Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Co-65-2018.pdf
PDF · 103.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/65/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: J. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. H. XX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o primerané zadosťučinenie vo výške 500,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXCsp/XXX/XXXX-XX, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyslovil I. že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 500,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 3, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.
3. V odôvodnení uviedol, že s konaním si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa, úspešný, rozsudkom Okresného súdu Prešov, pod sp. zn. XXC/ XXX/XXXX, z 25.8.2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, z 15.3.2017. ktoré sa stali právoplatnými 5.5.2017. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „Súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že žalovaný spôsobom obchádzajúcim predpisy týkajúce sa spotrebiteľských úverov vypĺňa úverové zmluvy osobám, ktoré sú živnostníkom vždy tak, aby to vyzeralo, že úver je poskytovaný na účely podnikania, napriek tomu, že na účely podnikania dlžník úver nežiada. Takéto konanie treba považovať za nekalú obchodnú praktiku sledujúcu žalovaným to, aby sa vyhol sprísnenej spotrebiteľskej ochrane dlžníka. Súd má výpoveďou žalobcu za preukázaný spôsob, akým žalovaný postupoval pri uzavretí posudzovanej úverovej zmluvy, pričom žalovaný napriek poskytnutej možnosti žiadnym spôsobom nepravdivosť tvrdení žalobcu nepoprel. Na základe uvedeného, súd teda určil, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 14.07.2014 je bez úrokov a bez poplatkov, čo znamená toľko, že žalovaný je z neho povinný vrátiť iba poskytnutú istinu, prípadne úroky z omeškania, pokiaľ sa so splácaním istiny dostal do omeškania. Keďže už chýbajúca RPMN má za následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, nepovažoval súd za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami vznesenými žalobcom voči posudzovanej zmluve, keďže by to bolo v rozpore s hospodárnosťou konania a ani pri ich preukázaní by žalobca lepší výsledok ako vyplýva z výroku tohto rozsudku dosiahnuť nemohol." Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musel brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľ, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 500,- eur.
4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Uviedol, že ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení. Porušenie práva by nebolo možné napraviť inak napríklad v tom prípade, ak by Žalobcovo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo premlčané. Žalovaný má za to, že ochrana spotrebiteľa bola dovŕšená vydaním rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 25.08.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.03.2017, ktoré sa stali právoplatnými. V predmetnom konaní bol žalovaný zaviazaný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 166,- eur a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 336,90 eura. Uvedeným postupom spolu s konštatovaním neprijateľnej zmluvnej podmienky súd poskytol žalobcovi dostatočnú súdnu ochranu. Žalovanému teda nie je zrejmé na základe akých skutočnosti si žalobca uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 466,- eur, ktoré takmer trojnásobne prevyšuje výšku už raz judikovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochranu nie len jeho deklaráciu. Žalovaný má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na prechádzajúce konanie neprimerane prísne. Žalovaný je ďalej toho názoru, že žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobca vo svojej žalobe o vydanie primeraného finančného zadosťučinenia len všeobecne konštatoval funkciu predmetného inštitútu a v pôvodnom konaní ani nijakým spôsobom netvrdil, že by mu konaním žalovaného s výnimkou bezdôvodného obohatenia vznikla nejaká iná ujma. Výška uplatneného finančného zadosťučinenia nie je z objektívneho hľadiska primeraná. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca vo vyššie uvedenom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o žalobcovom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia netvrdil, že žalovaný mu spôsobil nejakú nemajetkovú ujmu. Žalobca taktiež netvrdil, že predmetný úver práve neuvedením chýbajúceho údaju bol preňho neprijateľným. Preto, ak bol prijatý záver, že predmetný úver je bezodplatný a bezúročný, už bola nastolená v predmetnom právnom vzťahu rovnováha zmluvných strán a nie je potrebné ešte osobitným rozhodnutím, vzhľadom na ciele a účel, aký vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Prevedeným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 25.08.2016, sp.zn. XXC/XXX/XXXX súd určil, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 14.07.2014 medzi stranami je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vo svojom rozhodnutí konštatoval, že súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že žalovaný spôsobom obchádzajúcim predpisy týkajúce sa spotrebiteľských úverov vypĺňa úverové zmluvy osobám, ktoré sú živnostníkom vždy tak, aby to vyzeralo, že úver je poskytovaný na účely podnikania, napriek tomu, že na účely podnikania dlžník úver nežiada. Takéto konanie treba považovať za nekalú obchodnú praktiku sledujúcu žalovaným to, aby sa vyhol sprísnenej spotrebiteľskej ochrane dlžníka. Súd má výpoveďou žalobcu za preukázaný spôsob, akým žalovaný postupoval pri uzavretí posudzovanej úverovej zmluvy, pričom žalovaný napriek poskytnutej možnosti žiadnym spôsobom nepravdivosť tvrdení žalobcu nepoprel. Na základe uvedeného, súd teda určil, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 14.07.2014 je bez úrokov a bez poplatkov, čo znamená toľko, že žalovaný je z neho povinný vrátiť iba poskytnutú istinu, prípadne úroky z omeškania, pokiaľ sa so splácaním istiny dostal do omeškania. Keďže už chýbajúca RPMN má za následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, nepovažoval súd za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami vznesenými žalobcom voči posudzovanej zmluve, keďže by to bolo v rozpore s hospodárnosťou konania a ani pri ich preukázaní by žalobca lepší výsledok ako vyplýva z výroku tohto rozsudku dosiahnuť nemohol.
5. Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 15.03.2017, sp.zn. XXCo/XXX/XXXX uviedol, že súdu je známa prax spoločnosti POHOTOVOSŤ pri poskytovaní úverov a využívaní rôznych tlačív úverových zmlúv, kde na dlžníkovi spočíva zväčša len podpísanie zmluvy, pričom ostatné údaje vyplňuje zástupca veriteľa. Súd z hľadiska doterajšej praxe spoločnosti POHOTOVOSŤ nemá pochybnosti o tvrdeniach žalobcu o tom, že sa jedná o reúver. Nový úver nebol na podnikanie, ale na splácanie predchádzajúceho dlhu, pričom predchádzajúci úver bol spotrebiteľský. Veriteľ predkladané živnostenské oprávnenie využíva k tomu, aby bolo zapísané identifikačné číslo podnikateľa, čím dlžníkovi znemožňuje domáhať sa ochrany spotrebiteľa, pretože zo spotrebiteľskej ochrany sú vylúčené podnikateľské subjekty, ak berú úvery na podnikanie. Predtlač úverovej zmluvy, bez možnosti jej individuálnej úpravy pre dlžníka ako spotrebiteľa, znamená podrobenie sa všetkým podmienkam veriteľa, teda aj vyplneniu úverovej zmluvy po označení dlžníka ako podnikateľa, aj keď nebolo úmyslom dlžníka brať tento úver ako podnikateľ na výkon svojho povolania. Z hľadiska predchádzajúceho rozhodnutia Okresného súdu Prešov v spojení s rozsudkom krajského súdu vo veci sp. zn. XXC/XX/XXXX (sp. zn. XXCo/XXX/XXXX), len potvrdzuje doterajšiu praktiku žalovaného ako veriteľa pri uzatváraní úverových vzťahov, pričom žalobca ako dlžník nemohol ovplyvniť obsah úverovej zmluvy, čo je klasický príklad § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že za individuálne zmluvné dojednania sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Krajský súd mal za to, že chýba RPMN, priemerná hodnota RPMN, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, a preto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským (k uvedenému záveru dospeli aj súdy v konaní XXC/XXX/XXXX). Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 25.8.2016, sp. zn. XXC/XXX/XXXX určil, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 14.07.2014 medzi stranami je bezúročný a bez poplatkov. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 15.3.2017, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX rozsudok Okresného súdu Prešov potvrdil. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný spôsobom obchádzajúcim predpisy týkajúce sa spotrebiteľských úverov vypĺňa úverové zmluvy osobám, ktoré sú živnostníkom vždy tak, aby to vyzeralo, že úver je poskytovaný na účely podnikania, napriek tomu, že na účely podnikania dlžník úver nežiada. Takéto konanie považoval za nekalú obchodnú praktiku sledujúcu žalovaným to, aby sa vyhol sprísnenej spotrebiteľskej ochrane dlžníka. Chýbajúca RPMN mala za následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Krajský súd dodal, že žalovaný predkladané živnostenské oprávnenie využíva k tomu, aby bolo zapísané identifikačné číslo podnikateľa, čím dlžníkovi znemožňuje domáhať sa ochrany spotrebiteľa, pretože zo spotrebiteľskej ochrany sú vylúčené podnikateľské subjekty, ak berú úvery na podnikanie. Taktiež mal za to, že chýba RPMN a okrem toho priemerná hodnota RPMN, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, a preto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že vyplnil úverovú zmluvu tak, aby vyzeralo, že úver je poskytovaný na účely podnikania, napriek tomu, že na účely podnikania dlžník úver nežiadal a zároveň porušil právo žalobcu, ako spotrebiteľa na písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým, aby táto obsahovala náležitosti v zmysle ust, § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Žalobca úspešne uplatnil porušenie svojho práva, čoho dôsledkom bolo určenie, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 14.07.2014 medzi stranami je bezúročný a bez poplatkov. Dôsledkom takéhoto porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie. 7. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak pre žalobcu bude primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Súd pri výške primeraného zadosťučinenia vzal do úvahy aj konanie žalovaného, ktorý podal oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu s tým, že dlžná suma žalobcu bola 3.003,93 eura a to napriek tomu, že v samotnej zmluve je výška úveru 1.000,- eur. Takéto konanie žalovaného muselo u žalobcu vyvolať stav právnej neistoty, ktorý riešil podanou žalobou. Súd preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur. O trovách rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne pri rozhodovaní o tom, či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nie len úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom primeraného finančného zadosť učinenia je dovŕšenie ochrany finančného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany nie len deklaráciou porušení. Podľa jeho názoru nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca neodôvodnil jasne a určil tieto skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkovo-právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. Žalovaný doposiaľ uhradil len jednu splátku vo výške 10,- eur dňa 17.08.2015 a dlhodobo ignoroval výzvy a upomienky na úhradu dlhu, čím je nepochybné, že spôsobil žalovanému škodu v takej výške, ktorá mu bola priznaná titulom finančného zadosťučinenia. Nadobudol podozrenie, že žalobca sa dopustil trestného činu podľa ustanovenia § 22 Trestného zákona t.j. úverového podvodu. Poukázal na to, že od počiatku vzniku úverového vzťahu nemal a nemohol mať vedomosť o tom, že žalobca v skutočnosti nespĺňa podmienky poskytnutia úveru a dlh nebude splácať podobne ako nemohol mať vedomosť o tom, že v budúcnosti sa žalobca dovolá postavenia spotrebiteľa. Nie je povinnosťou veriteľa pri každom jednom klientovi skúmať jeho spôsobilosť na právne úkony, ktorú predpokladá aj keď sa žalobca ako spotrebiteľ dovolal ochrany je nepochybné, že konal v rozpore s dobrými mravmi ak požiadal o úver vo výške 1.000,- eur predložil žalobcovi potvrdenie o príjme, úver nehradil ani len čiastočne, ignoroval výzvy a upomienky na úhradu dlhu a sám nikdy veriteľovi neoznámil, že je v nepriaznivej finančnej situácií a nepokúsil sa spor nejakým spôsobom urovnať. Súd postupoval zaujato a nesprávne a nijakým spôsobom ani nezisťoval okolnosti konkrétneho prípadu a ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykladal prísne formalisticky bez ohľadu na účel regulácie občiansko-právnych vzťahov a to záväzkových ako aj procesných práv strán konania. Keď priznal žalobcovi finančné zadosťučinenie nijakým spôsobom nepreskúmaval ani nekonštatoval aká ujma mala žalobcovi vzniknúť, ak by tak urobil zistil by, že ujma nikdy nevznikla na strane žalobcu ale žalovaného. Za spornú považuje žalovaný aj výšku priznanej náhrady finančného zadosťučinenia. Je nepredstaviteľné, aby akýkoľvek orgán ochrany práva ktorého právomoc je zakotvená ústavou Slovenskej republiky považoval za spravodlivé priznanie finančného zadosťučinenia subjektu, ktorý je sám škodcom konajúcim úmyselne v existujúcich záväzkovo-právnych vzťahoch a už vôbec nie vo výške trojnásobne presahujúcej priemerne priznanú výšku finančného zadosťučinenia. Žalobca získal sumu poskytnutého úveru oklamaním veriteľa a dosiahol neprimeraný zisk na jeho úkor. Právna úprava ochrany spotrebiteľa taktiež nie je bezhraničná a neslúži spotrebiteľovi na získanie akéhokoľvek nároku a na ospravedlnenie akéhokoľvek konania. Ďalej uviedol, že z hľadiska ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa žalobcovi nič nebránilo, aby si satisfakčný nárok uplatnil od počiatku v konaní. Pod spisovou značkou XXC/XXX/XX Okresného súdu Prešov poukázal na rozsiahlu judikatúru slovenských súdov, českých súdov ako aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 28.05.2018 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378, § 379, § 380 CSP. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne normy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky V..Ú. XX/XX).
12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodenie rozhodnutie súdom prvej inštancie, na ktorom v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods.2 CSP) a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovné.
13. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
14. Z hypotézy citovanej právnej normy v časti, v ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinností ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
15. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenie práva alebo povinností alebo predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti jej dodávateľovi na súde, tak ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie.
16. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 25.08.2016 sp. zn. XXC/XXX/XXXX určil že úver zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX uzavretej dňa 14.07.2014 medzi stranami je bezúročný a bez poplatkov. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 15.03.2017 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX rozsudok Okresného súdu Prešov potvrdil. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradil dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ konania, ktorého sa dopustil voči nemu sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Prešov, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby vo veci XXC/XXX/XXXX, že úver zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX uzavretej dňa 14.07.2014 medzi stranami je bezúročný a bez poplatkov, nedôvodne vystavil žalobcu stavu právnej neistoty.
17. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod. Za primerané v prejednávanej veci je preto potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa, v ktorej nemusí byť v rovnakej numericky vyjadrenej výške ako ujma, ktorá hrozila. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v bode 13 napadnutého rozsudku, na ktorú poukazuje a s ktorou sa stotožňuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vysvetlil svoj záver o splnení podmienok pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a tento aj riadne odôvodnil.
18. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1,2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane osvojenia si jeho dôvodov.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca sporovou stranou, ktorá mala v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).