Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-3-2012.pdf
PDF · 91.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cb/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci žalobcu: Bittner print s.r.o., so sídlom Ivanská cesta 2C, 821 04 Bratislava, IČO: 35 736 534, zast.: JUDr. Rudolf Mičieta, advokát, Medzilaborecká 21, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Blue Elephant, s. r. o., so sídlom Tyršovo nábrežie 12, 851 01 Bratislava, IČO: 35 934 107, zast.: BEDNÁR & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Rajská 7, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 2.204,14 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.204,14 Eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 24.12.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 15.11.2011 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal právneho predchodcu žalovaného
- spoločnosť BERLITZ SLOVAKIA s.r.o. na zaplatenie 2.204,14 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného uzavrel Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výučba cudzích jazykov zo strany právneho predchodcu žalovaného. Keďže žalobca nevyčerpal počet dojednaných hodín, vystavil právny predchodca žalovaného po dohode so žalobcom dobropis na tieto nevyčerpané služby. Dobropis vystavil faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 23.12.2009 splatnou dňa 23.12.2009 na sumu 2.204,14 Eur. Právny predchodca žalovaného si svoje povinnosti nesplnil a ním vystavenú dobropisovú faktúru neuhradil.
2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal právny predchodca žalovaného odpor. Tento odôvodnil tým, že medzi ním a žalobcom existoval aj dodávateľsko- odberateľský vzťah, na základe ktorého žalobca vyrábal a dodával právnemu predchodcovi žalovaného propagačné materiály. Vzájomné pohľadávky a ich zánik potom žalobca a právny predchodca žalovaného riešili vzájomným zápočtom. Dobropisová faktúra vystavená právnym predchodcom žalovaného mala len evidenčný charakter a mala slúžiť výhradne na účely účtovníctva. Všetky vzájomné plnenia medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného zanikli započítaním.
3. Rozsudkom zo dňa 18.11.2015 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Voči tomuto rozsudku podal právny predchodca žalovaného odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní nemá pasívnu legitimáciu nakoľko Zmluvou o predaji podniku zo dňa 01.07.2015 previedol svoj podnik na spoločnosť Blue Elephant, s. r. o. V odvolaní taktiež poprel nárok žalobcu a vzniesol námietku jeho premlčania.
4. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/157/2016-130 zo dňa 17.05.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil s tým, že jeho úlohou bude zistiť a preukázať na základe listinných dôkazov pasívnu legitimáciu žalovaného.
5. Na výzvu súdu právny predchodca žalovaného predložil súdu Zmluvu o predaji podniku zo dňa 01.07.2015 („Zmluva“). V bode 5 Zmluvy je jednoznačné negatívne vymedzenie práv a záväzkov predávajúceho, ktoré nie sú predmetom podniku. Medzi týmito sa v konaní uplatňovaná pohľadávka nenachádza. Právny predchodca žalovaného na výzvu súdu zároveň uviedol, že práva a povinnosti zo súdneho sporu boli v rámci Zmluvy prevedené na žalovaného, ktorý má byť aj v tomto konaní žalovaný, avšak záväzok ako taký neuznáva a má za to, že tento neexistuje a preto nemohol byť ani prevedený Zmluvou.
6. Súd na pojednávaní dňa 25.10.2018 na návrh žalobcu rozhodol uznesením o zmene na strane žalovaného tak, že namiesto pôvodne v žalobe označeného žalovaného: BERLITZ SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Tyršovo nábrežie 12, 851 01 Bratislava, IČO: 31 374 140, do konania ako žalovaný vstupuje: Blue Elephant, s. r. o., so sídlom Tyršovo nábrežie 12, 851 01 Bratislava, IČO: 35 934 107.
7. Sud vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, svedkyne J. T., oboznámil sa s dobropisom č. XXXX /XXXX, výzvou na úhradu z 26.10.2011, poštovým podacím hárkom z 27.10.2011, emailovou komunikáciou z č. l. 18 súdneho spisu, prezenčnými listinami z č. l. 51 - 56 súdneho spisu, knihou faktúr z č. l. XX - XX súdneho spisu, faktúrou č. XXX/XXXX, prezenčnými hárkami z č. l. XX -XX súdneho spisu a ostatným spisovým materiálom.
8. Žalobca uviedol, že právny predchodca žalovaného a žalobca uzavreli Zmluvu o poskytovaní výučby cudzích jazykov zo strany právneho predchodcu žalovaného. U žalobcu nedošlo k vyčerpaniu zmluvne dohodnutého rozsahu vyučovacích hodín, ktoré boli predplatené a celé uhradené. Na základe dohody medzi stranami vystavil právny predchodca žalovaného dobropis v prospech žalobcu, ktorým mu dobropisoval žalovanú istinu. Právny predchodca žalovaného však dobropisovanú sumu v lehote jej splatnosti a ani po jej uplynutí neuhradil. Čo sa týka tvrdení právneho predchodcu žalovaného uvedených v odpore, tieto nepovažuje žalobca za relevantné. K odporu bola doložená emailová komunikácia medzi stranami z januára 2007, v ktorej sa riešila možnosť započítania pohľadávok. Tento listinný dôkaz však nie je možné považovať za započítací prejav ale len za komunikáciu smerujúcu k možnému vzájomnému započítaniu. V tejto súvislosti poukázal na to, že dobropisová faktúra bola právnym predchodcom žalovaného vyhotovená dňa 23.12.2009, teda takmer 3 roky po tejto emailovej komunikácii. Z tohto úkonu právneho predchodcu žalovaného teda vyplýva, že k žiadnemu započítaniu nedošlo a pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom tohto sporu v dôsledku započítania nezanikla.
9. Právny predchodca žalovaného uviedol že trvá na tom, že faktúra mala len evidenčný charakter. Bola vystavená k faktúre č. XXXXXXX. Taktiež nevie o rámcovej zmluve právneho predchodcu žalovaného a ani zmluve, na základe ktorej mu dodával žalobca nejaké propagačné materiály. Právny predchodca žalovaného v odvolaní vzniesol aj námietku premlčania. Ak by aj žalobca prišiel k názoru, že plnenie nebolo reálne poskytnuté, bol oprávnený si svoj nárok uplatniť v 4 - ročnej premlčacej lehote a to od januára 2007, ktorá uplynula v januári 2011. Žaloba bola podaná dňa 15.11.2011, teda po uplynutí 4 - ročnej premlčacej lehoty.
10. Svedkyňa J. T. uviedla, že dobropis, ktorý je predmetom tohto sporu bol vystavený omylom. Pracovníčka, ktorá dobropis vystavila a podpísala pracovala so zlou zostavou, v spoločnosti prebehol pravdepodobne v roku 2009 audit a po ňom začala pracovať so zlou zostavou (chybný účtovný doklad) a tento dobropis nemal byť nikdy vystavený. Na emailovej komunikácii z č. l. 18 súdneho spisu je rukopis p. L., ktorá bola v tom čase aj konateľkou právneho predchodcu žalovaného a komunikovala so žalobcom. Žalobca a právny predchodca žalovaného si každý rok odsúhlasili dodané služby a odučené hodiny v prospech žalobcu a na základe toho sa potom vystavovali faktúry. Email bol adresovaný priamo p. H., s ktorou právny predchodca žalovaného komunikoval a na konci emailu bola p. H. vyzvaná priamo p. L., aby oznámila, či si vystavia navzájom faktúry alebo či si pohľadávky započítajú. Nakoľko právny predchodca žalovaného dobropis neviedol ani v účtovnej evidencii, nevedeli, že má nejaký záväzok.
11. Na otázku právneho predchodcu žalovaného na svedkyňu, či sa vie vyjadriť ku skutočnosti, že na karte právneho predchodcu žalovaného z č. l. 51 je uvedený K. L. a dobropis bol vystavený na spol. L. J., s.r.o., svedkyňa uviedla, že právny predchodca žalovaného mohol tzv. „chartrovú“ skupinku nazvať ako sám chcel. Obe spoločnosti sú personálne prepojené, to kto absolvoval výučbu je zachytené v
prezenčných listinách. Pre právneho predchodcu žalovaného nebolo dôležité z ktorej spoločnosti boli účastníci, ale kto bol objednávateľom, ktorým bol žalobca.
12. Z emailovej komunikácie z č. l. 18 súdneho spisu súd zistil, že v roku 2007 prebiehala neformálna komunikácia medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného o prípadnom zápočte vzájomných pohľadávok za roky 2005 a 2006.
13. Z prezenčných listín predložených a vyhotovených právnym predchodcom žalovaného súd zistil, že právny predchodca žalovaného viedol záznamy o odučených hodinách pre skupinu K. L., resp. L. G..
14. Z dobropisovej faktúry vystavenej dňa 23.12.2009, splatnej dňa 23.12.2009 súd zistil, že právny predchodca žalovaného dobropisoval žalobcovi k faktúre č. XXXXXX sumu 2.204,14 Eur.
15. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka („OBZ“), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je utavretá.
16. Podľa § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá inominátna zmluva, na základe ktorej si poskytovali vzájomné plnenia a to žalobca dodával právnemu predchodcovi žalovaného propagačné materiály a právny predchodca žalovaného poskytoval žalobcovi výučbu cudzích jazykov. Z vykonaného dokazovania však nevyplynul obsah tejto zmluvy nakoľko nie je zrejmé v akých rozsahoch mali byť vzájomné plnenia poskytnuté a v akých rozsahoch aj skutočne poskytnuté boli. Je však nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu záväzkového vzťahu, pričom nie je zrejmé v akom časovom intervale mal tento záväzkový vzťah trvať. Na preukázanie týchto skutočností neboli navrhnuté žiadne dôkazy. Žalovaný síce predložil prezenčné listiny, z ktorých však nevyplýva aký bol skutočne dohodnutý rozsah odučených hodín. Z e-mailovej komunikácie z č. l. 18 súdneho spisu vyplynulo, že medzi stranami sporu prebiehala komunikácia o vzájomnom zápočte pohľadávok, pričom nie je zrejmé aká pohľadávka žalobcu voči žalovanému mala byť predmetom zápočtu a v akej výške.
18. Je nesporné, že v roku 2007 boli strany sporu v obchodnom vzťahu. Právny predchodca žalovaného dňa 23.12.2009 vystavil v prospech žalobcu dobropisovú faktúru so splatnosťou 23.12.2009, ktorú si sám takto určil a s dátumom dodania služby dňa 23.12.2009. Táto faktúra je riadnym účtovným dokladom. Obranu žalovaného, že dobropisová faktúra mala len evidenčný charakter a mala slúžiť pre účely účtovníctva a ktorá bola jedinou obranou žalovaného v tomto spore, považoval súd za účelovú. Faktúra, aj dobropisová, je riadnym účtovným dokladom v zmysle zákona o účtovníctve, ktorý nepozná pojem evidenčný charakter faktúry. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že mala mať len evidenčný charakter pre účely účtovníctva, na druhej strane svedkyňa uviedla, že žalovaný túto dobropisovú faktúru v účtovníctve neviedol a že bola vystavená omylom v roku 2009, teda po dvoch rokoch po tom, ako prebehla emailová komunikácia medzi stranami sporu ohľadne prípadného zápočtu vzájomných pohľadávok. Súd podotýka, že pokiaľ právny predchodca žalovaého vystavil riadny účtovný doklad, je jeho povinnosťou tento viesť v jeho riadnej účtovnej evidencii tak, ako ho vedie žalobca. K zápočtu pohľadávok na základe emailovej komunikácie nikdy nedošlo. Žalovaný síce v konaní preukazoval počet odučených hodín, avšak bolo na ňom, aby preukázal neopodstatnenosť vystavenia dobropisovej faktúry vzhľadom na komunikáciu strán sporu ohľadne prípadného zápočtu vzájomných pohľadávok.
19. Právny predchodca žalovaného vystavil dobropisovú faktúru dňa 23.12.2009, teda v rámci ním tvrdenej premlčacej lehoty. Až na základe tejto faktúry bola zrejmá výška pohľadávky žalobcu. Právny predchodca žalovaného vo faktúre sám uviedol, že služba bola dodaná v deň vystavenia faktúry a určil aj splatnosť faktúry. Z faktúry je aj zrejmé čo tvorí výšku fakturovanej sumy. Svedkyňa síce uviedla, že faktúra bola vystavená omylom pracovníčky právneho predchodcu žalovaného, nakoľko táto pracovala so zlou zostavou, avšak toto tvrdenie nebolo v konaní preukázané. Aj z emailovej komunikácie strán sporu je zrejmé, že boli nejasnosti ohľadom započítania vzájomných pohľadávok. V konaní nebolo preukázané, že dobropisová faktúra bola vystavená omylom alebo, že údaje v nej uvedené nie sú pravdivé, nakoľko žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie takýchto tvrdení.
20. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, súd napriek tomu, že faktúra je len účtovný doklad posudzoval začiatok plynutia premlčacej doby odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti. Právny predchodca žalovaného sám faktúru vystavil, uznal výšku dlhu voči žalobcovi a sám si určil aj jeho splatnosť. Faktúra bola splatná dňa 23.12.2009, premlčacia lehota začala plynúť dňa 24.12.2009 a žaloba bola podaná dňa 15.11.2011, teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty.
21. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
22. Podľa § 369 ods. 1 OBZ účinného k 24.12.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
23. Podľa § 517 ods. 2 OBZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Nakoľko sa žalovaný so splnením záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od 24.12.2009 do zaplatenia.
26. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku („CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).