Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Csp/32/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom: náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, IČ: 043 55 211, Česká republika, proti žalovanému: N. N., L.. XX.XX.XXXX, J. A. X, o 100 EUR s prísl.

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 100 EUR s prísl., zmluvnej pokuty vo výške 12 EUR a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.02.2015 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 461541, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu úveru 100 EUR. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 EUR, do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalobca listom zo dňa 20.09.2017 vyzval žalovaného k úhrade dlhu.

2. Žalobca označil nasledovné dôkazy: Zmluva o úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur, súd v súlade s § 297 písm. b) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluva o úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 18.02.2015 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému celkový spotrebiteľský úver vo výške 100 EUR. Žalovaný mal uhradiť úver spolu s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutým úverom vo výške 28 EUR. RPMN bola určená ( vypočítaná ) 2290,09 % a priemerná hodnota RPMN 11,31 %. Žalovaný do podania žaloby dlh nesplatil.

8. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

9. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je, úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

10. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

11. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

12. Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa ust.§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

19. Podľa ust.§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

20. Podľa ust. § 295 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí

21. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či žalobca má vo veci aktívnu vecnú legitimáciu vzhľadom nato, že podľa žaloby zmluvu o úvere so žalovaným uzavrel iný právny subjekt. Podľa predloženej zmluvy o úvere túto uzavrel so žalovaným subjekt MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava. Žalobca v žalobe uviedol, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Nové Město, Politických věznů 1272/21, Praha 1, Česká republika. Oboznámením sa s výpisom z Obchodného registra pôvodného veriteľa súd zistil, že došlo k predaju časti podniku pôvodného veriteľa na spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., Praha a keďže došlo k predaju podľa obchodného registra len časti podniku, nejde teda o univerzálnu sukcesiu - nástupníctvo. Keďže nedošlo k prevodu celého podniku pôvodného veriteľa na žalobcu a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že bola postúpená aj konkrétna pohľadávka voči žalovanému pri prevode časti podniku, a preto už len z tohto dôvodu by bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. 22. Ako ďalšiu otázku súd riešil, či na predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu možno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde v zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. l) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Pokiaľ ide o písm. l) citovaného ustanovenia, v danom prípade ide o úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, avšak aj na takýto úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, dopadá ust. § 24 zákona č. 129/2010 Z.z., kde aj na tieto úvery sa vzťahujú ust. § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona a ust. § 11 citovaného zákona, a teda možno konštatovať, že na jednej strane na tento úver možno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch buď v plnom rozsahu, alebo minimálne v rozsahu takom, že predmetný úver musí spĺňať náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a ust. § 11 tohto zákona.

23. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, je teda na stranách sporu, aby tvrdili a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno, ako inštitút procesného práva, postihuje tú stranu, v záujme ktorej je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, ktorú strana v spore tvrdí, preukázal. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní budú preukázané jej tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech strany.

24. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 18.02.2015 uzatvorená medzi stranami sporu, túto charakteristiku spĺňa. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy ( aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná ), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať, a naopak, ktoré v nej nesmú byť ( neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej strany. Spotrebiteľská zmluva sa uzaviera medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba ( fyzická či právnická ), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Inak povedané, pre posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje (zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva napr. o finančnom leasingu), ale dôležité je, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady so spotrebiteľským úverom. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi na jednej strane a inými úvermi na druhej strane, v ktorom prípade možno vzťah posudzovať ako obchodný, spočíva predovšetkým v charaktere subjektov takéhoto vzťahu. Veriteľom zo spotrebiteľského úveru je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovania spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. len v prípade, ako bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka, takýto úver je kvalifikovaný ako iný, a teda nespotrebiteľský, ktorý sa spravuje úpravou v zmluve a v Obchodnom zákonníku.

26. V zmysle ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde s poukazom na ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou a v zmysle ods. 4 citovaného zákona písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

27. Možno konštatovať, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, nebola uzavretá písomnou formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky komunikoval.

28. V tejto súvislosti teda súd vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, ktorú písomnú formu žalobca nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou komunikáciou stranami sporu, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto ustanovenia žalobca by mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru.

29. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 100,- Eur, žalobca k žalobe nepripojil žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že na účet žalovaného boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 100,- Eur. Teda žalobca žiadnym spôsobom - dôkaznými prostriedkami nepreukázal naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, najmä reálne poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 100 EUR žalovanému ako dlžníkovi. V zmluve sa uvádza, že peňažné prostriedky poskytne veriteľ do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy odpísaním z účtu veriteľa v prospech účtu spotrebiteľa. Žalobca splnenie svojho záväzku nepreukázal výpisom zo svojho účtu, z ktorého by bolo zrejmé, že peňažné prostriedky poskytol na účet žalovaného dlžníka. Teda nepreukázal, či a kedy on svoju povinnosť splnil a teda či a kedy vznikla žalovanému povinnosť dlh splniť, resp. či a kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Ani v žalobe nikde neuvádzal, v ktorý deň peňažné prostriedky poukázal na účet žalovaného.

30. Žalobca si žalobou uplatňoval aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,- Eur poukazujúc na čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorého ( okrem iného ) je veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 EUR za každú upomienku.

31. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

32. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne, v ktorej dohode musí byť buď uvedená pevná suma zmluvnej pokuty alebo určený jednoznačný spôsobom výpočtu zmluvnej pokuty. V predloženej zmluve o úvere žiadna dohoda o zmluvnej pokute nie je a odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré mali byť podľa tvrdenia žalobcu žalovanému ako dlžníkovi známe, nemôže zakladať písomnú formu dojednania o zmluvnej pokute medzi zmluvnými stranami. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá vo všeobecných podmienkach, ktoré neboli podpísané, nie je platným dojednaním a súd zastáva názor, že aj keby išlo o platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute, išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, keďže by išlo o zmluvnú podmienku, ktorú má spotrebiteľ plniť a s ktorou sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Takáto neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zároveň je potrebné uviesť aj to, že pokiaľ by dohoda o zmluvnej pokute bola v zmluve o úvere uvedená, takáto dohoda by musela byť uzavretá písomne, kde tak, ako to bolo uvedené pri otázke samotnej zmluvy o úvere, žalobca nepreukázal, že by došlo k písomnému uzavretiu samotnej zmluvy o úvere písomnou formou, buď formou podpisu konajúcimi osobami, alebo elektronickou formou, a preto je možné uzavrieť, že

žalobca v tejto súvislosti nepreukázal ani písomnú dohodu o zmluvnej pokute, a preto na túto zmluvnú pokutu žalobca nemá nárok.

33. Uplatnený nárok žalobcu je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nedôvodný, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

34. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, z uvedeného dôvodu vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu v súlade s citovaným zákonným ustanovením a contrario nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).