Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-65-2017.pdf
PDF · 175.09 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/65/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin týrania zvierat podľa § 378 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 25. októbra 2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný: P. Q., nar.: XX.XX.XXXX v S. S., trvale bytom T. O., Na T. XXX/XX,
sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 10.05.2016 v čase medzi 20.00 hod. a 20.30 hod. v obci Dolná Krupá, Na Doline pri rodinnom dome č. XXX/XX kopol do psa - trojročnej feny plemena V. teriér a prehodil ho cez cestu, následkom čoho boli psovi spôsobené ťažké poranenia s nutnosťou hospitalizácie na veterinárnej klinike, kde neskôr na následky zranení uhynul,
t e d a
utýral zviera,
č í m s p á c h a l
prečin týrania zvierat podľa § 378 ods. 1 písm. c) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 378 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j) a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd obvinenému ukladá trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona súd v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody obvinenému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenej F. W., nar.: XX.XX.XXXX v S., trvale bytom T. O., Na T. XXX/ XX.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej F. W., nar.: XX.XX.XXXX v S., trvale bytom T. O., Na T. XXX/XX škodu vo výške 562,83 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú F. W., nar.: XX.XX.XXXX v S., trvale bytom T. O., Na T. XXX/XX so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na Okresný súd Trnava dňa 06.09.2017 na obžalovaného obžalobu na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku s tým, že skutok právne posúdila ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
O obžalobe súd rozhodol dňa 14.12.2017 trestným rozkazom, ktorým obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu okrem iného trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Proti trestnému rozkazu obžalovaný prostredníctvom obhajcu podal odpor, a preto súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom poškodenej, svedkov, oboznámením znaleckých posudkov, vypočutím znalca a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.03.2018 po porade s obhajcom urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného obžalobe a využil svoje právo a odoprel vypovedať.
Poškodená k nároku na náhradu škody uviedla, že navrhuje uložiť obžalovanému v odsudzujúcom rozsudku povinnosť nahradiť jej škodu vo výške, v akej bola táto uvedená v obžalobe, t.j. vo výške 862,83 eur.
Poškodená F. W. vypovedala, že skutok sa stal dňa 10.05.2016 medzi 20.00 hod. a 20.30 hod.. Poškodená nebola svedkom spáchania skutku, v tom čase bola vnútri domu a počula krik jej mamy. Vybehla preto aj so svojim otcom na ulicu, kde jej mama pri bráne kričala, že obžalovaný kopol jej psa do hlavy a následne ho prehodil cez ulicu. Psík vykazoval známky deformácie. bol v kŕči a zakrvavený. Psíka preto poškodená zobrala na ruky a spolu s jej otcom ho zobrala k veterinárovi, kde psíka ošetrili a nechali si ho tam cez noc s tým, že veterinár nevedel presne uviesť, čo je so psom. Na druhý deň boli psíka pozrieť okolo obeda. Psík mal otras mozgu, nevedel hýbať končatinami a na ďalší deň uhynul. Poškodená ďalej vypovedala, že keď vyšla na ulicu, obžalovaný bol na ulici pri vedľajšom dome č. 208 na pravej strane, ona sa s ním nerozprávala, bola pri psíkovi a obžalovanému niečo hovoril jej otec. Svedkyňa uviedla, že na psíka sa nikdy nikto zo susedov nesťažoval, psík nechodil voľne po ulici, len vybehol pred ich dom za prítomnosti matky poškodenej. Psíka zakúpila za sumu 200,- Eur ako dvojmesačné šteniatko a tento mal v čase spáchania skutku 3 roky. Psík - fenka mala canisterapeutický výcvik na pomoc postihnutým ľuďom, pričom psík s takýmto výcvikom nemôže vykazovať žiadne známky agresivity. K nákladom na takýto výcvik sa poškodená nevedela presne vyjadriť, uviedla len, že išlo o náklady spojené s cestovaním a náklady za vystavenie preukazu. So psíkom poškodená canisterapiu aj vykonávala ako hobby, nie však vo veľkom rozsahu, pričom tejto činnosti sa venovala so svojim známym F. P., ktorý vydal pre psíka aj certifikát canisterapeutického psa. Poškodená nevedela, či p. P. má akreditáciu na vydávanie akýchto certifikátov a ani nemala potrebu to bližšie skúmať. V rámci výcviku psíka musela poškodená aktívne chodiť na stretnutia s poškodenými, kde ho hladkali, musela ho držať doma v kľude a psík musel ovládať základné povely ako „sadni“ a „ľahni“. K rozdielnemu dátumu medzi zranením psíka a dátumu na pokladničnom doklade za jeho ošetrenie poškodená uviedla, že jej otec má chovnú stanicu a veterinárnu kliniku preto navštevujú pomerne často a otec je s majiteľom kliniky dohodnutý tak, že doklad bude vystavovaný raz za mesiac alebo za nejaké obdobie a preto sa poplatok za služby nevyplácal ihneď, ale až následne. (čl. 194-196)
Svedok MVDr. Y. W. vypovedal, že na veterinárnej klinike ho navštívil pán W. s poškodenou a zraneným psíkom, bolo to už po ordinačných hodinách a v tom čase bol na klinike ako lekár už sám. Keď p. W. s poškodenou prišli na kliniku psíka mali na rukách, poškodená plakala a obaja boli veľmi nahnevaní a uviedli, že obžalovaný kopol fenku do hlavy a táto ostala ležať na zemi. Svedok ďalej uviedol, že fenka bola vo veľkom kŕči, nevedela zaujať žiadnu normálnu polohu a keď s ňou manipulovali prechádzala do záchvatu, začalo s ňou triasť, mykala nohami, samovoľne sa jej pohybovali oči a z nosa jej vytekala krv. Fenka nereagovala na vonkajšie podnety, čo poukazovalo na ťažké poškodenie mozgu a musela byť hospitalizovaná. K zraneniam fenky svedok uviedol, že bolo vidno výtok krvi z nosa, na papuľke mala odreninu, mala hematóm, modrinu a iné vonkajšie zranenia viditeľné neboli. Pri RTG vyšetrení svedok nenašiel vnútorné krvácanie alebo zranenia, ktoré by boli týmto vyšetrením viditeľné pokiaľ ide o hrudník a brušnú dutinu, nenašiel ani zlomeninu a pokiaľ ide o opuch mozgu, tento nie je dobre vyšetriteľný prístrojmi a metódami, ktoré majú na klinike, pričom by bolo potrebné urobiť CT alebo MRI vyšetrenie, ktoré však v Trnave pre zvieraná nie sú dostupné a tieto vyšetrenia by ani nemali zásadný vplyv na liečbu, pretože fenka bola v kritickom stave. CT prípadne MRI vyšetrenie by malo význam až pri zlepšení zdravotného stavu fenky pre posúdenie prognózy jej zdravotného stavu vo vzťahu k trvalým následkom. Svedok p. W. a poškodenej povedal, že fenka je v kritickom stave a možno neprežije do ďalšieho dňa, pričom u takýchto neurologických stavoch nie je ľahké odhadnúť prognózu, pretože na začiatku môžu byť príznaky dramatické, ale po liečbe sa môžu zlepšiť ak ustúpi opuch mozgu. Šanca na uzdravenie bola malá, ale svedok to nevidel beznádejne a preto sa rozhodol fenku hospitalizovať a nie hneď ju utratiť. Svedok následne robil fenke vyšetrenia, musel vylúčiť poranenia hrudníka a brucha, preto fenke urobil RTG, pričom po prvotnej liečbe jej kŕče ustali, ale bola v kóme a nereagovala na žiadne vonkajšie podnety. Počas dvojdňovej hospitalizácie bola napojená na infúzie a kyslík a po dvoch dňoch na následky zranení uhynula. K poskytnutej liečbe svedok uviedol, že fenka dostala protišokovú liečbu,bola umiestnená v kyslíkovom boxe, na výhrevnej podložke, boli jej podané kortikoidy a manitol, čo je liek, ktorý vedie k zníženiu opuchu mozgu, boli jej aplikované antibiotiká, antibiotická clona, lieky proti bolesti, záchvatom a kŕčom. Liečba fenky bola do systému zapísaná dňa 12.05.2016, keď si p. W. prišiel pre fenku. Svedkovi bol predložený súpis položiek na čl. 90, ku ktorému svedok uviedol, že je to súpis položiek, ktorý vytlačil pre potreby polície a nejde o daňový doklad, pričom všetky lieky ako aj úkony, ktoré sú v súpise uvedené boli aj reálne poskytnuté resp. vykonané v súvislosti s liečbou psa. P. W. sa svedka pýtal, či náklady na ošetrenie presiahnu sumu 200,- Eur, aby sa tým polícia zaoberala a svedok p. W. uviedol, že to bude určite vyššia suma, na čo p. W. svedka požiadal, či by svedok mohol vystaviť účet s tým, že p. W. to zaplatí neskôr, s čím svedok súhlasil, nakoľko p. W. je ich pravidelný klient a u takýchto klientov to robia bežne. Svedok teda pripravil účet a súpis položiek a tým jeho práca skončila. Svedok ku zraneniam psíka uviedol, že tieto zodpovedali následkom nárazu do hlavy a ťažkého poškodenia mozgu, išlo o neurologické príznaky. Svedok ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by tento psík mal vykazovať známky agresivity a uviedol tiež, že očkovanie psa stojí okolo 15,- Eur a vystavenie preukazu okolo 10,- Eur. (čl. 196-200)
Svedok S. F. vypovedal, že nebol svedkom skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu. K psíkovi poškodenej uviedol, že išlo o malého yorkshira, ktorý sa bez dozoru na ulici nepohyboval. Svedok ďalej uviedol, že on osobne nikdy so psíkom žiadne problém nemal, jeho 6 ročný syn psíka hladkal a so psíkom nebol problém, občas zaštekal, ale nebol útočný. Svedok potvrdil, že psík sa na ulici pohyboval sem-tam bez vôdzky a aj bez náhubku, avšak videl aj to, ako bol psík venčený na vôdzke. (čl. 200-201)
Svedkyňa P. G. vypovedala, že svedkom skutku nebola, vie len potvrdiť, že keď bol psík sem-tam na ulici, nikoho neohrozoval a svedkyňa nevie o nikom, kto by mal problém so psíkom s tým, že sa pohyboval bez vôdzky a nevie o nikom, ho by mal psík pohryznúť alebo napadnúť. Svedkyňa videla psíka na ulici sa voľne pohybovať asi 2-3x do mesiaca, pretože býva vzadu a aj keď vyjde na dvor, tak na ulicu poriadne nevidí. Svedkyňa na otázku obžalovaného, či vie to tom, že by obžalovaný mal mať s jej manželom nejaký problém uviedla, že vie o tom, že keď mal jej manžel na ulici natiahnutú hadicu, tak mu na nej obžalovaný brzdil, pričom hadica sa mohla roztrhnúť, o čom svedkyni povedal jej manžel. (čl. 202-203)
Svedkyňa U. O. vypovedala, že sa vracala od dcéry z návštevy a videla obžalovaného, ako tento pri dome, ktorý stojí medzi domom W. a domom obžalovaného niečo hrabal alebo kosil. Pani P. W. vychádzala so psom z dvora, či svedkyňa videla, ako prechádzala okolo autom. Manžel svedkyne vošiel autom do dvora, svedkyňa zatvárala bránu a začula veľký krik, vyšla pred bránu a videla obžalovaného, ako sa po niečo zohol a prehodil to cez cestu na druhú stranu do trávy. Pani P. W. už na obžalovaného niečo kričala, škaredo mu nadávala mu a robila krik, svedkyňa ich chvíľu pozorovala a videla, ako sa spolu obžalovaný a pani P. W. bavia a potom išla dovnútra. Neskôr za ňou prišla P. W. a povedala jej, že jej obžalovaný zabil psa, že psovi skočil na chrbát a potom ho prehodil na druhú stranu. Svedkyňa počula psa štekať a uviedla, že je to malé šteňa a keď vidí niekoho s palicou, tak šteká, pričom obžalovaný mal niečo v ruke, nejakú palicu či hrable, alebo ručnú vyžíňačku, presnejšie to uviesť nevedela. Svedkyňa ďalej vypovedala, že po ulici chodí len málo áut a preto bol pes venčený pravidelne v predzáhradke, pričom svedkyňa nevie o tom, že by niektorý zo susedov mal problém s tým, že pes behal na voľno nevie o tom, že by tento psík niekedy niekoho napadol. Svedkyňa na otázku obhajkyne uviedla, že mala v minulosti spory s obžalovaným, ktoré vyplývali z toho, že svedkyňa spolu s manželom pred 18-timi rokmi na dražbe kúpili dom, o ktorý mal záujem aj obžalovaný a tento im povedal, že za to, že dom nezískal on, im bude až do smrti robiť problémy. Svedkyňa ako príklad uviedla, že keď mali v dome pohostinstvo, obžalovaný jej zákazníkom dával klince pod kolesá, dokonca hodil skalu do auta, avšak to sa pomýlil, pretože chcel hodiť do auta svedkyne, ktorá mala rovnaké auto ako jeden zo zákazníkov, alebo im prerezával kábel s elektrinou či nechcel dovoliť urobiť okno na toalete, keďže ich domy spolu susedia. Na návrh obhajkyne boli svedkyni predložené 3 fotografie, ktoré samosudca označil číslami 1 až 3, na ktorých potom svedkyňa označovala miesta, kde mal stáť obžalovaný, kde mala stáť ona, kde mala stáť pani P. W. a odkiaľ a kam mal obžalovaný prehodiť psa. Svedkyňa ďalej uviedla, že záhradu a pozemok pred domom, ktorý sa nachádza medzi domom obžalovaného a domom P. W. udržiava obžalovaný, pričom tento dom patril rodine S.. (čl. 203-207)
K výpovedi svedkyne obžalovaný uviedol, že táto je proti nemu zaujatá v dôsledku sporov, ktoré medzi sebou majú a nie je pravda, že by niečo videla, pretože v tom čase mali oslavu v záhrade na mieste, ktoré je vzdialené asi 100 m od miesta, kde malo dôjsť ku skutku.
Svedok F. O. vypovedal, že o skutku len počul, vie, že malo dôjsť k napadnutiu psa zo strany obžalovaného, pes potom uhynul, pričom toto vie od poškodenej F. W.. K psovi sa svedok vyjadriť nevedel a povedal, že ho videl dvakrát za život. Na návrh obhajkyne bola prečítaná časť Zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 21.08.2017 v časti, v ktorej sa svedok vyjadroval k povahe psa, keď vypovedal, že pes bol nekonfliktnej povahy, nikdy nikoho nenapadol, neuhryzol, bol prítulný a hravý, bol malého vzrastu, takže v nikom nemohol vzbudzovať strach, psa poznal dobre, pretože sa s rodinou W. aj navštevujú a nikdy so psom nebol žiaden problém. (čl. 74) Svedok rozpor vysvetlil tým, že W. mali dvoch yorkshirských teriérov, ktorí behali vo vnútri, pričom na neho ten pes neútočil a nebol agresívny. Svedok nevedel uviesť, ku ktorému z dvoch psov sa v prípravnom konaní vyjadroval, vie len, že následne Belkovým jeden zo psov zmizol a ostal im len jeden. Svedok potvrdil, že v čase incidentu mala rodina W. len jedného yorkshirského teriéra. (čl. 207-209)
Po výsluchu svedka F. O. obhajkyňa navrhla ako svedkov vypočuť manželku obžalovaného, starostu obce Dolná Krupá pána P. a S. X., ktorí mali potvrdiť, že pes napádal iných ľudí a bol agresívnej povahy. Obhajkyňa tiež spochybnila certifikát canisterapeutického psa s odôvodnením, že pán P. nemá akreditáciu na vydávanie takýchto certifikátov a namietla tiež výšku všeobecnej hodnoty psa určenú znalcom, keď vyjadrenie znalca označila za nezrozumiteľné, pretože tento mal zohľadniť trhové hodnoty porovnateľných psov, čo ale nie je vo vyjadrení preukázané a zároveň znalec neskúmal, či pes skutočne spĺňal status psa s canisterapeutickým výcvikom. Obhajkyňa tiež navrhla s ohľadom na výpoveď svedkyne O. zabezpečiť do konania úmrtný list pána S., z ktorého má vyplývať, že k jeho smrti malo dôjsť až po incidente a obžalovaný sa mal o starostlivosť o jeho pozemok s pozostalými dohodnúť až na pohrebe pána S., z čoho má potom vyplývať, že obžalovaný sa v daný deň ani pred domom pána S. nenachádzal, čím má byť spochybnená vierohodnosť svedkyne O..
Svedkyňa P. W. vypovedala, že obžalovaný je ich druhý sused a poškodená je jej dcérou. Ďalej vypovedala, že 10.05.2016 venčila ich yorkshira menom Fifina, ktorá voľne behala po ulici tak ako každý deň bez vôdzky. Svedkyňa bola počas venčenia opretá o múrik, fenka voľne pobehovala, potom začula jej štekot a videla, ako obžalovaný, ktorý bol od nej vzdialený asi 5-6 metrov 1x kopol do hlavy fenky a následne ju odhodil. Svedkyňa sa rozbehla za obžalovaným a v šoku na obžalovaného kričala čo to urobil. Potom sa obžalovaný zohol, fenku chytil za zadnú labku a prehodil ju na druhú stranu cesty. Svedkyňa prišla k fenke, ktorá nekňučala a ani neštekala, zaskučala len vtedy, keď sa ju svedkyňa pokúsila zdvihnúť a potom utekala pre manžela a dcéru, ktorým povedala, čo sa stalo. Následne jej manžel a dcéra vybehli von, manžel svedkyne išiel za obžalovaným, že čo to urobil, pričom obžalovaný sa ani neotočil, pričom manžel svedkyne obžalovaného dostihol až pred domom obžalovaného, kde sa obžalovaný otočil a povedal, že po ňom nebude štekať žiadny pes. Následne manžel svedkyne s jej dcérou naložili psa do auta a zobrali do veterinárnej ambulancie. Svedkyňa uviedla, že počas venčenia psa tohto mala stále na dohľad, videla ho a sledovala, čo robí. O psovi uviedla, že tento nikdy na nikoho neútočil, bol plachej povahy a bál sa, aj keď ho niekto hladkal a nikdy nenapadla ani dieťa a ani dospelého. Obžalovaný sa v čase incidentu nachádzal pred susedným domom, kde hrabal seno alebo trávu, ktorá bola pokosená, pričom svedkyňa vie o tom, že takto bol obžalovaný s majiteľmi domu dohodnutý a robí tak už asi 3-4 roky. Obžalovaný mal fúrik a asi aj hrable, ale s istotou to svedkyňa potvrdiť nevedela. Svedkyňa si nevie vysvetliť, prečo sa takto obžalovaný zachoval, pretože s ním nikdy nemala konflikt. Na návrh obhajkyne bola čítaná časť Zápisnice o výsluchu svedkyne zo dňa 21.08.2017 v časti, kde sa svedkyňa vyjadrovala k tomu, či mala počas venčenia psa pod kontrolou, kde svedkyňa vypovedala, že počas venčenia bola pri bráne domu a na Fifi zbežne pozrela (čl. 42), pričom svedkyňa rozpor vysvetlila tým, že psík bol od nej asi 3 metre na trávniku, pohyboval sa hore-dole a mala ho stále pred očami a stále ho vnímala. Na návrh obhajkyne boli svedkyni predložené fotografie, ktoré samosudca označil číslami 4 až 6, pričom svedkyňa na otázky obhajkyne na fotografiách označovala miesto, kde mal obžalovaný psa kopnúť, ďalej miesto, z ktorého mal obžalovaný psa odhodiť a miesto, kde mal pes po odhodení dopadnúť. Svedkyňa ďalej vypovedala, že počas incidentu pani O. schovávala auto vo dvore a zrejme táto kopnutie do psa nevidela. Keď manžel svedkyne W. s jej dcérou išiel k veterinárovi, svedkyňa išla za pani O., ktorá jej potvrdila, že kopnutie do psa nevidela, ale videla ako obžalovaný prehadzuje psa na druhú stranu. Na návrh obhajkyne bola prečítaná časť Zápisnice o výsluchu svedkyne zo dňa 21.08.2017 v časti, kde sa svedkyňa vyjadrovala k reakcii psa potom, ako mala k nemu pristúpiť, kde svedkyňa vypovedala, že po kopnutí Fifi neustále kňučala, bola vykrútená a z papule jej tiekla krv. (čl. 42) Svedkyňa tento rozpor vysvetlila tým, že sa nevie presne vyjadriť, či to bolo len také pišťanie slabej intenzity a či fenka zakňučala až potom, ako sa ju svedkyňa pokúsila zdvihnúť. Svedkyňa nevedela o tom, že by starosta obce Dolná Krupá mal riešiť útoky fenky na iné osoby a starosta obce toto so svedkyňou a ani jej manželom a dcérou neriešil. Svedkyňa tiež nevie o tom, že by fenka mala napadnúť manželku obžalovaného. (čl. 209-214)
Svedok F. W. vypovedal, že poškodená je jeho staršia dcéra a s obžalovaným sa pred incidentom snažil vychádzať aj keď obžalovaný má konfliktnú povahu. Svedok bol počas incidentu vnútri v dome, keď jeho manželka začala kričať, že obžalovaný im kopol do psa. Vyšiel preto von a videl ako obžalovaný stojí pred domom č. 208, drží v ruke vidly a hrabe trávu. Svedok sa obžalovaného pýtal, prečo to urobil, na čo obžalovaný odpovedal, že na neho žiaden pes štekať nebude a svedkovi sa smial do očí a čakal, že ho svedok napadne. Svedok obžalovanému vynadal, zobral psa a išiel na veterinárnu kliniku. Svedok ďalej uviedol, že psík mal trištvrte kila a spával s dcérou v posteli a jeho stratu vníma ako veľkú ujmu. Psík po dvoch dňoch od incidentu uhynul, na čo svedok aj s manželkou išiel za obžalovaným, zazvonil mu a opýtal sa ho, či je spokojný, že psík uhynul. Obžalovaný sa počas toho smial svedkovi a jeho manželke do očí, svedok obžalovanému uviedol, že to tak nenechá a dá to na súd, na čo obžalovaný reagoval, že sa uvidí kto z koho. Asi sa 10 dní na to svedok išiel so svojim nemeckým ovčiakom cvičiť na pole, obžalovaný stál na svojom pozemku a svedok obžalovanému povedal, že ak je taký frajer, aby si išiel kopnúť do tohto psa, na čo sa obžalovaný zasmial a vošiel do domu. K povahe fenky svedok uviedol, že bola mierumilovná, zaštekala, ale nebola agresívna, hrávala sa s deťmi a nikoho nepohrýzla. Svedok uviedol, že pozná pána menom X., má to byť kolega obžalovaného, avšak nevie o tom, že by sa pán X. mal na fenku sťažovať a keby to tak malo byť, určite by to pán X. svedkovi povedal do očí, lebo sa poznajú a sem-tam stretávajú. K venčeniu fenky svedok vypovedal, že fenka sa vždy venčila vonku, avšak vždy v prítomnosti niekoho, a to buď svedka alebo jeho manželky. Svedok uviedol, že účet veterinárovi platil on a platil ho neskôr. Keď fenku priviezol k veterinárovi žiadal, aby nepozerali na peniaze a snažili sa fenku zachrániť. Svedok nevie o tom, že by fenka mala napadnúť manželku obžalovaného. Starosta obce Dolná Krupá so svedkom neriešil situáciu, že by fenka mala niekoho napadnúť, riešili spolu len udanie obžalovaného, ktorý uviedol, že svedok podivne chová nemeckých ovčiakov. Následne prišli k svedkovi dvaja poslanci obce a vec sa preverovala, pričom nebolo nájdené nič, za čo by bolo možné svedka postihnúť. (čl. 214-216)
Svedkyňa X. Q. vypovedala, že je manželkou obžalovaného, s ktorým býva od roku 2010 a sú dva roky manželia. Svedkyňa vypovedala, že býva dosť ďaleko od zastávky a cestuje autobusom, tak ju manžel vozí autom, pričom pravidelne videla psa W. túlať sa bez dozoru, nikto pri ňom nebol a bola prekvapená, aký je pes voči nim agresívny a útočný. Svedkyňa uviedla, že oplotenie pozemku W. má veľké oká, cez ktoré sa psík mohol dostať na ulicu a pletivo, ktoré tomu bráni W. na oplotenie dali až po incidente. Pes im išiel priamo pod kolesá a nezastavil sa, pričom svedkyňa obžalovaného upozornila, aby dával pozor a psa nezrazil, pričom toto sa opakovalo vždy ráno. Večer sa stávalo, že keď svedkyňa išla neskoro v noci domov z práce videla, ako sused W. stojí a fajčí a pri ňom stojí veľký vlčiak a vedľa neho ten malý psík, ktorý vrčí, keď obžalovaný a svedkyňa idú autom okolo. Svedkyňa videla, ako W. psa hucká a ako mu niečo hovorí. Svedkyňa ďalej uviedla, že na ulici sa pohybuje málo a so susedmi W. žiadny konflikt nemala. Svedkyňa potvrdila, že medzi W. a obžalovaným je nevraživosť a nenávisť, pričom dôvodom má byť skutočnosť, že W. si v záhrade urobili chovnú stanicu a majú tam asi 7 vlčiakov. Vždy keď ide svedkyňa do záhrady počuje obrovský štekot, ktorý je vyvolaný tým, že niekto udiera na klietky a psov dráždi. Ďalším dôvodom nevraživosti je skutočnosť, že W. 4x do roka vypúšťajú žumpu, kde p. W. hadicou žumpu vypúšťa do poľa, pričom keď je vonku 30 °C a svedkyňa si otvorí okná a napustí vaňu, po celom dome cítiť smrad. Obžalovaný preto p. W. viackrát dohováral, aby to riešil iným spôsobom, napr. v inom počasí alebo objednaním fekálu. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď nebola doma, obžalovaného navštívili obžalovaný a jeho manželka, ktorí prišli s veľkým vlčiakom a obžalovanému sa vyhrážali s tým, aby si išiel do psa udrieť, že ho dajú zlikvidovať a že nevie, s kým si začal. Svedkyňa ďalej potvrdila, že medzi obžalovaným a svedkyňou O. je veľká nevraživosť. Pani O. svedkyni ešte keď svedkyňa s obžalovaným nebývala rozprávala, aký je obžalovaný zlý človek, že je v ňom veľa zloby a uviedla jej, že by sa mala zbaliť a obžalovaného opustiť. Svedkyňa ďalej uviedla, že stále s obžalovaným počujú ako sa na pozemku p. O. posúvajú hliníkové rebríky, z ktorých O. obžalovaného a svedkyňu pozorujú, keďže medzi ich pozemkami je dvojmetrový plot a bola tiež svedkom toho, ako sa p. O. obžalovanému vyhrážala, že mu vyleje do tváre kyselinu. Ďalší konflikt O. vyvolali tým, že keď obžalovaný staval podkrovné okná, poslali na neho kontrolu zo stavebného úradu s tým, že O. majú na dvore bazén a nechcú, aby im obžalovaný a svedkyňa pozerali do dvora. Svedkyňa sa tiež vyjadrila k vzťahu medzi W. a O., pričom uviedla, že pred incidentom sa len zdravili a po incidente sa navštevujú a oslavujú spolu. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný má dobrý vzťah ku psom a sám aj jedného vlastní, a to asi 10 ročnú fenu vlčiaka. K starostlivosti obžalovaného o pozemok pána S. svedkyňa vypovedala, že má vedomosť o uzavretí nejakej dohody, k uzavretiu ktorej došlo po smrti pána S., ktorá spočíva v tom, že obžalovaný sa stará o pozemok, stará sa o stromy, môže si na pozemku aj sadiť a zobrať si aj ovocie z pozemku, pričom ide o dom vedľa domu obžalovaného. Svedkyňa uviedla, že v čase incidentu sa obžalovaný nemal prečo o pozemok starať, pretože pán S. sa o pozemok staral sám, pričom pred domom pána S. nebolo prakticky čo kosiť, lebo tam boli naukladané zvyšky okien. K incidentu so psíkom svedkyňa uviedla, že o tomto jej povedal obžalovaný, ktorý o tom moc hovoriť nechcel, bol z toho smutný a povedal, že ten pes ho napadol a zavesil sa mu na nohavicu, pričom obžalovaný sa ho snažil stiahnuť, nikto pri tom nebol a následne ho nechtiac kopol, potom psíka iba položil na druhú stranu, kde bolo pokosené seno. Svedkyňa tiež uviedla, že obžalovaný sa po incidente W. mal ospravedlniť a povedať im, že je mu to veľmi ľúto, čo sa malo stať vtedy, keď W. navštívili obžalovaného. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej obžalovaný povedal o tom, ako mal psík W. napadnúť pána X., ktorý je kolegom obžalovaného, pričom k napadnutiu malo dôjsť tak, že p. X. išiel na bicykli a pes mal na neho agresívne brechať a chytiť ho za nohavicu, čo sa malo stať viackrát. (čl. 216-219)
Po výpovedi svedkyne Q. obhajkyňa navrhla vypočuť ako svedkov pozostalých po pánovi S. k tomu, či bola uzavretá nejaká dohoda o obhospodarovaní pozemku pred domom pána S. a kedy k jej uzavretiu došlo, a to s ohľadom na posúdenie vierohodnosti výpovede p. O. a p. P. W..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2018 bol postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku čítaný znalecký posudok č. 1/2018 zo dňa 05.06.2018 na jeho stranách č. 3 až 10, ktorý bol vypracovaný na žiadosť poškodenej znalcom Mgr. U. Q., znalcom o odboru veterinárstvo, odvetvie kynológia, z ktorého vyplynulo, že v Centrálnom registri spoločenských zvierat je vedený záznam o sučke plemena Yorkshirský teriér s identifikačným čipom XXXXXXXXXXXXXXX, typ Alvic umiestnený na ľavej strane krku, aplikovaný dňa 26.08.2013, pričom ide o sučku menom FIFI narodenú dňa 20.06.2013. V znaleckom posudku znalec uvádza, že priemerná cena šteniat plemena Yorkshirský teriér k mesiacu máj 2018 bez preukazu pôvodu bola podľa inzertnej stránky www.psy.sk <http://www.psy.sk> 138,- Eur. Plemeno Yorkshirský teriér je v rámci FCI (Medzinárodná kynologická federácia) zaregistrované pod číslom 86, pričom k povahe tohto plemena sa uvádza, že je pohyblivý a inteligentný trpasličí teriér so živou a vyrovnanou povahou o hmotnosti do 3,1 kg. Posudzovaná sučka bola v produktívnom veku, avšak bez preukazu o pôvode psa, čo ju vyraďovalo z ďalšej reprodukcie a prípadného chovného využitia v cieľavedomej a plánovanej plemenitbe pod gesciou chovateľského klubu, a teda aj strešných kynologických organizácií, a to nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Predmetná sučka plemena Yorkshirský teriér menom FIFI však mala výcvik canisterapie a bola označená ako canisterapeutický pes a okrem toho mohla dostatočne, účelne a efektívne plniť rolu spoločníka človeka. Znalec na základe fotografií predložených poškodenou zhodnotil, či pes na fotografiách skutočne vykazuje morfologické znaky plemennej príslušnosti k plemenu Yorkshirský teriér, pričom jeho záver je taký, že sučka FIFI narodená 20.06.2013 je jedinec plemena Yorkshirský teriér bez preukazu pôvodu. Znalec s ohľadom na skutočnosť, že sučka FIFI výcvik canisterapeutického psa úspešne absolvovala a aj úspešne zložila záverečnú skúšku v ďalšom hodnotení ceny sučky prihliadal na tento fakt, pričom znalec prihliadal na certifikát o úspešnom absolvovaní skúšky canisterapeuta a canisterapeutického psa vydaný Pavlom Mázikom dňa 22.02.2016 ako aj z čestného prehlásenia Mgr. Pavla P. podpísaného pred obcou Mojmírovce dňa 09.06.2016, z obsahu ktorého vyplýva, že poškodená po dobu 2 a pol roka so sučkou FIFI vykonávala liečenie formou canisterapie. Z výpočtu ohodnotenia sučky FIFI vykonaného znalcom vyplynulo, že znalec vychádzal z priemernej ceny šteniat tohto plemena vo výške 138,- Eur, započítal čipovanie psa vo výške 25,- Eur, určil % produktívneho veku na 100% a toto násobil s 1% priemernej ceny šteniat daného plemena, čím mu vyšla hodnota 138,- Eur, započítal nadštandardné výdaje na výcvik psa na canisterapeutického psa vo výške 150,- Eur a náklady na skúšky vo výške 60,- Eur, čo v súčte predstavuje sumu 511,- Eur, ktorú znalec považuje za hodnotu sučky FIFI narodenej dňa 20.06.2013. (čl. 246-255)
Znalec Mgr. U. Q. vypovedal, že pri spracovaní znaleckého posudku č. 1/2018 vychádzal z platnosti certifikátu canisterapeutického psa ako aj z čestného vyhlásenia Mgr. F. P., avšak sám nemal možnosť posúdiť fenku, nakoľko táto uhynula. Znalec nemal k dispozícii zdravotné záznamy o fenke, a preto tieto ani nezohľadňoval a nezohľadňoval ani náklady na ošetrenie psa, pretože ak by tak urobil, potom by sa dostal k situácii, že čím je pes viac chorý, tým je jeho hodnota vyššia. Ak by pri hodnotení ceny fenky nezohľadňoval výcvik canisterapeutického psa, hodnota fenky by bola súčtom priemernej ceny šteniat tohto plemena vo výške 138,- Eur, ďalej sumy 138,- Eur, čo je položka jej produktívneho veku a k týmto sumám by pripočítal aj priemernú cenu čipovania psa vo výške 25,- Eur, a to aj napriek tomu, že zákonom stanovená cena čipovania je 10,- Eur, ktorá platí od 01.09.2018, nakoľko veterinári si účtujú aj osobitnú položku za vykonanie tohto úkonu. (čl. 286-287)
Svedok S. X. vypovedal, že s obžalovaným sú kolegovia v práci a zároveň priatelia. Svedok poškodenú pozná, zdravia sa spolu a otca poškodenej pozná už dlhé roky. Svedok ďalej uviedol, že sa mu stalo asi 3 alebo 4 krát, že išiel k obžalovanému na bicykli alebo pešo a pes W. vybehol a on sa zľakol, čo povedal aj obžalovanému, ktorého sa pýtal, koho to je pes, pretože nikoho na blízku nevidel, pričom obžalovaný mu povedal, že je to pes W. a že sa stáva často, že tento pes pobehuje vonku. Svedok nebol svedkom incidentu medzi obžalovaným a psom poškodenej. Ku psovi svedok uviedol, že to bol veľmi malý pes, plemeno určiť nevedel a podľa jeho odhadu mohol mať psík váhu do 3 kg. Keď svedok išiel k obžalovanému, tento na neho vybehol, pričom svedok sa na psa zahnal, na čo pes reagoval tak, že sa vrátil k domu a svedok si psa viac nevšímal. Svedok potvrdil, že pes poškodenej ho nikdy nepohrýzol a ani na neho nezaútočil, len keď išiel na bicykli pes vybehol a zaštekal, pričom svedok ho zahnal tým, že na psa zahrešil a a spravil krik a tým to skončilo. Svedok nemá vedomosť o tom, že by pes poškodenej niekedy na niekoho zaútočil. Svedok uviedol, že od obžalovaného vie o incidente toľko, že obžalovaný sa bránil a nechtiac odkopol psa. (čl. 287-288)
Svedok S. P. vypovedal, že je starostom obce Dolná Krupá a potvrdil, že niekedy na jar roku 2016 bol za ním 2x obžalovaný, ktorý sa ho pýtal, či je možné, aby po dedine bez dozoru pobehovali psy a súčasne mu povedal, že v lokalite, v ktorej obžalovaný býva takto bez dozoru a bez náhubku pobehujú malé psy. Následne asi 2-3 mesiace za ním obžalovaný prišiel znova a povedal mu, že ho napadol pes p. W., ktorého odkopol, pričom pes asi za tri dni uhynul. Obžalovaný sa opätovne svedka pýtal na voľný pohyb psa po dedine, pričom svedok opätovne poukázal na príslušné všeobecne záväzné nariadenie, podľa ktorého sa psy po dedine bez dozoru pohybovať nesmú, musia byť na vodítku a musia mať náhubok. Svedok tiež potvrdil, že informácia o tom, že psy sa po dedine nesmú pohybovať bez dozoru bola opakovane asi 5x vyhlasovaná v miestnom rozhlase po návšteve obžalovaného na jar roku 2016 a po poslednej návšteve obžalovaného po incidente sa táto informácia v miestnom rozhlase vyhlasovala po 6 krát. Svedok ďalej vypovedal, že psa pána W. nikdy nevidel, pričom jedna dôchodkyňa mala svedkovi povedať, že tie psy p. W. tam štekajú a voľne pobehujú. Svedok ďalej potvrdil, že v súvislosti so psami pána W. obec riešila len jednu sťažnosť na koterce pána W. nachádzajúce sa na jeho pozemku, pričom bolo zistené, že koterce sú na pozemku umiestnené tak, že sú len voľne položené. (čl. 289-290)
Svedok D. O. vypovedal, že obžalovaného pozná 19 rokov a obžalovaný mu robí problémy 18 rokov. Svedok nebol svedkom prejednávaného skutku, povedala mu o ňom len jeho manželka, ktorá skutok tiež nevidela, ale videla to, ako obžalovaný prehodil psa. Svedok tiež potvrdil, že počul, ako si obžalovaný a P. W. navzájom nadávali a zároveň vyslovil názor, že pre obžalovaného nie je problém zabiť psa, čo usudzuje z toho, že obžalovaný nemal problém hodiť jeho manželke do auta kameň, hoci zasiahol nesprávne auto. O psovi poškodenej svedok vypovedal, že to bol malý chlpatý pes, ktorý možno nevážil ani 1 kg. Pes bol podľa svedka hravý, sem-tam vybehol na ulicu, ale nikomu nerobil zle. Svedok nemá vedomosť o tom, že by pes poškodenej niekedy niekoho napadol. (čl. 290-291)
Svedok Mgr. F. P. vypovedal, že obžalovaného pozná, pretože tento si ho vyhľadal u neho doma a prišiel sa mu vyhrážať. Obžalovaný zastavil svedka po ceste domov a svedkovi povedal, že vie o ňom všetko. Svedok spočiatku nevedel o koho ide a to ani vtedy, keď mu obžalovaný spomenul nejakého psa, nakoľko celý život pracuje so psami a obžalovaný svedkovi až neskôr povedal, o ktorý konkrétny prípad ide. Obžalovaný sa rozprával so svedkom cez otvorené okno auta, pretože svedok počas rozhovoru s obžalovaným sedel s kolegyňou v aute, ktorá mu môže obsah rozhovoru dosvedčiť. Obžalovaný svedkovi povedal, že o svedkovi vie všetko, pričom svedok rozhovor s obžalovaným ukončil potom, ako obžalovaný svedka nazval podvodníkom. Svedok uviedol, že pozná len dvoch psov plemena Yorkshirský teriér schopných vykonávať canisterapiu, pričom jedným z týchto dvoch psov je pes poškodenej. Svedok o psovi poškodenej uviedol, že mal dobrú povahu, inak by certifikát nedostal. Svedok potvrdil, že poškodená sa so psíkom zúčastňovala canisterapie a ako príklad uviedol MDD v Bratislave v Sade Janka Kráľa. Svedok o plemene Yorksirský teriér uviedol, že je to plemeno s veľkým srdcom, avšak pokiaľ ho majiteľ nechá, aby niekoho ťahal za nohavice, pes tak bude robiť. Psík tohto plemena však nie je zabijak a to, že si svoju malosť dokazuje štekaním svedok považuje za prirodzené. Svedok uviedol, že poškodená mu za canisterapeutický výcvik neplatila, pretože mu vypomáhala s prácou na počítači a išlo o vzájomnú reciprocitu. Svedok k ním vydanému certifikátu uviedol, že na jeho vydanie nemal vplyv vzťah medzi ním a poškodenou, za svoj podpis na certifikáte ručí, pretože pokiaľ by psík na canisterapii napr. niekoho pohrýzol, mal by problém. Svedok potvrdil, že nemá akreditáciu na výcvik canisterapeutických psov a uviedol, že on len posudzuje povahu psov, pričom je bývalým vojakom z povolania, kde bol posádkovým kynológom, pričom canisterapii sa venuje od roku 1993, hoci canisterapia sa na Slovensku robí až od roku 2006. Svedok certifikáty vydáva na základe skúšky, ktorá pozostáva z 10-tich podskúšok, pričom pes nesmie v žiadnej podskúške získať 0 bodov, pretože v opačnom prípade by nemohol dostať certifikát. Certifikát platí len počas dvoch rokov, a to z dôvodu, aby pes nevyhorel, pričom na skúškach musí byť najmenej 6 psov a 6 psovodov aby bolo možné priebeh skúšky aj nezávisle overiť. Svedok ďalej uviedol, že canisterapiu vyučoval aj na Strednej odbornej veterinárnej škole v Nitre, kde viedol prvých maturantov kynológov. (čl. 291-294)
Obžalovaný na výsluch svedka Mgr. P. reagoval tak, že potvrdil, že svedka vyhľadal a vychádzajúc z odborného vyjadrenia k hodnote psa, z ktorého bolo zrejmé, že hodnota certifikátu je 300,- Eur sa chcel svedka opýtať, či existuje niekto, kto by mal vydaný certifikát za 300,- Eur, čo svedok v rozhovore s obžalovaným poprel. Obžalovaný poprel, že by sa svedkovi vyhrážal a o svedkovi uviedol, že je zaujatý a spolupracuje s p. W. za účelom poškodiť obžalovaného.
Na hlavnom pojednávaní súd podľa § 284 ods. 2 Trestného poriadku strany upozornil, že skutok uvedený v obžalobe bude posudzovať podľa § 378 ods. 1 písm. c) Trestného zákona ako prečin týrania zvierat.
Z vyjadrenia Strednej odbornej školy veterinárnej v Nitre zo dňa 25.09.2018 vyplynulo, že svedok Mgr. F. P. bol touto školou zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti v obdobiach od 01.09.2013 do 30.06.2014 a od 01.09.2014 do 30.06.2015, pričom vyučoval predmet Canisterapia. (čl. 312)
Z čestného prehlásenia Q. S. zo dňa 05.06.2016 vyplynulo, že v auguste 2013 predala poškodenej F. W. čistokrvnú fenu Yorkshirského teriéra, ktorá mala v tom čase 8 týždňov, a to za sumu 200,- Eur. (čl. 87)
Z pokladničného dokladu zo dňa 07.06.2016 vyplynulo, že Zvieracia klinika Pašek so sídlom Trnava, Orešianska 8881/1A účtovala za ošetrenie, hospitalizáciu a použitý materiál fenky Fifi sumu 302,36 Eur bez DPH a sumu 362,83 Eur vrátane DPH. (čl. 88)
Z veterinárnej správy MVDr. Y. W. zo dňa 11.05.2016 vyplynulo, že dňa 10.05.2016 vo večerných hodinách bola na veterinárnu kliniku privezená na ošetrenie fenka, do ktorej mal kopnúť človek, po čom ostala vykrivená, nereaguje a nevie sa postaviť. Fenka mala zrenice bez reakcie na osvit, tonické kŕče prechádzajúce pri exitácii do záchvatu a nebola schopná zaujať fyziologickú polohu. Fenka nala krvácajúcu ranu na spodnom pysku a hematóm na ľavom boku. Veterinárny lekár stav fenky vyhodnotil tak, že bola nutná jej hospitalizácia na klinike, pričom prognóza bola opatrná až nepriaznivá. V diagnóze sa uvádza, že fenka mala ťažké poškodenie CNS spojené s výraznými neurologickými abnormalitami. (čl. 89)
Zo súpisu položiek vstaveného dňa 07.06.2016 vyplynulo, že tento obsahuje výpočet lekárskych výkonov a použitého materiálu, liekov atď. na ošetrenie fenky Yorkshirského teriéra menom Fifi v celkovej hodnote 302,37 Eur. (čl. 90)
Z certifikátu zo dňa 22.02.2015 vyplynulo, že tento potvrdzuje úspešné absolvovanie skúšky canisterapeuta a canisterapeutického psa pre psovoda - poškodenú F. W. a fenu Yorkshirského teriéra menom Fifi s výsledkom skúšky: prospel - nesmie polohovať. Platnosť certifikátu je obmedzená na 2 roky a tento bol vydaný osobou Palo P. - Dendrit. (čl. 91)
Zo správy o povesti obžalovaného z Obecného úradu Dolná Krupá vyplynulo, že v mieste bydliska na obžalovaného neboli podané žiadne sťažnosti a na komisii verejného poriadku riešený nebol. Obecný úrad Dolná Krupá o obžalovanom iné informácie nemá. (čl.98)
Zo zápisnice o prejednávaní priestupku na Okresnom úrade Trnava, odbore všeobecnej vnútornej správy zo dňa 30.08.2016 vyplynulo, že obžalovaný k skutku pred správnym orgánom vypovedal, že dňa 10.05.2016 v čase medzi 20.00 hod. až 20.30 hod. bol na ulici, tlačil fúrik, pričom na ulici bol aj susedov pes Yorkshir, ktorý po ňom vyštartoval, pričom tento pes pravidelne týmto spôsobom atakuje ľudí na ulici. Pes obžalovaného schmatol za nohavicu a obžalovaný sa ho v afekte snažil zbaviť, druhou nohou ho kopol, z nohavíc ho odtrhol a odložil ho na bok. Pani W. sa v tom čase nachádzala na dvore, následne vyletela a začala obžalovanému vulgárne nadávať. U. O. v tom čase na ulici nebola a táto je voči nemu zaujatá z dôvodu, že v minulosti ju obžalovaný nahlasoval na kataster, za čo dostala aj pokutu. (čl. 100)
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento bol doposiaľ 1x súdne trestaný, a to rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp.zn. 7T/412/191 zo dňa 27.11.1991 pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu, kde sa obžalovaný dňa 13.08.1993 osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.
Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov obžalovaného vyplynulo, že tento bol priestupkovo prejednávaný za spáchanie priestupku na úseku cestnej premávky dňa 24.07.2014, kde mu bol auložená bloková pokuta 10,- Eur.
Z odborného vyjadrenia č. 08/2017 MVDr. F. X., znalca z odboru veterinárstvo, odvetvie kynológia a chov koní zo dňa 09.06.2017 vyplynulo, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu osemtýždňového šteňaťa, ktoré sa podobá na yorksirského teriéra predaného v auguste 2013 na sumu 200,- Eur a všeobecnú hodnotu trojročnej suky, ktorá sa podobá na yorkshirského teriéra, držiteľku certifikátu canisterapeutického psa stanovil na sumu 500,- Eur, pričom všeobecnú hodnotu stanovil metódou porovnávacou a aplikáciou písm. d) prílohy č. 8 vyhlášky č. 492/2004 Z. z., pričom pri stanovení hodnoty zohľadnil úžitkové parametre hodnoteného psa ku dňu spracovania odborného vyjadrenia, trhové hodnoty porovnateľných psov, biologickú podstatu a zdravotný stav hodnoteného psa a možnosť jeho transformácie na peňažné prostriedky. (čl. 83-85)
Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.10.2018 vyjadril ku spáchanému skutku tak, že tento sa stal vo večerných hodinách, keď tlačil fúrik a pribehol k nemu pes, ktorý sa pravidelne na ulici pohyboval bez dozoru ráno či večer a začal na neho útočiť raz z jednej raz z druhej strany. Pes sa mu zakusol do nohavice, pričom sa ho zbavil tak, že ho nohou striasol, alebo nebol to priamy kop, ako to bolo prezentované zo strany svedkov. Pes sa stále držal nohavice, tak ho z nohavice odtrhol a položil do sena, ktoré bolo asi pol metra od neho. Pes kňučal a zavíjal, a preto vybehla pani W. na obžalovaného s invektívami. Pani W. vôbec nevedela čo a ako sa stalo, nemala prehľad, kde bol jej pes a čo na ulici robil. Obžalovaný uviedol, že ho veľmi mrzí, že spôsobil psovi zranenia, ale nemal v úmysle psovi uškodiť. Obžalovaný považuje výpovede svedkov za zaujaté a účelové, vzhľadom k tomu, že majú medzi sebou dlhodobé spory, či už s pánom O. alebo s pánom W..
Odôvodnenie výroku o vine
Spáchanie skutku obžalovaným má súd z vykonaného dokazovania za preukázané najmä svedeckými výpoveďami svedkov MVDr. Y. W., P. W. a U. O.. P. W. vypovedala, že videla obžalovaného, ako tento kopol do fenky a následne ju prehodil cez cestu a z výpovede U. O. vyplynulo, že táto videla obžalovaného, ako obžalovaný fenku prehodil cez cestu. Svedok MVDr. Y. W. vypovedal o následkoch, ktoré konanie obžalovaného malo na zdravotný stav fenky, ďalej o tom, aká zdravotná starostlivosť jej bola poskytnutá a ako fenka napriek poskytnutej zdravotnej starostlivosti uhynula.
Súd pritom posudzoval vierohodnosť výpovedí obžalovaného i svedkov, pretože tak z vyjadrení obžalovaného ako aj z výpovedí svedkov U. O., F. W. ale i D. O. vyplynulo, že medzi obžalovaným a svedkami je nevraživosť, ktorej pôvod treba hľadať v susedských vzťahoch medzi obžalovaným a svedkami. Výpoveď P. W. však bola doplnená výpoveďou U. O. ako aj výpoveďou MVDr. Y. W. a navyše na posúdenie vierohodnosti výpovedí svedkov obžaloby mala vplyv aj skutočnosť, že svedkovia navrhnutí samotným obžalovaným, a to jeho manželka X. Q. ako aj S. X. vypovedali, že k incidentu medzi obžalovaným a fenkou naozaj došlo, k čomu sa im priznal sám obžalovaný i keď tento bol zo strany obžalovaného popisovaný inak, a to tak, že obžalovaný sa mal pred útokom fenky len brániť a túto mal kopnúť len nechtiac. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný incident medzi ním a fenkou potvrdil aj v rámci prejednávania priestupku (pozn. zápisnicu o prejednávaní priestupku pritom súd zohľadnil len na posúdenie vierohodnosti svedeckých výpovedí) a súčasne aj na hlavnom pojednávaní.
Podanie priebehu incidentu obžalovaným súd vyhodnotil ako nevierohodné, a to jednak preto, že obžalovaný najprv tvrdil, že v danom čase sa na mieste, na ktorom k incidentu malo prísť vôbec nenachádzal a potom prítomnosť na mieste sám na hlavnom pojednávaní priznal a súčasne preto, že s výnimkou svedkyne X. Q. nikto z vypočutých svedkov o agresivite fenky nevypovedal a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by ktokoľvek mal byť fenkou napadnutý či dokonca pohryzený. Dokonca z výpovede svedka S. X. navrhnutého obžalovaným vyplynulo, že fenka ho nikdy nepohrýzla a pokiaľ sa svedok na ňu zahnal a zahrešil, fenka sa vrátila k domu W., z čoho potom vyplýva, že tento svedok nepotvrdil výpoveď svedkyne Soni Virgovej o agresívnej povahe psa a o tom, ako mala fenka práve tohto svedka opakovane chytiť na nohavicu.
Zhrnúc uvedené má súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že obžalovaný do fenky kopol a túto prehodil na druhú stranu cesty, pričom táto po jej hospitalizácii uhynula.
Súd v trestnom rozkaze skutok právne posúdil ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, a to v zhode s obžalobou. Súd je však toho názoru, že pôvodné právne posúdenie skutku tak v obžalobe a ani v trestnom rozkaze nebolo správne.
Podľa § 130 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Vecou sa na účely tohto zákona rozumejú a) hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Fenka je zvieraťom, a teda vecou na účely Trestného zákona.
Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona Kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 378 ods. 1 písm. c) Trestného zákona prečin týrania zvierat spácha ten, kto utýra zviera.
Súd je toho názoru, že aj keď citované ustanovenia § 245 ods. 1 a § 378 ods. 1 písm. c) Trestného zákona nie sú striktne vzato v pomere špeciality, pretože prečin poškodzovania cudzej veci chráni vlastnícke právo a prečin týrania zvierat chráni zvieratá primárne pred ich týraním, a teda ich súbeh nie je vylúčený (pozn. v pomere špeciality sú tie ustanovenia zákona, ktoré chránia tie isté záujmy, ale špeciálne ustanovenie má vystihnúť určitý osobitný druh útoku), obžalovaný svojom konaním nemohol naplniť znaky oboch citovaných prečinov. Podstatou konania obžalovaného bolo totiž „zničenie“ veci, teda urobenie veci neupotrebiteľnou. Posúdenie skutku spáchaného obžalovaným v posudzovanom prípade ako jednočinného súbehu prečinu poškodzovania cudzej veci a prečinu týrania zvierat by preto bolo možné len v prípade, že by týraním zvieraťa zároveň nedošlo k jeho utýraniu, a teda usmrteniu.
Pokiaľ ide o výklad slova „utýranie“, je potrebné poukázať na skutočnosť, že definícia utýrania zvieraťa bola do právneho poriadku SR zakotvená až s účinnosťou od 01.09.2018, kedy bol do § 22 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti vložený nový ods. 3, podľa ktorého Utýranie zvieraťa je privodenie smrti zvieraťa v dôsledku bolestivého alebo iného krutého, surového alebo trýznivého spôsobu konania spôsobeného človekom. Konanie podľa prvej vety sa považuje za utýranie aj vtedy ak ho zviera prežije, ale má za následok nevyhnutnosť eutanázie zvieraťa z dôvodu následkov utrpenia alebo usmrtenie zvieraťa spôsobom uvedeným v odseku 2.
V čase spáchania skutku obžalovaným však slovo „utýranie“ bolo možné vykladať len tak, že k utýraniu zvieraťa došlo, ak bolo usmrtené niektorým zo spôsobov podľa § 22 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z. z.. Ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2016 znelo takto: Zakazuje sa týranie zvierat, ktorým je každé konanie okrem odôvodneného zdravotného a schváleného pokusného dôvodu, ktorým sa a) spôsobí zvieraťu trvalé alebo dlhodobé poškodenie zdravia.
Pokiaľ teda spôsobením trvalého poškodenia zdravia zvieraťa došlo k jeho usmrteniu, potom takéto konania je potrebné posúdiť ako utýranie zvieraťa, čoho sa v danom prípade dopustil aj obžalovaný.
Čo sa týka zavinenia obžalovaného, tento spáchal prečin týrania zvierat podľa § 378 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pretože v jeho konaní bola zahrnutá tak vedomostná ako aj vôľová zložka konania.
K možnosti uplatnenia § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná súd uvádza, že aplikácia materiálneho korektívu v prípade obžalovaného možná nie je, a to vzhľadom na skutočnosť, že v obžalovaný spáchal trestný čin bez toho, že by bol fenkou napadnutý a tento spáchal v priamom úmysle. Závažnosť spáchaného trestného činu preto nie je možné posúdiť ako nepatrnú.
Odôvodnenie výroku o treste
Páchateľ prečinu týrania zvierat podľa § 378 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa potrestá odňatím slobody až na dva roky.
V prípade obžalovaného mal súd za preukázané, že tento pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, a preto mu súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Na strane obžalovaného neboli vykonaným dokazovaním preukázané žiadne priťažujúce okolnosti.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa prvej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Súd tak obžalovanému ukladal trest v upravenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody až na 16 mesiacov, kde hornú hranicu trestu odňatia slobody znížil o 8 (osem) mesiacov. (24 - 0 = 24, 24 : 3 = 8, 24 - 8 = 16)
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy je súd toho názoru, že spravodlivým v prejednávanom prípade je trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, ktorý súd obžalovanému aj uložil.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Súd s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol riadny život má dôvodne za to, že výkon uloženého trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného nie je nevyhnutný, a preto výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ktorú považuje na primeranú okolnostiam prípadu, a to najmä závažnosti konania obžalovaného.
Súd zároveň obžalovanému uložil povinnosť osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenej, nakoľko uloženie takejto povinnosti jednak posilní účinok podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a súčasne vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu a stratu, ktorú poškodená uhynutím fenky utrpela, je uloženie takejto plne dôvodné.
Odôvodnenie výroku o náhrade škody
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku Na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená zakúpila fenku yorkshirského teriéra za sumu 200,- Eur, čo vyplynulo jednak z výpovede poškodenej ako aj z čestného prehlásenia Q. S., ktorá poškodenej fenku predala. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že náklady na ošetrenie zranenej fenky predstavujú sumu 302,36 Eur bez DPH a sumu 362,83 Eur vrátane DPH, čo vyplynulo z výpovede svedka MVDr. W. ako aj zo súpisu položiek za ošetrenie fenky a pokladničného dokladu.
Časový posun medzi ošetrením fenky a vystavením pokladničného dokladu bol svedkami MVDr. W. a p. W. hodnoverne vysvetlený, pričom táto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybňuje fakt, že veterinárne výkony a materiál na ošetrenie fenky boli reálne vynaložené a majú súvis s jej zraneniami spôsobenými obžalovaným. Na tomto mieste súd uvádza, že nepovažuje vynaloženie nákladov na ošetrenie fenky za nadbytočné či neúčelné, zohľadňujúc skutočnosť, že medzi človekom a psom ako spoločenským zvieraťom sa vytvorí silné puto, preto je len prirodzené, že každý majiteľ psa by sa tohto snažil predovšetkým zachrániť a až potom by uvažoval o jeho utratení.
Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 1/2018 zo dňa 05.06.2018, v ktorom znalec určil priemernú cenu šteniat plemena yorksirský teriér k mesiacu máj 2018 na sumu 138,- Eur, z tejto sumy súd nemohol vychádzať, pretože uhynutá fenka sa narodila v roku 2013, teda 5 rokov pred určením priemernej ceny šteniat týmto znaleckým posudkom. Súd preto vychádzal z reálnej ceny, za ktorú poškodená fenku kúpila, pričom táto cena sa nejaví byť neprimeraná (v zmysle, že by bola nadhodnotená) ani vo vzťahu k znalcom určenej priemernej cene šteniat tohto plemena. Navyše každé šteňa je osobitný jedinec, preto pokiaľ jeho cena nie je zjavne premrštená (čo v danom prípade nie je), potom nie je dôvod z nej nevychádzať.
K hodnote fenky zohľadňujúc jej canisterapeutické vlastnosti súd neprihliadal, a to z dôvodu pochybností o certifikáte, ktorý bol pre fenku vystavený. Dôvodom je skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, na základe čoho svedok Mgr. P. takéto certifikáty vydáva. Súd pritom nespochybňuje ani vierohodnosť svedka a ani jeho skúsenosti pri práci so psami, keď mal za preukázané, že svedok dokonca takýto predmet aj vyučoval. Uvedené však samo o sebe nie je dostatočným dôkazom o tom, že osoba svedka je tou osobou, ktorá takýto certifikát môže vydať s tým, že by tento certifikát bez akýchkoľvek pochybností preukazoval canisterapeutické vlastnosti psa, pre ktorého bol vydaný. Na tomto mieste súd zároveň poznamenáva, že ani znalecký posudok č. 1/2018 a ani odborné vyjadrenie č. 08/2017 nemohli byť podkladom pre stanovenie všeobecnej hodnoty uhynutej fenky, pretože tieto vychádzali z platnosti certifikátu vydaného svedkom Mgr. P. a canisterapeutické vlastnosti fenky preto bez ďalšieho považovali za dané.
Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že aj keby bolo v konaní preukázané, že uhynutá fenka bola canisterapeutikým psom, nebolo by možné vychádzať zo znaleckého posudku č. 1/2018, pretože tento pri zohľadnení canisterapeutických vlastností fenky vychádzal z nákladov na výcvik canisterapeutického psa vo výške 150,- Eur a nákladov na skúšky vo výške 60,- Eur, ktoré vôbec v konaní preukázané neboli a okrem toho takýto výpočet hodnoty súd považuje za nesprávny, pretože výška nákladov na výcvik predsa nemôže byť určujúcim kritériom na stanovenie hodnoty psa. Akceptovanie takéhoto výpočtu by potom prakticky znamenalo, že čím vyššie náklady majiteľ psa na canisterapeutický výcvik vynaloží, tým vyššia by bola hodnota jeho psa. Napr. ak by poškodená vynaložila náklady na výcvik vo výške 1.000,- Eur, znalec by takto určil všeobecnú hodnotu canisterapeutického psa na 1.000,- Eur, ak by napr. vynaložila náklady 2.000,- Eur, znalec by určil všeobecnú hodnotu canisterapeutického psa na 2.000,- Eur, čo podľa názoru súdu nie je správne.
Z rovnakých dôvodov potom súd neprihliadal ani na odborné vyjadrenie č. 08/2017 znalca MVDr. F. X., pretože jeho odborné vyjadrenie je v časti určenia hodnoty psa s canisterapeutickými vlastnosťami nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, aké trhové hodnoty porovnateľných psov znalec zohľadňoval a ani to, s akými psami či parametrami konkrétnu fenku porovnával, keď uviedol, že použil porovnávaciu metódu.
Z týchto dôvodov preto súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške súčtu kúpnej ceny a nákladov na ošetrenie fenky, čo spolu predstavuje sumu 562,83 Eur a poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože jej bol uplatnený nárok priznaný len sčasti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.