona potrebuje pokoj, pokoj potrebuje aj stará mama, a nie stále trpieť ich správanie. S maloletými dcérami žalobkyne v 1. rade nie je žalovaný v styku, ale jej maloleté dcéry sa pozerajú na to, keď oni chodia opití, hádajú sa už cestou, nadávajú vulgarizmami a tiež sa pozerajú na to, ako sa manželka E. H.a opitá váľa po dvore. Žalovaný sa považuje za stavebného pracovníka, ak sa dá človek, ktorý z kalendárneho roka odpracuje max. 2 mesiace, tak áno potom je stavebný pracovník. E. H. nepracuje už roky rokúce, má 52 rokov a nemá odpracovaných možno ani toľko rokov ako jej manžel, ktorý má 32 rokov. Tak ak niekto kto sa povaľuje celý život, sa považuje za pracujúceho človeka, tak áno potom je E. H. pracujúci človek. Manželka E. H.a je ťažko postihnutá, ale človek, ktorý je ťažko postihnutý nemôže chodiť nonstop v opitom stave. Žalovaný ju aj bije, vulgárne nadáva atď. Žalobkyňa v 1.rade uviedla, že osobne vystupovala ako svedok pri jednej bitke, kedy jeho manželka na neho volala políciu. Ich rodina nikdy nefungovala ako rodina. Na svojom návrhu o zrušení trvalého pobytu žalovanému zotrvala aj naďalej.
4. Replika opatrovníčky žalobkyne v 2. rade: Opatrovníčka žalobkyne v 2. rade uviedla, že ako majiteľka domu si nepraje, aby žalovaný v ňom naďalej býval. Problémy s ním sú celý život, stále chodí pod vplyvom alkoholu, dlhodobo nepracuje, je vulgárny. Ona ako majiteľka domu, ktorý postavila, môže a chce rozhodnúť o tom, kto tam bude bývať a kto nie. Ona je svojprávna osoba a nie je nikým manipulovaná, má vlastný rozum, keď ju žalovaný nerešpektuje, tým že ho viac v dome nechce, tak sa bude do toho starať jej vnučka R. Q., ktorá sa stará o ňu aj o jej dcéru D.. Na svojom návrhu o zrušení trvalého pobytu žalovanému zotrvala aj naďalej.
5. Duplika žalovaného: Žalovaný uviedol, že žiada o súdne pojednávanie, kde sa ukáže pravda.
6. Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že trvá na skutkových okolnostiach uvedených v žalobe. Čo sa týka trvalého pobytu, jej povedali na Obecnom úrade T., že bez rozhodnutia súdu ten trvalý pobyt nezrušia. Vlastnícke právo k rodinnému domu sa nezmenilo, stále je rovnaké tak ako bolo uvedené v žalobe. Žalovaný a jeho manželka stále chodia opití, dňa 23.6.2017 sa stalo to, že žalovaný vyhadzoval svojho syna, vtedy bol triezvy, nie je si ale istá. Dialo sa to o pol 12 v noci, prišiel ju budiť jej muž, ona už s deťmi spala. Povedal, aby išla ku starej mame pozrieť, čo sa tam deje, aby jej náhodou neublížili. Išla tam ona, boli kriky, žalovaný vyhadzoval svojho syna Y., začali sa biť, rinčalo sklo, vtedy Y. prišiel za starou mamou, aby to ona išla rozsúdiť, prečo žalovaný stále vyhadzuje z tohto domu. Vtedy si rozdriapal ruku ich ďalší syn, chodila s ním po doktoroch, on môže robiť bodrel aký chce, keď zavolá policajtov, tak nič s tým neurobia, lebo tam má trvalý pobyt. Kázali im zrušiť trvalý pobyt. Takéto situácie sa tam dejú stále, keď sú žalovaný s manželkou opití, viac sú opití ako triezvi. Vtedy pred rokom, keď sa to udialo, tak stará mama, t.j. opatrovníčka žalobkyne v 2.rade, povedala žalovanému, že už ho v tom dome viac nechce. Povedala mu to už aj predtým miliónkrát, ale oni ju nepočúvajú, čo ona povie, pre neho je nič. Minulý rok prišiel žalovaný do domu znova, ona vtedy bola pri starej mame a pri D., dávala im obed. Vtedy stará mama zopakovala, že ich tam nechce, tak odišli, bývali v podnájme nejaký mesiac a pol. Potom z podnájmu ich vyhodili s tým, že manželka žalovaného sa vrátila bez neho, ale on potom niekedy v júni 2017 starej mame t.j. opatrovníčke žalobkyne v 2.rade povedal, že bude za to, že ho vyhodila z domu, trpieť. Potom znova prišiel, keď sa ho pýtala, čo tam robí, povedal, kto sme my, že si ho dovoľujeme odtiaľ vyhadzovať. On sa nám vysmieva, aj jeho manželka, že má tam trvalý pobyt, čo s ním chceme. Nie je pravdou, že by sa syn žalovaného Y. kvôli nej zrútil, píše jej listy z väzenia a aj starej mame. Žalovaný sa bojí prejaviť násilie, zdvihnúť ruku na starú mamu, lebo vie, že oni sú tam vedľa, ona s rodinou býva o 4 metre vedľa v priamom susedstve. Všetko vidia, všetko počujú. Problém je v tých krikoch, v tom že stále pijú. Nemajú žiadne starosti s týmto rodinným domom. Ona sa bojí z domu odísť, človek nikdy nevie, čo urobia, žalovaný má rešpekt pred ňou, pred jej mužom, neskončil by dobre, keby niečo urobil starkej. To on vie.
7. Opatrovníčka žalobkyne v 2. rade vo svojom prednese na pojednávaní uviedla, že ona by bola najradšej, keby išiel preč, on je grobian. Ona býva spolu s dcérou D. na spodku a hore bývajú oni - žalovaný s rodinou, žalovaný jej neubližuje, keď ide ožratý, ona sa mu ani neprihovorí, ani sa s ním nerozpráva, správa sa k nej tak, že čuší. Keď sa hore vadia, ona všetko dolu počuje.
8. Svedok Y. Q. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že pozná žalovaného, je to manžel manželkinej tety, žalobkyňa v 1. rade je jeho manželka, pozná aj D. R., je to manželkina stará mama, D. R., je to manželkina teta. Uviedol, že v rodinnom dome v T. č. XXX, bývali so žalobkyňou v 1. rade, keď ešte neboli manželmi, bolo to asi 6 rokov, odišli pred 4-5 rokmi, mali maloletú dcéru, toto prostredie dobre nevplývalo na dcéru, situácia tam bola kritická, vo večerných hodinách tam chodili rôzni ľudia, robili sa tam kriky, nadávky, chodili za žalovaným, títo ľudia chodili buď podnapití, alebo úplne napití, prípadne sa tam úplne dopili a robili bodrel. Bolo nutné ich utišovať, niekedy musel zakročiť tak, že ich vyhodil, ale aj keď tam nechodili naši a oni prišli odniekiaľ z vonku, tak nadávali si, búchali, je to tam ťažké, keď tam ešte bývali, tak býval tam ešte aj syn žalovaného R. a druhý syn Y., oni bývali všetci hore na poschodí a dolu bývala starká s D.. Starká býva dole, ona väčšinou má dvere otvorené, väčšinou keď prídu, tak sa rozčuľuje, vtedy žalovaný im nadáva, vykrikuje, hlavne keď je opitý. Keď je triezvy, tak je to v poriadku. Starká má vysoký tlak, mala by mať kľud, neviem ako to vníma D., vzhľadom na jej psychický stav. Keď má starká peniaze, keď jej príde napríklad dôchodok, hneď ich odovzdá mojej manželke, lebo tam chodia kadejakí ľudia, nevedel uviesť, čo sa môže stať, on má strach o starkú hlavne vtedy, keď príde žalovaný s manželkou opitý a starká im vyčíta, že sa nestarajú o dom, mohli by jej ublížiť, keď sa toto začalo riešiť, myslí tento spor zo strany jeho manželky, tak ešte vykrikoval žalovaný, sa vyhrážal starkej, že bude ľutovať to, čo robí. Je to tak, že keď je žalovaný triezvy, tak si tieto veci uvedomí, že takto sa správať nemôže, ale keď je opitý, tak to nejde. Žalovaný je pod vplyvom alkoholu každý deň, nevidí ho úplne každý deň, ale väčšinou na dvore okolo 5-6 popoludní, vidí ich ako prichádzajú pod vplyvom alkoholu, potom ešte večer niekde idú, potom už ich nevidí ako vyzerajú. Na otázku, či si spomína na incident fyzického napadnutia manželky zo strany žalovaného, uviedol, že oni vtedy už boli preč, bolo tam situácií s policajtmi viacej, to napadnutie manželky zo strany žalovaného mohlo byť cca 5 rokov dozadu, oni počuli iba krik, potom už prišli policajti a riešili to. On ten krik a buchot riešil len vtedy, keď už bola nočná hodina, alebo keď sa dcéra chcela cez deň učiť, on keď zakričal nech sa ukľudnia, tak väčšinou sa to utíšilo. Na otázku či je pravda, že o starú mamu sa boja, keď niekde odchádzajú na víkend, uviedol, že áno, je to pravda, vždy jej len povedia, nech si zavrie dvere, aby im nič nehovorila, nekričala, resp. nech sa do nich nestará. Ich deti už k žalovanému do hornej časti domu ani nepúšťajú, majú o nich strach, keď sú opití, tak si nadávajú, kričia, nechce, aby deti toto vnímali.
9. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise a to najmä s výpisom z LV č. XXX pre obec a k.ú. T., s kópiou priestupkového spisu OR PZ Ružomberok č. ČVS: ORPZ-RK-OPP3-P-100/2013, a to najmä so správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 8.3.2013, so záznamom o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 Z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch E.om H.om zo dňa 6.3.2013, so záznamom o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 Z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch F. H.ovou zo dňa 19.2.2013, s úradným záznamom zo dňa 4.3.2013 ohľadom vyťaženia F. H.ovej - lekárske ošetrenie po incidente s manželom, s úradným záznamom zo dňa 7.3.2013 ohľadom vyťaženia F. H.ovej - k aktuálnej situácii, s ambulantným nálezom vyhotoveným traumatologickým oddelením ÚVN SNP Ružomberok - FN dňa 19.2.2013, so správou o povesti na E. H.a, s potvrdením OO PZ Ružomberok o urobení oznámenia k priestupku F. H.ovou, s upovedomením F. H.ovej o odstúpení spisu, s predložením veci priestupku na prejednanie Obvodnému úradu v Ružomberku, so záznamom o pridelení priestupkového spisu. Ďalej súd sa oboznámil so správou Obce T. na žalovaného, ako aj so záznamami nosičoch (2krát USB-kľúč, 1krát CD) predloženými žalobkyňou v 1. rade, hoci nejedná sa o dôkazy získané v súlade so zákonom, súd bol toho názoru, že v prípade ochrany života a zdravia je chránená vyššia hodnota, ako vyplýva z povahy tohto konania a teda že nemôže byť narušený život, zdravie osôb bývajúcich v tomto rodinnom dome vzhľadom na tvrdené konanie žalovaného (článok 16 CSP, čl. 3 ods. 1 CSP).
10. Na základe takto vykonaného dokazovania, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 7 ods. 1 písm. e) spolu s pozn. 5a) 496/2008 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR, ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší na návrh občana oprávneného užívať budovu alebo jej časť na základe právoplatného súdneho rozhodnutia o obmedzení alebo zrušení užívacieho práva,5a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/496/20081204> § 146 ods. 2 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a § 705a Občianskeho zákonníka <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>.
11. V tomto spore uplatňovali žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade (pozbavená spôsobilosti na právne úkony) v zastúpení ustanovenou opatrovníčkou nárok na vylúčenie žalovaného z užívacieho práva k rodinnému domu v T. č. XXX. Súd mal preukázané z výpisu z LV č. pre obec a katastrálne územie T., že podielovými spoluvlastníkmi stavby rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. CKN XXXX sú žalobkyňa v 1. rade, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 6/8-ín, žalobkyňa v 2. rade, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/8-ina a F. H.ová, manželka žalovaného (nie je stranou sporu), veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/8-ina. Nesporné bolo, že predmetný rodinný dom užívajú žalobkyňa v 2. rade, jej opatrovníčka, žalovaný s manželkou F. H.ovou, pričom užívacie právo žalovaného k rodinnému domu (nejde o nájom bytu) je odvodené od skutočnosti, že je manželom F. H.ovej, ktorá je spoluvlastníčkou tohto rodinného domu a ktorá mu k tomu dala svoj súhlas. Ide o osoby v pomere rodinnom, osoby sebe navzájom blízke. Žalobkyne v 1. a 2. rade uviedli, že žalovaný opakovane porušuje pravidlá spolunažívania v rodinnom dome, neustále chodí v opitom stave, potom tam vyvoláva roztržky s ostatnými obyvateľmi domu, neustále odtiaľ počuť hádky, veľakrát bola na riešenie incidentov privolaná hliadka, žalovaný je arogantný a neúctivý voči D. R., aj voči žalobkyni v 1. rade vystupuje bezočivo, hrubo nadáva, správa sa nevhodne aj pred jej mal. dcérami, jeho pobyt v rodinnom dome negatívne vplýva na psychickú pohodu ostatných obyvateľov domácnosti - D. R. je v staršom veku a dlhodobo chorá, žalobkyňa v 2. rade je telesne aj psychicky postihnutá, potrebuje predovšetkým pokoj a pravidelnú opateru.
12. Podstata právnej úpravy v zmysle § 705a Občianskeho zákonníka v spojení s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočíva v ochrane pred násilníkmi, kedy často situácia osôb v spoločnom obydlí sa vyhrocuje do vážnych rodinných konfliktov. Užívacie právo násilníka k spoločnému obydliu je nutné v záujme ochrany života a zdravia obetí jeho konania obmedziť, a to buď na určitý čas alebo neurčito. Podmienkou vyhovenia žalobe je preukázať skutočnosť, že z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, sa ďalšie spolužitie stalo neznesiteľným.
13. Žalovaný násilné konanie vo vzťahu k osobám bývajúcim v predmetnom rodinnom dome poprel. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané nasledovné:
14. V rodinnom dome sa nestále dlhodobo opakujú situácie, že žalovaný s manželkou chodia v podnapitom stave, dochádza k hádkam, krikom, aj bitkám medzi nimi, žalovaný sa správa vo vzťahu k ostatným osobám bývajúcim v predmetnom rodinnom dome arogantne a vulgárne, žalobkyňa v 1. rade, ktorá býva v bezprostredne susediacom dome z tohto dôvodu má obavy predovšetkým o žalobkyňu v 2. rade (osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony - psychické postihnutie) a jej opatrovníčku (osoba vo vyššom veku so zdravotnými problémami). Za žalovaným chodia do domu rôzni ľudia v podnapitom stave, robia tam hluk, je počuť krik, nadávky, buchot. Keď je žalovaný opitý vykrikuje a nadáva aj žalobkyni v 2. rade a jej opatrovníčke, vyhráža sa im. Žalovaný je pod vplyvom alkoholu každý deň. Aj svedok Y. Q., manžel žalobkyne v 1. rade vyslovil obavu, keď odchádzajú na víkend preč, vždy povedia starkej, aby sa zamkla, aby so žalovaným nekomunikovala. Obec T. uviedla, že občas rieši rodinné problémy menovanej rodiny OO PZ v Ružomberku a žalovaný sa zdržuje v spoločnosti osôb s pochybnou povesťou, často pod vplyvom alkoholu. Súd tiež zistil z vyšetrovacieho spisu, že v minulosti, cca pred piatimi rokmi došlo k fyzickému napadnutiu F. H.ovej zo strany žalovaného - manželka žalovaného oznámila spáchanie priestupku v predmetnom rodinnom dome manželom, ktorý pri hádke začal jej bezdôvodne nadávať do kuriev a píč a taktiež ju napadol tak, že ju párkrát udrel rukou do oblasti chrbta, posotil ju, následkom čoho spadla na zem a udrela sa. Žalovaný v rámci podania vysvetlenia priznal, že mal vypité, pri hádke na manželku kričal a nadával jej do kuriev a píč. Priznal tiež, že manželku posotil od rozčúlenia, že ho chcela zatvoriť, aby už nikam nešiel, táto spadla na chodbe a udrela sa. Uviedol, že ju buchol zopárkrát päsťou do chrbta. V spise sa nachádza ambulantný nález z traumatológie, z ktorého vyplynulo, že F. H.ová prišla na ošetrenie po napadnutí manželom, diagnóza: S40.0 Povrchové poranenie pleca a ramena. Vzhľadom k tomu súd má za to, že žalovaný pod vplyvom alkoholu má sklony k násiliu. Zo záznamov audio, video predložených žalobkyňou v 1. rade (hoci dôkaz nebol získaný v súlade so zákonom, súd ho vykonal nakoľko život a zdravie osôb žijúcich v dome je vyššou hodnotou, ktorú je potrebné chrániť prednostne v porovnaní s užívacím právom žalovaného k domu v súlade s čl. 16 ods. 2 v spojení s čl. 3 ods. 1 CSP) vyplynulo, že žalovaný bol v dome a v priľahlom dvore pod vplyvom alkoholu a správal sa hlučne a vulgárne.
15. Súd má za to, že z vykonaných dôkazov je preukázaná zo strany žalovaného hrozba psychického a fyzického násilia vo vzťahu k spolubývajúcim osobám vzhľadom k nadmernému užívaniu alkoholu žalovaným, jeho agresívnemu správaniu a vulgárnemu vyjadrovaniu pod vplyvom alkoholu, ktoré pretrváva dlhodobo, čo spôsobuje, že spolužitie týchto osôb sa stalo neznesiteľným. Žalovaný si je vedomý svojho problému s alkoholom, žiadnym spôsobom ho nerieši. Súd má za to, že uvedená skutočnosť nasvedčuje možnému stupňovaniu rizika vyhrocovania incidentov do budúcnosti. Rovnako žalovaný si je vedomý, že spolubývajúce osoby majú zhoršený zdravotný stav, resp. vyšší vek, napriek tomu svoje správanie vo vzťahu k nim doposiaľ nekorigoval. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre vylúčenie žalovaného z užívacieho práva k predmetnému rodinnému domu a preto žalobe vyhovel.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyniam v 1. a 2. rade voči žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko tieto boli v spore úspešné v rozsahu 100 %, keďže súd ich žalobe vyhovel.
17. Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti výroku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Po vyhlásení rozsudku žalobkyňa v 1. rade a žalovaný vzdali sa odvolania voči všetkým výrokovým častiam vyhláseného rozsudku.