Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-95-2017.pdf
PDF · 103.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4Csp/95/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňa JUDr. Katarína Krivulčíková, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému K. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, I., o zaplatenie 669,42 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 669,42 Eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z o meškania od 25.8.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Uviedol, že dňa 18.2.2014 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500041368, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 719,42 Eur, ktorý sa zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 45,01 Eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania už s úhradou splátky č. 2 a do okamžitej splatnosti úveru uhradil len sumu 50,- Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, uplatnil si žalobca právo podľa § 565 Občianskej zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Uviedol, že žalovaná suma vo výške 669,42 Eur predstavuje nesplatenú sumu úveru, pričom na účet žalovaného bol poskytnutý úver vo výške 719,42 Eur, z ktorého žalovaný doposiaľ uhradil sumu 50,- Eur. Z dôvodu, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, žalobca si uplatnil v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nariadení vlády SR č. 87/1995 Z. z. a v spojení so zákonom č. 129/2010 Z. z. zákonný úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. k prvému dňu omeškania. K žalobe žalobca pripojil Oznámenie o zosplatnení zo dňa 14.7.2014 s doručenkou, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500041368 zo dňa 18.2.2014, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 18.2.2014, výpis z účtu žalobcu zo dňa 18.2.2014, Kartu klienta - žalovaného zo dňa 20.6.2017, prehľad platieb žalovaného.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že si je vedomý svojho dlhu voči žalobcovi, že jeho zamestnávateľovi prišiel návrh, aby mu zrážal dlh voči žalobcovi zo mzdy, okrem tohto dlhu má ešte ďalšie zrážky zo mzdy titulom výživného a spláca aj pôžičku od VÚB banky mesačne vo výške 50 Eur a rozhodnutie ponechávam na úvahe súdu. Zároveň uviedol, že v prípade, ak súd žalobe vyhovie, žiadam, aby mu poskytol možnosť splácať dlh v splátkach.
3. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č.k. 4Csp/95/2017 - 25 zo dňa 26.09.2017 zamietol žalobu žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.). Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných splátkach. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať 42 pravidelnými mesačnými splátkami po 45,01 eur. Žalovaný svoju povinnosť splácať splátky riadne a včas neplnil a celkovo uhradil žalobcovi len sumu 50,- eur. Z uvedeného dôvodu žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 14.07.2014. Keďže súd uzavrel, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou a právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom občiansko-právnym, pristúpil k skúmaniu plynutia premlčacej doby. Veriteľ má právo vymáhať len nezaplatenú splátku. Rovnako má právo, pri porušovaní povinnosti, spočívajúcej v nezaplatení niektorej zo splátok, za splnenia podmienky, že to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené, žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky veriteľovi vyplýva výlučne z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Ak veriteľ využije svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a oznámi dlžníkovi, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, tak ako to bolo v danom prípade, keď veriteľ (žalobca) oznámením o zosplatnení zo dňa 14.07.2014 oznámil žalovanému, že sa dostal do omeškania s úhradou 2, 3, 4 splátok a po uplynutí 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky splátky, teda premlčacia doba v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Keďže veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), splatnosťou splátky č. 2 splatnej 01.05.2014 ako vyplýva z oznámenia o zosplatnení v spojení s oznámením veriteľa o schválení úveru, ktorú splátku už žalovaný pred zosplatnením neuhradil, začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu a uplynula dňa 02.05.2017. Pokiaľ žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaného zo zmluvy o úvere uplatnil až žalobou podanou na súde dňa 02.06.2017, je jeho nárok premlčaný, nakoľko sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zmeniť tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnych skutkových záveroch a nesprávnom právnom posúdení veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri určení začiatku premlčacej doby nevychádzal z relevantnej právnej úpravy a preto dospel k nesprávnemu záveru o určení toho, kedy vlastne začala plynúť premlčacia doba. S poukazom na § 53 ods. 9 a § 103 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvodil, že k zročnosti celého dlhu nedochádza automaticky v deň omeškania splátky. Zročnosť nastáva až dňom, v ktorý sú splnené ďalšie dve podmienky - uplynutie lehoty 15 dní od notifikácie dlžníka na uplatnenie tohto práva pri omeškaní s úhradou splátky a súčasne uplynutie najskôr troch mesiacov od zročnosť príslušnej splátky. Zákonná úprava tak stanovuje zročnosť celého dlhu na taký deň, ktorý nenastane spolu so zročnosťou omeškanej splátky (resp. prvý deň jej omeškania), ale až po uplynutí najmenej troch mesiacov od jej zročnosť danej splátky. V prejednávanej veci preto nemohlo k zročnosti celého dlhu teda dôjsť dňa 02.05.2017. Neuhradením splátky č. 2 a teda omeškaním s jej úhradou nemohlo dôjsť k zročnosti celého dlhu. Poukázal na to, že žalobou sa domáhal len zaplatenia nároku, ktorý predstavuje rozdiel medzi vyplatenou sumou a čiastkou, ktorý žalovaný do podania žaloby uhradil.
5. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 4Co/404/2017-36 zo dňa 21.06.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení konštatoval, že jediným dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dňa 7.2.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu nález Ústavného súdu SR treba podľa krajského súdu vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou SR. Nález ústavného súdu predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že 4 prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Aplikácia protiústavného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súdom prvej inštancie v danej veci, predstavuje podľa krajského súdu nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Krajský súd zároveň súdu prvej inštancie, ktorý viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, uložil, aby z vykonaného dokazovania vyvodil skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu, pričom sa musí vyporiadať aj námietkami žalobcu, ktoré uviedol v podanom odvolaní.
6. Po vrátení veci sa na súde prvej inštancie konalo vo veci pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil žalovaný. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil a zároveň vyjadril súhlas s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nenašiel žiadne doklady ohľadom úhrady dlhu zrážkami zo mzdy a zrejme došlo k omylu a jeho tvrdenia sa týkali iného záväzku. Uviedol, že súhlasí s tvrdením žalobcu, že do dnešného dňa uhradil len 50,- eur. Žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
7. Súd prvej inštancie, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, teda opätovne vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, Oznámenia o zosplatnení zo dňa 14.7.2014 s doručenkou, Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500041368 zo dňa 18.2.2014, Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 18.2.2014, výpisu z účtu žalobcu zo dňa 18.2.2014, Karty klienta - žalovaného zo dňa 20.6.2017, prehľadu platieb žalovaného.
8. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané a nesporné, že dňa 16.2.2014 žalovaný požiadal ako dlžník na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu, aby s ním uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere pod č. 8500041368. Žiadal, aby žalobca poskytol úver s úverovým limitom 840,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 45,01 Eur mesačne, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 70,02 %, RPMN 70,02 % a priemernej RPMN 46,30 %, celková čiastka, ktorú musel pri úvere zaplatiť, predstavovala sumu 1 890,42 Eur. Ďalej žiadali o poskytnutie revolvingu do výšky 442,90 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21 %, RPMN 63,32 % a celková čiastka, ktorú musel pri revolvingu zaplatiť, predstavovala sumu 1 080,24 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
9. Žalobca listom zo dňa 18.2.2014 žiadateľovi oznámil, že došlo k schváleniu úveru na základe Žiadosti/ Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500041368. Žalovanému bola schválená výška úveru 840,- Eur so splatnosťou 42 mesiacov, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 1.4.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky 1.9.2017. Výška mesačnej splátky predstavovala 45,01 Eur. RPMN úveru bola v oznámení uvedená 67,75 %, priemerná hodnota RPMN 46,30 %, ročná úroková sadzba 70,02 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola stanovená na 1 890,42 Eur.
10. Podľa výpisu z účtu žalobcu zo dňa 18.2.2014 žalobca poukázal na účte žalovaného sumu 719,42 Eur.
11. V liste zo dňa 14.7.2014 žalobca zaslal žalovanému oznámenie o zosplatnení, v ktorom upozorňuje žalovaného, že sa dostal do omeškania s úhradou splátok č. 2. 3. a 4 v celkovej výške 130,04 Eur,
pričom s najstaršou splátkou je v omeškaní 74 dní a v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky splátky. Zásielka adresovaná žalovanému obsahujúca oznámenie o zosplatnení sa žalobcovi vrátila späť dňa 8.8.2014 ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote.
12. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
13. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
17. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa § 103 Obč. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
24. Podľa § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25. Podľa § 391 ods. 2, 3 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
26. Z opätovne vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.). Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných splátkach. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať 42 pravidelnými mesačnými splátkami po 45,01 Eur. Žalovaný svoju povinnosť splácať splátky riadne a včas neplnil a celkovo uhradil žalobcovi len sumu 50,- Eur. Z uvedeného dôvodu žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 14.7.2014. Súd teda uzavrel, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou a právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom občiansko-právnym.
27. Keďže žalovaný na pojednávaní dňa 25.10.2018 účinne uplatnil námietku premlčania, súd v prvom rade pristúpil k skúmaniu plynutia premlčacej doby. Veriteľ má právo vymáhať len nezaplatenú splátku. Rovnako má právo, pri porušovaní povinnosti, spočívajúcej v nezaplatení niektorej zo splátok, za splnenia podmienky, že to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené, žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky veriteľovi vyplýva výlučne z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Ak veriteľ využije svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a oznámi dlžníkovi, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, tak ako to bolo v danom prípade, keď veriteľ (žalobca) oznámením o zosplatnení zo dňa 14.7.2014 oznámil žalovanému, že sa dostal do omeškania s úhradou 2., 3. a 4. splátky a po uplynutí 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky splátky. Premlčacia lehota v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Keďže veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), splatnosťou splátky č. 2 splatnej 01.05.2014 ako vyplýva z oznámenia o zosplatnení v spojení s oznámením veriteľa o schválení úveru, ktorú splátku už žalovaný pred zosplatnením neuhradil, začala plynúť trojročná premlčacia lehota práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu a uplynula dňa 1.5.2017.
28. Pokiaľ teda žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu uplatnil až žalobou podanou na súde dňa 2.6.2017 a žalovaný účinne uplatnil námietku premlčania je nárok žalobcu premlčaný, nakoľko sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť splatnosťou splátky pre ktorú bola vyhlásená splatnosť celého dlhu, čiže splátky splatnej dňa 01.05.2014 a uplynula dňa 01.05.2017. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
29. Žalobca v podanom odvolaní vyvodil správne závery o okamihu zročnosti celého zosplatneného dlhu, keď uviedol, že zročnosť celého dlhu nastáva až dňom, v ktorý sú splnené dve podmienky - uplynutie lehoty 15 dní od notifikácie dlžníka na uplatnenie tohto práva (podľa § 565 OZ) pri omeškaní s úhradou splátky a súčasne uplynutie najskôr troch mesiacov od zročnosti príslušnej splátky. Napriek tomu, že sú tieto závery žalobcu ohľadne zročnosti zosplatneného dlhu správne, nič to nemení na skutočnosti, že začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ a 103 OZ nastáva skôr ako okamih zročnosti zosplatneného dlhu. Keďže takýto výklad nie je jednotne prijímaný rozhodovacou praxou, dovoľuje si tunajší súd pridržať sa stanoviska Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trenčíne sa dňa 11.11.2015, ktoré sa za účelom zjednotenia rozhodovacej
praxe senátov Krajského súdu v Trenčíne uznieslo na stanovisku, že v prípade využitia práva veriteľa podľa § 565 OZ, keď veriteľ pristúpi k zosplatneniu úveru v prípade nezaplatenia splátok tak, ako má dohodnuté, postupuje súd správne tak, že počiatok premlčacej doby podľa § 103 OZ začína počítať splatnosťou omeškanej splátky a nie samotným úkonom zosplatnenia.
30. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V danom prípade mal vo veci plný úspech žalovaný a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na vykonanie výkonu rozhodnutia.