Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/99/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Mamateyova 17, Bratislava proti žalovanému: D. D., D.. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, N., o zaplatenie 1 114,34 euro s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 114,34 € spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 22.02.2014 až do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 7.5.2015 domáhal, aby súd vtedy maloletého D. D., zastúpeného matkou - zákonnou zástupkyňou zaviazal na zaplatenie sumy 1 114,34 euro s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že maloletý žalovaný dňa 12.3.2013 fyzicky napadol poistenca žalobcu - maloletého V. Ž. a spôsobil mu zranenia, ktoré si vyžiadali poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Zavinenie žalovaného vyplynulo z uznesenia Okresného riaditeľstva Bratislava II, Obvodné oddelenie PZ Bratislava - Vrakuňa, č. ČVS: ORP-XXX/VK-BX-XXXX zo dňa 4.4.2013 a Záznamu o registrovanom školskom úraze Základnej školy F. X, Bratislava. Z dôvodu, že poškodený maloletý V. Ž. bol poistencom žalobcu, uhradil tento náklady za poskytnutú zdravotnú 2 17C/99/2015 starostlivosť vo výške žalovanej sumy. Podľa § 42 ods. 4 písm. a) zák. č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u jeho poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním tejto tretej osoby. Listom zo dňa 2.9.2013 vyzval žalobca žalovaného prostredníctvom jeho zákonných zástupcov na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, avšak bezvýsledne. 2/ Rozsudkom zo dňa 01.12.2015 súd prvej inštancie žalobu zamietol žalobu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie matky maloletého žalovaného. 3/ Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 14.03.2018, č.k. 2Co/52/2016-43 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania z dôvodu, že žalobca si nárok na náhradu škody neuplatňoval voči matke maloletého žalovaného ale voči samotnému maloletému žalovanému, zastúpenému zákonnou zástupkyňou - matkou, a preto ak súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane matky maloletého žalovaného, rozhodol nesprávne. Z ustanovenia § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za škodu spôsobenú maloletým môže niesť zodpovednosť len výlučne maloletý a to vtedy, ak u maloletého bola naplnená vôľová a intelektuála zložka, teda bol schopný ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky a zároveň

dohliadajúci subjekt sa zbaví viny tým že preukáže, že dohľad nezanedbal. Keďže tieto skutočnosti súd prvej inštancie v konaní neskúmal, nezisťoval, či maloletý v čase protiprávneho konania, v dôsledku ktorého malo dôjsť k poškodeniu zdravia u poistenca žalobcu, bol schopný ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky a či škola ako dohliadajúci subjekt nezanedbala náležitý dohľad. Súd sa nezaoberal ani tým, či škoda, spočívajúca v úhrade nákladov na vynaloženú zdravotnú starostlivosť, je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaní maloletého žalovaného , ktorú skutočnosť namietal žalovaný vo vyjadrení k žalobe.

4/ Súd prvej inštancie v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.03.2018 sa opätovne oboznámil s obsahom spisového materiálu, dokazovanie doplnil o výsluch žalovaného, poškodeného, jeho matky, svedka R. A., Správou Základnej školy F. X, Bratislava, prepúšťacou správou Národného ústavu detských chorôb, Limbová 1, Bratislava, rozpisu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť poistenca V. Ž. Č.. XXXXXXXXX a zistil nasledovné:

5/ Dňa 12.3.2013 v čase okolo 13.30 hodine v Bratislave na F. X. Č..X v budove základnej školy fyzicky napadol maloletý D. D. ,D.. XX.X.XXXX poškodeného maloletého V. R. tak, že ho chytil oboma rukami a pritlačil ho k stene, kde ho následne kopol kolenom do rozkroku a do brucha, následne šesťkrát do stehna, čím mu mal spôsobiť atalitický syndróm, vertikálny nystagmus a dočasnú poruchu reči z dobou práceneschopnosti v trvaní 16 dní. 6/ Základná škola F. X, Bratislava spísala dňa 15.3.2014 Záznam o registrovanom školskom úraze, ku ktorému došlo dňa 12.3.2014 o 13.30 hodine na hodine telesnej výchov a pred šatňami pri telocvični. 7/ Matka mal. V. Ž. podala trestné oznámenie, avšak Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II, OO PZ Bratislava - Vrakuňa uznesením, ČVS: ORP-XXX/VK-BX-XXXX zo dňa 4.4.2013 vec podozrenia z úmyselného prečinu ublíženia na zdraví odložil, nakoľko bolo 3 17C/99/2015 trestné stíhanie neprípustné z dôvodu, že išlo o osobu, ktorá pre nedostatok veku nebola trestne zodpovedná. 8/ Matka žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.8.2015 uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí , pridržiava sa dôvodov uvedených v stanovisku zo dňa 8.7.2014 zaslanému žalobcovi, ktoré tvorilo prílohu jej vyjadrenia k žalobnému návrhu. Potvrdila, že k incidentu medzi jej synom a poistencom navrhovateľa došlo počas vyučovania a následne cez prestávku. Žiak V. Ž. po incidente učiteľovi povedal, že mu nič nie je a odišiel po vyučovaní domov. Nebol teda privolaný lekár a ak by zdravotný stav žiaka bol vážny, istotne by ho učiteľ nepustil samého domov. K zhoršeniu jeho zdravotného stavu malo dôjsť až nasledujúci deň o 01.30 hod, kedy bola privolaná zdravotná pomoc. Matka podotkla, že nie je zrejmé, čo robil V. Ž. počas dvanástich hodín od incidentu. Nebolo podľa nej preukázané, že zdravotné problémy V. Ž. nastali v príčinnej súvislosti s konaním jej syna, ktorý ho zbil. Zákonná zástupkyňa v tom čase maloletého žalovaného tiež poukázala na to, že k incidentu došlo počas vyučovania v budove školy, preto ona ako matka nemohla porušiť ustanovenie § 422 Občianskeho zákonníka a nezanedbala náležitý dohľad nad svojim synom v čase, keď tento bol na vyučovaní. 9/ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Podľa § 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal. Podľa § 422 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak vykonáva dohľad právnická osoba, jej pracovníci dohľadom poverení sami za škodu takto vzniknutú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. V ustanovení § 422 Občianskeho zákonníka, je upravený osobitný prípad zodpovednosti, keď zodpovednostné následky konania určitých osôb môžu postihnúť aj iné osoby, ktoré sa na protiprávnom úkone priamo (fyzicky) nepodieľali, avšak majú povinnosť dohliadať nad ich konaním.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a) zák.č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, má zdravotná poisťovňa právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

10/ Zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania upravuje ustanovenie § 422 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sú povinní uhradiť škodu spôsobenú týmito osobami buď výlučne tí, ktorí zanedbali nad 4 17C/99/2015

škodcom dohľad alebo výlučne skutoční škodcovia (maloletý alebo osoba postihnutá duševnou poruchou), alebo spoločne a nerozdielne tí, ktorí zanedbali dohľad spolu s tými, ktorí škodu spôsobili. V prípade ak ide o maloleté dieťaťa má toto spôsobilosť na právne úkony iba v obmedzenom rozsahu. Za škodu zodpovedá len ak je schopné ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. To znamená, že musí mať vyvinutú rozumovú ako aj vôľovú schopnosť do tej miery, aby bolo schopné sa správne rozhodnúť. Rozumová schopnosť zahŕňa schopnosť rozpoznať protiprávnosť úkonu a zhodnotiť jeho následky. Vôľová schopnosť zahŕňa schopnosť jeho vôle rozhodovať sa pre konanie alebo od neho upustiť. Predpoklad vôľovej a intelektuálnej stránky musí byť splnený súčasne. Súd preto musel ustáliť, či na strane žalovaného existuje zodpovednosť za škodu na zdraví poškodeného.

11/ V čase skutku mal maloletý žalovaný 13 rokov, navštevoval bežnú základnú školu. Podľa názoru súdu bol schopný ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Žalovaný navštevoval kurz kickboxu, preto aj z toho dôvodu si musel byť vedomý následkov, ktoré môže použitím fyzickej sily spôsobiť. Dieťa vo veku 13 rokov je podľa psychologických stanovísk schopné postarať sa o mladšieho súrodenca, vie vložiť a vybrať peniaze z banky, ovláda prvú pomoc, ovláda manažment času, ergo musí vedieť , že ak niekoho zbije, môže mu spôsobiť poškodenie zdravia. Súd vzhľadom na vek žalovaného a charakter jeho protiprávneho konania mal za to, že vo veku 13 rokov bola jeho vôľová stránka na takej úrovni, že bol schopný ovládnuť svoje konanie, rozhodnúť sa pre určité konanie, alebo od určitého konania upustiť. S týmto názorom súdu korešponduje konanie ostatných spolužiakov (tiež vo veku 13 rokov), ktorí boli svedkami incidentu a ktorí aktívne poškodeného R. bránili, dohovárali žalovanému, aby ho prestal biť. Skutočnosť, že sa v daný okamih nechal žalovaný uniesť emóciami a napadol spolužiaka, neznamená, že nebol schopný ovládnuť svoje konania a posúdiť jeho následky. Táto okolnosť neznamená, že jeho spôsobilosť ovládať konanie a posúdiť následky bola obmedzená alebo vylúčená. Jeho intelektuálna stránka - rozumová bola na takej úrovni, že bol schopný rozpoznať protiprávnosť zamýšľaného úkonu, zhodnotiť jeho dôsledky a zároveň jeho vôľová stránka bola na takej úrovni, že bol schopný ovládnuť svoje konanie, rozhodnúť sa pre určité konanie, alebo od určitého konania upustiť. Žalovaný v okamihu skutku bol deliktuálne zodpovedný za svoje konanie. Vzhľadom na jeho rozumovú a vôľovú úroveň, vekovú kategóriu 13 rokov a školu, ktorú navštevoval, mu muselo byť jasné, že konanie, ktorého sa dopúšťa, je nesprávne, a že v jeho dôsledku môže dôjsť k ublíženiu na zdraví, čo sa aj stalo. Vykonanie znaleckého dokazovania v tejto súvislosti súd považoval za nehospodárne a nadbytočné.

12/ V priebehu konania žalovaný dosiahol plnoletosť, na pojednávaní pred súdom potvrdil, že V. Ž. dňa 12.03.2013 inzultoval, nie však takým spôsobom a v takom rozsahu aby mohol poškodený utrpieť otras mozgu, ktorý bol konštatovaný v lekárskej správe. Poukázal na to, že k bitke došlo o 13.30 hod, pričom poškodený začal pociťovať zdravotné ťažkosti podľa vlastného vyjadrenia až o 22.00 hod. Je teda otázne, či bola hospitalizácia skutočne v dôsledku skutku, ktorý sa stal o 13.30 hod, prípadne, či poškodený nebol obeťou iného činu medzi 13.30 hod a 22.00 hod, keďže zdravotná pomoc mu bola privolaná až o 1.30 hod nasledujúceho dňa. Žalovaný rozsah útoku ozrejmil tak, že spolužiaka R. po hodine telesnej výchovy pritlačil k stene a kolenom ho kopol do slabiny. Keďže ho teda kopol do slabiny nemohol mu spôsobiť otras mozgu. Pred vyšetrovateľom vypovedal žalovaný nasledovne: „kopol som ho do stehna, asi do ľavej nohy. Potom ma

5

17C/99/2015

Z. chytil za obe ruky, nato som dal V. druhé koleno, trafil som ho do oblasti medzi stehnom a rebrom z boku. Nato už vyšiel zo svojho kabinetu telocvikár A.Á., a kričal, že nech ho nechám, načo som ja V. už nechal a odišiel odtiaľ preč“.

13/ Svedok Z. O. pred vyšetrovateľom vypovedal tak, že žalovaný spolužiaka Ž. sotil do oblasti hrude, pričom ten chrbtom a zadnou časťou hlavy narazil do zárubne, žalovaný ho potom kopol raz do stehna, do pravého boku hrude alebo do brucha. Obdobne vypovedal aj spolužiak O. M. V. W. G.. Samotný poškodený pred vyšetrovateľom uviedol, že po hodine telocviku ho spolužiak D. schytil za tričko, natlačil ho k stene a začal ho kopať kolenom do rozkroku, do brucha a asi 6 x do stehna. Okolo 22.00 hodine mu doma začalo byť zle, bolel ho žalúdok, bolo mu na zvracanie. Od vtedy si nič viac nepamätal. Súd doplnil dokazovanie o opätovný výsluch poškodeného, jeho matky, na pojednávaní súdu dňa 26.06.2018 si však už nevedeli spomenúť na okolnosti prípadu, potvrdili len to, že incident sa odohral, V. Ž. bol v dôsledku toho hospitalizovaný na podrobnosti sa nepamätali. Na konkrétne otázky súdu odpovedali „nepamätám sa“.

14/ Svedok A. vypovedal zhodne ako pred vyšetrovateľom. Ohľadne vykonávania dozoru ako učiteľa telesnej výchovy dňa 12.03.2013 uviedol, že telocvičňa sa nachádza mimo hlavnej budovy školy, s ktorou je spojená prechodovou chodbou. V objekte sú dve telocvične, šatne pre chlapcov a dievčatá a na konci chodby sú kabinety. Jeden učiteľ môže mať na starosti maximálne 25 žiakov. V daný deň boli na telocviku spojené tri triedy chlapcov, ich počet preto musel byť max. 25. Na hodine hrali chlapci hádzanú. Po skončení hodiny sa išli žiaci prezliekať a svedok odniesol lopty do kabinetu, čo mohlo trvať maximálne minútu, keď vychádzal z kabinetu videl ako žalobca bije žiaka Ž., preto ihneď zasiahol. On sám presný priebeh fyzického útoku nevidel. K záznamu o školskom úraze uviedol, že tento bol pravdepodobne spísaný až následne po úraze, kedy priniesla matka lekársku správu, v ktorej bol spomenutý otras mozgu, preto bolo do záznamu o registrovanom školskom úraze zo dňa 15.03.2013 uvedené, že bola zranená hlava. Žiak R. sa na žiadne ťažkosti nesťažoval a po incidente odišiel domov.

15/ Maloletý žalovaný mal v čase skutku 13 rokov. V čase trestného stíhania nedosiahol 15. rok veku ako trestno-právnu podmienku trestno-právnej zodpovednosti. Zo záveru uznesenia vo veci OKRP-XXX/ VK-BX-XXXX zo dňa 04.04.2013 vyplýva, že D. D. dňa 12.03.2013 v čase okolo 13.30 hod v Bratislave na F. X. X v budove základnej školy fyzicky napadol poškodeného V. Ž. tak, že ho chytil oboma rukami a pritlačil ho ku stene, kde ho následne kopol kolenom do rozkroku a do brucha, následne šesťkrát do stehna, čím mu spôsobil atalitický syndróm, vertikálny nystagmus a dočasnú poruchu reči s dobou práceneschopnosti 16 dní. Trestné stíhanie bolo podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odložené, nakoľko D. D., ktorý sa skutku dopustil nie je pre nedostatok veku, trestne zodpovedný. V odôvodnení rozhodnutia však orgány činné v trestnom konaní konštatovali, že skutok sa stal, teda maloletý V. Ž. bol dňa 12.03.2013 fyzicky napadnutý spolužiakom D. D. tak, že ho chytil oboma rukami a pritlačil ho ku stene, kde ho následne kopol kolenom do rozkroku a do brucha, následne šesťkrát do stehna, čí mu spôsobil atalitický syndróm, vertikálny nystagmus a dočasnú poruchu reči s dobou práceneschopnosti 16 dní.

16/ Poukazujúc na ustanovenie § 193 ako aj judikát R 27/1977 súd je v občianskom súdnom konaní vždy viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, 6 17C/99/2015

ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených v trestnom konaní a dbať na to, aby sa s nimi nedostal do rozporu. Súd je viazaný len odsudzujúcim rozsudkom, ale nemôže nechať bez povšimnutia oslobodzujúci rozsudok, ak sa v ňom konštatuje, že skutok, z ktorého sa vyvodzuje nárok na náhradu škody, sa stal, resp. iné okolnosti. Súd nie je viazaný tým, že proti obvinenému bolo zastavené trestné stíhanie. Podľa R 22/1979 čo do výroku o náhrade škody súd nie je viazaný odôvodnením trestného rozsudku, je viazaný len výrokom, ak je náhrada škody následne prejednávaná v občianskom súdnom konaní. Z výroku o vine treba potom brať do úvahy celok, teda jeho právnu kvalifikáciu, skutkovú časť - konkrétne konanie páchateľa a naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu. Rovnako aj pokiaľ ide o zavinenie. Z uvedeného súd konštatuje, že aj keď nedošlo k vyneseniu odsudzujúceho rozsudku v rámci trestného konania, nedošlo k nemu len z dôvodu vekovej

hranice škodcu s tým, že orgány činné v trestnom konaní konštatovali, že skutok sa stal. Tým mal súd preukázanú existenciu zavineného protiprávneho konania žalovaného.

17/ K námietke žalovaného, že k poškodeniu zdravia V. Ž. nemohlo dôjsť v príčinnej súvislosti so skutkom, ktorého sa dopustil dňa 12.03.2013 súd uvádza nasledovné: Poškodený pred vyšetrovateľom dňa 03.04.2014 vypovedal, že v daný deň išiel zo školy rovno domov, prišiel okolo 14.00 hod, potom bol už len doma, nikam viac nešiel. Okolo 22.00 hod mu začalo byť zle, bolel ho žalúdok, bolo mu na zvracanie ale napokon zaspal. Od tej doby si nič nepamätal, spomínať si začal až na udalosti z nemocnice. Jeho matka pred vyšetrovateľom uviedla, že syn jej porozprával o incidente v škole, do večera mu nič nebolo až okolo 22.00 hod sa začal sťažovať, že mu je zle od žalúdka, pričom zvláštne čkal. Následne išiel spať a zobudil sa okolo 1.30 hod mal štikútku, išiel na WC, pričom sa po ceste pocikal, pocikal sa aj do postele, na otázky neodpovedal. Preto zavolali sanitku a tá ho previezla do nemocnice.

18/ Z obsahu prepúšťacej správy Národného ústavu detských chorôb, Limbová 1, Bratislava bolo zistené, že pacient Ž. bol prijatý pre podozrenie na otras mozgu. Na CT vyšetrení mozgu boli zistené mierne, nepriame známky mozgového edému. Výsledky na metamfetamíny, THC, opiáty a barbituráty, benzodiazepíny boli negatívne.

19/ Zo svedeckej výpovede poškodeného, jeho matky, výpovede svedka O., ktorý spozoroval, že žalovaný poškodeného sotil do zárubne dverí, do ktorej narazil zadnou časťou hlavy a prepúšťacej správy Národného ústavu detských chorôb bolo preukázané, že poškodenie zdravia V. Ž. vzniklo ako následok protiprávneho konania žalovaného. Ak žalovaný spochybnil existenciu príčinnej súvislosti medzi jeho protiprávnym konaním a poškodením zdravia jeho pochybnosti zostali len v rovine tvrdení bez toho, aby súdu predložil alebo navrhol vykonať v tejto súvislosti akýkoľvek dôkaz. Všeobecné dostupné medicínske zdroje potvrdzujú záver súdu o existencii príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a poškodením zdravia V. Ž.. Podľa odborných medicínskych článkov sú poranenia hlavy u detí závažné, pretože u nich sa prejavujú inak ako u dospelého človeka, aj kvôli rozdielom medzi lebkou dieťaťa a dospelého. Mozog dieťaťa a jeho lebka sú stále vo vývine (až do 18. roku veku) . „Mozog dieťaťa a jeho lebka sú totiž ešte stále vo vývine, a mozog býva postihnutý práve v tom zraniteľnom období diferencovania a formovania mozgových štruktúr a spojení“ (O.. W. Š.). Otras mozgu je najčastejšie spôsobený úderom do hlavy, krku, ale spôsobí ho aj úder do inej časti tela s prenosom síl do oblasti mozgu zotrvačnosťou. Vyskytujú sa poruchy neurologických funkcií, ktoré sú následkom funkčných zmien. Nemusí byť prítomné štrukturálne poškodenie mozgového tkaniva. Ťažkosti vznikajú náhle, trvajú krátkodobo, ale 7 17C/99/2015

niekedy môžu pretrvávať aj dlhšiu dobu. Bezvedomie nie je podmienkou. Každý úraz hlavy si vyžaduje pozornosť, ak si všimnete jeden z príznakov, je nevyhnutné lekárske vyšetrenie. Ak sa vám zdá, že poranenie nie je tak závažné, treba dieťa odsledovať. Dôležité sú hlavne prvé hodiny od úrazu. Je dôležité si uvedomiť, že príznaky môžu byť náhle a akútne alebo môžu byť subtílnejšie a zhoršujú sa v priebehu pár dní. Poznať ich je dôležité aj preto, že vyhľadaním včasnej pomoci sa dajú minimalizovať trvalé následky. Príznaky otrasu mozgu: bezvedomie amnézia na úraz, nauzea, zvracanie, zmätenosť, závraty, spavosť, malátnosť, poruchy koncentrácie, dvojité videnie, nervozita, spomalené reakcie, porucha stability, kŕče. (zdroj: zdravoteka.sk, Slovenský pacient) . Uvedené články vysvetľujú pochybnosti žalovaného a jeho matky ohľadne časového odstupu od incidentu k prvým príznakom ako aj ohľadne rôznorodosti príčin, ktoré môžu otras mozgu spôsobiť (aj údery mimo hlavy).

20/ V nadväznosti na ustanovenie § 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa súd nedomnieval, že by zákonní zástupcovia boli zodpovední za škodu namiesto maloletého, pretože maloletý bol v čase skutku v školskom zariadení a rovnako nenesie zodpovednosť ani škola v zmysle § 422 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Okrem fyzickej osoby, osobou povinnou vykonávať dohľad môžu byť aj právnické osoby. Pôjde o právnické osoby, ktoré sú povinné dohliadať na správanie maloletých osôb alebo osôb postihnutých duševnou poruchou. Ich zodpovednosť trvá iba po dobu, počas ktorej sa tieto osoby nachádzajú v ich starostlivosti. Predovšetkým ide o školy, jasle, materské škôlky, internáty, zariadenia ústavnej výchovy. Zamestnanci týchto zariadení nezodpovedajú priamo za škodu. Zodpovednou osobou je právnická osoba. Zodpovednosť fyzických osôb nie je dotknutá podľa pracovnoprávnych predpisov.

Zodpovednosť toho, kto zanedbal náležitý dohľad nad maloletým alebo osobami postihnutými duševnou poruchou, je zodpovednosťou založenou na princípe predpokladaného zavinenia. Zodpovednosti sa môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že nezanedbal náležitý dohľad. Pod náležitým dohľadom nemožno rozumieť dohľad, ktorý by bol za normálnych okolností osobami povinnými na dohľad vykonávaný stále, nepretržite a bezprostredne. Inak by bola prakticky vylúčená zákonom predpokladaná možnosť zbavenia sa zodpovednosti týchto osôb. Pri úvahe, ako intenzívny má byť náležitý dohľad, je potrebné vychádzať z povahových vlastností dohliadanej osoby a z jej celkového správania sa. Výsluchom svedkov v trestnom konaní a opätovným výsluchom svedka A. v tomto konaní treba konštatovať, že škola dohľad nezanedbala. Incident sa odohral počas prestávky po hodine telocviku v čase, keď sa žiaci prezliekali. Svedok uviedol, že incident sa odohral práve v čase, keď bol odniesť lopty z hodiny do kabinetu čo trvalo cca 1 minútu. Súd ustálil, že výlučne žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi na úhradu liečebných nákladov poškodeného V. R. podľa § 42 ods. 4 písm. a) zák.č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Výška vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť bola preukázaná rozpisom cien jednotlivých zdravotníckych úkonov, ktoré nemocnica realizovala.

21/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 255, § 262 ods. 1 a priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. 8 17C/99/2015

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 9 17C/99/2015

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).