Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-217-2018.pdf
PDF · 83.3 KB
Case nature
Subarea
9Co/217/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej v spore žalobcu: E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, zastúpený KOTRUSZ - BENČÍK, s. r. o., so sídlom Nitra, Štefánikova 57, proti žalovanej: G.. C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. Y., Q. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30. júna 2016 č. k. 18C/213/2013-253 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania výške 209,67 eura pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanej náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1.502,91 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uviedol, že žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne podanou žalobou zo dňa 27. 06. 2013 domáhal, aby súd rozhodol o určení, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele vo veľkosti 1/2-ice nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. L. Y., zapísané na LV číslo XXXX ako dom so súp. č. XXX, postavený na parc. č. 314/11 a garáž so súp. číslom XXX, postavená na parc. č. 314/12. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou boli manželia, pričom ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 22. 05. 2009. Výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností je žalovaná a to napriek tomu, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania ich manželstva. So žalovanou sa spoločne podieľali na stavbe týchto nehnuteľností. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 18C/213/2013-204 zo dňa 29. 01. 2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/237/2015-237 zo dňa 17. 03. 2016, žalobu žalobcu zamietol. Vo výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP, a keďže žalovaná mala vo veci plný úspech, priznal jej trovy konania v plnej výške, pričom trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Žalovaná mala zvolenú na zastupovanie právnu zástupkyňu, ktorá ukončila advokátsku prax, a preto prišlo k ukončeniu právneho zastúpenia. Súd z týchto dôvodov priznal trovy konania tak, ako bolo uvedené vo výroku uznesenia. Hodnota jedného úkonu právnej služby predstavovala v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 492,93 eura a bola vypočítaná z tarifnej hodnoty 35.000 eur, teda z ceny nehnuteľnosti, ktorú uviedol žalobca vo svojom vzájomnom návrhu podanom v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14C/77/2012, pričom predmetom konania bola aj nehnuteľnosť, ktorej sa konanie sp. zn. 18C/213/2013 týkalo. Trovy právnej zástupkyne žalovanej teda spočívali v úkonoch: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 03. 02. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky) vo výške 492,93 eura + režijný paušál 8,04 eura, 2. účasť na pojednávaní dňa 04. 02. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) vo výške 492,93 eura + režijný paušál 8,04 eura, 3. účasť na pojednávaní dňa 15. 04. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) vo výške 492,93 eura + režijný paušál 8,04 eura. Spolu odmena za právne služby bola vo výške 1.502,91 eura.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že súd pri určovaní výšky náhrady trov postupoval podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keď vychádzal z hodnoty veci, ktorú uviedol v inom súdnom konaní. V danom prípade však súd nesprávne právne posúdil predmet súdneho konania, ktorým bolo, už podľa označenia predmetu konania v záhlaví napadnutého uznesenia, určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V konaní sa domáhal určenia vlastníctva k rodinnému domu a garáži, čo opäť potvrdil aj súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Vzhľadom na predmet konania bolo zrejmé, že boli naplnené všetky predpoklady pre aplikáciu § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, keďže: 1. žalobca aj žalovaná sú fyzickými osobami, 2. nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu sú určené na bývanie alebo slúžia na bývanie, 3. v súdnom konaní nejde o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného dôvodu považoval za zrejmé, že súd mal pri určovaní hodnoty veci pre účely výpočtu tarifnej hodnoty jedného úkonu právnej služby postupovať nie podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ale podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, v dôsledku čoho bola tarifná hodnota úkonu určená súdom nesprávne, pričom dôvodom bolo nesprávne právne posúdenie veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Uviedol, že v prípade, ak by súd postupoval pri rozhodovaní v súlade s § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, určil by hodnotu tarifnej odmeny za jeden úkon právnych služieb ako jednu trinástinu výpočtového základu, teda sumu 61,85 eura, namiesto súdom uvádzaných 492,93 eura, z čoho vyplýva, že nesprávne právne posúdenie veci malo podstatný vplyv na rozhodnutie súdu. Vzhľadom na uvedené, pri zachovaní rozsahu úkonov právnych služieb, za ktoré súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania, mal súd vysloviť povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 209,67 eura. Navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 30. 06. 2016, sp. zn. 18C/213/2013-253 postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že ho zaviaže na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 209,67 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a zároveň, aby zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a žiada, aby ho krajský súd zamietol.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť vo výške náhrady trov konania žalovanej.
5. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27. 06. 2013 domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. Nitrianske Hrnčiarovce, zapísaným na LV č. 2265, a to domu so súpisným č. 461 postaveným na parc. č. 314/11 a garáže so súpisným č. 709 postavenej na parc. č. 314/12. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania. Z rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 29. januára 2015 č. k. 18C/213/2013-204 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. marca 2016 č. k. 9Co/237/2015-237 vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Následne súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania napadnutým uznesením.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
10. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z.) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
11. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
12. Civilný sporový poriadok zaviedol novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.
13. V ustanovení § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sú vymenované jednotlivé veci (druhy vecí), v ktorých základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje jednu trinástinu výpočtového základu. Konkrétne k písmenu c) uvedeného ustanovenia sa uvádza, že rovnako základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu je daná v prípade, ak ide o vec, kde klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je podľa stavebných predpisov určená na bývanie (§ 43b stavebného zákona) alebo fakticky slúži na jej bývanie. Táto úprava neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, kde na výpočet tarifnej hodnoty sa použijú ustanovenia § 10 ods. 5 a 6 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
14. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania žalobcu podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v sume 1.502,91 eura pozostávajúcich len z trov právneho zastúpenia. Odvolací súd má za to, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná mala v konaní plný úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 OSP mala právo na náhradu trov konania, ktoré jej v súvislosti s týmto konaním vznikli a boli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, a súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak v nesprávnej výške priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia. Pri určení výšky trov právneho zastúpenia, t. j. pri určení hodnoty jedného právneho úkonu právnej pomoci, súd prvej inštancie postupoval v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a uviedol, že hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje sumu vo výške 492,93 eura, ktorá bola vypočítaná z tarifnej hodnoty 35.000 eur, teda z ceny nehnuteľnosti, ktorú uviedol žalobca vo vzájomnom návrhu podanom na v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14C/77/2012, pričom predmetom konania bola aj nehnuteľnosť, ktorej sa konanie sp. zn. 18C/213/2013 týkalo. Odvolací súd má za to, že v predmetnom konaní nešlo o spor týkajúci sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani o spor týkajúci sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v žalobe, resp. v rozhodnutí vo veci samej a určeným na bývanie. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je v danom prípade pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby potrebné vychádzať z jednej trinástiny výpočtového základu.
15. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je jedna trinástina výpočtového základu. Výpočtový základ pre výpočet odmeny advokáta v roku 2014 bol vo výške 804 eur, z toho jedna trinástina výpočtového základu je vo výške 61,85 eura. Ku každému z úkonov právnej služby vykonanému v roku 2014 prináleží režijný paušál vo výške 8,04 eura. Právna zástupkyňa žalovanej ukončila svoju advokátsku činnosť a z tohto dôvodu došlo aj k ukončeniu právneho zastúpenia. Z týchto dôvodov odvolací súd priznáva žalovanej trovy právneho zastúpenia za nasledovné úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 03. 02. 2014 (61,85+ 8,04 = 69,89 eura) 2. účasť na pojednávaní dňa 04. 02. 2014 (61,85+ 8,04 = 69,89 eura) 3. účasť na pojednávaní dňa 15. 04. 2014 (61,85+ 8,04 = 69,89 eura) Odmena za právne služby spolu je 209,67 eura.
16. Odvolací súd s poukazom na zákonné ustanovenia a na vyššie uvedené priznal žalovanej voči žalobcovi trovy konania v celkovej sume 209,67 eura, a tým v zmysle § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil.
17. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).