Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-2-2018.pdf
PDF · 94.31 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobkyne U.. V. P., O.. XX.X.XXXX, V. L. V. X, XXX XX P., právne zastúpenej Mgr. Janou Sadloňovou , advokátkou so sídlom Hlavná 14, 080 01 Prešov, proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 31 325 416, o zaplatenie 19 780 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo 4. januára 2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, a vo výroku o náhrade trov konania.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov ( ďalej len „súd prvej inštancie“ ) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 19 780 eur, vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, vo výroku III. zamietol návrh na prerušenie konania a vo výroku IV. vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo skutkového zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.8.2015, č.k. XT XX/XX- XXX v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 18.10.2016 , č.k. XT/XX/XXXX - XXX bol U. Y. , O.. X.X.XXXX uznaný vinným , že dňa 25.11.2014 v čase o 10.00 hod. v Prešove viedol po ulici P. v smere ku ulici U. osobné motorové vozidlo značky Š. D., W.: P.-XXXBD vyššou rýchlosťou ako bola dovolená, v dôsledku čoho, ako aj nepozornej jazdy zrazil chodkyňu U.. V. P. , O.. XX.X.XXXX, prechádzajúcu cez prechod pre chodcov z pravej strany v smere jazdy vozidla, pričom chodkyňa utrpela Z. ranu v Č. D. X., X. M. D. X. D. Z. R. Y. P., K. X. Č. Ľ. M. M., K. Y. Č. P. X. M. F. U. P. Ú., K. D. Š. X. V. P. Ú., M. D. P. G., M. D. D. M., M. D. Ľ.B. P. s dobou liečenia a práceneschopnosťou 6-7 mesiacov. Posudzujúci lekár U.. P. Z. v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil v lekárskom posudku zo dňa 21.3.2016 sťaženie spoločenského uplatnenia celkovým počtom bodov XXXX.
2. Súd prvej inštancie, ďalej konštatoval, že žalobkyňa skončila pracovný pomer vzniknutý dňa 28.7.1993 dňom 20.5.2016 v súlade s § 60 Zákonníka práce z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz. Dohoda bola uzatvorená dňa 20.5.2016.
3. Za nepochybne preukázanú mal súd prvej inštancie skutočnosť, že žalobkyňa okrem uplatnenia nárokov na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý je predmetom tohto konania, si uplatnila takýto nárok aj u Sociálnej poisťovne v súlade s § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov. Predmetné správne konanie prebieha, teda nebolo doposiaľ ukončené.
4. Súd prvej inštancie predmet sporu posúdil podľa ustanovení § 420, ods. 1 , § 427, § 428, § 444, Občianskeho zákonníka, ako aj § 2, ods. 2, § 4, ods. 1,2, § 5, ods. 1,2, § 7, ods. 1,6, § 8 ods. 4, § 10 ods. 1,4, zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ustanovenia § 4 ods. 1,2, § 15 ods.1, zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnou zmluvnou poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5. Za nesporné považoval to, že žalobkyňa utrpela zranenia pri dopravnej nehode spôsobenej U. Y., ktorý porušil právnu povinnosť uloženú mu zákonom. Preto ako prevádzateľ motorového vozidla nepochybne zodpovedá za škodu vzniknutú na zdraví žalobkyne v zmysle § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nespornou bola aj skutočnosť, že prevádzateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným, v dôsledku čoho vznikol žalobkyni v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. priamy nárok na náhradu škody voči žalovanému. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka neuviedol žiaden liberačný dôvod, ktorý by mal za následok zbavenie sa svojej zodpovednosti za škodu. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie vyslovil názor, že žalobkyňa v danom prípade mala možnosť vybrať si zodpovednostný subjekt, a to či už zamestnávateľa, vodiča motorového vozidla, prevádzateľa motorového vozidla alebo poistiteľa. Tieto zodpovednostné subjekty majú totižto rovnocenné postavenie a nároky na náhradu škody, za splnenia predpokladov zodpovednosti súčasne podľa Občianskeho zákonníka a aj podľa Zákonníka práce, môžu byť úspešne uplatnené voči tomu zodpovednostnému subjektu, ktorého si poškodený vyberie. Možnosť uplatnenia nároku na odškodnenie pracovného úrazu proti zamestnávateľovi, vo vzťahu ku ktorému bola žalobkyňa v pracovnoprávnom pomere podľa Zákonníka práce nebráni tomu, aby si táto úspešne uplatnila náhradu škody proti inému zodpovednostnému subjektu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, vrátane zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka, prípadne zákona č. 381/2001 Z. z.. Poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX, rozhodnutie publikované pod E. X/XXXX, E. a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXCdD. dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok na náhradu škody proti zamestnávateľovi podľa ustanovení Zákonníka práce o odškodňovaní pracovných úrazov, ako aj nárok na náhradu škody z tej istej škodovej udalosti proti tomu, kto za ňu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, stoja proti sebe a plnením jedného zo zodpovednostných subjektov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zodpovednostného subjektu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že doposiaľ nebolo preukázané, žeby nárok uplatnený predmetnou žalobou bol niektorým zo zodpovedných subjektov uspokojený, v dôsledku čoho je možné nárok priznať voči ktorémukoľvek zodpovednému subjektu, preto žalobe žalobkyne vyhovel čo do istiny.
6. Vo vzťahu k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. C.. Ú. XXX/XXXX, na ktoré žalovaný poukazoval, súd prvej inštancie uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky sám zastáva názor, že právne závery vyplývajúce z jeho rozhodnutí vo veciach individuálnych sťažností podľa Čl. 127 ods.1 Ústavy SR sa týkajú v podstate len týchto sťažností a nie sú v zásade globálne záväzné pre rozhodovaciu prax všeobecných súdov.
7. Výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia navýšenú na dvojnásobok považoval súd prvej inštancie za opodstatnenú. Mal za to, že predložený znalecký posudok spĺňa všetky podmienky vyžadované zákonom č. 437/2004 Z. z. a vo vzťahu k namietanému zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia obsahuje aj potrebné zdôvodnenie. Takéto navýšenie považoval súd za dôvodné, keďže v dôsledku úrazu došlo k obmedzeniu uplatnenia sa žalobkyne v pracovnom i spoločenskom živote, táto bola nútená ukončiť pracovný pomer a prejavili sa u nej i estetické zmeny. Žalovaný naviac neprodukoval v konaní žiaden dôkaz, ktorým by dôvodnosť navýšenia spochybnil.
8. Súd zamietol žalobu žalobkyne v časti žiadaných úrokov z omeškania odkazom na ustanovenie § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z. z.. Vyslovil názor, že takáto peňažná sankcia je viazaná výlučne na nesplnenie povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ citovaného zákona, ktorú povinnosť žalovaný neporušil.
9. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 164 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) do ukončenia správneho konania prebiehajúceho v Sociálnej poisťovni dôvodiac, že v Sociálnej poisťovni doposiaľ o nároku žalobkyne nebolo rozhodnuté a prerušenie predmetného konania by bolo nehospodárne a neefektívne.
10. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1, § 257 a § 262, ods.1 CSP.
11. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, okrem výroku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, odvolanie žalovaný. Poukázal na súbežne prebiehajúce konanie o tom istom nároku žalobkyne pred súdom a u Sociálnej poisťovne.
12. Odvolateľ trval na nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie zdôrazňujúc princíp lex specialis derogat legi generali, v zmysle ktorého predmetnú právnu vec bolo potrebné posudzovať podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý ma postavenie osobitného zákona k Zákonníku práce. Zdôraznil, že súd prvej inštancie svoj výklad oprel o rozhodnutie prekonané, vychádzajúce z iného právneho prostredia, čím poprel zákonné princípy CSP. Správnosť svojho názoru podporil citáciou uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn C.. Ú. XXX/XXXX ako aj poukazom na samotné konania žalobkyne, ktorá si predmetný nárok pôvodne uplatnila v Sociálnej poisťovni, následne ho vzala späť a uplatnila ho proti žalovanému a opakovane nárok uplatnila v Sociálnej poisťovni, u ktorej konanie o priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia stále prebieha.
13. Žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo vzťahu k jeho zvýšeniu podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.. Mal za to, že zvýšenie až na dvojnásobok je podmienené splnením dvoch podmienok, ktoré musia byť súčasné naplnené. Prvou je rozsah obmedzenia alebo straty možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti a druhou je zvýšenie tohto hodnotenia primerane k obmedzeniu alebo strate možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal poškodený vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Namietal, že druhú podmienku súd vo svojom rozhodnutí vôbec nezohľadnil, hoci o veku žalobkyne vedel. Uviedol, že primerané zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa odvíja od narodenia dieťaťa a s pribúdajúcimi rokmi klesá až do veku, ktorý je štatisticky uvádzaný ako priemer dožitia sa žien na Slovensku, a to je vek 79 rokov.
14. Odvolateľ považoval za nesprávny aj záver súdu týkajúci sa aplikácie § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., keďže výklad tohto ustanovenia mal vykonať tak, aby neprotirečil tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť alebo výrok I. rozsudku zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
15. Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým bol jeho návrh na prerušenie konania zamietnutý. Mal za to, že súd prvej inštancie mal počkať na profesionálne a objektívne posúdenie bodového hodnotenia pracovného úrazu Sociálnou poisťovňou, preto navrhol, aby odvolací súd, pokiaľ žalobu nezamietne v celom rozsahu, výrok rozsudku III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 15.2.2018. Tvrdenia žalovaného považovala za nepravdivé a účelové. Do pozornosti odvolacieho súdu dala skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 18.8.2017 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 1 525 eur s príslušenstvom titulom nákladov na liečenie zranení vzniknutých jej pri dopravnej nehode dňa 25.11.2014. Proti tomuto rozsudku žalovaný nepodal odvolanie a žalobkyni poskytol priznané plnenie. Mala za to, že otázka vecnej pasívnej legitimácie žalovaného je týmto rozhodnutím vyriešená. Stotožnila sa s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX. Svoje konanie, spočívajúce v podaní opakovanej žiadosti na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v Sociálnej poisťovni zdôvodnila svojou opatrnosťou, snahou predísť premlčaniu nároku voči ktorémukoľvek zo zodpovednostných subjektov. Trvala na to, že lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia je vypracovaný v súlade so zákonom č. 437/2004 Z .z., pričom žalovaný nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by správnosť posudku vyvrátil.
17. Vo vzťahu k žalovaným namietanom nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, spočívajúcom v neprerušení predmetného konania, žalobkyňa uviedla, že neexistoval dôvod, pre ktorý by sa malo čakať na profesionálne a objektívne posúdenie bodového hodnotenia posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Posudkoví lekári totižto vykonávajú činnosť len pre potreby Sociálnej poisťovne a nie sú oprávnení vyhotovovať posudky, ani meniť bodové ohodnotenia v posudkoch. Zdôraznila, že v danom prípade mohol žalovaný požiadať o vydanie znaleckého posudku, alebo navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania. Jeho námietku voči obsahu predloženého lekárskeho posudku považovala za nedôvodnú. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.
18. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu nevyjadril.
19. Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378 a nasledujúcich CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením rozhodnutia.
20. Súd prvej inštancie vykonal v predmetnom spore potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výstižným a vyčerpávajúcim odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje. Na zdôraznenia správnosti rozhodnutia, ako aj vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného je potrebné uviesť, že právna úprava náhrady škody z ublíženia na zdraví obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v Zákonníku práce neprešla v minulosti zmenou, ktorá by viedla k inému záveru, než aký vyslovil súd prvej inštancie. Ním citované rozhodnutia sú aplikovateľné aj v súčasnosti, preto odvolacia námietka žalovaného, spočívajúca v aplikácií prekonaných rozhodnutí, resp. rozhodnutí vychádzajúcich z iného právneho prostredia je nedôvodná. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pri existencii zodpovedných subjektov podľa Zákonníka práce a tiež podľa Občianskeho zákonníka je na vôli poškodeného, voči ktorému subjektu nárok na náhradu škody uplatní. Pri súbehu zodpovedných subjektov, ako je to v súdenej veci, nemožno vytknúť žalobkyni, že si zvolila subjekt, od ktorého očakáva rýchlejší a menej komplikovaný proces smerujúci k samotnému plneniu.
21. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v nedôvodnom navýšení bodového hodnotenia.
22. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., bodové hodnotenie sa sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.
23. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je zvýšenie bodového hodnotenia v kompetencii posudzujúceho lekára, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie. Postup znalca bol súladný so zákonom, preto neexistoval dôvod pre vstup súdu do jeho kompetencií. Prekvapujúcim pre odvolací súd bola úvaha žalovaného, že s pribúdajúcim vekom klesá aj primeranosť zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia až do veku, ktorý je uvádzaný ako priemerný vek dožitia. Vyslovený názor by znamenal automatické zaradenie každej ľudskej bytosti do určitých štatistických ukazovateľov, bez rešpektu jedinečnosti každého človeka ako takého. Odvolací súd, rešpektujúc základné práva a slobody zaručené Ústavou Slovenskej republiky (Čl. 12, Čl. 40) zdôrazňuje, že primeranosť zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia odráža spôsob a intenzitu súkromného a spoločenského života poškodeného pred poškodením zdravia, bez ohľadu na vek. Nie je vylúčená porovnateľná intenzita pracovného a spoločenského života u osoby blízkej veku dôchodku s pracovným a spoločenským životom človeka v strednom veku. Žalovaný nepreukázal existenciu dôvodov, pre ktoré by zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne nebolo opodstatnené. Žalovaný pri argumentácií vekom žalobkyne opomenul skutočnosť, že poškodenie zdravia vo vyššom veku s najväčšou pravdepodobnosťou sťaží rodinný a spoločenský život poškodeného vo väčšej miere, než u človeka v mladšom veku.
24. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP.
25. Vo vzťahu k výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania odvolací súd poukazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie, spočívajúcu v hospodárnosti konania, teda zachovaniu princípu uvedeného v Čl. 17 CSP. Ani odvolací súd nevidel dôvod pre prerušenie konania zvlášť za situácie, ak svojho nároku sa žalobkyňa nemôže domôcť ani takmer po štyroch rokoch od dopravnej nehody. Preto pristúpil odvolací súd k potvrdeniu rozsudku aj v tejto časti v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni úspešnej v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
27. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).